„Rastie v subalpínskych a alpínskych polohách, kde je dosť silný vietor, zima, chlad a práve týmto ochlpením sa chráni pred nepriaznivými podmienkami,“ vysvetľuje Katarína Žlkovanová, botanička zo Správy Tatranského národného parku. Chĺpky sú ochranou pred ultrafialovým žiarením a počas suchých dní aj pred vyschnutím rastliny, pretože obmedzujú odparovanie vody z listov.
Chlpatej rastline sa darí vo vysokohorskom prostredí od 1 800 až 2 000 metrov n. m. vyššie, na vápencovom podloží. „Rastie v štrbinách, puklinách skál, odkiaľ rastlinu ani nevyfúka, ani nevyplaví a kde je vytvorené určité množstvo zeminy, v ktorej dokáže zakoreniť i čerpať živiny,“ dodáva botanička.
Výnimočný vzhľad z nej robí symbol rôznych horských spolkov, označujú ju za symbol Álp a nazývajú alpskou hviezdou (stella alpina). Atraktívny vzhľad ju dostal na rôzne výrobky umelcov či remeselníkov. „Rastlina je veľmi zaujímavá svojím vzhľadom a na miestach, kde rastie, je neprehliadnuteľná. Kvety sú biele, v strede sfarbené dožlta. Dorastá do výšky asi 15 centimetrov, niektoré rastliny, ktoré sa ťahajú za svetlom, aj 20 centimetrov,“ hovorí odborný garant seriálu Pravdy Juraj Žiak.
Plesnivec alpínsky je na Slovensku najdlhšie, už 120 rokov, chránenou a vzácnou rastlinou, ktorú treba nechať tam, kde rastie. V prírode sa nesmie trhať ani vykopávať. „Všetky chránené druhy sú do určitej miery ohrozené, preto sú chránené. Už ich nie je toľko, že by dokázali prežiť bez našej pomoci. Lokality, kde rastie plesnivec alpínsky, sú sústredené hlavne do chránených území, kde je jeho ochrana zabezpečená už tým, že v chránených územiach všeobecne trhať rastliny nie je povolené,“ pripomína Žlkovanová. Plesnivec alpínsky rastie v Tatrách, Malej, Veľkej Fatre i v Slovenskom raji.