Slovensko je po rokoch znovu bez fašistov v parlamente. Premena na antifašistov Republike nevyšla
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Volebná noc v Nitre, kde si zriadilo štáb hnutie Republika, ktoré vedú bývalí kotlebovci Milan Uhrík, Milan Mazurek, Miroslav Suja a Ondrej Ďurica, sa začínala len vyše hodiny pred polnocou. Pre ľudí z Republiky to bola nová situácia a bolo to aj vidieť.
Pravicoví extrémisti neboli ani teoreticky ešte nikdy tak blízko účasti vo vláde ako teraz, ale pravdepodobne ich premena na antifašistov kvôli vidine vlády s Robertom Ficom (Smer) ich nakoniec stála po dvoch volebných obdobiach účasť v parlamente.
V predvolebných prieskumoch boli dlhodobo nad hranicou zvoliteľnosti do parlamentu a nádej im dával najmä Robert Fico svojimi postojmi, čoraz extrémnejším prejavom a legitimizovaním Republiky na spoločných akciách. Ako jediný problém sa javili odmietavé postoje Andreja Danka (SNS) a Petra Pellegriniho (Hlas) ku koalícii s radikálmi, ale tie mohli vyšumieť so zverejnením výsledkov volieb.
Ficov bozk smrti
Chlapci z Republiky urobili všetko pre to, aby dali Ficovi priestor na rozhodovanie sa o koaličných partneroch a v predvolebných prieskumoch boli v intervale od sedem do deväť percent dlhodobo nad hranicou zvoliteľnosti.
Z autentických radikálov sa stali „zo dňa na deň“ antifašisti, ktorí sa zúčastnili smeráckych osláv SNP, pre nich v minulosti „boľševického puču proti slovenskej štátnosti“. Pri téme holokaust im bolo zrazu ľúto obetí všetkých genocíd, hoci ešte nedávno boli známi svojimi otvorenými či skrytými antisemitskými postojmi, ktoré na seba viazali časť profašistického elektorátu.
Zatiaľ čo Republika mäkla, Fico čoraz viac
