HISTÓRIA DOGUE DE BORDEAUX |
Chov a úspechy vo svete a na Slovensku
Dogue de Bordeaux charakteristická najväčšou a najveľkolepejšou hlavou medzi psami, vrstvenými vráskami na tvári a nápadne prehnanými labami si získava srdcia ľudí na celom svete. Tento bojovný, tupo vyzerajúci francúzsky bojovník, pôvodne používaný na doprevádzanie dobytka a stráženie viníc v Bordeaux, prežil od takmer jeho vyhubenia cez národnú revolúciu, dve Svetové vojny až po Hollywoodske dobrodružstvo Turner a Hooch. Dogue de Bordeaux, občas nazývaná aj Francúzky Mastiff, Bordeauxský Buldog alebo jednoducho "DDB", má zaujímavú minulosť a vývoj počas posledných piatich storočí. Tento mimoriadne kooperatívny, inteligentný a nebojácny obor zotrval v rôznych funkciách v priebehu storočí, čo je výpoveďou univerzálnosti a prispôsobivosti tejto rasy. Od roku 1400 Dogue de Bordeaux mala mnoho zamestnaní: pastva dobytka, stráženie stád, lovenie divej zvery, psie zápasy a účinkovanie vo filme. Silná a napodiv atletická Dogue de Boreaux nebola nikdy zastrašená a je excelentným ochrancom. Pod všetkou tou tvrdosťou však existuje sladký, úprimný, slintajúco milujúci charakter, ktorý z neho robí milého spoločníka.
|
 |
História a minulosť Dogue de Bordeaux spadá do triedy psov klasifikova-ných ako molossy, potomkovia Molossusa, ktorý žil približne 700 rokov pred naším letopočtom. Podľa starovekých rytín a kresieb slúžil molossus ako strážny a bojovný pes Asýrčanov. Prvý záznam molossoidného psa je v liste z roku 326 p.n.l., ktorý spomína zavalitého, silného psa s krátkymi, širokými zubami. Kosti týchto veľkých psov sa našli medzi ostatnými artefaktmi z archeologických expedícií z celého sveta na miestach ako Tibet, Čína a India. Tieto psy patrili do armády Alexandra Veľkého a cestovali z Mezopotámie do Epirusu v rôznych vojnách. V Epiruse vládol na území Molossusa bájny kráľ, ktorý sa staral o psov. Odtiaľ putovali do Ríma, Gálie a ostatných krajín vrátane Španielska a Francúzska. Iné správy hovoria, že
tento veľký pes najprv žil v Španielsku ako Alano, vyhynutý pes ktorého
popis sa podobá dnešnej Dogue de Bordeaux. Predpokladá sa, že Alano bol
privezený do Európy Alánmi, orientálnym kmeňom. Alánsky vautre bol v
štrnástom storočí popísaný Gastonom Phoebusom (alebo Fébusom), Count of
foix v jeho Livre de Chasse. "Držal jeho korisť silnejšie než traja
poľovný psy." Taktiež spomína že Molossy sa vyvinuli z Molossoidov,
grécko-rímskych psovitých šeliem, ktoré existovali v časoch Júlia Caesara a
boli používané vo vojnách. Vývoj dogovitého typu Slovo doga sa prvýkrát objavilo na konci štrnásteho storočia. Koncom osemnásteho storočia neexistoval pre dogy štandard, avšak vzhľadom na ich využitie si boli veľmi podobné. Do tejto skupiny patrili strážne psy používané na ochranu domovov, viníc, ;psy mäsiarov mnoho loveckých psov, ktoré durili býkov a prenasle-dovali diviakov, medveďov, jaguárov a ostatnú divú zver, a pastierske psy, ktoré dozerali na hospodárske zviera- |
|
tá ako ovce, či dobytok. Časom sa názov moloss vymedzil iba na plemeno mastiffov zahrňujúcich dnešného Tibetského Mastiffa, Španielskeho Mastiffa, Neapolského Mastína a Bullmastifa. Na začiatku štrnásteho storočia existoval vo Francúzsku takzvaný Doguin d'Aquitaine (potomok Francúzskeho Molossusa), ktorý bol chovaný na boj s medveďmi, diviakmi a inými psami. Podľa regiónu a úloh, ktoré spĺňali, existovalo mnoho variácií tohto psa, čoho výsledkom bolo, že ich vzhľad sa vo všeobecnosti líšil (farbou, osrstením, typom záhryzu a inými miernymi zmenami). Avšak čo sa týkalo štruktúry tela, váhy a veľkosti si boli podobní. Časom sa vyskytoval iba jeden preferovaný typ označovaný ako "mäsiarsky pes", slúžiaci na ochranu mäsiarstiev, ktorý bol vyhľadávaný najmä Francúzskymi šľachticmi a bohatými rodinami ako domáci strážca. Prvý záznam o "Dogue de Bordeaux" sa objavil v roku 1963 na prvej výstave psov v Jardin d'Acclimatation v Paríži,. Víťazom výstavy sa stala suka Magentas, ktorá bola známa podľa mesta pôvodu, teda Dogue de Bordeaux. Koncom devätnásteho storočia sa dostala Dogue de Bordeaux do Anglicka pre psie zápasy a na výstavy psov. V roku 1895 uverejnil John Proctor v časopise The Stock Keeper článok popisujúci jeho dojmy z posudzovania "bojových psov z Južného Francúzska". Keď anglické zákony zakázali psie zápasy, bola táto rasa chovaná takmer exkluzívne iba pre výstavné účely. V roku 1896 publikoval zverolekár Pierre Meguin v časopise L'Eleveur (Zvierací chovateľ) štandard Dogue de Bordeaux. Tento štandard zostavil skombinovaním najlepších Dogue de Bordeaux predvedených na výstavách od čias kedy Mangentas dostala najvyššie ocenenia v Jardin d'Acclimatation. Meguinovi pri zostavovaní tohto štandardu pomáhal aj pán Brooke, Dr. Wiart a mnoho iných francúzskych autorít. O rok neskôr tento štandard uverejnil Henry de Bylants v The Breeds of Dog . Kým nebol Meguinov štandard, existovalo mnoho sporných otázok ohľadom dogovitého typu a rozmanitosť plemena i naďalej ;pretrvala. Hlava a veľkosť tela sa menila podľa jednotlivých chovateľov vyskytoval sa ako predkus, tak aj nožnicový skus, a farba masky bola rozličná. V tom čase prevládali tri rôzne typy dogy: Toulouse, Paris a Bordeaux. Toulousska mala červenú, alebo bledo či tmavo žíhanú farbu, ale inak bola veľmi podobná dnešnej Dogue de Bordeaux. Parížska bola taktiež veľmi podobná modernému štandardu, ale skus lavíroval od nožnicového až k predkusu takmer jedného palca. Po mnohých diskusiách sa chovatelia dohodli na terajšom predkuse uvedenom v štandarde Dogue de Bordeaux. V roku 1910 po troch rokoch výskumu napísal J. Kunstler Etude Critique du Dogue de Bordeaux, presnú štúdiu plemena, ktorá zahŕňala presnejší štandard ako originál publikovaný Meguinom. Kunstlerov štandard sa používa dodnes (aj keď bol dvakrát upravený Dr. Raymondom Triquetom a pánom Timom Taylorom) hoci sú niektoré variácie plemena označené ako typ Bordeux, typ Paris a typ Mediterranean. Rozdiely sú drobné a týkajú sa najmä výšky a hlavy. Štandard tohto plemena sa vyvíjal vďaka vzrastajúcemu záujmu o Dogue de Bordeaux. Prvý štandard ("caractere des vrais dogue") od Pierra Meguina uverejnený v Le Dogue de Bordeaux v 1896. Druhý štandard zdokonalený J.Kunstlerom uverejnený v Etude Critique du Dogue de Bordeaux v roku 1910.Tretí štandard vytvoril Raymond Triquet v spolupráci s veterinárom Dr.Maurice v roku 1971. Štvrtý štandard bol upravený podľa FCI Jeruzalemského modelu expertom pre toto plemeno Raymondom Triquetom v spolupráci s Philipom Serouilom, prezidentom Francúzskeho Dogue de Bordeaux klubu, jeho klubom a komisiou v 1993. Vývoz plemena Po tom čo sa štandard stal známym po celom svete, bol dopyt po Dogue de Bordeaux iba otázkou času. V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia impozantná veľkosť a charakter zaujal iných natoľko, že sa pokúsili začleniť plemeno medzi Japonského bojového psa. Výsledkom zväčšovania hlavy a celého tela Japonských bojových psov je dnešná Tosa Inu. Podobne aj bratia Martinézovci z Argentíny doviezli niekoľko Dogue de Bordeaux pre ich chovný program. Ich cieľom bol super pes, ktorý mal mať dogovitú veľkosť hlavy, celkové rozmery a silu, silu skusu a odvahu. Tieto isté vlastnosti sú dôležitými prvkami dnešnej Dogo Argentino, pevného bieleho výtvoru bratov Martinézovcov, určený na prenasledovanie divej zvery. V šesťdesiatych rokoch Dr. Philip Todd doviezol Dogue de Bordeaux do USA, neskôr sa však aj s jeho dogou presťahoval do Holandska, kde zaviedol chov. Koncom šesťdesiatych rokov Dr. Todd pomohol Stevovi a Wendi Norrisovým založiť chov Bordó v USA. Dogue de Bordeaux je uznávaná mnohými kynologickými organizáciami po celom svete. Najvýznačnejšími sú FCI, The kennel Club (UK) a United Kenel Club (USA). American Kennel Club (AKC), najväčšia kynologická organizácia v USA stále neuznáva toto plemeno. Bordó na Slovensku Plemeno Dogue de Bordeaux na Slovensku je zastrešované Slovakia MOLOSS clubom, ktorý vznikol v roku 1991 odčlenením od klubu málopočetných plemien. Svojou členskou základňou však patrí medzi väčšie kynologické kluby. Sídlo Slovakia MOLOSS clubu je v Bratislave. I keď oficiálny chov molossov začal na Slovensku iba pred 27. rokmi, je veľmi pravdepodobné, že predkovia dnešných molossov veľké psy Keltov a Rimanov boli na našom území ešte pred príchodom Slovanov. Archeologické vykopávky dokazujú prítomnosť Keltov na našom území už v 4.storočí p.n.l. V Bratislave založili Kelti významné sídlo - oppidum, ktoré prekvitalo najmä v 1. storočí n.l. Po zániku Keltskej ríše sa Dunaj stal severnou hranicou Rímskeho impéria, o čom svedčia i archeologické nálezy na území dnešnej Bratislavy. V súčasnosti sa Bratislava rozkladá na oboch brehoch Dunaja v oblasti, ktorá bola integrálnou súčasťou Rímskej ríše. Takže možno povedať, že po 19. storočiach sa do Bratislavy vrátili molossy, potomkovia veľkých psov keltských panovníkov a rímskych légií. Toľko v stručnosti k sídlu klubu z pohľadu dejín. |
|
História Dogue de Bordeaux na Slovensku sa datuje od roku 1989, kedy boli chovateľom pánom Zdenkom Pichlíkom importované prvé suky. Avšak začiatok vlastného slovenského chovu datujeme od roku 1990 importom psa Fero v. Bären a súk Amanda od Bobana, Arlette Legion, Carina a Carmen v. Weisen Bungalov, ktoré priviezol tiež pán Z. Pichlík. V tom istom roku mal pán Pichlík i prvý vrh tohto plemena, a to 13.10.1990 zo spojenia Fero v. Bären a suky Arlette Legion Etrangere sa narodili traja psy a jedna sučka. Otec a zároveň i jediný krycí pes v tom čase - Fero v. Bären už mal titul Klubový víťaz, 3 x CAC, 1 x Res CACIB,1 x CACIB. Jeho výstavné úspechy pokračovali a zavŕšili sa získaním titulu Šampión ČSFR v roku1991 a Interšampión v roku 1993. Dňa 31.12.1990 sa zo spojenia Fero v. Bären a Amanda od Bobana narodilo osem šteniat, z ktorých ostali len tri šteniatka a to dvaja psy a sučka, ktorú si od p. Pichlíka kúpil pán Köböl zo Slovenska. Psy boli predaní zahraničným záujemcom. V roku 1991 mali suky chovateľa p. Pichlíka celkovo 25 šteniat, z ktorých bolo 9 psov a 16 súk, konkrétne suka Carmen 2x spolu 13 šteniec, Arlette 1x 6 šteniec, Carin 1x 6 šteniec. |
|
|
Napriek tomu, že počas prvých 6 rokov chovu nebolo toto plemeno na Slovensku docenené a počet chovateľov i chovaných jedincov bol pomerne nízky, "otec novodobej Bordeaux dogue" Prof.Triquet z Francúzka, počas svojho posudzovania klubovej výstavy Slovakia Moloss clubu v roku 1995 bol prekvapený slušnou kvalitou a výsledkami nášho slovenského chovu. Obľuba tohto nádherného a múdreho plemena vzrástla až koncom 90. rokov minulého storočia. Takže takto vyzeral začiatok chovu Bordó na Slovensku, po ktorom začala úspešnejšia séria rokov tohto plemena. Za obdobie od roku 1990 až do roku 2004 bolo na Slovensku odchovaných 594 šteniat plemena Bordeaux dogue a od januára 2005 do júla 2005 bolo zaregistrovaných 81 prírastkov. Od roku 1990 bolo zbonitovaných 150 jedincov, z čoho 4 suky neboli uznané do chovu pre nedostatočnú výšku. Najčastejšie chyby na začiatku chovu zistené pri bonitáciách boli: - bojazlivá povaha 6% - nedostatočnú výšku 6% - ľahká konštitúcia 5% - úzky nos a hrúbka končatín 4,5% -chýbajúce zuby, väčšinou P 10% Za 15 rokov chovu sa podarilo chovateľom takmer úplne vylúčiť bojazlivosť, zlepšila sa i výška, vytratil sa i problém s úzkym nosom. Stále však pretrváva problém s hrúbkou končatín a chýbajúcimi zubami. Od roku 1990 bolo vydaných celkovo 310 pripúšťacích povolení, z čoho od roku 2002 do mája 2003 bolo vydaných 28 povolení. Od roku 2003 do augusta 2005 ich bolo vydaných 157. Najviac žiadanými v posledných rokoch na párenie boli a sú: Heroi Bohex Gyongyos Menti Sötét Asztor Asso Tatra Bordo Hooper Bohex Jolly Joker Bohex Lucky Coloss V tomto malom prehľade stavu plemena po 15. rokoch na Slovensku nie je možné sa venovať všetkým jedincom jednotlivo, i keď každý z nich prispel význačnou mierou pri formovaní úrovne chovu, ale dáva čiastočný obraz o dianí v chove Dogue de Bordeaux v priebehu tohto jubilejného obdobia. Milan Bíroš |