KAUZY 2023 by aktuality.sk

EDITORIÁL

Nikam neodchádzame Záver rozpadu vlády Eduarda Hegera, úradnícky kabinet odborníkov na čele s ekonómom Ľudovítom Ódorom, špinavá volebná kampaň a víťazstvo Roberta Fica, nasledované vytvorením vlády pomsty a masívnou antikampaňou proti oponentom, z ktorých treba vyrobiť nepriateľov. To by hádam na jeden štát aj stačilo. V prípade Slovenska to však neplatí a doterajšia realita ukazuje, že ide skôr o zbožné prianie. Naša krajina čelí absolútnej kríze hodnôt, rozpadu medziľudských vzťahov a strate dôvery. Práve na dôvere a jej absencii pritom stoja a padajú vzťahy, väzby, zväzky... Vrátane štátov. Stali sme sa bojiskom, kde sú vykopané príliš hlboké zákopy, z ktorých sa nechce

nikto stiahnuť. A odkiaľ nechce nikto ani vykročiť a pokúsiť sa viesť s druhou stranou dialóg. Na to nie je ochota, to nie je v pláne a vlastne by to mnohým prekazilo ich vlastné ciele – ovládnuť štát cez vzájomnú nedôveru, strach a neistotu, cez krízu samotného štátu. Štát zlyhával a zlyháva vo svojich základných úlohách: v ochrane ľudských a občianskych práv bez rozdielu rasy, etnicity, náboženstva, sexuálnej orientácie a podobne. A tým sa výpočet iba začína. Slovensko totiž zlyháva aj v riadnom a zodpovednom narábaní s verejnými ﬁnanciami, efektívnej správe verejného majetku, adresnej sociálnej pomoci, v budovaní právneho štátu, ktorý má byť lepidlom spájajúcim všetky jeho aspekty vrátane

ekonomiky a politiky. Namiesto toho dominujú egá, politické ciele, konﬂikty. A práve o tom (hoci nielen) je aktuálna ročenka Kauzy 2023. Lebo my sme na naše poslanie pozerať sa mocným na prsty a byť strážnymi psami demokracie nerezignovali.

Peter Bárdy šéfredaktor Aktuality.sk

V neistom svete kajúcnikov 6

Do pekla na bielom koni 16

Od pečených holubov k závislosti 22

Dymové hry našich ľudí 28

Neviditeľný miliónový biznis 36

Rok umelej inteligencie 50

Najhorúcejšie výzvy Slovenska 66

Obchod s beznádejou 86

Herkulovské úlohy pre Fica? 92

Šéfredaktor: Peter Bárdy Editorka: Miroslava Sojková Autori: Peter Bárdy, Martina Beňová, Marek Biró, Jana Čunderlíková, Annamária Dömeová, Filip Hanker, Laura Kellö Kalinská, Lukáš Kosno, Martin Odkladal, Ján Petrovič, Katarína Runnová, Martin Sliz, Ján Trangel, Martin Turček, Ivana Zemaníková Fotoeditorka: Miroslava Sojková Fotografie na obálke: 1. – 4., 6. Branislav Wáclav/Aktuality.sk, 5. David Ištok/Aktuality.sk Fotografie v magazíne: David Ištok, Diana Michaličová, Branislav Wáclav, Iva Zigová, TASR Grafika: Samuel Ryba – Design Ryba Jazyková korektorka: Denisa Dovičovičová Obchod: Katarína Bartošová katarina.bartosova@ringier.sk Marketing: Alexandra Punová alexandra.punova@ringier.sk Vydavateľ: Ringier Slovakia Media, s. r. o. Prievozská 14, 821 09 Bratislava IČO: 53708792 Dočasný generálny riaditeľ: Marek Václavík Finančný riaditeľ: Peter Hollý Distribúcia v SR: Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a. s. Stará Vajnorská 9, P. O. BOX 21 Tlač: Neografia, a. s. Sučianska 39A, 038 61 Martin-Priekopa EAN: 9788069052031 ISBN: 978-80-69052-03-1 Autorské práva sú vyhradené, vykonáva ich vydavateľ. Autori článkov zverejnených v tomto vydaní si v zastúpení vydavateľom vyhradzujú právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie a na verejný prenos článkov, ako aj verejné rozširovanie rozmnoženiny týchto článkov v zmysle § 33 ods. 1 písm. a) a d) autorského zákona. Publikovanie alebo akékoľvek iné formy ďalšieho šírenia obsahu magazínu Kauzy 2023 sú bez písomného súhlasu vydavateľa zakázané.

Obsah V neistom svete kajúcnikov // 6 Do pekla na bielom koni // 16 Od pečených holubov k závislosti // 22 Dymové hry našich ľudí // 28 Neviditeľný miliónový biznis // 36 Populistami vyprázdnená krajina // 44 Rok umelej inteligencie // 50 Päť pohľadov na umelú inteligenciu // 56 Staronoví triedni nepriatelia // 58 Najhorúcejšie výzvy Slovenska // 66 Z extrému do extrému // 72 Život na výnimku // 76 Od vraždy k procesu // 80 Obchod s beznádejou // 86 Herkulovské úlohy pre Fica? // 92

V NEISTOM SVETE KAJÚCNIKOV Kým niektorí spolupracujúci obvinení otočili, iní trvajú na svojich pôvodných výpovediach a neplánujú zmenu ani po nástupe štvrtej vlády Roberta Fica k moci. Koaličné trio už avizovalo sériu zmien vrátane štatútu spolupracujúceho obvineného. 6

Po prvej razii v korupčnej kauze Dobytkár sa policajti pochválili, že zaistili umelecké obrazy za takmer milión eur. To ešte netušili, že to nebolo posledné „umenie“, ktoré v tomto prípade verejnosť uvidí. Kľúčový svedok prípadu predviedol dokonalú názorovú piruetu, za ktorú by dostal od umeleckej poroty známku číslo desať. Pred súdnym senátom však váhu svojich slov zrejme vôbec neposilnil.

Ilustračné foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

ANNAMÁRIA DÖMEOVÁ

GAJAN UKÁZAL NA KVIETIKA Prominentný bratislavský advokát Ján Gajan patril k ľuďom, ktorí postupne pomáhali vyšetrovateľom odomykať trinástu komnatu sveta agrodotácií, údajne prešpikovaného korupciou. Právnik sa však do spolupráce s policajtmi spočiatku nehrnul. V ich sieti uviazol v októbri 2020 počas akcií s archaickými názvami Feudál a Latifundista, ktoré súviseli s dianím okolo Slovenského pozemkového fondu (SPF). Gajan následne presedel štyri mesiace vo väzbe a zjavne sa mu všetko v hlave rozležalo. Vo februári 2021 odkryl, ako to podľa neho fungovalo nielen v SPF, ale aj v ďalšej štátnej inštitúcii – Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Polícia tak získala dôležitého svedka korupčnej megakauzy Dobytkár. Gajan vyšetrovateľovi porozprával príbeh, v ktorom vtedy ﬁguroval jeden z jeho najprominentnejších klientov. Bol to oligarcha Martin Kvietik, blízky Slovenskej národnej strane. Z rozprávania vyplynulo, že sa zamerali na podnikateľa Milana Sekeru, ktorého spoločnosť skončila pri posudzovaní žiadostí o nenávratný ﬁnančný príspevok z PPA „pod čiarou“. Finančník Kvietik mu údajne chcel vyslať signál, že aj v takmer beznádejnej situácii dokážu pomôcť. Gajan podnikateľa kontaktoval cez prostredníka, ktorý mu neskôr od Sekeru údajne doniesol úplatok. V papierovej škatuli od topánok ležali podľa jeho slov bankovky v celkovej hodnote 180- až 200-tisíc eur. Časť peňazí si mal nechať sprostredkovateľ, zvyšok obsahu škatule podľa pôvodnej verzie odniesol Gajan Kvietikovi. Odovzdanie peňazí sa malo uskutočniť v motoreste v Tekovskej Breznici. Finančník Kvietik to tam mal na skok, neďaleko vlastnil lesy a obhospodaroval poľovný revír. Keď sa Gajan pýtal, či sa v škatuli nájde niečo aj pre neho, vraj mu len odvrkol, že on „dve provízie platiť nebude“. Pre obvinenie v Dobytkárovi skončil vo vyšetrovacej väzbe aj samotný oligarcha Kvietik. Už vtedy označil advokáta Gajana za kajúcnika, ktorý si chce výpoveďou proti nemu pomôcť vo svojej trestnej veci. GAJANOVE PERSONÁLNE ROŠÁDY V októbri 2023 Gajan vyrukoval s novým personálnym obsadením pôvodného príbehu o korupcii. Niekdajšiu výpoveď zmenil

v jednom podstatnom bode: človek, ktorý sa chcel skontaktovať s neúspešným žiadateľom Sekerom a ponúknuť mu pomoc, už nebol Kvietik. Tentokrát Gajan ukázal prstom na bývalého funkcionára ministerstva pôdohospodárstva Mareka Kodadu, ktorý patril medzi vybavovačov dotácií. A ktorý už od svojho zadržania v máji 2020 odkrýval pozadie rozsiahleho korupčného mechanizmu v prostredí PPA. Gajan otočil a pred senátom Špecializovaného trestného súdu tvrdil, že balíček od sprostredkovateľa mal smerovať do rúk Kodadu a nie Kvietika. V novej verzii začal vypovedať inak aj o samotnom balíčku s peniazmi. Vraj si najprv myslel, že sú tam len nejaké doklady. Až neskôr sa vraj od Kodadu dozvedel, že vnútri bolo „niečo cez stotisíc eur“. Dokonca sa mu vraj Kodada posťažoval, „že tam bolo menej, ako mal dostať“. Dozorujúci prokurátor Rastislav Hruška a sudca Ján Hrubala vyzvali Gajana, aby konkretizoval a vysvetlil dôvody zásadných rozporov v jeho výpovediach. Dostali iba lakonickú odpoveď, že s odstupom času si už detaily nepamätá. Opakovane však zdôraznil, že Kvietikovi neodovzdal v súvislosti s PPA žiadne provízie ani ﬁnančnú hotovosť. Predseda senátu Ján Giertli mu ukázal jeho vlastný podpis na zápisnici, ktorým potvrdil, že na začiatku vypovedal bez nátlaku. Advokát iba zopakoval, že žiadnemu priamemu nátlaku nečelil. „Nemám vedomosť, že by som nejako zavádzal. Posun je len v čase a v pamäťovej stope. Nemôžem povedať niečo, čo si už nepamätám,“ reagoval Gajan na otázku Aktuality.sk, či vidí rozpor v tom, čo hovoril vo februári 2021 a neskôr v októbri 2023. Ak nejaké peniaze Kvietikovi odovzdával, bolo to podľa Gajana v súvislosti s inou štátnou inštitúciou – SPF. V tejto kauze mal stáť oligarcha blízky SNS na samom vrchole korupčnej pyramídy. O jeho postavení vypovedal v prípravnom konaní práve Gajan. Prípad sa chýli ku koncu. Bratislavský advokát tak bude zrejme opäť vypovedať pred súdom. EXSUDCA POLKA ZMĹKOL Kým advokát Gajan na súde zmenil názor a strácal pamäť, odsúdený emeritný sudca Pavol Polka sa rozhodol ako svedok úplne odmlčať. Kariéru prežil v talári. Keď sa začalo hovoriť o podozreniach na žilinských súdoch, odišiel do dôchodku. Zadržali ho v roku 2020 počas akcie Plevel. Vo väzbe sa priznal k prijímaniu úplatkov a začal usvedčovať aj ďalších ľudí. S prokurátorom uzavrel dohodu o vine a treste, ktorú súd schválil. Dostal trojročnú podmienku so skúšobnou dobou päť rokov a peňažný trest 150-tisíc eur. Počas trestného konania vyjadril ľútosť nad vlastným konaním s dôvetkom, že

sa hanbí za to, čo spravil. „Ospravedlňujem sa celej slovenskej justícii,“ písal v liste určenom kolegom zo sudcovského stavu. Dnes je všetko inak. Dohodu, ktorú dobrovoľne uzavrel, spochybňuje a tvrdí, že sa priznal pod nátlakom po mesiacoch väzby. Očakáva preto obnovu konania a od štátu žiada odškodnenie. Odvolal aj ospravedlnenie slovenskej justícii. „Všetko som vzal späť,“ vyhlásil. Polka mal ešte v roku 2022 vypovedať na súde ako kľúčový svedok v prípade bývalej predsedníčky žilinského krajského súdu Evy Kyselovej. Obžalovali ju z prijímania úplatkov za rozhodnutia v prospech ľudí, ktorých súdila. Práve Polka v prípravnom konaní hovoril o tom, ako sudkyni aj jej kolegyni v senáte dával úplatky, ktoré mu nosil žilinský podnikateľ František Tóth alias Veľký Fero. Pred súdom sa však emeritný sudca rozhodol nevypovedať. Tvrdil, že orgány činné v trestnom konaní poupravovali skutky, a ak by vypovedal, riskoval by, že si privodí trestné stíhanie. Na súde sa teda čítali jeho výpovede z prípravného konania. Kyselovú napokon Špecializovaný trestný súd oslobodil, ale prokurátor sa odvolal. Rozhodovať bude Najvyšší súd. Pôvodne spolupracujúci exsudca sa vyhol výpovedi aj v korupčnej kauze niekdajšieho šéfa národniarov Jána Slotu. Polka v júni 2023 na súde tvrdil, že nebol zbavený mlčanlivosti, hoci ho samosudca Špecializovaného trestného súdu Michal Truban upozornil, že tejto povinnosti ho zbavila predsedníčka Krajského súdu v Žiline už v roku 2021. Tento dokument nazval „pamﬂetom“ a trval na svojom. Napokon dostal tisíceurovú poriadkovú pokutu a aj v tomto prípade iba prečítali jeho výpovede z prípravného konania. Slotu napokon odsúdili, ale „len“ za zasahovanie do nezávislosti súdu. Korupciu sa neporadilo preukázať, dostal podmienečný trest. Keďže prokurátor sa odvolal, na ťahu je Najvyšší súd. FICOV CHRÁNENEC KUČERKA Akýmsi dočasným kajúcnikom bol aj neskôr právoplatne odsúdený expolicajt Marián Kučerka, zadržaný pri razii Judáš. Kým ešte nebol obvinený, nahral prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry Ondreja Repu a Michala Šúreka a potom začal tvrdiť, že na neho vyvíjali nátlak. Kučerku často bránil na tlačových besedách predseda Smeru a súčasný premiér Robert Fico. Bývalý policajt najprv podozrenia odmietal, potom začal na istý čas spolupracovať s políciou. Na základe Kučerkovej výpovede dokonca nakrátko obvinili bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského z ďalšieho korupčného trestného činu. Prokurátorom zas Kučerka poslal list, v ktorom sa im ospravedlnil. Ešte pred začatím súdneho procesu sa snažil do-

Ľudovít Makó

Bernard Slobodník

siahnuť dohodu o vine a treste. Počas pojednávania však zásadne otočil. Namietal, že je nevinný, a všetko poprel. Tvrdil, že sa stal obeťou policajtov a prokurátorov s krvavými očami. V roku 2023 odsúdil Najvyšší súd Kučerku za korupciu na desať a pol roka a trest prepadnutia majetku. Do výkonu trestu však expolicajt nenastúpil. Žiada o azyl v Bosne a Hercegovine. ESÁ MEDZI SPOLUPRACUJÚCIMI OBVINENÝMI Bývalý šéf daňových kriminalistov (Kriminálny úrad ﬁnančnej správy) Ľudovít Makó bol prvou veľkou rybou, ktorá uviazla v sieti NAKA. Riaditeľom Kriminálneho úradu ﬁnančnej správy sa stal v roku 2014 za jednofarebnej vlády Smeru a podľa knihy Kajúcnik od Martina Turčeka stál za jeho vymenovaním nitriansky oligarcha Norbert Bödör. Keď ho na jeseň 2020 zadržali v rámci akcie Boží mlyn, zanedlho nato začal podľa zasvätených spoluprácu pri

rozkrývaní korupčnej trestnej činnosti. „V tomto prípade je pripravený s prokurátorom spolupracovať ihneď za podmienok, ktoré mu určí. Keby zostal na slobode, bude k dispozícii 24 hodín pre všetky úkony, ktoré bude žiadať dozorujúci prokurátor,“ stálo v rozhodnutí o Makóovej väzbe. Keďže zverejnením informácie o ponuke utajeného svedectva v súdnom dokumente stratil tento štatút zmysel, z Makóa sa stal spolupracujúci obvinený. Exšéf daniarov sa priznal k vlastnej trestnej činnosti a začal svedčiť o korupčnej chobotnici vrastenej cez špičky polície a ﬁnančnej správy až k politikom z najvyšších poschodí. Cestou spolupracujúcich obvinených sa vydali aj dvaja aktéri kauzy Mýtnik: exprezident ﬁnančnej správy František Imrecze, dosadený do funkcie v roku 2012 za druhej vlády Smeru, a jeho kamarát, IT podnikateľ Michal Suchoba. Súčasný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) adresoval v minulosti trojici kajúcnikov viacero invektív

dím sa na prítomnosť, pretože rozmýšľanie nad budúcnosťou by mi nič pozitívne neprinieslo,“ dôvodil. Aktuality.sk oslovili aj IT podnikateľa Suchobu. Ten sa podľa svojich slov nepovažuje za kajúcnika. „Považujem sa za spolupracujúceho obvineného v zmysle Trestného poriadku. Vždy som hovoril len pravdu, a keďže pravda je len jedna a nedá sa ohýbať, nemám čo zmeniť na svojich výpovediach. Všetky sú zaprotokolované,“ zdôraznil.

František Imrecze

Michal Suchoba Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk, David Ištok/Aktuality.sk

a expresívnych vyjadrení. V relácii TV Markíza Na telo ich napríklad označil za zločincov. Na svojom proﬁle na sociálnej sieti sa o nich vyjadroval ako o „univerzálnych udavačoch“. V novembri 2022 zas tvrdil, že majú uložené na čínskych účtoch milióny z trestnej činnosti. Spomínané trio svedčí v desiatkach prípadov, ktorých nitky môžu viesť nebezpečne vysoko. Aj preto je pochopiteľné, že sú terčom. Makóova výpoveď bude kľúčová v kauze Očistec, v ktorej sú obžalované špičky polície a niekdajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik ako členovia komanda oligarchu Norberta Bödöra. Prvé pojednávanie bolo pôvodne naplánované na december 2023, Úrad špeciálnej prokuratúry však namietol člena senátu. Medzičasom Makó vypovedal, a to dokonca už pre súdom, v iných kauzách. Pomohol usvedčiť bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika, ktorého sa dlhodobo zastával aktuálny premiér Fico.

Otázkou zostáva, či sa po voľbách a zmene vlády „zmenia“ i Makóove výpovede. „Môj klient vypovedá pravdivo a aj naďalej bude uvádzať, čo vnímal svojimi zmyslami. Akákoľvek spoločenská zmena nemôže mať a ani nemá vplyv na jeho výpoveď,“ reagoval Makóov advokát Zoltán Perhács. Dvojica Imrecze a Suchoba bola tiež častým terčom útokov predstaviteľov dnes už vládnuceho Smeru. Po obvinení v kauze Mýtnik začali rozkrývať pozadie tendrov na ﬁnančnej správe a s tým spojenú korupciu. Vypovedali proti oligarchom Jozefovi Brhelovi a Miroslavovi Výbohovi. Kým prvý bol označovaný za mecenáša Smeru, druhý je Ficovým osobným priateľom. Imrecze sa dnes pre médiá vyjadrovať nechce. V rozhovore pre Denník N na jar 2023 však označil vyjadrenia Smeru na adresu spolupracujúcich obvinených za zastrašovanie. Na otázku, či sa obáva, čo bude po parlamentných voľbách, vtedy reagoval, že na to ani nemyslí. „Sústre-

SLOBODNÍK, EXSUDCA I BÝVALÝ SISKÁR Podobný postoj avizoval pri svojom klientovi aj advokát Peter Kubina. Bývalý šéf národnej jednotky ﬁnančnej polície Bernard Slobodník bol súčasťou najvyššieho vedenia polície za čias Tibora Gašpara, súčasného poslanca Národnej rady. Práve Slobodník opisoval to, ako políciu riadil Gašparov príbuzný Norbert Bödör z porád na šiestom poschodí budovy Transpetrolu. „Môj klient doteraz vždy vypovedal pravdu a celú pravdu a na tom sa nič nezmení ani v budúcnosti,“ konštatoval advokát Kubina. Slobodníkovi bol blízky obvinený podnikateľ Peter Petrov, ktorý sa tiež stal svedkom vo viacerých veľkých kauzách. Od začiatku ho pritom spochybňujú politici aj advokáti. Tvrdia, že jeho výpovede pôsobia, akoby boli naučené. „Čo som vypovedal, som zažil, vnímal a stalo sa. Nemám dôvod meniť to, čo som vypovedal. Som na Slovensku a zostávam na Slovensku,“ hovorí Petrov, prezývaný Tiger. Aktuálne čelí aj obvineniu z marenia spravodlivosti za to, že mal pred výsluchom na NAKA školiť jedného z členov skupiny takáčovci, ako má vypovedať. Bol to Csaba Dömötör, ktorý sa po zadržaní inšpekčným tímom Oblúk priznal ku krivej výpovedi a do pár dní uzavrel dohodu o vine a treste vzápätí schválenú súdom. Petrov však podozrenia odmieta. „A to z dôvodu, že skutočnosti, ktoré Dömötör uvádza, nie sú pravdou. Svojou výpoveďou a tvrdeniami zakrýva len svojho blízkeho priateľa Mateja Zemana, s ktorým bol počas celej jeho väzby v kontakte. O tom svedčí aj úradný záznam Jána Kaľavského (bývalý operatívec NAKA neprávoplatne odsúdený za korupciu, pozn. autorky), podľa ktorého Dömötör so Zemanom po celý čas komunikovali prostredníctvom jeho advokáta,“ tvrdí Petrov. S políciou začal po svojom zadržaní spolupracovať aj bývalý námestník SIS Boris Beňa. Vypovedal napríklad proti svojmu exšéfovi Pčolinskému. Pre Denník N nedávno odhadoval, čo môže nasledovať po výmene vlád. „Zažil som to už raz a nebol by som prekvapený, ak by sa vydali cestou nejakej pomsty,“ povedal Beňa. V tejto súvislosti spomenul udalosti z apríla 2022, keď ho zadržali spolu s exšéfom daniarov

Makóom. Oboch obvinili z krivého obvinenia aj krivej výpovede v súvislosti s prípadom bývalého šéfa SIS Pčolinského. Obvinenia krátko nato zrušil prokurátor ako nezákonné. Rovnako dôležité budú aj výpovede bývalého dvorného sudcu Mariana Kočnera – Vladimíra Sklenku, ktorý usvedčuje kolegov v talároch. Práve jeho výpovede odštartovali akcie Búrka a Víchrica, po ktorých skončili v putách zástupy sudcov vrátane Moniky Jankovskej. Sklenkov advokát sa k výpovediam svojho klienta pred súdom vyjadrovať nechcel. „Nemám mandát klienta,“ povedal.

Monika Jankovská

VLÁDA OHLÁSILA ZMENY Jednotliví spolupracujúci obvinení z veľkých káuz, často hanlivo nazývaní kajúcnici, sú dnes v odlišných situáciách. Závisia od toho, do akej fázy sa ich konkrétny prípad dostal. Niektorí už v rukách držia tak ako Beňa právoplatné rozsudky, iní majú trestné stíhanie podmienečne odložené alebo zastavené. A viacerí na rozhodnutia v tých najzávažnejších prípadoch ešte len čakajú. Bernard Slobodník si napríklad v kauze Očistec musí sadnúť na lavicu obžalovaných vedľa ľudí, ktorých v prípravnom konaní usvedčoval z trestnej činnosti. Aktuality.sk sa pokúsili zistiť, v akom štádiu sú stíhania Makóa, Slobodníka, Imreczeho či Suchobu. „Ku konkrétnym osobám ani plánovaným či prebiehajúcim úkonom sa bližšie vyjadrovať nie je možné,“ reagovala Andrea Dobiášová z policajného prezídia. Kritici kajúcnikom často vyčítajú, že vypovedajú klamlivo, aby si zabezpečili výhody pre vlastné trestné stíhania. Najvyšší súd tento rok jasne povedal, že sudca či senát sa musia vždy dôkladne oboznámiť so všetkými výhodami, ktoré kľúčový svedok – kajúcnik dostal. Ich povinnosťou je tiež skúmať motiváciu svedka odkrývať trestnú činnosť. „Musí posúdiť rozsah poskytnutej výhody, jej prípadné akékoľvek ,neobvyklosti‘, pričom čím väčší bude rozsah výhody (resp. čím bude neobvyklejšia – napríklad faktická beztrestnosť), tým hlbší a rozsiahlejší a kritickejší prieskum bude musieť byť vykonaný,“ napísal v uznesení z marca tohto roka senát Patrika Príbelského. Vláda chystá pre spolupracujúcich obvinených zmeny. Pre Aktuality.sk ich avizoval bývalý sudca David Lindtner. Upraviť by sa mali „výhody“ takých svedkov aj podmienky, za ktorých sa bude na ich výpoveď prihliadať. Človek, ktorý vypovedá ako kľúčový svedok proti svojim kumpánom, by podľa Lindtnera napríklad nemal mať svoj prípad uzavretý skôr ako ľudia, proti ktorým svedčí. V koalícii panuje zhoda aj na zrušení špeciálnej prokuratúry. Zmeniť by sa malo tiež postavenie špecializovaného súdu.

JUSTIČNÉ KAUZY BÚRKA, VÍCHRICA A PLEVEL

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

V marci 2020 na začiatku pandémie koronavírusu zasahovali policajti z NAKA na viacerých miestach západného Slovenska. V putách skončila niekdajšia štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, jej sestra Andrea Haitová aj bývalá podpredsedníčka Najvyššieho súdu Jarmila Urbancová. Podkladom pre ich trestné stíhanie bola Threema Mariana Kočnera a predovšetkým vyčerpávajúca výpoveď spolupracujúceho obvineného – bývalého podpredsedu Okresného súdu Bratislava I Vladimíra Sklenku. Ten má dnes odložené obvinenie. Policajti postupne uzatvárajú jednotlivé prípady z akcií Búrka a Víchrica. Právoplatný rozsudok už má vo vrecku bývalá sudkyňa Miriam Repáková, ktorej Špecializovaný trestný súd schválil dohodu o vine a treste. Na súde je aj obžaloba na bývalého šéfa Okresného súdu Bratislava III Davida Lindtnera, Jarmilu Urbancovú či Ľuboša Sádovského. Korupcie na žilinských súdoch sa týkali policajné akcie Plevel. Vyšetrovateľ vzniesol obvinenie spolu viac ako 20 osobám – dvom sudcom, dvom emeritným sudcom, trom advokátom, bývalému šéfovi väznice či 11 civilným

Úrad vlády si najal exsudcu Davida Lindtnera, ktorý bol obvinený v korupčnej kauze.

Miriam Repáková

Foto: Rudolf Sivý/Aktuality.sk

osobám, väčšinou z prostredia organizovaného zločinu. Kľúčová bola výpoveď Františka Tótha alias Veľkého Fera, k nemu sa po čase pridal aj emeritný sudca Pavol Polka. Ten uzavrel aj dohodu o vine a treste a ospravedlnil sa kolegom v justícii. Medzičasom ospravedlnenie stiahol a svoju dohodu spochybňuje ako nezákonnú. Od štátu žiada odškodnenie. Polka mal na súde svedčiť v prípade sudkyne Evy Kyselovej aj v prípade Jána Slotu. V oboch prípadoch odmietol vypovedať. Obvinení: Monika Jankovská, Marian Kočner, Zuzana Maruniaková, Denisa Cviková, Andrea Haitová, Richard Molnár, Ľuboš Sádovský, Dušan Srogončík, Katarína Bartalská, Gabriela Buľubášová Obžalovaní: Jarmila Urbancová, Otília Doláková, David Lindtner Odsúdení: Miriam Repáková, Pavol Polka, Mária Urbanová Neprávoplatne oslobodená: Eva Kyselová

Ľudovít Makó

Dušan Kováčik

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

Boris Beňa

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

KAUZA GOLIÁŠ

Akcia Boží mlyn zo septembra 2020 odštartovala prakticky všetky nasledujúce veľké policajné akcie. Vyplynula z vyšetrovania maﬁánskej skupiny takáčovcov. Hneď prví zadržaní – šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó a exsiskár František Böhm, obchodujúci s pohonnými hmotami – začali spolupracovať s políciou. Pridal sa k nim aj Norbert Paksi, ktorý do zadržania pracoval na policajných odposluchoch. Böhm sa začiatkom roka 2021 zastrelil na chate v Plaveckom Štvrtku. V putách skončil aj niekdajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Toho v máji 2022 právoplatne odsúdili za prijatie úplatku 50-tisíc eur od maﬁána Ľubomíra Kudličku a za vynášanie utajených informácií. Kováčik dostal osem rokov za mrežami a peňažný trest 100 tisíc eur. Jeho advokáti avizovali podanie dovolania na Najvyšší súd. Paksi uzavrel dohodu o vine a treste a odpykáva si trest.

Kováčik, ktorý si svojho času vyslúžil prezývku Pán 61 : 0 pre nula podaných obžalôb v pomere k dozorovaným prípadom, si už odpykáva právoplatný trest za úplatok. Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici sa však pojednáva ďalšia jeho korupčná kauza. Spoluobžalovaný podnikateľ Peter Košč alias Pán X mal v roku 2016 podplatiť Kováčika za to, že uprace dve kauzy týkajúce sa Košča a jeho známeho Jozefa Reháka. Odovzdanie peňazí pripomínalo podľa kľúčového svedka akčný ﬁlm: 50-tisíc eur vraj Košč uložil do špeciálne upravenej knihy s vyrezaným otvorom. Obaja obžalovaní korupciu popierajú a snažia sa spochybniť kľúčových svedkov, predovšetkým Bernarda Slobodníka, ale aj vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorí na prípade pracovali. Košč je od obvinenia na úteku. Medzičasom je stíhaný aj v kauze Rozuzlenie. Kauza Goliáš pred súdom speje ku koncu. Očakávajú sa záverečné reči.

Odsúdení: Dušan Kováčik, Norbert Paksi

Obžalovaní: Dušan Kováčik, Peter Košč

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

KAUZA JUDÁŠ

Foto: TASR/Ján Krošlák

KAUZA BOŽÍ MLYN

Polícia udrela koncom roka 2020 na ďalších vrcholných predstaviteľov polície, tajnej služby a ﬁnančnej správy. Akcia vyplynula z výpovedí spolupracujúcich obvinených Paksiho, Makóa či Böhma. Zadržaný bol aj bývalý šéf polície Milan Lučanský. Vo väzbe sa pokúsil o samovraždu, na jej následky zomrel. Medzičasom si už vypočuli rozsudok vysokopostavení funkcionári Slovenskej informačnej služby Boris Beňa a Pavol Gašparovič aj druhý muž ﬁnančnej správy Daniel Čech, či expolicajt Ladislav Vičan. Najvyšší súd výrazne znížil tresty pre Gašparoviča s Vičanom. Tresty si odpykali a sú na slobode. Úrad špeciálnej prokuratúry však podal dovolanie v neprospech odsúdených mužov. Rozhodovať bude Najvyšší súd. Bývalého šéfa policajných odposluchov Jozefa Reháka odsúdil Špecializovaný trestný súd na 11 rokov väzenia, rozsudok nie je právoplatný. Na ťahu je Najvyšší súd.

Právoplatne odsúdení: Boris Beňa, Pavol Gašparovič, Ladislav Vičan, Daniel Čech, Marián Kučerka Neprávoplatne odsúdený: Jozef Rehák Ľudovít Makó v septembri 2020.

Obžalovaný: Norbert Bödör

Marek Para

Vladimír Pčolinský

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

KAUZA KAIFÁŠ

KAUZA FARIZEJ

AKCIA INFERNO – 8. KRUH

Týka sa advokáta Mareka Paru, ktorý zastupuje napríklad Mariana Kočnera či Norberta Bödöra. Podľa obvinenia mal byť činný pre zločineckú skupinu okolo Bödöra a policajného exprezidenta Gašpara. Údajne sa snažil zdiskreditovať prokurátora špeciálnej prokuratúry Vasiľa Špirka, ktorý chcel vyšetrovať podozrenia týkajúce sa aj vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka či exministra ﬁnancií a dopravy Jána Počiatka. Špirka v minulosti dvakrát obvinili zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a odňali mu politicky exponované prípady. Kľúčovú rolu podľa vyšetrovateľa zohral práve Para po dohode s bödörovcami. Koncom roka 2022 Špecializovaný trestný súd zmietol obžalobu Paru zo stola a prípad vrátil prokurátorovi. Neskôr jeho rozhodnutie potvrdil aj Najvyšší súd. Konštatoval závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.

Najznámejším aktérom kauzy je dnes už bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský. Podľa obžaloby si spolu so svojím vtedajším námestníkom Borisom Beňom rozdelili úplatok 40-tisíc eur. Peniaze zaplatil konkurzný právnik Zoroslav Kollár cez Ľudovíta Makóa. Úplatok mal byť odmenou za to, že sa o šedú eminenciu konkurzov prestane zaujímať tajná služba. Pčolinský ako jediný zo štvorice trestnú činnosť popiera. Kollár priznal odovzdanie peňazí, s prokurátorom uzavrel dohodu o vine a treste. Rovnako to urobil vo svojich prípadoch Beňa. Obžaloba na Pčolinského je na Špecializovanom trestnom súde podaná už po druhý raz. Prvýkrát ju súd vrátil pre závažné procesné pochybenia. Hlavné pojednávanie v prípade obvineného exriaditeľa SIS sa ešte nezačalo.

Exposlanca Sme rodina Martina Borguľu obvinila NAKA z korupcie na jar 2022. Borguľa najprv vystupoval ako poškodený. Mal sa stať obeťou vydierania zo strany policajta Mariána Kučerku. Sám priznal, že v obave pred diskreditáciou a vyfabrikovaným trestným stíhaním zaplatil 50-tisíc eur. Dialo sa tak totiž v čase, keď kandidoval za starostu bratislavského Starého Mesta. Neskôr vyšetrovateľ prekvaliﬁkoval prípad na korupciu a z Borguľu sa tak podľa polície stal ten, kto podplácal. Jedným z argumentov bolo, že ani po zásadnej zmene vo vedení polície a zadržaní Kučerku nekontaktoval orgány činné v trestnom konaní, aby skutok nahlásil. Obvinenie Borguľu zrušila v januári 2023 generálna prokuratúra na základe paragrafu 363 ako nezákonné. V júli ho však obvinili znovu. Na druhý pokus neuspel ani s paragrafom 363.

Obvinený: Marek Para

Odsúdení: Zoroslav Kollár, Boris Beňa Obvinení: Vladimír Pčolinský, Ľudovít Makó

Marek Para na tlačovke Smeru v roku 2023. Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Martin Borguľa

Obvinení: Marián Kučerka, Martin Borguľa, Rajmund Rovňánek, Peter Petrov

August 2021: Vladimír Pčolinský po prepustení z väzby. Foto: David Ištok/Aktuality.sk

Jozef Brhel

Ján Slota, symbol kauzy, nebol nikdy obvinený.

Foto: TASR/Ján Krošlák

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Marek Kaňka

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

KAUZA MÝTNIK

KAUZA EMISIE

KAUZA OLIVA

Prípad utajovaných miliónových IT tendrov na finančnej správe, určených pre vopred vybrané firmy. Obvinili prezidenta daniarov Imreczeho či jedného z najbohatších Slovákov Jozefa Brhela, roky označovaného za mecenáša Smeru. Neskôr pribudol aj ďalší oligarcha a Ficov priateľ Miroslav Výboh. Kľúčovými svedkami sú v tomto prípade Imrecze a jeho kamarát a IT podnikateľ Michal Suchoba. Dvojica začala rozkrývať kolotoč úplatkov, ktoré sami údajne rozdávali na rôznych úrovniach. Na lavici obžalovaných dnes sedia otec a syn Brhelovci či bývalý štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc. Exprezidentka finančnej správy Lenka Wittenbergerová, ktorá viedla úrad po Imreczem, sa priznala k prijatiu úplatku a je právoplatne odsúdená. Pôvodne bol obvinený za podplácanie aj dlhoročný smerák, dnes guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír, jeho stíhanie zrušila generálna prokuratúra na základe paragrafu 363. Neskôr ho však obvinili znovu. Aj jeho prípad už je na súde.

Miliónový škandál z čias vlády Smeru, HZDS a SNS znovu ožil na jeseň 2022. Polícia odštartovala akciu Cold Case a obvinila troch ľudí, ktorí mali zohrať kľúčovú úlohu pri nevýhodnom kšefte s teplým vzduchom. Podľa vyšetrovateľa sa dvaja bývalí úradníci ministerstva životného prostredia a neoﬁciálny poradca ministra Norbert Havalec dopustili ako organizovaná skupina podvodu, pri ktorom štát prišiel o viac ako 47 miliónov eur. Ministerský úrad vtedy ovládali národniari. Ján Počiatek na medializovanej nahrávke z kancelárie Dobroslava Trnku spojil miliónový superkšeft priamo s dlhoročným šéfom SNS Jánom Slotom.

V prípade daňových podvodov pri obchode s pohonnými hmotami polícia obvinila 11 ľudí a päť ﬁriem. Najznámejším z nich je Marek Kaňka, priateľ expremiéra a bývalého ministra ﬁnancií Eduarda Hegera a dnes už bývalý šéf štátneho Tiposu. Prípad nesúvisí s jeho pôsobením v lotériovej spoločnosti, ale s jeho predchádzajúcim súkromným biznisom s čerpačkami. Kaňka a jeho spoločnosť podľa vyšetrovateľa spôsobili štátu škodu za vyše 330-tisíc eur. Kaňka po obvinení z postu šéfa Tiposu odišiel, čerpačky Oliva dnes majú už nového majiteľa. Bývalý funkcionár odmieta podozrenia z trestnej činnosti.

Obvinení: Norbert Havalec, Peter Solčanský, Pavol Tehlár

Najznámejší obvinený: Marek Kaňka

Odsúdení: Lenka Wittenbergerová, Jana Rovčaninová, Pavol Boško, Štefan Poláček Obžalovaní: Jozef Brhel st., Jozef Brhel ml., Miroslav Výboh, Martin Bahleda, Miroslav Slahučka, Radko Kuruc, Milan Grega, Kornélia Černá, Denisa Židová Spolupracujúci obvinení: František Imrecze, Michal Suchoba, Daniel Čech

František Imrecze na úrade vlády počas policajnej rekonštrukcie. Foto: Diana Michaličová/Aktuality.sk

Martin Kvietik

Norbert Bödör

Foto: TASR/Ján Krošlák

Tibor Gašpar

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

KAUZA DOBYTKÁR nia nového člena. Kľúčovými svedkami v kauze boli pôvodne bývalý úradník ministerstva pôdohospodárstva Marek Kodada, expolitik HZDS a lobista Ľubomír Kropil a advokát Ján Gajan. Kropil aj Kodada počas vyšetrovania spolupracovali s políciou a usvedčovali aj ľudí z vyšších poschodí korupčnej pyramídy. Kropil však na súde otočil. Rozsudku sa nedožil, v marci po ťažkej chorobe zomrel. Gajan, ktorý počas vyšetrovania hovoril o údajnej úlohe Kvietika v kauze Dobytkár, na súde zmenil výpoveď. Kodada sa pred súdom svojej výpovede z prípravného konania viac-menej držal. Zopakoval, že o Norbertov Bödörovi v súvislosti s mechanizmom z Dobytkára len „počul“. Kodadovo trestné stíhanie je podmienečne zastavené. Aktuálne je v skúšobnej lehote tri roky.

V prípade ﬁgurujú niekdajší vysokí policajní funkcionári za vlád Smeru. Podľa obžaloby mali vytvoriť zločineckú skupinu v polícii v službách Norberta Bödöra. Podľa zistení vyšetrovateľov mal stáť na vrchole policajnej maﬁe aj Bödörov príbuzný – vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar, ktorý je dnes poslancom za Smer. Prokurátor podal obžalobu na súd ešte v decembri 2021. Prvý termín pojednávania však vyšiel až na december 2023. Najprv sa hľadal zákonný sudca, potom sudca Peter Pulman stíhanie prerušil a obrátil sa na Ústavný súd. Najvyšší súd jeho rozhodnutie zrušil. Aktuálne padlo rozhodnutie, že kauzu bude pojednávať senát Špecializovaného trestného súdu a Pulman bude jeho predsedom. V prípade sa už priznalo viacero ľudí vrátane Makóa a Slobodníka. Ďalší štyria nižšie postavení policajti uzavreli dohody o vine a treste. Martin Fleischer, ktorý v minulosti pracoval ako šéf ekonomickej sekcie na ministerstve vnútra, si už svoj trest odpykal a od februára 2023 je na slobode.

Obžalovaní: Norbert Bödör, Martin Kvietik, Juraj Kožuch, Peter Kuba, Ľubomír Partika, Viktor Miklas Foto: David Ištok/Aktuality.sk

Prípad rozdeľovania dotácií za provízie sa zosypal na jar 2020. Polícia pôvodne odhalila korupčný mechanizmus, ktorý parazitoval na vyplácaní eurofondov cez štátnu Pôdohospodársku platobnú agentúru. Úplatky mali presiahnuť desať miliónov eur. Na vrchole systému mali podľa obžaloby stáť oligarcha blízky Smeru Norbert Bödör a neskôr ﬁnančník Martin Kvietik s kontaktmi na stranu SNS. Obaja vinu odmietajú. Bödör je presvedčený, že na súde preukáže svoju nevinu. Od začiatku tvrdí, že nie je jasné ani to, čoho sa mal podľa prokurátora vlastne dopustiť. Obžalovaný je z prania špinavých peňazí. Prípad na Špecializovanom trestnom súde už smeroval k záveru. Situáciu však skomplikoval fakt, že člen senátu – sudca Marián Mačura – odchádza na stáž na Najvyšší súd. Špecializovaný súd už informoval, že predsedovia senátov, ktorých sa táto zmena týka, nebudú čakať rok s pojednávaniami na prípadný návrat sudcu Mačuru na Špecializovaný trestný súd. Do senátu v kauze Dobytkár dopl-

KAUZA OČISTEC

Odsúdení: Vladimír Bisták, Pavol Vorobjov, Milan Žáčik, Ivan Bobocký, Martin Fleischer, Margaréta Fleischerová Obžalovaní: Norbert Bödör, Tibor Gašpar, Peter Hraško, Róbert Krajmer, Dušan Kováčik, Milan Mihálik, Bernard Slobodník, Marián Zetocha, František Imrecze, Boris Trantalič, Milan Grega Spolupracujúci obvinení: Ľudovít Makó, Michal Suchoba, Bernard Slobodník

November 2020: Zásah NAKA v dome Tibora Gašpara.

Martin Kvietik

Daniel Čech

Foto: TASR/Ján Krošlák

Peter Petrov

Foto: Iva Zigová/Aktuality.sk

KAUZA SLOVENSKÝ POZEMKOVÝ FOND

KAUZA PILÁT

V kauze okolo štátneho pozemkového fondu polícia obvinila sedem ľudí ako zločineckú skupinu. Na jej čele mal stáť finančník Martin Kvietik, blízky SNS. Obvinené sú aj dve bývalé šéfky fondu Gabriela Bartošová a Adriana Šklíbová. Vyšetrovatelia určili aj hierarchickú štruktúru skupiny – do vyšších funkcií mali byť dosadení takí ľudia, ktorých schvaľovala SNS aj finančník spájaný s národniarmi – Kvietik. Cieľom zločineckej skupiny mal byť podľa polície profit – zarábať mali či už na úplatkoch, alebo na pôde, ktorú získavali vopred dohodnuté osoby či spoločnosti. Okrem SNS bol s kauzou spájaný aj Smer, respektíve ľudia s väzbami na stranu Roberta Fica. Obe politické strany podozrenia v minulosti odmietli. Vyšetrovanie už je na konci. Viacero obvinených bolo vyčlenených na samostatné konanie, medzi nimi aj advokát Gajan. Ten po zadržaní v akciách Feudál a Latifundista začal spolupracovať s políciou a vyšetrovateľom porozprával o fungovaní korupčného systému v Slovenskom pozemkovom fonde. Na túto kauzu nadviazalo aj obvinenie exministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd) a bývalého štátneho tajomníka rezortu financií Vladimíra Tvarošku. V oboch prípadoch vypovedá aj Gajan.

Šéf siete gastroprevádzok Medusa Group Peter Štecko podľa policajtov platil úplatky za pokoj od daniarov. Lavína sa spustila v roku 2017 zásahom colníkov v reštauráciách siete Medusa Group. O úplatkoch prehovoril priamo Štecko. Prostredníkom medzi ním a ľuďmi z ﬁnančnej správy mal byť Michal Suchoba. Suchoba aj Štecko, ktorí policajtom opísali fungovanie úplatkov, majú v tomto prípade podmienečne odložené obvinenie. Štecko mal posielať peniaze najprv šéfovi boja proti daňovým podvodom Ladislavovi Hannikerovi, potom dvojke vo vedení ﬁnančnej správy Danielovi Čechovi a po jeho zadržaní sa mal prihlásiť tretí záujemca – bývalý šéf bratislavských colníkov Milan Guťan. Všetci traja čelia obvineniu z prijímania úplatku.

KAUZA VATA Podstatou kauzy mali byť podozrenia okolo údajnej zločineckej skupiny, ktorá sa mala sformovať na ministerstve vnútra za úradovania vtedajšieho ministra Roberta Kaliňáka a Denisy Sakovej. Prípad však súvisí aj s nákupmi na Ústredí práce sociálnych vecí a rodiny. Skupina mala spolu s ďalšími podnikavcami proﬁtovať z vopred dohodnutých štátnych zákaziek. Cez nadhodnotené ceny a ﬁktívne faktúry mala vyťahovať takzvanú vatu. Podľa polície išlo o minimálne 17 miliónov eur. Peniaze si aktéri mali nosiť v hotovosti vo veľkých taškách. V lete 2021 polícia obvinila minimálne 11 ľudí, väčšina sa k trestnej činnosti údajne priznala. V roku 2022 polícia rozšírila obvinenia ďalším ľuďom. Obvinení: Peter Petrov, Peter Lamač, Igor Cúcor, Rastislav Jakubek, Marián Korzár, Attila Bokros, Tomáš Magyar, Roman Magyar, Róbert Karpaty, Peter Stifter, Igor Petrík, Peter Holba, Peter Kucer, Ivan Jamnický

Foto: Ján Petrovič/Aktuality.sk

Obvinení: Ladislav Hanniker, Daniel Čech, Milan Guťan

Foto: Aktuality.sk

Hlavní obvinení: Martin Kvietik, Adriana Šklíbová, Gabriela Bartošová

September 2022: Zásah NAKA v Rusovciach v rámci akcie Vata 2.

DO PEKLA NA BIELOM KONI Robert Fico začal vo veľkom štýle, vyzbrojený pomstychtivosťou, hrozbami a sľubmi zacielenými na svojich voličov. S úmyslom opäť si uzurpovať štát.

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

P E T E R B Á R DY „Pomsta alebo nepomsta, mne ide o výkon funkcie,“ tvrdil Robert Fico deň po voľbách, keď padla reč na špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a vedenie polície na čele s jej prezidentom Štefan Hamranom. „Včera som avizoval kroky proti nepriateľským médiám – TV Markíza, Denník N, Sme a portál Aktuality. Nech aspoň slúži ku cti týmto médiám, že sa otvorene hlásia k nenávisti a nepriateľstvu proti Smeru a tieto

trendy s radosťou šíria. Dnes som rozhodol, že preveríme ich povolenie na vstup a prácu na úrade vlády, teda právo vstupovať na úrad a otravovať nás s ich otvoreným nepriateľstvom. Do rozhodnutia budú neželanými hosťami na úrade vlády,“ oznámil vtedy už premiér po schválení programového vyhlásenia vlády otvorenú vojnu štyrom médiám. Neexistuje pritom dôkaz, že by sa ktorékoľvek z nich hlásilo k „nenávisti a nepriateľstvu proti Smeru“. Ich, presnejšie našim jediným previnením je, že sme kritickí voči politikom – vrátane Fica a strany Smer. V MENE POMSTY Návrat Fica sa tak trochu predpokladal. Prieskumy potvrdzovali jeho silnú voličskú podporu a vlastne jedinou predvolebnou otázkou bolo, pre koho sa Peter Pellegrini a Hlas rozhodnú. Respektíve s kým si vo finále podajú ruky: či s bývalými straníckymi kolegami zo Smeru, alebo s nováčikmi z Progresívneho Slovenska. Otvorenou zostávala tiež otázka, či budú mať Ficovi politickí rivali spolu s Hlasom dosť poslancov, aby vytvorili parlamentnú väčšinu, ktorá bude schopná odolať koaličným sporom, odchodom i ambíciám takú vládu položiť. Odpoveď na druhú otázku sa nedozvieme, keďže Hlas si napokon vybral vlastne veľmi logické partnerstvo s Ficom. Hoci sa vyše tri roky snažil vydávať signály, že predseda Smeru je pre Hlas neakceptovateľný, že je reputačným problémom, že Hlas chce robiť modernú sociálnu demokraciu… Pellegrini musel stiahnuť chvost a vrátiť sa do Ficovho košiara. Vzdať sa ambícií obsadiť premiérsky post, kam politicky smeroval, a uspokojiť sa s kreslom predsedu parlamentu. Zrejme výmenou za podporu v prezidentskej kandidatúre, čo svedčí o Ficovej politickej skúsenosti a schopnosti získať moc. S návratom Fica na úrad vlády dostala hlavné slovo pomsta. Hoci si predseda Smeru počas stretnutí na chate v Čifároch povzdychol, že na pomstu si nechal už len desať percent energie, realita prvých povolebných týždňov ukázala opak. Prvé kroky koaličného tria na čele s premiérom Ficom sprevádzali ohromná hrubosť a vyhrážky, nezriedka pretavené do konkrétnych krokov. Za všetky stačí spomenúť kontroverzné rozhodnutie ministerstva vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) postaviť mimo služby prvého viceprezidenta polície Branka Kišša a vyšetrovateľa Štefana Mašína. Súdy v oboch prípadoch vydali neodkladné opatrenie, že k odstaveniu z funkcií došlo neoprávnene. Ministerstvo sa odvolalo, verdikt nebol v čase uzávierky známy. Faktom je, že pomsta sa niesla už veľkou časťou posledných mesiacov predvolebnej kampane. Počítali s ňou snáď všetci, voči ktorým smerovala. Minula (zatiaľ) akurát

Víťaz volieb na ceste k moci.

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Predsedovia Hlasu, Smeru a SNS podpísali memorandum o porozumení.

predsedu Hlasu Pellegriniho a zradcov, ktorí spolu s ním odišli v júni 2020, aby založili Hlas. „Národ má rád zradu, ale nenávidí zradcov. V tomto ste asi jasne pochopili môj odkaz voči týmto ľuďom,“ reagoval Fico na odchod Pellegriniho jedenástky. Zároveň dodal: „Som pripravený aj na zmenu svojho postavenia a správania, hľadám nový model riadenia strany.“ Čas ukázal, že ho našiel. (NE)OČAKÁVANÉ SPOJENECTVÁ Fico ešte viac zhrubol. Slovníkom aj politicky. Smer sa počas kampane pokúsil očistiť Republiku. Jeho predseda, birmovaný komunista odchovaný na vedúcej úlohe komunistickej strany a na odkaze Slovenského národného povstania (SNP), vedel, že potrebuje Republiku, ktorá bude extrémistická, ale nie fašistická. Nechcel mať vo vláde „náckov“, fašistov. A tak sa bývalí kotlebovci, odídenci zo strany, ktorej predstavitelia hovorili o SNP ako o puči a partizánov označovali za banditov, prezliekli za protifašistických bojovníkov. Bolo to bizarné, smiešne aj odporné. Radikalizácia komunikácie Fica a Ľuboša Blahu s imidžovou „defašizáciou“ Republiky spôsobili, že radikálny sympatizant Republiky nakoniec volil Smer a uhríkovci ostali mimo hry. Presnejšie pred bránami parlamentu, avšak s takmer 3,7 milióna eur od štátu za výsledok vo voľbách (peniaze budú vyplatené postupne počas štvorročného volebného obdobia, pozn. autora), čo môže byť pre hŕstku papalášov na čele strany celkom slušné bolestné.

Fico získal moc otrávením studní a radikalizáciou verejnej diskusie. A sľuboval pomstu. To je Fico dneška. Schopný presvedčiť Hlas, že majú vládnuť spolu, Pellegriniho odstaviť prezidentskou kandidatúrou a expresne rýchlo i efektívne sa dohodnúť so žoldniermi, ktorých si pred voľbami najal Andrej Danko, aby ho spolu s SNS dostali do parlamentu. Výsledkom bola koalícia pomsty, ktorá mala a má jasný cieľ. Ukradnúť štát a porátať sa so všetkými, ktorí jej v tom chceli alebo chcú zabrániť. Už po memorande o budúcej koalícii, ktoré Smer, Hlas a SNS podpísali po voľbách, Fico jasne odkázal, že sú „pripravení, skúsení, ale aj poučení. A táto kombinácia našich vlastností, ktoré máme k dispozícii, nás predurčuje k tomu, aby sme to peklo, do ktorého ideme, zvládli… Do pekla? Dobre, ale na veľkom bielom koni.“ Takto sa vyhlasuje nemilosrdná vojna, kde budú padať hlavy a kde sa nebude pozerať na následky ani obete. Ak si však štvornásobný premiér myslel, že jeho koaličnému triu prejde v ceste za mocou úplne všetko, narazil hneď na začiatku. Prezidentka Zuzana Čaputová odmietla vymenovať štvrtú Ficovu vládu s ministrom životného prostredia Rudolfom Huliakom (nominant SNS). Nápad urobiť zo starostu Očovej, považujúceho medvede za biologickú zbraň, ministra iba potvrdzovala, že vláda pôjde hlava-nehlava. Akurát Huliak sa nestal pomyselným bielym koňom, na ktorom sa vrhnú do pekla.

Foto: Diana Michaličová/Aktuality.sk

Fico túžiaci po tom, aby sa mohol objaviť už na októbrovom samite Európskej únie, síce nechal rozhodnutie na koaličnom partnerovi, ktorý Huliaka nominoval, ale bolo jasné, že problém bude vyriešený rýchlo a hladko. Jednoducho tak, aby sa nový premiér mohol v metropole Únie predstaviť čo najskôr. Írečitý poľovník strhol na seba pozornosť a zároveň poslúžil tomu, aby sa zniesli hromy-blesky na prezidentský palác, liberálov či progresívcov, ochrancov prírody. Následne ho stiahli z obehu a ministerské kreslo dostal Tomáš Taraba. Exkotlebovec, ktorý získal rešpekt konšpiračno-dezinformačnej komunity popletencov po tom, ako zosmiešňoval vzhľad prezidentkinej dcéry. Dokonalý dielik do skladačky vlády, ktorej nejde o odbornú schopnosť, ale o lojalitu, poslušnosť a schopnosť konať proti spoločnému nepriateľovi. Bonusom štvrtej vlády pod vedením Smeru sú Robert Kaliňák ako minister obrany a Pavol Gašpar na poste štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti. Teda najdlhšie úradujúci minister vnútra, ktorý skončil vo väzbe a zachraňovať ho musela generálna prokuratúra cez kritizovaný paragraf 363. A syn policajného exprezidenta Tibora Gašpara, ktorého na konšpiračnej chate rozzúrilo, že „tu bude (Kaliňák, pozn. autora) vyprávať, že rodina, ko..t, by som mu pichol vidličku do čela“. Gašparov syn, povolaním advokát, išiel ešte ďalej a na adresu budúceho kolegu z vlády vyhlásil: „On tu dnes bol preto, aby dal tieto emočné pi.…ny, že teraz sa

Peter Pellegrini, Robert Fico a Andrej Danko počas podpisu koaličnej zmluvy.

tu roztopíme z neho, ko..ta sku….ho, špinavého, cigánskeho… Ko..t vyj...ný. Ježiš, jak ho dobijem raz, strašne, ho zje..m z tej motorky, mu dám čelovicu.“ KANDIDÁTI KAPITÁNA DANKA Nominácie Dankovej SNS boli odjakživa zvláštne. Počas vlády v rokoch 2016 až 2020 čelil rezort obrany, ktorý riadil Peter Gajdoš, podozreniam z tunelovania. Dankov minister školstva Peter Plavčan sa zas musel po kauze eurofondov zbaliť a odísť. Niekdajšia ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná skončila so statočne pošramotenou povesťou po korupčnej kauze rozdeľovania eurodotácií známej pod názvom Dobytkár. Matečná i Danko na súde okrem iného priznali, že sa poznali s hlavným obžalovaným Martinom Kvietikom a opakovane sa stretli aj v bratislavskom hoteli Albrecht. Podľa obžaloby malo v jednej z hotelových izieb dochádzať k odovzdávaniu úplatkov, čo Kvietik poprel. O úplatkoch nevedel podľa vlastných slov ani šéf SNS. Národniari sa však nedali zahanbiť ani pri kreovaní ostatnej vlády a vyrukovali hneď s viacerými pozoruhodnými menami. Okrem spomínaného Huliaka vytiahli bývalú moderátorku Markízy Martinu Šimkovičovú, ktorá sa blysla listom ministrovi kultúry Českej republiky, čím si vyslúžila všeobecný výsmech aj kritiku kultúrnej obce. Menej do smiechu je v rezorte vnútra. Minister Šutaj Eštok zreálnil to, o čom hovoril jeho stranícky šéf Pellegrini aj Fico. Policajného prezidenta Hamrana ostentatív-

ne prevelil do Popradu. Zrušil posty oboch policajných viceprezidentov, mimo služby postavil aj spomínaného Kišša či stíhaných vyšetrovateľov korupčných káuz spájaných s predstaviteľmi Smeru alebo ich ľudí. Súd neskôr rozhodol, že v prípade Kišša a vyšetrovateľa NAKA Štefana Mašína nepostupoval správne, keďže nemal súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov na personálne zmeny pri policajtoch, ktorí majú status chráneného oznamovateľa. NENÁVIDENÝ BRUSEL? Do nového rána sa mali prebudiť aj EÚ a NATO. Tak sa to aspoň mohlo javiť počas predvolebnej kampane, keď Smer, ale aj SNS vyhrocovali verejnú diskusiu, presnejšie verejnú hádku, práve na témach zahranično-bezpečnostného smerovania Slovenska. Fico síce opakoval, že prioritou je zostať členom oboch medzinárodných zoskupení, ale napríklad spomínaný kandidát Huliak, okrem iného aj predseda mikrostrany Národná koalícia, sľuboval voličom povinné referendum o vystúpení Slovenska z EÚ a NATO. SNS hasila problém tvrdením, že to nie je jej politický cieľ, len individuálny názor jej nominanta na ministra. Sľub starostu Očovej vyznieval o to bizarnejšie, že, ako sa zdá, peniaze z Únie nesmrdia. A nejde len o takú drobnosť, že sídlo Obecného úradu v Očovej zrekonštruovali z eurofondov, aj keď za Huliakovho predchodcu. Predseda strany, na ktorej kandidátke sa dostal do parlamentu, prezradil, že sa bude uchádzať o kreslo

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

v Európskom parlamente. Ukazuje sa teda, že stále viac nacionálnych populistov naprieč členskými štátmi vrátane proruských trollov a užitočných idiotov hľadá cesty, ako sa upratať do nenávideného Bruselu. Zahraničným partnerom mohol robiť vrásky na čele aj náš budúci postoj k pomoci Ukrajine, ktorá čelí bezprecedentnej vojenskej agresii zo strany Ruska. Politické postoje Fica, Danka a spol. vyvolávali absolútne oprávnené obavy. Heslá typu „už ani náboj Ukrajine“ a blúznenie o nastolení mieru tým, že zastavíme ako spoločenstvo demokratických štátov vojenskú pomoc Ukrajine, zaradili Fica v medzinárodnom prostredí medzi proruských populistov. A tak sa čakalo na prvý samit, na ktorom sa zúčastní, aj na prvé rokovanie nového ministra obrany na pôde NATO. Pre objektivitu treba dodať, že koalícia garantovala našu účasť na pomoci a stále budeme patriť medzi štáty podporujúce Ukrajinu. A to je dobrá správa. NOVÝ TRIEDNY NEPRIATEĽ Svoje si už užili aj médiá. Fico síce po voľbách vyhlásil, že chce mať s médiami štandardné vzťahy, ale dlho mu to nevydržalo. Terčom sa stali Aktuality.sk, Denník N, Sme a televízia Markíza. Štandardné spravodajské médiá, ktoré sú, podobne ako inde vo svete, kritické voči politikom. Tie, o ktorých predseda Smeru v januári minulého roku hovoril, že je „presvedčený, že na Slovensku funguje organizovaná zločinecká skupina novinárov a sú sústredení

Hlasovanie o dôvere štvrtej vláde Roberta Fica.

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

vyhlásení vlády, ktoré zvykne byť dokumentom rámcujúcim plány a ciele vlády. „Slovenky, Slováci, príslušníci národnostných menšín a ďalší občania Slovenskej republiky sa v demokratických parlamentných voľbách 30. septembra 2023 rozhodli ukončiť obdobie chaosu a amatérskych rozhodnutí, ktoré ohrozovali hospodárstvo krajiny, sociálnu súdržnosť spoločnosti a kvalitu života obyvateľov.“ Týmito slovami sa začína programové vyhlásenie štvrtej Ficovej vlády. Nielen pri pohľade na výsledky volieb ide o klišé a lož.

Nesedí to fakticky. Koalíciu volilo len necelých 1,3 milióna voličov (1 284 427 hlasov pre Smer, Hlas a SNS). Ak by sme k nim pripočítali aj mimoparlamentnú Republiku (141 099), bolo by to čosi vyše 1,4 milióna zo 4,3 milióna všetkých zapísaných voličov alebo z vyše troch miliónov ľudí, ktorí v posledných parlamentných voľbách odovzdali svoj hlas. Koalíciu teda volilo približne 32 percent oprávnených voličov a vyše 45 percent z tých, ktorí sa zúčastnili volieb. A má 79 poslancov, čo jej rovnako nedáva masívnu poslaneckú podporu v zákonodarnom zbore. Tvrdiť teda, že ich vláda je rozhodnutím Slovákov, Sloveniek, príslušníkov národnostných menších a ďalších občanov Slovenskej republiky, je faktom pre tretinu, prípadne necelú polovicu voličov. Ale taký je Fico a Smer. Rád pracuje s frázami a sloganmi namiesto konkrétnych riešení, dát a faktov. Tie sa mu nehodia, pretože sa dajú kontrolovať. A tak voliči Smeru chceli ísť do EÚ, ale nie s holými zadkami, volili smerákov pripravených pre ľudí, istotu v ťažkých časoch, Smer proti kríze, istoty, solidaritu, trinásty dôchodok, zodpovednú zmenu… A tak si populisticko-nacionalistická vláda nechala schváliť programové vyhlásenie, ktoré ľuďom sľubuje len nekonkrétny cieľ: lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Je to síce bezobsažné klišé, ale dokonale korešponduje s programovým vyhlásením, ktoré sa začína oslavou, ako sa slovenský národ vo voľbách zomkol, aby sa vyrovnal s bývalými vládami a nastúpil na cestu hospodárskeho rastu, sociálnej súdržnosti spoločnosti a kvality života obyvateľov. Fico začal vo veľkom štýle, veľmi hlučne a hrubo. Chce si opäť uzurpovať štát a absolútne ho ovládnuť. A pôjde cez mŕtvoly. Keď do pekla, tak na bielom koni.

Robert Fico si prevzal menovací dekrét z rúk prezidentky Zuzany Čaputovej.

predovšetkým v Denníku N, v denníku Sme a v Aktualitách“. Vtedy odkázal orgánom činným v trestnom konaní, „aby začali vážne prešetrovať, do akej miery nabúravajú títo novinári štátnosť, do akej miery útočia na štátne orgány Slovenskej republiky“. Aby sme boli presní, neodkázal to orgánom činným v trestnom konaní, hoci tie vety tak koncipoval. On odkázal médiám, že ak sa neupracú, budú s ním mať do činenia, keď preberie moc. A možno potom aj s orgánmi činnými v trestnom konaní. Neskôr už Fico nazýval Aktuality.sk, Denník N, Sme a Markízu nepriateľskými médiami a avizoval protikroky. Novinári z týchto médií sú vraj na úrade vlády neželanými hosťami. Šlo o jasný odkaz jeho voličom a zároveň nakreslil na novinárov terče. Na ilustráciu postačí výrok, ktorým sa de facto otvorene vyhrážal televízii Markíza. „Pozrieme sa na tých vyše 26 miliónov eur, ktoré dostala od predchádzajúcej vlády, a minimálne ministrom za stranu Smer dám pokyn, ako majú ﬁnančne pristupovať k tejto televízii. A pozrieme sa aj na monopolné správanie Markízy na mediálnom trhu, čo predvádza v plnej nahote,“ dušoval sa. HRA S FAKTAMI I VOLIČMI Predseda vlády si privlastnil úrad vlády, kde je len „v prenájme“. Minimálne do najbližších volieb. To nie je jeho majetok, rovnako ako Slovensko nie je jeho štát. Korunou toho, ako sa Fico, Pellegrini a Danko chopili moci, bolo hlasovanie o programovom

.1,ģ1

BESTSELLERY

šéfredaktora Aktuality.sk Petra Bárdyho

Knihy nájdete na obchod.aktuality.sk

OD PEČENÝCH HOLUBOV

K ZÁVISLOSTI Žiadna vláda za posledných viac ako 15 rokov nedokázala zastaviť rozbujnenosť štátu. Výdavkový apetít je taký veľký, že ani pravicové strany, ktoré sa dostali k moci, s tým nedokázali nič urobiť.

RAKETOVÝ RAST A NEEFEKTIVITA Na ilustráciu závažnosti aktuálnej situácie stačia dve čísla. Už pri pohľade na ne je totiž jasné, do akej miery je nastolený trend udržateľný. Kým v roku 2007 predstavovali verejné výdavky 23 miliárd eur, v roku 2023 by mal štát „zhltnúť“ 59 miliárd eur. Je síce pravdou, že medzičasom narástla aj naša ekonomika, avšak aj pri porovnaní s hrubým domácim produktom (HDP) vyzerá nastúpený trend znepokojivo. Pred 16 rokmi cez štát „pretieklo“ niečo vyše 36,5 percenta HDP. V praxi to znamená, že zo všetkých vyrobených tovarov a služieb na našom území skončila v štátnej pokladnici viac ako tretina z celkového balíka. V roku 2023 dosiahnu verejné výdavky takmer 47 percent HDP, teda takmer polovicu. Časť ekonómov, predovšetkým ľavicových, nevidí až taký problém v celkových verejných nákladoch v porovnaní s HDP, ale v ich neefektivite a nehospodárnosti. Podľa bývalého ekonóma Svetovej banky a niekdajšieho splnomocnenca vlády pre menej rozvinuté regióny Antona Marcinčina vo výške výdavkov nie je zásadný problém, lebo v rámci EÚ má viacero štátov ešte vyššie. Dôležitejšie je ich využitie a stabilita v podobe predvídateľnosti, čo priamo súvisí s kvalitou riadenia.

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

MARTIN ODKLADAL

Mnohí politici v troch desaťročiach slovenskej demokracie sľubovali, že zastavia zadlžovanie. Po ich nástupe k moci sa však ukázalo, že cesta od slov k činom býva skutočne ďaleká. V prípade rastúceho dlhu sa dokonca môže zdať, že nekonečná. Život na dlh, ktorý neustále rastie, sa však môže Slovensku draho vypomstiť. A nejde len o tristný fakt, že sme ako krajina vykročili na grécku cestu. Nemenej vážnym problémom je fakt, že dlhodobo neudržateľný spôsob života sa odzrkadľuje aj na spoločnosti. Čoraz viac ľudí totiž očakáva od štátu pomoc v akejkoľvek životnej situácii a požaduje stále viac ﬁnančnej podpory. Tridsať rokov po páde komunizmu tak hrozí, že skončíme v pasci prázdnych sľubov a politického populizmu.

PRIVEĽA ÚRADNÍKOV A BYROKRACIE Manažment na štátnej úrovni je neraz až žalostný. Namiesto reálnych výsledkov nominanti sledujú skôr politické ciele. Vo verejných financiách máme totiž obrovské diery, cez ktoré každoročne odtekajú značné finančné prostriedky. Ak by sme mali zvoliť jazyk obyčajných ľudí, museli by sme ich označiť za peniaze vyhodené von oknom. „Vysoká zamestnanosť vo verejnej správe, zlé riadenie štátu a nedostatočne aktívna finančná správa. Ryba prosto smrdí od hlavy,“ vymenúva ekonóm a politik Anton Marcinčin diery, cez ktoré miznú financie štátu. Ako vyplýva z údajov európskeho štatistického úradu Eurostat, slovenský podiel ľudí zamestnaných vo verejnej správe a povinnom sociálnom zabezpečení sa pohybuje na úrovni 8,1 percenta. Podobne ako vo Francúzsku, pričom v susednom Česku tento podiel dosahuje 6,6 percenta a vo Fínsku, ktoré mnohí považujú za štedrý škandinávsky sociálny štát, iba 4,7 percenta. „Zlé riadenie štátu poznáme na vlastnej koži všetci, v práci aj súkromí, a prináša veľké škody. Finančná správa by sa mohla aktívne pozrieť na milionárov, či svoje príjmy riadne zdanili,“ dodáva Marcinčin, ktorý v minulosti radil ministrovi financií Petrovi Kažimírovi (Smer). Hrubý dlh Slovenska stúpol za necelé dve dekády viac ako štvornásobne: zo 17 miliárd eur v roku 2006 sa zvýšil na zhruba

70 miliárd eur, čo je odhad na rok 2023. Marcinčin je presvedčený, že na zvrátenie nepriaznivého stavu je nevyhnutná zmena organizácie štátnej i verejnej správy. Musí dôjsť k zásadnej reforme vrátane decentralizácie. Súčasný model centrálneho a odvetvovo špeciﬁckého riadenia považuje za prežitý. Zároveň zdôrazňuje, že v ňom už veľa vody nenamútime. S decentralizáciou však bude musieť podľa odborníkov nastať aj racionalizácia a zlučovanie, teda municipalizácia na úrovni samospráv a regiónov. Je nemysliteľné, aby sme na Slovensku mali takmer tritisíc obcí a de facto každá z nich mala svojho staros-

tu. Výsledkom je, že plat starostu „zožerie“ veľkú časť rozpočtu dediny. Nehovoriac o tom, že malé obce nedokážu vygenerovať dostatočný počet kvaliﬁkovaných starostov či ďalších pracovníkov úradu. Z posledného sčítania obyvateľov v roku 2021 vyplynulo, že na Slovensku je 2 927 miest a dedín vrátane mestských častí Bratislavy (17 mestských častí) a Košíc (22 mestských častí). Osem z desiatich obcí má pritom menej ako dvetisíc obyvateľov – presne 2 454 obcí, čo predstavuje 83 percent z celkového počtu. V štyroch desiatkach dedín nežije ani polstovka ľudí a viac ako štyri stovky obcí nemajú ani

ZADLŽENOSŤ SLOVENSKA – HRUBÝ DLH (v miliardách eur) 100 80 77 60

55 40 38

20 16

0 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014 2016 2018 2020 2022 2023 2024 Poznámka: Hodnoty za roky 2023 a 2024 sú odhadované.

Zdroj: Aktuality.sk

RIZIKO DLHODOBEJ UDRŽATEĽNOSTI VEREJNÝCH FINANCIÍ (percentuálny podiel z HDP)

8 7

7,0 vysoké riziko (> 5 %)

6 5 4

5,6

5,9

4,9 stredné riziko (> 1 %)

4,2

4,0

4,3

3 2

1,9

1,6

1,4

1,2

0,8 0,4

0 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023 Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

dvesto obyvateľov. Viac ako pätina z celkového počtu obcí leží na území Prešovského samosprávneho kraja (665 miest a obcí), ktorý dlhodobo zápasí s nadpriemernou nezamestnanosťou. Nasledujú Košický (516 obcí) a Nitriansky kraj (461 obcí). V posledných komunálnych voľbách v roku 2022 si občania zvolili viac ako 2 900 starostov a vyše stovku primátorov. Počet poslancov mestských a obecných zastupiteľstiev prekročil 20-tisíc. Výsledkom je, že v počte starostov na 100-tisíc obyvateľov ﬁguruje Slovensko na popredných miestach v Európskej únii. Z porovnania zverejnenom v roku 2018 vyplynulo, že košatejšiu samosprávu čo do počtu starostov a primátorov mali už len Česká republika a Francúzsko. Po príklady, ako sa to dá urobiť lacnejšie a efektívnejšie, pritom netreba chodiť ďaleko. Stačí sa pozrieť do susedného Poľska, kde existujú správne celky, takzvané municipality, zahŕňajúce aj desiatky dedín. Skvelým príkladom je tiež Dánsko, ktoré je počtom obyvateľov podobné Slovensku. Táto škandinávska krajina urobila pred necelými dvoma desaťročiami zásadnú komunálnu reformu, vďaka čomu dokázala znížiť počet obcí z 1 388 len na 271. Viac ako tisícka sa zlúčila dobrovoľne, niekoľko stoviek sa muselo podriadiť nariadeniu zhora. Zároveň sa na novovzniknuté mestá a obce presunulo viacero dôležitých kompetencií ako ochrana a kontrola životného prostredia, vzdelávanie dospelých či ďalšie špeciálne sociálne služby ako napríklad sprostredkovanie práce. NEADRESNÁ POMOC ZA MILIARDY Pravicoví ekonómovia sú výrazne kritickejší aj voči samotnému „nafukovaniu“ štátu. Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana vidí slabiny okrem už spomínaného priveľkého počtu verejných zamestnancov a neefektívneho riadenia aj v sociálnych transferoch, teda vo ﬁnančnej pomoci. Nespochybňuje povinnosť štátu postarať sa o zraniteľné skupiny ľudí, no kritizuje spôsob, akým sa to robí. V rámci sociálnej politiky totiž podľa neho absentuje adresnosť. Vláda každoročne vynakladá na pomoc ľuďom miliardy eur, hoci mnohí poberatelia štátne peniaze vôbec nepotrebujú. Ukážkovým príkladom sú nielen prídavky na deti, ale aj daňový bonus na dieťa. Kým prídavky dostávajú rodičia všetkých detí bez ohľadu na výšku platu, daňový bonus dokonca priamo nahráva najlepšie zarábajúcim rodičom. V roku 2023 si mohli rodičia každý mesiac znížiť daň maximálne o 140 eur. Najvyššie zníženie pritom dosiahli najlepšie zarábajúci rodičia. Odborníci sa v tejto súvislosti pýtali, prečo by mali dostávať pomoc napríklad potomkovia bývalého predsedu parlamentu Borisa

Pohľad na Bratislavu.

Ilustračné foto: David Ištok/Aktuality.sk

Kollára rovnako ako deti, ktorých rodičia pracujú za minimálnu mzdu. Pripomeňme, že počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením atakoval v roku 2022 hranicu 888-tisíc ľudí. Za posledné dva roky pritom stúpol o 93-tisíc mužov, žien a detí. Pre objektivitu treba doplniť, že sa na tom podpísali aj negatívne dôsledky pandémie koronavírusu na ekonomiku. „Zodpovedná hospodárska a sociálna politika znamená sústrediť sa na najviac ohrozené skupiny, nie pomoc všetkým. Toto je však chronický problém slovenských vlád, ktoré nielenže zvýšili daňové príjmy o päť percent HDP za posledných desať rokov, ale dnes končia s rekordným deﬁcitom,“ zdôrazňuje Ďurana. Dodáva, že súčasné výdavky sú do istej miery nafúk-

nuté plánom obnovy, dočerpávaním eurofondov, ale aj extrémne drahou kompenzáciou cien energií. Vysoké verejné výdavky vyžadujú vysoké zdanenie, ktoré nielen spomaľuje ekonomický rast, ale hlavne znižuje slobodu rozhodovania občanov. „Služby štátu si nemôžeme objednať, musíme ich akceptovať, aj keď s nimi nie sme spokojní. Vysoká miera prerozdelenia zvyšuje moc politikov a úradníkov, obmedzuje priestor pre rozhodovanie daňovníkov,“ varuje analytik INESS. VOLIČI V PODRUČÍ POLITIKOV Riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KIMRŠ) Peter Gonda poukazuje na ďalšie negatívum neustáleho rozrastania sa verejného sektora. Verejná správa

PRÍJMY A VÝDAVKY VEREJNEJ SPRÁVY (v miliardách eur)

prostredníctvom výdavkov prerozdeľuje enormne veľkú časť zdrojov vytvorených v ekonomike a presúva ich na základe politických rozhodnutí do menej efektívnych činností. Tým nielenže vytláča súkromné aktivity, ale zároveň odčerpáva produktívny kapitál, výrazne zaťažuje tvorcov ekonomických zdrojov a vnáša falošné signály do rozhodovania. „To deformuje konkurenčné prostredie, podporuje morálny hazard, korupciu a závislosť ľudí od štátu a celkovo brzdí prosperitu ľudí. Dôsledkom tak je i čoraz rozšírenejšie prepojenie súkromného sektora so štátom a rozmáhajúca sa mentalita nárokovateľnosti,“ vysvetľuje Gonda. Výsledkom je, že čoraz viac ľudí je presvedčených o prospešnosti veľkého DAŇOVÉ BREMENO ZAMESTNANCA S PRIEMERNOU MZDOU (v percentách)

výdavky

Zostatok peňazí

príjmy 40 36,7

34,6

Sociálne a zdravotné odvody Daň z príjmu fyzických osôb

20 7,3

10,1 2,9

0 2006

2008

2010

2012

2014

2016

2018

2020

2022

8,4

Daň z pridanej hodnoty Spotrebné dane Iné dane

2024

Zdroj: Štatistický úrad SR, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (odhad na rok 2023)

Zdroj: Konzervatívny inštitút M. R. Štéfanika

Igor Matovič po schválení rozpočtu na rok 2023. Vláda dostala k dispozícii 35 miliárd eur.

prerozdeľovania v spojitosti s vysokými verejnými výdavkami. S tvrdením, že „vo vyspelých krajinách majú ľudia vyššiu životnú úroveň, lebo v nich štát výraznejšie prerozdeľuje zdroje od bohatších smerom k chudobnejším“, sa v prieskume agentúry Focus realizovanom pre KIMRŠ v roku 2018 stotožnilo až 71 percent respondentov. „Ešte väčšia časť opýtaných (75 percent) vyslovila súhlas s tvrdením, že bez štátu a ním poskytovaných sociálnych dávok by veľká časť spoločnosti žila v chudobe. Takmer dve pätiny respondentov boli presvedčené, že štát svoje výdavky používa a investuje rozumne a prispieva tak k hospodárskemu rastu,“ dopĺňa Gonda. Výsledky spomínaného prieskumu potvrdzujú, že značná časť ľudí na Slovensku má veľké očakávania od vlády a jej intervenčných politík v oblasti redistribúcie. Považujú ich za želané kvôli usmerňovaniu a lepšiemu fungovaniu ekonomiky i spoločnosti, ako aj kvôli zabezpečovaniu ich životných podmienok. Gonda je presvedčený, že tým preceňujú možnosti a účinné schopnosti vlády. Verejnosť sa vo veľkej miere spolieha na štát a tým aj na cudzie zdroje. Základom týchto pohľadov je, že primárnu ﬁnančnú zodpovednosť za životné podmienky nenesú sami ľudia, ale vláda.

Dobrým výpovedným číslom, kam až siaha vplyv štátu a ako veľmi ovplyvňuje naše životy, je celkové daňové bremeno, ktoré pravidelne zverejňuje KIMRŠ. Tento údaj vyčísľuje, koľko zaplatí priemerne zarábajúci človek každý rok na všetkých daniach, odvodoch a povinných poplatkoch štátu a samospráve. Daňové bremeno tak ukazuje, o akej veľkej časti zárobkov nerozhodujú priamo pracujúci ľudia, ale politici a úradníci. Za tento rok dosiahla úroveň celkového daňového bremena na Slovensku 63,27 percenta. V susednom Česku je to o niečo menej (62,58 percenta) a v Poľsku zase viac (64,99 percenta). Pre úplnosť treba dodať, že ľudia dostanú časť z týchto peňazí naspäť v podobe sociálnych transferov. VEČNE NESPOKOJNÍ DÔCHODCOVIA? O tom, ako si voliči čoraz viac zvykajú na pomoc od štátu, vypovedajú posledné parlamentné voľby. Väčšina strán sa totiž v predvolebnej kampani zamerala na rozdávanie verejných peňazí a sľuby voličom v podobe rôznej ﬁnančnej podpory zo spoločných zdrojov. Osobitnou skupinou sú dôchodcovia. Ľavicové strany doslova podmieňovali svoje pôsobenie v budúcej koalícii výrazným zvyšovaním penzií.

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Priemerný starobný dôchodok na Slovensku dosiahol na začiatku roka 575 eur, v septembri 2023 už prekročil 600-eurovú hranicu (643,70 eura). Kým niektorí by to zrejme vyhlásili za almužnu, časť odborníkov upozorňuje na podľa nich kľúčový faktor pre porovnávanie, a to miestne mzdy. Z údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vyplýva, že priemerná miera náhrady čistého pracovného príjmu dôchodkom je u nás pri priemernej mzde až 69,4 percenta. To znamená, že penzisti poberajú takmer 70 percent svojho dovtedajšieho oﬁciálneho príjmu. Priemer za ostatné krajiny OECD je na úrovni 62,4 percenta. Pre úplnosť dodajme, že priemerná mesačná nominálna mzda dosiahla v druhom štvrťroku 2023 výšku 1 419 eur. Nová vláda na čele so Smerom sa už krátko po nástupe k moci pustila do ohlasovania ešte štedrejšej pomoci penzistom. Šéf nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth upozorňuje, že navrhované zmeny ministra práce Erika Tomáša (Hlas), medzi ktoré patrí zrušenie rodičovského dôchodku a navýšenie 13. dôchodku, ešte viac ohrozia udržateľnosť penzijného systému. „V nasledujúcich rokoch totiž môžu vytvoriť nekryté ﬁnancovanie v objeme takmer 200 až 300 miliónov eur ročne. Medializo-

vaný 13. dôchodok totiž bude valorizovaný, zatiaľ čo doterajší nebol. De facto by sa tak cenovka za túto zmenu vyšplhala k porovnateľnej sume, akú stojí aktuálne vyplácaný rodičovský dôchodok,“ tvrdí Tóth. Šéf RRZ nevidí dôvod na takéto navyšovanie nesystémového 13. dôchodku. Tradične bola táto dávka totiž prezentovaná ako špeciálna výpomoc najmä pre nízkopríjmových dôchodcov. „Ak teda zvýšenie solidarity malo byť cieľom 13. dôchodku, správnejšie by bolo prenastaviť mechanizmus samotného výpočtu dôchodku bez zavedenia samotného 13. dôchodku,“ konštatuje. Navyše samotný rodičovský dôchodok pomáha znižovať príjmovú nerovnosť dôchodkov. Ohlasované zásadné obmedzenie rodičovského dôchodku ešte viac posilní prerozdelenie smerom k vyššie príjmovým penzistom, čo sú zároveň dôchodcovia s menším počtom detí. Tóth sa pozastavuje tiež nad tým, ako politici neustále nadbiehajú seniorom, a jasne ukazuje na neefektívne smerovanie sociálnej pomoci pre tých najzraniteľnejších. Najnovšie dostupné štatistiky o príjmovej chudobe z dielne štatistického úradu totiž hovoria, že 9,5 percenta dôchodcov má príjem pod hranicou rizika chudoby, pričom v rámci celkovej populácie je to 13,7 percenta. „Z toho deﬁnične vyplýva, že plošné dodatočné podpory dôchodcov z dôvodu chudoby nemôžu byť dostatočne adresné. Alebo inak, je to, ako keby celé Slovensko dotovalo Žilinský kraj, hoci Prešovský, Košický, Banskobystrický a Nitriansky kraj sú s vyšším rizikom chudoby,“ približuje Tóth. V slovenskej spoločnosti žijú omnoho ohrozenejšie skupiny. Napríklad domácnosti, ktoré majú deti, žijú v dvakrát vyššej príjmovej chudobe. A z toho domácnosti, ktoré majú len jedného rodiča, majú takmer päťkrát vyššiu príjmovú chudobu (45,9 percenta) ako penzisti. Podobné závery vychádzajú aj po započítaní sociálneho vylúčenia. Takáto chudoba je prítomná v celkovej populácii na úrovni 16,5 percenta, zatiaľ čo pre dôchodcov predstavuje len 13 percent. Napriek všetkým spomenutým okolnostiam znenie programového vyhlásenia vlády, ktoré predstavil kabinet Roberta Fica, naznačuje, že v nasledujúcom volebnom období sa plytvanie verejných zdrojov nezastaví. Naopak, vláda sa chystá ešte viac zväčšovať vplyv štátu. V dokumente sa jasne píše, že jednotlivé ministerstvá budú ešte aktívnejšie regulovať slovenskú ekonomiku. NOVÉ TRAFIKY PRE POLITIKOV Názornou ukážkou, ako si súčasná koalícia na čele so Smerom predstavuje fungovanie slovenského hospodárstva, je vytvorenie

Automobilový priemysel je roky hnacím motorom slovenskej ekonomiky. Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

nového ministerstva športu a cestovného ruchu. Do vedenia rezortu zasadne od januára 2024 Dušan Keketi, ktorý v minulosti šéfoval Eximbanke a dnes riadi bratislavské letisko. V programovom vyhlásení sa doslova uvádza: „Vláda pozdvihne slovenský šport na novú úroveň. Cez svoje politiky bude nahliadať na šport tak, aby štátna športová reprezentácia ako výkvet celého hnutia bola výkladnou skriňou našej vlasti.“ Vláda chce zároveň tomuto odvetviu poskytnúť viac zdrojov, a to aj navýšením prostriedkov pre Fond na podporu športu. Koaličné trio ide namiesto potrebnej reformy riadenia štátnej správy vytvoriť nové ministerstvo a míňať ešte viac peňazí. V dokumente sa síce spomína aj možnosť adresnosti vyplácania dávok či iných príspevkov, no bližšie podrobnosti chýbajú. Odborníci aspoň čiastočne chvália kabinet Roberta Fica za to, že sa zaviazal k ozdraveniu verejných ﬁnancií. Na strane druhej, v situácii, keď politici a aj voliči nasmerovali Slovensko na „grécku cestu“, je ohlásené tempo spomaľovania kopenia dlhov podľa kritikov absolútne nedostatočné. Deﬁcit by sa mal v roku 2024 znížiť len o 0,5 percenta HDP. V boji so zadlžovaním by navyše mali pomôcť najmä rastúce dane. Viac by mali uhrádzať milovníci hazardu, tabaku či liehovín, no ušetrené údajne neostanú ani

banky či väčšie ziskové firmy. Na tie chce vláda uvaliť špeciálne dane. Špeciálnou kategóriou by mali byť majetkové dane a väčšie zdaňovanie pracujúcich s vyššími platmi. Koalícia plánuje zaviesť väčšiu progresivitu v zdanení príjmov. Hoci dlh v prepočte na obyvateľa vzrástol oproti spomínanému roku 2007 z necelých 4 300 eur na zhruba 13-tisíc eur, stále počuť aj hlasy, že poukazovanie na osud Grécka je len neopodstatneným strašením. Avšak utrácanie verejných zdrojov sa zďaleka nevymklo spod kontroly len v Grécku. Veľmi ťažkým obdobím si prešiel aj jeden z najbohatších štátov sveta – Švédsko. Škandinávska krajina síce nezbankrotovala a nemuseli ju zachraňovať medzinárodné inštitúcie ako v prípade Atén, ale taktiež mala na mále. Začiatkom 90. rokov Švédsku hrozil rozpad verejných financií. Po desiatkach rokov vlád socialistov a rozvetvovania štátu Švédi narazili a museli prijať drastické reformy. Ich súčasťou bola aj privatizácia. Vláda v Štokholme vycúvala z mnohých oblastí a tým ušetrila peniaze daňovým poplatníkom. Napríklad väčšina tamojších sociálnych zariadení dnes patrí súkromnému sektoru. Rovnako tak štát vycúval zo sektora dopravy a už niekoľko desaťročí súkromní dopravcovia zabezpečujú autobusovú aj železničnú dopravu. Dokonca i metro v hlavnom meste prevádzkuje pološtátna firma, s ktorej akciami sa obchoduje na burze.

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

DYMOVÉ HRY NAŠICH ĽUDÍ Ľudia z citlivých káuz sa bránia rovnako, ako sa v minulosti bránili hrubokrkí mafiáni, hovorí špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

J Á N P E T R OV I Č

V bezpečnostných zložkách na Slovensku dlhodobo pôsobili skupinky ľudí ticho bojujúce proti sebe. Prečo sa ich vzťahy práve teraz vybičovali do takej miery, že sa medzi nimi rozhorela ostrá a neskrývaná vojna v polícii? Táto situácia vznikla preto, že Národná kriminálna agentúra (NAKA) a jej vyšetrovatelia začali viesť trestné stíhania mimoriadne vplyvných osôb v podnikaní, politike a justícii. A tieto osoby sa začali brániť spôsobom, ktorý sa im zdal dosiahnuteľný. Mali

Myslíte myšlienkovo spriaznených ľudí na miestach, ktoré nazývate orgány presadzujúce právo, alebo tam bolo aj niečo viac? Boli aj inak spriaznení? Spriaznení v tom zmysle slova, že mali spoločný záujem, aby trestné stíhania neviedli na najvyššie poschodia verejného života alebo biznisu, lebo aj viaceré osoby z radov týchto ľudí sa dopúšťali prevažne korupčnej trestnej činnosti. To už teraz vieme, vo viacerých veciach je právoplatne rozhodnuté.

Spochybňovanie a manipulácie Tím Oblúk vyšetroval, či takzvaní čurillovci manipulovali vyšetrovania veľkých káuz, ako to tvrdil ich bývalý operatívec Ján Kaľavský. Tím však rozpustili a teraz chce nový šéf policajnej inšpekcie Branislav Zurian poskladať niečo ako nový vyšetrovací tím. Všetky veľké kauzy (Očistec, Judáš, Mýtnik a iné) dozorovali prokurátori ÚŠP. Dáte ruku do ohňa za to, že vždy postupovali správne a nič neprehliadli, keby sa na polícii prípadne niečo také dialo? Keby sa čo dialo? Keby dochádzalo k manipuláciám, o ktorých hovorí Kaľavský alebo na ktorých stojí spochybňovanie postupov pri vyšetrovaní.

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

spriaznených ľudí v niektorých orgánoch presadzovania práva, ktoré začali vytvárať protireakciu, aby zastavili alebo minimálne spomalili trestné stíhania vedúce čoraz vyššie. Dovtedy nebolo na Slovensku zvykom, že by sa stíhali prípady veľkej korupcie a zločineckých skupín bielych golierov. Prelomilo sa to v roku 2020, keď sa začali trestné stíhania, čo vyvolalo protireakciu. Použijem ako príklad známu kauzu z policajnej inšpekcie. Táto vec je skončená, bola v našom dozore a môžem ju tým pádom komentovať. Dotýka sa bývalého riaditeľa úradu inšpekčnej služby Adriána Szabóa. On bol vo funkcii viac ako rok po vzniku bývalej vlády, čiže nie je pravdou, že by bývalá vláda hneď odvolávala z funkcií policajné špičky, ako sa to deje dnes. Szabó z funkcie rezignoval až v okamihu, keď mal vznesené obvinenie za korupciu a bol vzatý do väzby. Dnes je už právoplatne odsúdený. No a práve on spoluzriaďoval inšpekčný tím Oblúk – teda bývalý riaditeľ úradu, ktorý je právoplatne odsúdený za korupciu. Preto hovorím, že tieto osoby mali takpovediac „svojich ľudí“ v orgánoch presadzovania práva, ktorí tiež mali záujem, aby ich trestná činnosť nebola odhalená a odstíhaná. Preto začali vyvíjať protikroky, aby zastavili alebo spomalili vyšetrovanie vedené pod dozorom prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Robert Kaliňák a Robert Fico dlho hrozili, že oklieštia postavenie špeciálnej prokuratúry i špecializovaného súdu. Dva mesiace po voľbách poslali do Bruselu aj paragrafové znenie zámeru.

Mne sa zdá, že v právnom štáte je najkľúčovejšie to, aby potenciálnu manipuláciu trestných konaní alebo vierohodnosť výpovedí – teda to, či boli alebo neboli manipulované výpovede spolupracujúcich osôb – posudzovali súdy. Zatiaľ musím povedať, že v každom jednom prípade, kde vypovedali spolupracujúce osoby, ktoré sú obviňované politikmi, podnikateľmi alebo stíhanými osobami, že si vymýšľajú, súdy vyhodnotili ich výpovede ako vierohodné. Na adresu bývalých policajtov, ktorí svedkov a dôkazy spochybňujú, je potrebné uviesť, že Marián Kučerka je právoplatne odsúdený za korupciu, Ján Kaľavský je neprávoplatne odsúdený za korupciu. To, že oni sa bránia spôsobom, že spochybňujú spolupracujúce osoby a atakujú vyšetrovateľov, že spolupracujúce osoby nejakým spôsobom manipulovali, inštruovali, to vnímam ako súčasť ich obhajoby. Tak to nakoniec bývalo vždy aj v minulosti. Osoby, ktoré boli v minulosti stíhané napríklad pre násilné a drogové trestné činy, zločinecké skupiny, teda tí klasickí hrubokrkí maﬁáni, tvrdili v rámci svojej obhajoby presne to isté. Tiež hovorili, že svedkovia sú navádzaní na krivé výpovede,

vyšetrovanie je zmanipulované a spolitizované. Hovorili to isté, len nemali priestor na tlačových konferenciách a v médiách. Ale ten spôsob obhajoby bol a je úplne rovnaký. Len si nenašli priestor a spriaznené osoby v orgánoch presadzovania práva. Myslíte si, že všetci spolupracujúci obvinení sa budú držať línie, na ktorú nastúpili, keď sa rozhodli spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní? Nemyslíte si, že niektorí môžu, dajme tomu pod tlakom zmeny spoločenskej situácie, začať vypovedať inak? Nechcem o tom špekulovať, ale mnohí už vypovedali v súdnych konaniach, väčšina z nich vypovedala v prípravnom konaní aj za účasti obhajcov obvinených. Výsluchy teda boli vykonané kontradiktórnym spôsobom, boli riadne poučení o následkoch krivej výpovede a krivého obvinenia. Čiže predpokladám, že budú konzistentní, ale neviem predvídať, čo sa stane v budúcnosti. Politici dnes už vládnej koalície ešte krátko pred voľbami kritizovali vedenie polície, ktoré spadalo pod Štefana Hamrana,

ale aj vás a vašich konkrétnych prokurátorov. Menovali Ondreja Repu alebo Michala Šúreka. Robert Fico hovoril, že nemôžu sedieť na špeciálnej prokuratúre, lebo sa spreneverili svojmu poslaniu. Čo si myslíte o takých slovách? Nebudem reagovať priamo na slová žiadneho politika. Určite by to nebolo adekvátne. My musíme byť zdržanliví a politici to vedia. Preto na nás niektorí aj takýmto agresívnym spôsobom útočia, lebo vedia, že sa nemôžeme brániť. Beriem to na vedomie. Platí však, že nám vysvedčenie o kvalite práce nevystavujú politici, dokonca možno povedať, že ani verejnosť, ale súdy. ÚŠP má v posledných rokoch, odkedy som v tejto funkcii, úspešnosť podaných obžalôb na súdoch na úrovni 93 až 94 percent. Moji kolegovia, ktorých ste spomínali, dozorujú a pojednávajú jedny z najzávažnejších trestných káuz. Na špeciálnej prokuratúre nás je 30 prokurátorov, z toho tie kauzy, ktoré by som nazval proﬁlové, kde sú stíhané aj mimoriadne vplyvné osoby, dozoruje alebo pojednáva viac ako 20 prokurátorov. To nie je tak, že by zopár, dvaja-traja prokurátori robili proﬁlové kauzy a ostatní nie. Ak som aj povedal, že nám nevystavujú vysvedčenie ani politici, ani verejnosť, tak, samozrejme, dôvera verejnosti je dôležitá. Podľa septembrového prieskumu spoločnosti AKO bol ÚŠP najdôveryhodnejšou justičnou inštitúciou. Dodám ešte jednu poznámku. Útočiť na kariérnych prokurátorov, ktorí celý život zasvätili boju proti zločinu a majú za sebou impozantné výsledky, je absolútne za čiarou. Pozrime sa, ako reagujú politici inde vo svete, keď čelia obvineniam. Napríklad portugalský premiér, voči ktorému je vedené trestné stíhanie a boli u neho vykonané aj domové prehliadky. Síce sa cíti nevinný, ale pre dôveryhodnosť verejného života podal nedávno demisiu. Nikomu neradím, či má alebo nemá podávať demisiu, len opisujem, aké sú reakcie politikov mimo Slovenska. Aj v Česku je stíhaný bývalý premiér, v Rakúsku bývalý kancelár. V Belgicku je stíhaná bývalá podpredsedníčka Európskeho parlamentu, v Izraeli je stíhaný premiér Benjamin Netanjahu. Poukazujem na to, že títo politici sa síce bránia a tvrdia, že sú nevinní, čo je v poriadku. Ale že by niekto z nich agresívne útočil na kariérnych prokurátorov, to som ešte nevidel. Je to ďaleko za čiarou. Poukazujete na vysokú úspešnosť obžalôb, ktoré prokurátori ÚŠP podávajú. Môže však spochybniť prácu vyšetrovateľov a prokurátorov, ak odsúdení podajú dovolanie? Policajný exprezident Tibor Gašpar, ktorý teraz riadi brannobezpečnostný výbor, často spomínal dovolanie

vášho predchodcu Dušana Kováčika odsúdeného za korupciu, kde avizoval vážne zistenia. Myslíte si, že sa to dá ešte nejako zvrátiť? Pred pár mesiacmi sa vo verejnom priestore podsúvala informácia, najmä teda v médiách blízkych ﬁnančnej skupine Penta, že Marian Kočner má veľmi vážny dovolací dôvod (v prípade antedatovaných zmeniek, v ktorom bol odsúdený na 19 rokov odňatia slobody, pozn. autora), pretože údajne bola odpočúvaná miestnosť, kde sa stretával počas výkonu väzby s advokátmi. Podal v tej veci ústavnú sťažnosť, ktorá bola odmietnutá, a potom sa už o tom nejako prestalo písať. Nebudem vopred hovoriť, či nejaké dovolanie, ktoré nebolo ešte ani podané, môže alebo nemôže byť úspešné. U nás je to mimoriadny opravný prostriedok a dovolacie dôvody sú vymedzené – celkom správne – veľmi úzko. Pocit nejakej osoby, že je nevinná a že nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, nie je dovolacím dôvodom, ale nebolo by z mojej strany rozumné sa vopred vyjadrovať k dovolaniu, ktoré nebolo ešte ani podané. Na prípade môjho predchodcu Dušana Kováčika možno ukázať, ako sa vytvára nepravdivý naratív, že vplyvné osoby sú usvedčované len na základe výpovedí spolupracujúcich osôb. Tieto výpovede sú veľmi dôležité a kľúčové, ale takmer vždy musia byť preverené ďalšími dôkazmi. V prípade Kováčika to nie je len výpoveď priameho svedka Ľudovíta Makóa a ďalších nepriamych svedkov. Veď máme aj výpoveď a v tom čase spracovaný úradný záznam prokurátorky ÚŠP, ktorej Kováčik telefonoval a intervenoval u nej, aby nepodávala sťažnosť proti prepusteniu Ľubomíra Kudličku z väzby. Čiže ak Makó hovorí, áno, dal som peniaze za to, aby Kudlička išiel z väzby von, a následne to máme potvrdené úradným záznamom v tej veci konajúcej prokurátorky, ktorý bol spísaný už v tom období, že jej volal špeciálny prokurátor, aby nepodávala sťažnosť, tak to je dôkaz, ktorý zásadným spôsobom zvierohodňuje výpoveď spolupracujúcej osoby. Takže tvrdiť, že teraz si každý niečo môže vymyslieť a klamať, to nesedí. Každá výpoveď musí byť veriﬁkovaná objektívnymi dôkazmi. Podobne to je v ďalšej Kováčikovej veci, ktorá je ešte na súde, kde mal dostať úplatok 50-tisíc eur za intervenciu v kauze bývalého policajného funkcionára Jozefa Reháka. Tam tiež vec odňal Kováčik dozorovému prokurátorovi doktorovi Petrovi Kyselovi. Takže je zrejmé, zatiaľ v úrovni dôvodného podozrenia, že obžalovaný po prevzatí úplatku aj neštandardným spôsobom konal. Úspešnosť našich obžalôb je mimoriadne vysoká, ale, samozrejme, obhajoba a osoby s ňou spriaznené majú právo v princípe

Tibor Gašpar vo februári 2021.

hovoriť, čo chcú. My sme v tomto v nevýhode, lebo oni majú freestyle. Do médií môžu povedať prakticky čokoľvek. Napríklad dnes už je preukázané, že na viacerých tlačových konferenciách boli prezentované zostrihané a zmanipulované zvukové nahrávky. My však musíme ísť presne podľa zákona, v tomto máme viac zviazané ruky, ale tak to v právnom štáte musí byť.

Budúcnosť boja proti mafii

Novopečený minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a jeho šéf – premiér Robert Fico. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Foto: TASR/Ján Krošlák

Robert Kaliňák v apríli 2022. Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Okrem spochybňovania svedkov sa stále bavíme o tom, že dochádza k spochybňovaniu vyšetrovateľov a prokurátorov. Existuje motív, prečo by krivili trestné konania? Politici zvyčajne naznačujú niečo ako pomstu alebo pocit veľkej moci po tom, ako mali rozviazané ruky. Obstojí to? Teraz sú na stole dve verzie, ktoré verejnosť musí porovnávať. Jedna verzia je, že stíhania sú zmanipulované a korupcia na najvyšších miestach vlastne neexistuje. A keď sa vedie trestné stíhanie v týchto veciach, tak je vymyslené a zmanipulované. Teraz sa pozrime na prípadný motív, prečo by niekto chcel trestné stíhania vo veciach mimoriadne vplyvných ľudí manipulovať, keď tým vystavuje obrovskému tlaku a útokom seba, svojich blízkych a rodinu. Kto by to robil? To by museli mať vyšetrovatelia NAKA nejaký zrazu objavený temný motív z času na čas nezákonne stíhať osoby, ktoré si arbitrárne vyberú. Nedáva to žiaden logicky uchopiteľný zmysel. Potom je tu druhá verzia, že predsa len na tých najvyšších miestach korupcia je a treba ju trestne stíhať. No a okrem toho musí platiť už trochu sprofanovaná fráza, že padni, komu padni. V súčasnosti sa vedú trestné stíhania nielen voči nominantom vládnej garnitúry do roku 2020, ale aj voči ľuďom garnitúry po roku 2020. Tak si každý musí sám vybrať z alternatív, ktoré som spomenul, takú, ktorá sa mu javí dôveryhodnejšie. Zopakujem, že ide o kariérnych vyšetrovateľov a kariérnych prokurátorov. Napríklad vyšetrovatelia, ktorí boli v tíme Očistec, vyšetrovali v minulosti veľmi úspešne najzávažnejšie trestné kauzy ostatných 30 rokov, prakticky všetky najnebezpečnejšie zločinecké skupiny. Prečo by po 20 rokoch svojej kariéry v policajnom zbore zrazu v sebe objavili „temnú inklináciu“ stíhať nevinných? To nedáva žiaden zmysel. Je mi ľúto, že sú takým agresívnym spôsobom napádaní vyšetrovatelia NAKA, ktorí boli dlhé roky v prvej línii boja proti najzávažnejšiemu zločinu. Poviem to na príklade Jána Čurillu, ktorý je jeden z najskúsenejších slovenských vyšetrovateľov. Opíšem prípad, ktorý sa

zvykne nazývať „trenčianska Cervanová“. Koncom 90. rokov bola cestou do práce na hrádzi pri Trenčíne znásilnená a surovo zavraždená mladá žena, ktorá mala tesne pred svadbou a bola v tom čase v druhom stave. Páchateľa nezistili, vyšetrovanie prerušili. Po desiatich rokoch si vyžiadal vyšetrovateľ Čurilla veci, ktoré boli nájdené pri obhliadke miesta činu vrátane šiat poškodenej. Dal ich opätovne na znalecké skúmanie, ktoré objavilo zmiešanú stopu DNA, obsahujúcu aj spermatickú zložku páchateľa. Vďaka tomu následne páchateľa vypátrali a bol obžalovaný. Počas nového hlavného pojednávania spáchal samovraždu. Bez Čurillovej tvrdohlavosti by tento prípad mimoriadne brutálnej vraždy nebol nikdy vyšetrený. Robiť teraz z týchto vyšetrovateľov terče na tlačových konferenciách považujem za prejav pomerne veľkej perfídnosti. Vy zdôrazňujete ich skúsenosti, ale oni sú teraz mimo výkonu služby. Môže to ovplyvniť vyšetrovanie káuz, ktoré ešte neboli skončené? Ak áno, tak ktorých? Títo vyšetrovatelia vyšetrujú aj veľa nových vecí. Vyšetrovanie väčšiny proﬁlových káuz je skončené, sú v štádiu súdneho konania. Myslím si, že pejoratívne označenie čurillovci malo evokovať aj to, že existuje malý okruh vyšetrovateľov, ktorí tu robia niečo nekalé. Ani to však nie je pravda. Aj mnohé proﬁlové kauzy vyšetrujú vyšetrovatelia, ktorí neboli v pracovnom tíme Očistec. Sú to desiatky a desiatky vyšetrovateľov NAKA z celého Slovenska.

Robert Fico chodil na súdy, aby podporil medzičasom právoplatne odsúdeného Dušana Kováčika.

Môže skutočnosť, že čurillovci sú obvinení v súvislosti s ich prácou, odrádzať iných policajtov, prípadne prokurátorov, aby sa púšťali do vyšetrovania väčších káuz? Určite to môže mať na niektorých ľudí vplyv. Každý žije v nejakom prostredí a to prostredie na neho vplýva, takže to určite vplyv môže mať. A predpokladám, že to bol aj jeden zo zámerov týchto agresívnych útokov. Terčom kritiky a útokov bývate často aj vy, spomína sa napríklad vaša bezpečnostná previerka, ktorú ste získali ešte ako poradca na ministerstve práce. Kritici hovoria, že to bola vymyslená funkcia len kvôli previerke... Približne pred rokom som bol v tejto veci vypovedať na krajskom riaditeľstve polície. Trestné oznámenie politikov bolo pôvodne odmietnuté. Potom na pokyn krajskej prokuratúry, ale pokiaľ viem, tak išlo o pokyn generálnej prokuratúry, sa trestné stíhanie začalo. Trestné konanie sa vedie už takmer tri roky a neviem, v akom štádiu sa momentálne nachádza. Celé to vnímam len cez medializované informácie.

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik figuruje aj v kauze zneužívania polície – Očistec.

sledky vyšetrovania potvrdili to, čo som od začiatku o nehode komunikoval. Z vyšetrovania som nezverejnil len informácie – znalecké posudky, ktoré by mohli byť citlivé pre poškodených. Tieto informácie by zároveň vyvrátili častú kritiku niektorých politikov, že ako minister spravodlivosti som v obdobných prípadoch žiadal uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Verejnosť si môže na základe toho, ako som sa k tej veci postavil, urobiť svoj vlastný názor. Myslíte si, že je ešte stále v hre možnosť podriadiť ÚŠP pod generálnu prokuratúru, hoci je už teraz takto začlenený? Teda že by funkcia špeciálneho prokurátora zanikla? Nechcem o tom špekulovať. Je to vec zákonného nastavenia a určite by nebolo z mojej strany vhodné vyjadrovať sa k niečomu, čo sme si ešte ani nemali možnosť prečítať. Úrad špeciálnej prokuratúry v súčasnom nastavení voči generálnej prokuratúre funguje od roku 2004. Doteraz, alebo presnejšie do nejakého roku 2021, to nikomu nevadilo.

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Previerku riešil aj príslušný parlamentný výbor. Na výbore pre Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) to bolo ešte v čase, keď som kandidoval na funkciu špeciálneho prokurátora. Výbor jednohlasne rozhodol, že postup NBÚ bol správny a zákonný. Očakávate, že môžu ešte proti vám použiť aj to, že ste boli odsúdený za dopravnú nehodu, pri ktorej tragicky zahynul chodec? Používajú to proti mne stále.

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Používajú to v rámci kritiky. Ale možno túto záležitosť použiť ako argument, že by ste nemali zastávať funkciu špeciálneho prokurátora? Neviem, ako by to dosiahli, pretože odsúdenie za nedbanlivostný trestný čin nikdy nebolo prekážkou vykonávania funkcie žiadneho prokurátora. Chápem, že tragická udalosť, ku ktorej som sa opakovane vyjadril, je pre niektorých politikov priveľkým pokušením, aby ju nezneužili. K mojej nehode som sa opakovane vyjadril a ihneď po nej som vo vzťahu k sebe vyvodil konzekvencie (pre nehodu sa v danom čase vzdal poslaneckého mandátu a odišiel z politiky, pozn. autora). Moje správanie na mieste činu bolo zverejnené z kamerového záznamu, do niekoľkých týždňov som uzatvoril mimosúdnu dohodu s poškodenými a vý-

Taká snaha tu už bola za éry ministra spravodlivosti Štefana Harabina. Bola snaha, Harabin chcel vtedy zrušiť špeciálny súd aj špeciálnu prokuratúru. Následne poslanci vtedajšej vládnej koalície iniciovali konanie na Ústavnom súde, ktorý návrhu vyhovel len v časti týkajúcej sa špeciálneho súdu. Išlo zrejme o najaktivistickejšie rozhodnutie v histórii Ústavného súdu, prijaté pomerom hlasov 7 : 6. Tento súd bol opätovne zriadený novým zákonom ako Špecializovaný trestný súd, ale v prípade špeciálnej prokuratúry Ústavný súd rozhodol, že jej zákonné nastavenie je v plnom súlade s ústavou. To neznamená, že ústava vyžaduje, aby špeciálna prokuratúra existovala, ale nie je v rozpore s ústavou, ak má nezávislé postavenie, teda relatívne nezávislé postavenie na generálnom prokurátorovi. Nastavenie ÚŠP, ktoré doposiaľ funguje, v minulosti neprekážalo ani súčasnej vládnej koalícii. To isté sa týka avizovaného zámeru znižovať trestné sadzby za ekonomické trestné činy a korupčné trestné činy, ktoré sú v platnom Trestnom zákone už takmer 18 rokov. Boli vyššie ako v Rakúsku a Nemecku, ale to nikomu nevadilo dovtedy, kým pred súdom stáli bežní ľudia. Keďže v súčasnosti stoja pred súdom aj vplyvní a bohatí alebo sú trestne stíhané vplyvné osoby aj za ekonomické a korupčné trestné činy, tak zrazu sú trestné sadzby ekonomických a korupčných trestných činov akútnym spoločenským problémom. Porovnávanie by však malo byť komplexné. Upozorňujem, že

Foto: David Ištok/Aktuality.sk Vyšetrovanie väčšiny proﬁlových káuz je podľa Daniela Lipšica skončené. Otázkou zostáva, kto bude súdiť ich aktérov, keďže vláda Roberta Fica ohlásila zmeny postavenia špecializovaného súdu. Podľa niektorých zdrojov je v hre aj jeho zrušenie, skončiť môže i špeciálna prokuratúra.

aj za násilné a drogové trestné činy máme vyššie trestné sadzby, ako majú Nemci alebo Rakúšania. Pozrime sa, ako funguje trestný proces v Nemecku a Rakúsku, aké je postavenie obhajoby v prípravnom konaní v Nemecku a Rakúsku, ako sa vyhodnocuje v Nemecku vierohodnosť spolupracujúcich osôb. Dostali sme nedávno preklad rozsudku nemeckého súdu vo veci únosu Vietnamca z Nemecka. Konajúci nemecký súd na účely vyhodnotenia vierohodnosti spolupracujúcej osoby predvolal ako svedka vyšetrovateľa, ktorý v prípravnom konaní viedol jeho výsluch. Policajt vypovedal, že sa mu spolupracujúci svedok javil dôveryhodný a jeho výpoveď bola konzistentná. A na základe výpovede policajta, ktorý viedol výsluch v prípravnom konaní, nemecký súd povedal áno, tento spolupracujúci svedok je dôveryhodná osoba. Viete si predstaviť, že by sa to stalo na Slovensku? Koľko by bolo v rôznych médiách článkov o porušovaní práva na obhajobu?

Vojna v bezpečnostných zložkách Už v júli 2021 sa objavila na sociálnych sieťach správa, že sa chystá zadržanie ľudí, ktorí rozkrývajú trestnú činnosť v kauzách Mýtnik, Očistec, Judáš či ďalších. Vtedy sa okrem vyšetrovateľov hovorilo aj o prokurátoroch, vašej osobe i svedkoch. Nakoniec to bolo tak, že počas razie sa pokúsili zobrať svedkov, neskôr zadržali a obvinili vyšetrovateľov. Ako sa v takejto atmosfére pracuje? Nie je to ľahké, ale nikto nehovorí, že to má byť ľahké. Dovoľte jednu poznámku. Počas celého obdobia takmer troch rokov, čo som na špeciálnej prokuratúre, väzobné súdy len v jednom jedinom prípade rozhodli, že vedieme v danej veci trestné stíhanie nedôvodne. Pri vyšetrovateľoch NAKA rozhodol krajský súd právoplatne, že u nich nie je vedené trestné stíhanie dôvodne. Vo veci, kde boli trestne stíhaní za krivú výpoveď Makó a Boris Beňa, tiež rozhodli obidva konajúce

väzobné súdy, že trestné stíhanie je vedené nedôvodne. Tak sa pýtam, či si dáme na stôl nejaké fakty, alebo si budeme len na základe tlačových konferencií vytvárať názor. Šiesti policajti z NAKA sú stíhaní a obvinení predovšetkým na základe dialógov pochádzajúcich z odposluchov z ich kancelárií. Boli aj prokurátori odpočúvaní? Neviem, nemám o tom vedomosť. Boli nejaké nahrávky, ktoré neboli vyhotovené v rámci Trestného poriadku, ale boli to takzvané súkromné zvukové nahrávky, že si ich v našich priestoroch vyhotovili bývalí policajní funkcionári, ktorí už vtedy boli podozriví z trestnej činnosti. Napríklad Marián Kučerka. Dám teraz nabok právnu otázku použiteľnosti takýchto súkromných zvukových nahrávok, vyhotovených policajtmi, ktorí by mali trestnú činnosť odhaľovať a vedieť, aký je procesný postup napríklad nasadzovania informačno-technických prostriedkov. Ak majú nejaké podozre-

nie, mohli konať podľa Trestného poriadku. Bolo by však fajn, ak sa nejaká nahrávka vo verejnom priestore vyskytne, nech sa vyskytne v úplnosti. Ak je nejaký rozhovor polhodinový, tak aj s tým dobrý deň a dovidenia. Ale tu sa dostávajú do priestoru na tlačových konferenciách len úryvky z nahrávok. Minútové, dvojminútové. Dokonca ešte aj tie sú zostrihané. To už je absurdné, to už je taký zvukový deepfake. A teraz sa pozrime na nahrávky z poľovníckej chaty (politici Smeru a advokáti sa stretávali s otcom trestne stíhaného oligarchu Norberta Bödora, pozn. autora). O tých Najvyšší súd povedal, že sú použiteľné v trestnom konaní, a to napriek rozhodnutiu Krajskej prokuratúry v Nitre. Je síce veľká chyba a zlyhanie, že unikli do verejného priestoru, ale aj tie, ktoré unikli do verejného priestoru, sú komplexné nahrávky od dobrý deň po dovidenia.

však tí istí politici a tí istí advokáti nehovoria: musíme tým našim obvineným pomôcť, lebo voči nim niekto nepravdivo vypovedá a klame, pritom oni sú nevinní. Ani pol slovom nespomínajú manipulácie ani nevinu. Rozprávajú sa tam o niečom celkom inom: musíme pomôcť Kováčikovi, musíme pomôcť Bödörovi, lebo ak zostanú vo väzbe, tak začnú vypovedať ďalej.

V prípade, že sú takýmito oznamovateľmi policajti, je v poriadku, že im prokurátor ochranu úradu dáva? Nemalo by z kontextu ich práce vyplývať, že oni majú vyšetrovať? Záleží na konkrétnej situácii, aj policajti môžu pri výkone svojej služobnej činnosti zistiť informácie, ktoré nie sú oprávnení vyšetrovať. Ochrana oznamovateľov však nie je absolútna, neznamená to, že človek je zabetónovaný vo svojej pozícii navždy.

Po voľbách sa dostali niektorí aktéri z poľovníckej chaty či ľudia z iných káuz do vysokých štátnych funkcií. Má to nejaký vplyv na vašu prácu? Nemá. My sme viedli trestné stíhania aj voči osobám z bývalej vlády, ktoré boli vo vysokých exekutívnych funkciách. Pokiaľ existujú relevantné podozrenia založené na konkrétnych dôkazoch, musíme konať.

Keď to vidia ľudia, ktorí potenciálne mohli byť svedkami nekalých javov, budú chcieť ešte nahlasovať takéto skutky? Ľudia vnímajú aj kauzy proﬁlovej korupcie na najvyšších miestach. Tie boli odhaľované vďaka tomu, že vyšetrovatelia a prokurátori mali dôveru ľudí, ktorí vec oznamovali, respektíve v tých veciach vypovedali. Ak tú dôveru nebudú mať a práve naopak, budú sa báť alebo budú mať pocit, že voči nim prebehne nejaká pomsta, tak mnohí budú zvažovať, či do toho ísť. To je jeden z motívov, prečo sú spochybňovaní spolupracujúci svedkovia. Nemusíme ísť ďaleko, stačí si prehrať poľovnícku chatu. K poľovníckej chate chcem povedať ešte jednu vec, lebo to je podľa mňa dôležité, aby to ľudia vnímali. Na tlačových konferenciách politici a advokáti hovoria, že svedkovia sú manipulovaní a navádzaní krivo vypovedať. Na poľovníckej chate už

Poznámka: Rozhovor vznikol pred tým, ako boli medializované informácie o stretnutí premiéra Roberta Fica, ministra obrany Roberta Kaliňáka a ministra spravodlivosti Borisa Suska s eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom. Predstaviteľa Európskej komisie informovali o svojich zámeroch obmedziť postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu. V čase uzávierky nebolo známe, či Ficov kabinet obe inštitúcie zruší a ako obmedzí ich právomoci.

Kto je Daniel Lipšic

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Napriek pochybnosti o nahrávkach i rozhodnutiu súdu ohľadom stíhania čurillovcov prišiel nový minister a povedal, že sú obvinení a musia byť postavení mimo výkonu služby. Súd medzičasom rozhodol, že štyria zo siedmich policajtov sa môžu vrátiť do práce. Už skôr súdy rozhodli, že neplatí ani odstavenie policajného viceprezidenta Branka Kišša či vyšetrovateľa Štefana Mašína, o ktoré sa postaral Matúš Šutaj Eštok krátko po nástupe do funkcie. Kde je podľa vás pravda? Nechcem sa k tomu verejne vyjadrovať, pretože to bude určite vec ďalších konaní. Vo všeobecnosti je zákon v tomto jednoznačný. To, že niekto so zákonom nesúhlasí, je v poriadku, tak nech zákon

zmení. Ale myslím si, že v právnom štáte by sme mali všetci rešpektovať platné zákony a právoplatné súdne rozhodnutia. Môžeme ich kritizovať, môžeme s nimi nesúhlasiť, ale mali by sme ich rešpektovať.

Vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V roku 1997 absolvoval postgraduálne štúdium na Právnickej fakulte UK, odbor ústavné právo. V rokoch 1998 až 2000 študoval na Harvarde, kde získal titul LL.M. (absolvent právnickej fakulty). V politike sa začal pohybovať už v 90. rokoch minulého storočia, veľká časť jeho kariéry sa spája so stranou KDH. V prvej vláde Mikuláša Dzurindu bol vedúcim úradu ministerstva spravodlivosti, v druhom Dzurindovom kabinete dostal kreslo ministra spravodlivosti. V kabinete Ivety Radičovej zastával post ministra vnútra. V roku 2012 odišiel z KDH, aby o pár mesiacov založil politickú stranu Nová väčšina, neskôr NOVA. Vďaka spojenectvu s OĽaNO sa stal nakrátko poslancom. V politike skončil v roku 2016 po tragickej dopravnej nehode. V úlohe trestného advokáta sa objavil pri mnohých mediálne známych prípadoch. V roku 2021 ho poslanci zvolili za špeciálneho prokurátora. Vo verejnom hlasovaní získal od poslancov v Národnej rade 79 hlasov zo 117.

Vyšetrovateľ Ján Čurilla povedal, že zadokumentovali vzťah Peter Košč – Maroš Žilinka (na snímke).

NEVIDITEĽNÝ MILIÓNOVÝ BIZNIS Na Slovensku fungujú desiatky laboratórií, hlavné slovo však patrí kvartetu hráčov disponujúcich dominantným postavením na trhu. Ako vznikli, kto za nimi stojí a aké sú ich hospodárske výsledky? J A N A Č U N D E R L Í KOVÁ

Ilustračné foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Stačí pár mililitrov krvi, ster alebo odber z tkaniva a dokážu odhaliť zápal v tele, zvýšený cholesterol, signalizovať onkologické ochorenie či zistiť predispozíciu na dedičné choroby. Laboratóriá sú síce pre pacientov často neviditeľné, avšak pre prácu lekárov nenahraditeľné. Aj od ich výsledkov závisí, akú diagnózu doktor stanoví a akú liečbu naordinuje. Bez nich by sa nedala robiť diagnostika, prevencia ani operácie. Sú silnou a zároveň jednou z najziskovejších častí zdravotníctva. Do širšieho povedomia ľudí sa dostali najmä počas pandémie koronavírusu – vďaka PCR testom. Pandémia bola pre niektoré zároveň obdobím rekordných ziskov. EXKURZ DO HISTÓRIE Hoci na Slovensku pôsobia desiatky laboratórií, hlavné slovo patrí štyrom hráčom patriacim do súkromných rúk. Prí-

beh ich transformácie sa začal písať v 90. rokoch minulého storočia a pokračoval v nasledujúcej dekáde. Súkromné laboratóriá vznikali najmä odštátnením laboratórií na poliklinikách a neskôr v nemocniciach. Asi najdiskutovanejšou fázou bola práve privatizácia nemocničných laboratórií. Rozmach nastal najmä počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu – po reforme zdravotníctva v roku 2004 v réžii vtedajšieho ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca. Napríklad spoločnosť Medirex, ktorá dovtedy prevádzkovala poliklinické laboratóriá, prevzala alebo si prenajala aj laboratóriá v nemocniciach v Bratislave – Ružinove, Petržalke a Starom Meste. Odštátnenie nemocničných laboratórií sa vysvetľovalo tým, že nemocnice nemali peniaze na ich modernizáciu a zisky z laboratórií používali na hasenie iných problémov.

Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku – Health Policy institute (HPI) – urobil svojho času rozsiahlu analýzu laboratórnej medicíny. V následných výstupoch konštatoval, že so vstupom súkromného sektora prišli investície aj inovácie. „Ak by laboratóriá zostali súčasťou nemocníc, ich ﬁnančná situácia by zrejme neumožnila takýto rýchly vývoj a modernizáciu,“ tvrdil inštitút. Vladimír Heriban, ktorý sa roky pohyboval v prostredí dodávateľov laboratórnej techniky, zdravotníckych distribučných spoločností či zdravotných poisťovní a dnes pôsobí na ministerstve zdravotníctva, nesúhlasí s argumentom, že nemocnice nemali peniaze na modernizáciu. Podľa neho to celkom nevystihuje realitu. „Nemocnice sa laboratórií vzdávali najmä preto, lebo boli úspešne presvedčené, že je to pre nich výhodné, pretože si nebudú môcť dovoliť veľké investície, ktoré si taká technika vyžaduje,“ poznamenal. V čase privatizácie laboratórií pracoval pre jedného z dodávateľov laboratórnej techniky a dodnes je presvedčený, že existoval spôsob, ako sa nemocnice mohli dostať k prístrojom aj bez kapitálových výdavkov. Podľa neho sa to dalo cez takzvaný reagentný lízing, pri ktorom sa cena prístroja a servisu započítala do reagencií (látky, pozn. autorky), a takto sa postupne splácal z prevádzkových nákladov. „Modely existovali, a keby bol niekto chcel, mohol ich využiť. Napríklad Národný ústav srdcových a cievnych chorôb nikdy nedovolil sprivatizovať svoje laboratórium a dodnes funguje na princípe, že nekupuje žiadne analyzátory, ale cenu si nechá transparentne započítať do reagencií,“ dodal Heriban. V prvej etape sa podľa jeho slov privatizéri sústredili na univerzitné a fakultné nemocnice. Keď mali vybudované silné centrálne laboratóriá, zamerali sa na menšie. Následne sa vyformovali laboratórne siete a veľkí hráči, ktorí v ďalšom období skupovali konkurentov alebo sfúzovali navzájom. Až sa trh vykreoval do súčasnej podoby. Aj keď dnes na ňom dominujú súkromníci, stále máme aj nemocnice, ktoré si laboratóriá prevádzkujú vo vlastnej réžii. RÁSTLI NAJRÝCHLEJŠIE Zmeny na trhu sprevádzal aj výrazný rast nákladov z verejných zdrojov. Hoci laboratóriá majú časť príjmov od samoplatcov a niektorí aj od zahraničných poskytovateľov, najväčší balík peňazí dostávajú od zdravotných poisťovní. Odborníci z HPI vo svojej analýze z roku 2014 konštatovali, že náklady na laboratórnu medicínu „patrili k najrýchlejšie rastúcemu sektoru v zdravotníctve“. Kým ešte v roku 2008 na ňu poisťovne vynaložili 134 miliónov eur, v roku 2013 to už bolo 191 miliónov eur – nárast predstavoval

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk Celoplošné testovanie počas pandémie koronavírusu sa tiež postaralo o rast tržieb laboratórií.

42 percent. Celkové náklady na zdravotnú starostlivosť pritom stúpli za rovnaké obdobie len o 15 percent. „Rast nákladov bol spôsobený nielen vstupom súkromných spoločností a zavádzaním nových diagnostických metód, ale aj existujúcimi platobnými mechanizmami. Indikujúci lekári ani pacienti nie sú motivovaní k efektivite a racionálnej indikácii,“ vysvetľoval HPI. Druhá vec je, že hoci mali laboratóriá nastavené limity od poisťovní, prekračovali ich. Vo ﬁnále sa im buď podarilo dohodnúť, že dostanú zaplatenú aspoň časť z úkonov prevyšujúcich limit, alebo sa im zvýšil samotný limit. Podľa dostupných údajov pokračoval rast nákladov aj po roku 2013. V roku 2015 išlo na laboratórne vyšetrenia zo zdravotného poistenia už 268 miliónov eur. V ďalších dvoch rokoch vidieť mierny pokles na približne 255 miliónov eur. Posledný dostupný rok je 2018, keď náklady dosiahli 262 miliónov eur. Získať aktuálne dáta je problém – na vyžiadanie ich poskytli len súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Štátny gigant Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) zaslala len sumu, v ktorej sú zahrnuté okrem laboratórií aj CT, MR či sonograﬁcké vyšetrenia. Nevieme preto korektne vyčísliť celkové náklady. S určitosťou však dokážeme povedať, že od roku 2020 začali náklady poisťovní v dôsledku pandémie koronavírusu a PCR testov opäť výraznejšie stúpať. DUPLICITNÉ VYŠETRENIA A CHÝBAJÚCI E-LAB Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) na druhej strane niekoľko rokov poukazoval na to, kde by sa dalo na laboratórnych vyšetreniach ušetriť. V revízii výdavkov v roku 2016 vládni

analytici prepočítali, že by sa dalo usporiť 27 až 65 miliónov eur, a to za predpokladu, že by lekári predpisovali menej vyšetrení. Neefektivitu videli okrem iného v duplicitných vyšetreniach, čo sa stáva v dôsledku toho, že jeden lekár nemá prehľad o vyšetreniach, ktoré dal medzičasom urobiť iný lekár. Príčinu videli v chýbajúcej elektronizácii. Predpokladali však, že od roku 2020 sa už systém elektronického objednávania a kontroly laboratórnych vyšetrení, takzvaný e- lab, zavedie, čo eliminuje spomínanú duplicitu a prinesie úsporu peňazí. E-lab sa však spustiť nepodarilo, a tak ešte aj v roku 2022 písali o chýbajúcej elektronizácii, duplicitných vyšetreniach a možnej úspore až vo výške 8,6 milióna eur. Analytik Adam Marek z ÚHP doplnil, že ušetriť by sa dalo aj na genetike, keby sme mali také ceny ako v Česku. Usporiť sa dalo svojho času aj na PCR testoch, ktoré boli u nás drahšie ako u susedov. Výšku ceny PCR testov vytkol ÚHP najmä štátnej poisťovni. Zároveň kritizoval, že v lete 2022 výrazne zvýšila laboratóriám limity, teda maximálnu sumu, ktorú im je ochotná zaplatiť, a to v čase, keď počty PCR testov klesli. Označil to za neopodstatnené. Tento krok VšZP kritizoval aj vtedajší predseda dozornej rady poisťovne a analytik Martin Smatana. Tvrdil, že štátna poisťovňa na tom prerobila milióny eur. Najväčší nárast limitov dostali laboratóriá Medirex a Klinická biochémia. (Viac sa o téme dočítate v rozhovoroch nižšie.) NAJZISKOVEJŠÍ SEKTOR? Asi najčastejšie sa pri laboratóriách skloňuje to, že sú jedným z najziskovejších sektorov

v zdravotníctve. Podľa Heribana však treba medzi nimi rozlišovať. Na jednej strane sú malé a stredné laboratóriá, ktoré majú základný proﬁt. Na druhej strane stoja veľké laboratórne siete, ktorých zisk je oveľa vyšší, pričom je za tým niekoľko dôvodov. Doplnil, že napríklad v porovnaní s nemocničnými laboratóriami majú súkromné siete kontrolu nad nákladmi i príjmami od poisťovní a vedia tlačiť na dodávateľov. Za tretí dôvod označil fakt, že veľké súkromné laboratóriá majú výrazne nižšie nákupné ceny ako stredné a malé laboratóriá, ale dostávajú porovnateľné úhrady od zdravotných poisťovní. „Majú teda citeľne nižšie ceny vstupov a to im generuje nadštandardné zisky, vďaka ktorým si potom môžu dovoliť nové investície a nové technológie,“ argumentoval Heriban. Adam Marek vidí za ziskovosťou aj to, že súkromné laboratóriá v poslednom období rokujú s poisťovňami cez asociáciu, čo zlepšuje ich vyjednávaciu pozíciu. Tiež im podľa neho pomáha, že je oveľa ťažšie medzinárodne porovnávať ceny výkonov laboratórií. Mimoriadne boli pre laboratóriá najmä pandemické roky, počas ktorých sa robili PCR testy, a to v desiatkach až stovkách tisíc eur mesačne. Niektoré z nich dosiahli až rekordné zisky. To je aj prípad sietí laboratórií Medirexu a Klinickej biochémie. „Aj keď porovnáme priemer za posledných päť rokov, aby nešlo len o covidové roky, veľké domáce laboratóriá (Medirex, Klinická biochémia) dosiahli vyššie ziskové marže ako iné veľké ﬁrmy v zdravotníctve: súkromné zdravotné poisťovne alebo napríklad ziskové nemocnice ako Agel Šaca, Nemocnica Michalovce, prípadne polikliniky ProCare. Medirex bol

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

ziskovejší ako zdravotná poisťovňa Dôvera dokonca aj v absolútnych číslach,“ poznamenal Adam Marek. DOMINANTNÁ ŠTVORKA Medirex a Klinická biochémia patria spolu s laboratóriami Unilabs Slovensko a Synlab medzi najväčšie na Slovensku. Zastrešuje ich Asociácia súkromných laboratórií a spoločne majú dominantný podiel na trhu. Smatana označil taký trhový podiel za extrémne nebezpečný, lebo stavia poisťovne, pacientov aj štát do nevýhodnej pozície. Ak by všetky štyri laboratóriá vypovedali zmluvy s poisťovňami, štát by podľa neho nemal inú možnosť ako bez odvrávania akceptovať všetky podmienky. V opačnom prípade by to paralyzovalo zdravotníctvo. Ukázalo sa to už v roku 2019, pričom na to stačilo len rozhodnutie Medirexu a Medicytu (obe Medirex Group). Laboratóriá sa nevedeli s VšZP dohodnúť na ﬁnanciách a ukončili s poisťovňou zmluvný vzťah. Trvalo to síce len niekoľko dní, ale vyvolalo to chaos a čiastočné ochromenie zdravotníctva. Lekári nevedeli, kam majú posielať odobraté vzorky, iní pre zmenu s odbermi vyčkávali. Vtedajšia ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru) dokonca začala uvažovať o „zadných vrátkach“, a to o vytvorení veľkého štátneho laboratória v Bratislave. Vyriešiť priveľkú dominanciu spomínaného kvarteta nie je podľa Smatanu jednoduché. Aj keby si štátne nemocnice zriadili vlastné laboratóriá, nezískali by podiel na trhu len tak. Väčšina vzoriek pochádza z ambulancií, a tak by na ich zvoz potrebovali vyriešiť logistiku, vozidlá, sklady či testovacie centrá po Slovensku.

Ilustračné foto: Shutterstock

MEDIREX Príbeh zdravotníckej skupiny Medirex sa začal písať začiatkom milénia. Prvú vzorku vyšetrili v malom laboratóriu na poliklinike v bratislavskej Karlovej Vsi. Rokmi priberali ďalšie laboratóriá na poliklinikách, získali prenájom laboratórií v dvoch najväčších nemocniciach na Slovensku, urobili viaceré akvizície. Dnes patria medzi lídrov v laboratórnej diagnostike. Pred rokmi sa nechtiac preslávil aj jeden z majiteľov – Radoslav Bardún. Mikrofón televízie Markíza v roku 2012 zachytil reči o tom, ako sa chystá lobovať u svojho kamaráta, budúceho šéfa VšZP. „Šéfom poisťovne bude tiež jeden náš kamarát z Košíc, takže z hľadiska lobingu by to mohlo byť dobré,“ šepkal Bardún svojmu právnikovi pred začiatkom tlačovej konferencie v domnení, že ho nikto nepočuje. Šéfom štátnej poisťovne sa vtedy stal Košičan Marcel Forai. Vyvstala otázka, aké sú vlastne vzťahy medzi súkromným laboratóriom Medirex a štátnou VšZP. V roku 2022, keď štátna poisťovňa zvyšovala objemy, Medirex dostal najviac. Firmu okrem Bardúna spoluvlastní od roku 2008 Hans Jakob Limbach, ktorý prevádzkuje v Nemecku laboratóriá združené v Limbach Gruppe. UNILABS Najbližším konkurentom Medirexu je spoločnosť Unilabs, ktorá roky niesla názov Alpha Medical. Jej história sa datuje do roku 1997 s prvým laboratóriom v Ružomberku. O takmer desať rokov neskôr do ﬁrmy vstúpila ako investor ﬁnančná skupina Penta. Alpha Medical začal rozširovať svoje pôsobenie do ďalších častí Slovenska, kde

postupne skupoval lokálne laboratóriá. Expandoval aj na český a poľský trh. Penta sa však nakoniec rozhodla zbaviť tejto časti svojho zdravotníckeho biznisu a v roku 2012 spoločnosť predala. Jedným zo záujemcov bol aj Medirex, ktorý sa napokon rozhodol inak. V roku 2017 laboratóriá opäť zmenili majiteľa, vlastníkom sa stala švajčiarska skupina Unilabs. Laboratóriá sa tak začlenili do medzinárodnej siete. Aby bolo aj podľa názvu zrejmé, kam patria, po rokoch došlo k zmene názvu – Alpha Medical sa zmenil na Unilabs Slovensko. SYNLAB SLOVAKIA V medzinárodnej sieti je začlenená aj spoločnosť Synlab Slovakia, ktorá je súčasťou nadnárodnej skupiny Synlab Group. Svoje pôsobenie začala v roku 2004. Týždenník Trend pred rokmi písal aj o krátkom angažmáne Penty vo ﬁrme, de facto v jej prvom laboratórnom biznise. „V období odkrajovania niektorých lukratívnych medicínskych odborov z nemocníc vošla do spoločného podniku s nemeckým spoločníkom Synlab a získala kontrolu nad diagnostickými laboratóriami vo fakultnej nemocnici na bratislavských Kramároch. Po krátkom čase však svoj podiel partnerovi predala,“ uviedol Trend. Synlab dodnes prevádzkuje laboratórium v nemocnici na Kramároch. Celkovo má sedem laboratórnych pracovísk. KLINICKÁ BIOCHÉMIA Klinická biochémia vznikla v roku 2022 v Žiline, kde začala prevádzkovať laboratórium v tamojšej nemocnici. Postupne rozšírila svoju pôsobnosť aj na ďalšie časti Slovenska.

MEDIREX

UNILABS

VLASTNÍCI

Radoslav Bardún Slovensko

Ane Mærsk Mc Kinney Uggla Švédsko

Hans Jakob Limbach Nemecko

Birgitte Possing, Lars-Erik Brenøe, Alette Mærsk Mc-Kinney Sørensen, Claus Michael Valentin Hemmingsen Dánsko

PLATBY OD VšZP (v miliónoch eur)

60 000 000

61,2

52,5

40 000 000 35,3

37,8

40,0

40 000 000

40,6

20 000 000

0 2017

2018

2019

2020

2021

Poznámka: Dáta za rok 2021 neboli do uzávierky k dispozícii.

2022 Zdroj: VšZP

29,7

2017

40,3

2018

2019

2020

2021

Poznámka: Dáta za rok 2021 neboli do uzávierky k dispozícii.

TRŽBY (v miliónoch eur)

120 000 000

120 000 000 105,5

37,8

TRŽBY (v miliónoch eur)

100 000 000

35,4

2022 Zdroj: VšZP

112,2

100 000 000

97,2 80 000 000

85,8

83,4

80 000 000 74,6

60 000 000

64,1

60 000 000

64,7

55,3

55,1

40 000 000

20 000 000

60,0

63,3

2018

2019

0 2017

2018

2019

2020

2021

2022

2017

2020

2021

Zdroj: Finstat

HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK PO ZDANENÍ (v miliónoch eur)

20 000 000

15 000 000

10 000 000

5 000 000

-5 000 000

-10 000 000

-10 000 000 2017

2018

2019

2020

2021

2022 Zdroj: Finstat

2022

2017

2018

2019

2020

2021

2022 Zdroj: Finstat

KLINICKÁ BIOCHÉMIA

SYNLAB

VLASTNÍCI

Vladimír Ježík Slovensko

Kateřina Bílly Danyšová Česko Rainar Aamisepp Estónsko

PLATBY OD VšZP (v miliónoch eur)

60 000 000

40 000 000

20 000 000 0

11,2

11,1

12,2

12,9

2017

2018

2019

2020

18,5

20 000 000 0

2021

Poznámka: Dáta za rok 2021 neboli do uzávierky k dispozícii.

2022 Zdroj: VšZP

7,7

8,1

8,6

8,8

2017

2018

2019

2020

Poznámka: Dáta za rok 2021 neboli do uzávierky k dispozícii.

TRŽBY (v miliónoch eur)

120 000 000

100 000 000

80 000 000

60 000 000

40 000 000

40 000 000 28,5

20 000 000 14,6

14,4

15,7

20,7

25,2

20 000 000 12,2

12,5

13,5

2017

2018

2019

0 2017

2018

2019

2020

2021

10,8 2021

2022

17,4 2020

2022 Zdroj: VšZP

21,7

18,2

2021

2022

Zdroj: Finstat

HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK PO ZDANENÍ (v miliónoch eur)

20 000 000

15 000 000

10 000 000

5 000 000

-5 000 000

-10 000 000

-10 000 000 2017

2018

2019

2020

2021

2022 Zdroj: Finstat

2017

2018

2019

2020

2021

2022 Zdroj: Finstat

NERIADIME SA TÝM, ČO HOVORÍ FINSTAT

Beata Havelková Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Prečo ste laboratóriám z ASLaB-u (Medirex, Klinická biochémia, Unilabs, Synlab) zvýšili objem o vyše 1,3 milióna eur mesačne? Pozerali sme na zdravotný stav našich poistencov a v zásade aj na to, koľko nám ich odišlo. Zároveň sa podľa prognóz na jeseň 2022 očakávala ďalšia, aj keď nie až taká veľká vlna covidu, ktorá napokon neprišla. No v júni 2022, keď sa uzatvárali zmluvy, sme sa držali prognóz. Ministerstvo zdravotníctva predpokladalo v septembri a októbri nárast PCR vyšetrení, preto sme uzavreli objemy tak, aby sme v prípade, že príde covid, mali všetko zalimitované a PCR testy nám znovu neuleteli. Pretože dovtedy sme mali PCR v bezlimite (neboli zahrnuté v objemoch a poisťovňa ich uhrádzala

VŠZP PREROBILA MILIÓNY riére stretol. Nerozumiem nikomu, kto toto navýšenie háji, obzvlášť ak je z vedenia VšZP. A keď takúto kulehu obhajuje verejne a nevadí mu, že počas toho klame a dezinformuje, tak šípim, že to nebolo len manažérske zlyhanie. Čo tým myslíte? Prinajlepšom to považujem za obrovské manažérske zlyhanie, prinajhoršom ako organizovanú aktivitu, ktorej cieľom bolo síce soﬁstikovane, ale neefektívne a netransparentne minúť verejné zdroje.

Martin Smatana Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Štátna poisťovňa navýšila v roku 2022 objemy najväčším laboratóriám o 1,3 milióna eur mesačne. Vy ste to kritizovali, prečo? To, čo urobila VšZP s laboratóriami, radím medzi top päť najhorších manažérskych zlyhaní, s akými som sa kedy vo svojej ka-

K čomu presne máte výhrady? Zjednodušene, pri laboratórnych výkonoch sú nastavené limity úhrad. To znamená, že laboratórium môže vyfakturovať poisťovni napríklad milión eur mesačne, čo je strop, a všetko navyše sa už neuhradí vôbec alebo len s degresnou platbou. PCR testy však nemali žiadny limit, čiže laboratóriá na ne mali neobmedzený rozpočet. Či sa urobilo 50- alebo 500-tisíc testov, všetky boli vždy uhradené. VšZP sa však k 1. júnu 2022 rozhodla, že tento neobmedzený limit na PCR testy

všetky, pozn. autorky) a potrebovali sme ich dostať do limitu. Tiež sme s ministerstvom riešili nastavenie pravidiel tak, aby na PCR test bolo potrebné odporúčanie lekára, lebo dovtedy to tak nebolo. Pozerali sme, ako sú nastavené jednotkové ceny a koľko stoja PCR testy v zahraničí. Navyše v tom období, keď sa uzatvárali zmluvy, stúpali ceny energie a energia je v laboratóriách dosť podstatný faktor. Tiež opakujem, že hrozilo, že príde jesenná vlna covidu. Zároveň sme uzatvárali zmluvy na dlhšie obdobie a potrebovali sme si ich zasanovať. Hlavný dôvod, prečo ste navýšili objemy, bol ten, že ste do nich zahrnuli PCR testy a zohľadnili ste rastúcu cenu energií? Zohľadnili sme všetky faktory, ktoré vtedy boli, ale áno, hlavné boli tieto dva. Ministerstvo zdravotníctva však práve v tom období ohlásilo, že PCR testy už nebudú uhrádzané všetkým, ale len tým, ktorým to odporučí lekár. Vyznieva zvláštne, že ministerstvo v máji výrazne obmedzí PCR testovanie a vy v júni navýšite laboratóriám objemy.

zruší a tretinu produkcie PCR testov za rok 2021 preklopí do štandardných zmluvných objemov. Idea bola prostá – aby sa zastropovali výdavky na PCR testy. Potiaľto to znie ako rozumný a správny krok. Máme tu však niekoľko ale. Aké? V čase, keď poisťovňa s laboratóriami podpisovala zmluvy, sa už vedelo, že počet PCR testov bude výrazne nižší. Ministerstvo zdravotníctva totiž v máji obmedzilo, kto a za akých okolností môže testy predpísať. Presne podľa predpokladov ministerstva počet PCR testov prudko klesol. A tento extra limit, ktorý sa nevyužil na PCR testy, sa začal využívať na iné vyšetrenia. Rozhodnutie VšZP v čase, keď už mesiac bolo platné indikačné obmedzenie, ktoré prudko znižuje počet testov, bolo nesprávne. Vo výsledku poisťovňa dala laboratóriám objemy v príliš štedrej sume, a preto sa namiesto možnej úspory „prerobilo“. Bývalá podpredsedníčka predstavenstva Beata Havelková hovorila, že v čase, keď podpisovali zmluvy, ministerstvo zároveň prognózovalo ďalšiu jesennú vlnu covidu, a teda nárast PCR vyšetrení. Hovoril som s ministerstvom a nebolo to presne takto. Práve naopak, šéf Inštitútu zdravotných analýz varoval poisťovňu, že už sú nové indikačné obmedzenia a že sa

Ale to má svoju logiku. Tú zmenu, o ktorej hovoríte, sme iniciovali v prvom rade my a ostatné dve poisťovne sa pridali. Zároveň to isté ministerstvo prognózovalo, ako asi bude vyzerať september. A pointa je, že PCR vtedy síce nerástli, lebo už tu boli aj kvalitnejšie antigénové testy a v zásade na PCR test už bola potrebná indikácia lekára, ale my sme potrebovali ten bezbrehý počet PCR testov, ktorý tu bol začiatkom roka 2022, pozastaviť. Keď ste videli, že to počas jesene nakoniec nestúpa, že PCR testov sa robí málo, prečo ste nepristúpili k zníženiu objemov ? To nebol objem len na PCR testy, ale aj na bielu medicínu (bežné vyšetrenia, pozn. autorky). V ňom je všetko. Povedali ste, že hlavnými dôvodmi, prečo ste zvyšovali limity, boli PCR testy a ceny energií. Mali sme objem na bielu medicínu a PCR testy boli mimo objemov. V roku 2022 sme rokovali o tom, že toto všetko dáme do jedného objemu. To znamená, že keby boli PCR na nule, tak by sa objem používal čisto na bielu medicínu. V objeme je úplne jed-

budú z verejného poistenia platiť len zlomky testov. Presne to sa aj potvrdilo. Navyše, keď sme pred rokom mali k tomuto zasadnutie dozornej rady a pýtali sme sa vedenia poisťovne, z čoho vychádzali, tak nič takéto od ministerstva nespomínali. Keď sme sa pani Havelkovej pýtali, prečo limit neznížili ani po tom, čo videli, že jesenná vlna nie je veľká, argumentovala tým, že začala rásť biela medicína, teda bežné laboratórne vyšetrenia. Ako dozornej rade nám písomne odôvodnili, prečo navyšovali limity, a toto tam vôbec nespomínali. Navyše, keď si pozrieme počet pacientov, tak biela medicína síce rástla, ale neprekonávala úroveň pred covidom. To, či máme po covide ťažších pacientov a treba preto viac testov, je ťažko dokázateľný argument. Pri laboratóriách totiž neexistuje digitálna kontrola zneužívania, a tak sa nedá objektívne skontrolovať, či testy, ktoré sú indikované a ktoré sa robia, sú reálne opodstatnené. Vyšetrenia predsa indikuje lekár, nie laboratórium. Áno, ale laboratóriá majú svojich reprezentantov, ktorí školia lekárov, ako, čo a kedy vykazovať. A ktorý lekár by nechcel mať čo najširší panel laboratórnych výsledkov o pacientovi? Potom tu je druhý dôkaz toho, čo tvrdím. Keď laboratórium dostalo navýšenie

no, či vám vyšetrujú glykémiu, alebo vám vyšetrujú PCR. Rozumiem, že je to v spoločnom objeme a že veľkú časť z tých objemov spotrebováva biela medicína, čiže vyšetrovanie krvi a podobne. Ale navyšovanie v júni ste odôvodňovali PCR testami. Keď ste videli, že PCR testy klesli, prečo ste objemy neznížili o pomernú časť? Lebo narastala biela medicína. Ešte aj v prvom polroku 2023 dobiehala veľká časť dovyšetrovaní. Na navyšovanie objemov sa vás pýtala aj Dozorná rada VšZP. Poisťovňa jej odpovedala: „K navyšovaniu zmluvných objemov došlo z dôvodu vyvstania potreby limitácie covid výkonov“ – kde uvádzate PCR testy. Teraz hovoríte už aj o náraste bielej medicíny. Toto je vytrhnuté z kontextu. Biela medicína sa tam nespomína. Keď sa nebudú robiť PCR testy, je v objeme priestor, aby sa robila biela medicína, aby sa v kľude dovyšetrovali pacienti. Keď sa budete pýtať lekárov, tak po covide majú náročnejších pacientov. V pneu-

o 26 percent, tak rástli žiadosti o úhradu plus-mínus o toto percento, keď iné laboratórium dostalo desať percent, tiež rástli približne o toto percento. Nehovoriac o tom, že poisťovňa nemá navyšovať limity podľa toho, koľko si niekto povie alebo ako si vedenie poisťovne rozmyslí. Navýšenia diktuje tzv. programová rozpočtová vyhláška. Ak je v nej uvedené, že sa má minúť jedno alebo dve percentá na laboratóriá viac a VšZP dvom súkromným laboratóriám navýši limity o 26 percent, tak je zrejmé, že tam niečo nesedí. Hovoríme o Medirexe a Klinickej biochémii? Áno. Navýšenie bolo u viacerých, ale percentuálne bolo týmto dvom navýšené najviac. Pri Medirexe sa to podľa mňa nedá – ani so všetkými prižmúrenými očami – ničím objektívnym odôvodniť. Ako dozorná rada ste s navýšením nesúhlasili, no nemohli a nemali ste urobiť viac? Nemali sme ani len informáciu o tom, že prebiehajú rokovania s laboratóriami, keďže v čase podpisu dodatkov v lete 2022 mali ešte niekoľko mesiacov platné zmluvy a celý proces prebehol úplne potichu. Avšak aj keby sme o tom vedeli, nezmohli by sme veľa. Jeden z problémov je, že dozorná rada nemá právomoc zastaviť zmluvu, má

mológii máme postcovidových pacientov, ktorí pokiaľ idú napríklad na operáciu, je u nich vyšetrenie komplikovanejšie. Ale komplikovanejšie stavy sú aj v iných odbornostiach a odráža sa to aj na diagnostike. Takže sme sa pozerali na prognózu PCR, ale aj na pravdepodobný trend bielej medicíny, a tak sme nastavovali objemy. Koľko ste usporili tým, že ste zalimitovali PCR testy? Úspora bola okolo šesť miliónov eur. To sme deklarovali aj na dozornej rade. Medirex mal za posledné roky rekordné zisky. V roku 2021 to bolo 17,6 milióna eur a v roku 2022 zase 17,5 milióna eur. Naozaj bolo potrebné zvýšiť im objemy? Po prvé, zdravotná poisťovňa sa neriadi tým, čo hovorí Finstat. A po druhé, asi je to otázka na Medirex, aby povedal, čo všetko je v účtovných údajoch zarátané, pretože oni pôsobia aj v zahraničí. Poznámka: Beata Havelková zastávala post podpredsedníčky Predstavenstva VšZP. Rozhovor vznikol v čase prípravy magazínu v októbri 2023 a jeho plné znenie nájdete na webe Aktuality.sk.

iba odporúčací charakter. A čo s tým spraví vedenie VšZP, je na ňom. V prípade navýšenia zmlúv začiatkom roka 2023 naše odporúčania ignorovali. Pani Havelková hovorila, že ušetrili šesť miliónov eur. Ušetrilo sa reálne niečo? Spôsob, ako to počítala, bol ilustratívne nasledovný: v roku 2021 sme minuli sto miliónov eur na PCR testy, v roku 2022 sme minuli 50 miliónov eur, a teda sme ušetrili 50 miliónov. Lenže úspora neprišla kvôli novým zmluvám. Počet PCR testov prirodzene klesal, lebo ustupovala pandémia. Práve naopak, tým, že laboratóriám navýšili všeobecné limity, ktoré začali využívať aj na testy mimo PCR, VšZP minula viac, ako keby nemenili zmluvy v lete roku 2022. Vo výsledku takto VšZP prerobila približne 17 miliónov eur. Poznámka: Martin Smatana bol predseda Dozornej rady VšZP. Rozhovor vznikol v čase prípravy magazínu v októbri 2023 a jeho plné znenie nájdete na webe Aktuality.sk. Nové vedenie VšZP iniciovalo v novembri 2023 rokovania s jednotlivými poskytovateľmi laboratórnej diagnostiky, týkajúce sa okrem iného aj úpravy zmluvných objemov. Ako dôvod uviedlo nenaplnené predpoklady pre covidové výkony. V čase uzávierky ešte nebolo zrejmé, či laboratóriá návrh akceptujú.

POPULISTAMI VYPRÁZDNENÁ KRAJINA Populizmus sa u nás vyvíjal najskôr a najrýchlejšie spomedzi všetkých postsocialistických krajín. Odvtedy populisti napáchali fatálne škody na spoločnosti, píše Peter Bárdy v eseji, ktorá je súčasťou knižnej novinky z dielne Aktuality.sk. 44

P E T E R B Á R DY

Vladimír Mečiar s Claudiou Schiﬀer v náručí. Foto: TASR/Vladimír Benko

Zbierka esejí Politika po slovensky mapuje vybrané fenomény v 30-ročnom príbehu slovenskej demokracie. Viac ako dve desiatky esejí odzrkadľujú zlomové míľniky, zaujímavosti i anomálie slovenskej politiky: od únosu prezidentovho syna cez Gorilu k vražde novinára a štvrtej vláde Roberta Fica. Autormi textov sú komentátori, analytici a spolupracovníci redakcie Aktuality.sk vrátane autora bestselleru Fico Petra Bárdyho, šéfa politického oddelenia Martina Sliza, experta na slovenský extrémizmus Tomáša Kyseľa či autora bestselleru Slovenská maﬁa Jána Petroviča. Knihu si môžete kúpiť aj na našom webe obchod.aktuality.sk a podporíte nezávislú žurnalistiku. ÚRYVOK Z KNIHY POLITIKA PO SLOVENSKY „Ľudský mozog sa nevyvinul tak, aby vnímal realitu, ale vyvinul sa, aby vytváral ilúziu reality. Preto vzrušujúci život získa-

va väčšiu pozornosť ako nudná pravda,“ konštatoval populárny neurovedec a autor mnohých bestsellerov Abhijit Naskar. Príbeh 30 rokov slovenského populizmu je dokonalým obrazom jeho výroku. Populizmus sa u nás vyvíjal najskôr a najrýchlejšie spomedzi všetkých postsocialistických krajín. Už pred vznikom samostatného Slovenska v januári 1993 inklinovali slovenskí voliči k populistom. Špeciálne nacionálno-ľavicovým. Odvtedy populisti napáchali nielen na slovenskej politike, ale aj – či skôr najmä – na slovenskej spoločnosti fatálne škody. OD OTCA ŠTÁTU K BIRMOVANÉMU KOMUNISTOVI Prvým populistom, dalo by sa povedať zakladateľom populistického prúdu v slovenskej politike, bol Vladimír Mečiar, ktorý sa prezentoval ako otec slovenskej štátnosti. Jeho politickou cieľovou skupinou

boli predovšetkým nízkopríjmové skupiny voličov so stredoškolským vzdelaním. Dalo by sa povedať, obyčajní ľudia. Tí však boli, sú a budú pre populistov dôležití len v predvolebnom období. Mečiar ako skvelý rečník s charizmatickým vzhľadom zosobňoval prototyp politika zastupujúceho záujmy ľudu a ochraňujúceho Slovensko. Sociálny a nacionalistický kontext bol pritom zásadnou črtou politického marketingu, ktorý si neskôr osvojil aj Robert Fico. Paradoxom zostáva, že práve počas mečiarizmu sa zrodila neskoršia oligarchická trieda, zveľaďujúca miliónové impériá vďaka divokej privatizácii štátnych podnikov. Kým na jednej strane vyrastala nová ekonomická „elita“, životná úroveň obyčajných ľudí aj ekonomika štátu sa prepadali a Slovensko sa stávalo čiernou dierou Európy. Štát si plnil základné povinnosti a funkcie fakticky len pro forma. Zavlečenie

prezidentovho syna Michala Kováča ml. do Rakúska v auguste 1995 a vražda policajta Róberta Remiáša v apríli 1996 sa stali symbolmi bezprecedentného zneužitia bezpečnostných zložiek. Politickí reprezentanti mečiarizmu a ľudia v jeho pozadí neuniesli len prezidentovho syna – uniesli celý štát. Keď oligarchovia z pozadia ĽS-HZDS pochopili, že Mečiarova éra sa končí, obratom preskočili k mladému a ambicióznemu Ficovi. Veľkí hráči v pozadí zostali rovnakí, len k nim pribudlo niekoľko nových mien. Pád vlády Ivety Radičovej a voľby na jar 2012, ktoré boli poznačené kauzou Gorila a absolútnou nedôverou verejnosti k stredopravým stranám, priniesli v slovenskej politike niečo nevídané. Fico ako ďalší populista, de facto nasledovník Mečiara a jeho nacionálno-ľavicového populizmu, zostavil jednofarebnú vládu. Mal takú podporu, že nemusel robiť kompromisy. Mohol robiť modernú ľavicovú politiku. To by však Smer musel byť autentickou ľavicovou stranou naozajstných sociálnych demokratov. Predseda Smeru, jeho stranícki kolegovia i sponzori mali v skutočnosti celkom iné záujmy, ako bol rozvoj štátu a skvalitnenie života ľudí v ňom. Ovládli inštitúcie, ktoré prestali chrániť záujmy štátu a jeho občanov. Naopak, stali sa nástrojom zneužívaným oligarchiou, osobami z kriminálneho prostredia, politikmi či ich nominantmi na vplyvných postoch. Absolútna dominancia na politickej scéne umožňovala smerákom budovať spoľahlivo fungujúci systém „našich ľudí“. Vyvolenej skupiny bohatých a vplyvných osôb proﬁtujúcich z „ukradnutého“ štátu, ktorých sa netýkali zákony ani pravidlá platné pre zvyšok spoločnosti. Pokračovalo obsadzovanie justície overenými kádrami. Polícia musela zabudnúť na pôvodnú náplň práce – boj so zločinom – a jej najvyššie vedenie, respektíve jej kľúčoví predstavitelia začali slúžiť „našim ľuďom“ a kryť zločin. Advokáti robili poštárov medzi gaunermi a sudcami. Niekdajší komunista, neskorší korunný princ SDĽ a napokon líder Smeru premrhal nesporný politický talent a obrovskú popularitu na to, aby zradil základné princípy politiky v demokracii – pracovať a slúžiť krajine, ktorú spravujete. Ficove vlády postupne odovzdali Slovensko oligarchom, lobistom, maﬁánom a kriminálnym živlom. Navyše, Fico sa rozhodol privlastniť si aj nacionálno-kresťanské témy, čo zapadalo do jeho osobnej charakteristiky birmovaného komunistu. Chcel, aby bol Smer stranou pre každého. Na hodnotovo-ideologickom poli nechcel nechať ani kúsok voľného miesta pre opozíciu ani prípadných politických partnerov.

MATOVIČ NA SCÉNE V roku 2010, dva roky pred vznikom jednofarebnej vlády Smeru, sa na scéne objavil excentrický mladík z Trnavy. Igor Matovič bol a je bohatý človek bez majetku (o čom sme sa dozvedeli neskôr), ktorý vstúpil do politického zápasu vyzbrojený prirodzeným populizmom. Autentickým, dalo by sa povedať. A postupne sa v ňom zdokonaľoval. Vyhlasoval, že neprišiel do politiky zarábať. Miliónové majetky však prepísal na manželku, čo vyvoláva otázky, prečo tak urobil. Na začiatku politického ťaženia disponoval mediálnou podporou hustej siete regionálnych novín, ktoré dokonale využil pri získavaní počiatočného politického kapitálu. Ten dokázal „zobchodovať“ s lídrom strany Sloboda a solidarita (SaS) Richardom Sulíkom, stojacim v tom čase tiež na začiatku politickej kariéry. Matovič prišiel s agendou, že chce poraziť korupciu. „Nedokážeme už ďalej mať len sklonené hlavy a tolerovať zlodejiny našich politikov. Medzi Mečiarovými, Dzurindovými a Ficovými vládami z pohľadu rozkrádačiek nevidím žiadny rozdiel. Za Mečiara rozdali fabriky za korunu kamarátom. Za Dzurindu lacno predali aj to, čo vôbec nemuseli. A za Fica? Kradnú tak, ako ešte nikdy nie. Kradnú okato a arogantne. Pritom sa nehanbia tvrdiť, že nám pomáhajú. Chceme dať priestor čestným ľuďom z vás, ktorí cítia veci rovnako, aby v nasledujúcich voľbách kandidovali do NRSR a pomohli nám sa parazitov raz a navždy zbaviť,“ uverejnili Obyčajní ľudia v decembri 2009 v týždenníku Trnavsko. Bolo to necelé tri mesiace pred voľbami 2010. Matovičovou pomyselnou vstupenkou do parlamentu bola kandidátka v tom čase novej politickej strany SaS. Prakticky okamžite po voľbách sa však ukázalo, že pre Matoviča a Sulíka to bola len krátka epizóda. Svadba z rozumu. Skutočné „krídla“ však získal Matovič až založením hnutia OĽaNO na jeseň 2011, po páde vlády Ivety Radičovej, za čo bývalá premiérka viní rovnako Sulíka i Matoviča. Tradičné strany postavené na ideológii, hodnotách a politickom smerovaní – na niečom, čo je stabilné – strácali na sile. Volič sa začal, často bezprizorne, presúvať medzi stranami, ktoré prichádzali s populistickými tézami a sľubovali, že budú robiť politiku pre obyčajných ľudí. Na jednej strane tohto spektra stál populista Fico a jeho Smer spájaný s oligarchami a stále väčším počtom korupčných káuz. Práve toho sa chopil Matovič, ktorý sa naplno identiﬁkoval s rolou antismeráckeho bojovníka. Protikorupčná rétorika, emotívne vystúpenia, priamočiary slovník boli silným lákadlom pre voličov hľadajúcich novodobého spasiteľa a ochotných

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Populizmus à la Robert Fico: protivládne protesty i žatva.

Foto: TASR/Roman Hanc

Foto: TASR/Martin Baumann

Osvedčené triky populistov dokonale ovláda aj Igor Matovič. V roku 2020 mu pomohli vyhrať voľby a poraziť Fica.

Foto: TASR/Michal Svítok

vzdať sa zodpovednosti za vlastné rozhodovanie. Snažil sa osloviť tých, čo utekajú pred osobnou zodpovednosťou, i tých, čo sa nedokážu zaradiť do spoločnosti. Chcel byť voľbou revoltujúcej mládeže aj sklamaných ľudí trpiacich frustráciou zo skorumpovaných elít i vlastného bytia. A darilo sa mu, čo naplno ukázali prvé parlamentné voľby nasledujúce po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Medzitým sa do vysokej politiky prepracovali ďalšie dva subjekty: extrémisti a nacionálni populisti. Prvou bola Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS), reprezentovaná Marianom Kotlebom a ďalšími extrémistami s neonacistickou minulosťou. Druhým bolo hnutie Sme rodina s lídrom Borisom Kollárom, známym dovtedy najmä počtom detí a partneriek či okázalým životným štýlom. Ukazovalo sa, že pád Radičovej vlády znamenal aj koniec éry ideologických a hodnotových strán a začiatok politických projektov bohatých mužov a masových hnutí. Odštartoval éru prvoplánového populizmu, bezškrupulózneho kupovania si voličov a podliezania verejnosti. Reprezentatívny prieskum agentúry Focus pre INEKO z roku 2016 a dotazníkový prieskum INEKO medzi vybranými osobnosťami z roku 2017 ukázali, že experti vnímali kvalitu demokracie horšie ako verejnosť. Oslovení odborníci označili, že z politických strán škodia demokracii najmä Kotlebova ĽSNS a Sme rodina Borisa Kollára. Miernym prínosom pre demokraciu boli podľa nich KDH, SaS, Most-Híd a OĽaNO-NOVA. Väčšinový názor verejnosti bol, že „politici nepracujú vo verejnom záujme, teda neriešia skutočné problémy ľudí, ale pracujú vo vlastnom záujme a pre spriaznených podnikateľov, že narastá nehospodárne nakladanie s majetkom a peniazmi štátu, lebo je v záujme mocných, že si ľudia nie sú rovní pred zákonom a podobne“. „MAFIU“ NAHRADIL HOMO VULGARIS Zatiaľ čo jednofarebná vláda Smeru upevňovala svoju moc a budovala dokonale fungujúci korupčný systém „našich ľudí“, Matovič využil roky 2012 a 2016, aby sa zbavil tých, ktorí mu prekážali, a posilnil svoju pozíciu najhlasnejšieho kritika korupcie. Na konci tohto ťaženia bolo OĽaNO treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku, pričom rok 2016 bol posledným pre KDH a SDKÚ-DS. KDH patrilo od vzniku Slovenska k najdôležitejším politickým subjektom a SDKÚ-DS bolo zase stranou, ktorá najprv porazila Mečiarovo HZDS, aby potom viedla krajinu cez zásadné reformy, ktoré pomohli zastabilizovať a naštartovať ekonomiku, demokraciu aj ľudské práva. Skorumpované prostredie a vyhrotená spoločenská atmosféra zvyšovali popu-

laritu Matoviča a jeho hnutia. Líder OĽaNO nemal dôvod meniť taktiku. Pokračoval v populistickom ťažení založenom na veľkolepých heslách boja proti korupcii a klientelizmu, okorenených spormi a konfliktmi so všetkými naprieč politickým spektrom. Vždy podľa toho, čo sa práve hodilo. A z politických spojencov sa razom stávali nepriatelia – terče. Smer už nedokázal zastierať množiace sa korupčné kauzy ani sľubmi, ani sociálnymi balíčkami, ani strašením, ani verbálnymi útokmi na fiktívnych triednych nepriateľov. Vražda novinára mu, ako sa neskôr ukázalo – iba dočasne, podlomila nohy. Verejnosť sa dožadovala zmeny, ktorú mali priniesť voľby v roku 2020. Jej nositeľom v očiach voličov sa stal Matovič, ktorý sa postavil do čela vládnej koalície v zložení OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí a SaS. Politici na čele s lídrom OĽaNO však veľmi rýchlo narazili na svoje politické, manažérske, osobnostné aj ľudské limity. Zmeny k lepšiemu prekryli nekonečné vnútrokoaličné boje a Matovičovo ťaženie proti komukoľvek, kto si ho dovolil kritizovať. Populizmus popiera pluralitu názorov a podporuje nepriateľstvo voči „nepriateľom“, čo sa stalo signifikantným znakom Matovičovej politickej kariéry. V slovenskej politike nenájdete nikoho, kto by za taký krátky čas a s takou intenzitou dokázal generovať stále nové konflikty a nepriateľov. Zuzanu Čaputovú, Zuzanu Baťovú, Richarda Sulíka, Janu Cigánikovú, Alojza Hlinu, Radoslava Procházku, Bélu Bugára a ďalšie tisícky známych mien i všeobecne neznámych ľudí spájalo, že v nich Matovič videl nepriateľov. Stačilo, aby mali na vec iný názor, nedajbože, ak si ho dovolili povedať nahlas a ešte pri tom kritizovali Matoviča. Matovičove ataky viedli k tomu, že šéfka Štátneho úradu pre kontrolu liečiv sa bála ísť na ulicu. Vedkyňa, ktorá si len robila svoju prácu, čelila nenávistným útokom. Matovičov populizmus nevytváral ideológiu, neukazoval cestu, neponúkal riešenia. Svojrázny „homo vulgarich“ dookola opakoval tri-štyri zrozumiteľné frázy, snažiac sa navodiť presvedčenie, že jedine on je autentickým nositeľom spravodlivého boja proti korupcii zakorenenej na najvyšších poschodiach slovenskej politiky. Sociológ Michal Vašečka to zhodnotil nasledovne: „Jedným zo základných problémov, ktorým ako spoločnosť čelíme, je, že Slovensku chýba vízia. Sme krajinou bez sna, krajinou, ktorá sa vyprázdnila, a jediné, čo Slovákov môže ešte stále napĺňať, je konzum – väčší dom, lepšia dovolenka. Marxisti by zrejme povedali, že Slovákov ovládol zbožný fetišizmus a zvecnené vedomie. V tejto miere to na Slovensku rozhodne doteraz nebolo.“

SPANILÁ JAZDA DO PEKLA Po populistických politikoch, akými boli Mečiar alebo Fico, ovládli parlament aj vládu nepolitickí populisti. Ich nepolitickosť dokazovali nielen slogany typu, že zastupujú ľud, ale najmä nepripravenosťou a neschopnosť robiť politiku a riadiť štát. Presne to bol príbeh Matoviča, Kollára, Kotlebu a ďalších. Ich populizmus sa stal synonymom pre veľmi špecifické vnímanie demokracie. Pretože v ich ponímaní, čo už môže byť demokratickejšie, ako keď „obyčajný človek“ schuti vynadá novinárom, politikom, keď spochybňuje systém, pretože ho považuje za oligarchický. Bývalý československý prezident Tomáš G. Masaryk povedal: „Ak má naša demokracia nedostatky, musíme prekonávať tie nedostatky, ale nie prekonávať demokraciu.“ Populistické politické strany však nikdy neboli, nie sú a nebudú riešením pre demokraciu. Viac jej ubližujú, ako pomáhajú. Demokracia a politika sú súbojmi myšlienok, ideológií, názorov. Populizmus však nerešpektuje iné názory. Nie je ochotný počúvať a robiť kompromisy. Reprezentanti populistických strán nie sú ochotní ani pripravení bojovať za „obyčajných ľudí“. Neprinášajú skutočné riešenia. Naopak, podkopávajú vzťahy medzi občanmi a inštitúciami, vytvárajú konflikty a spory, manipulujú so strachom a s emóciami. Ostáva po nich unavená a destabilizovaná krajina, ľudia nedôverujúci systému. Živná pôda pre nástup totalitárskych politikov, aj z radov populistov. Hlavnými zbraňami populistov (a konšpirátorov) boli a sú nevzdelanosť, neschopnosť kritického myslenia, neochota akceptovať fakty, nerešpektovanie zákona, šírenie zrejmých klamstiev a nezmyslov, popieranie overených výsledkov vedeckého výskumu, znevažovanie demokratických inštitúcií... V plnej nahote a so všetkými dôsledkami sa to ukázalo aj v kampani pred septembrovými voľbami. Uvádzať konkrétne príklady nemá zmysel, iba by sme zbytočne traumatizovali čitateľov frázami, ktorými populisti v snahe získať si priazeň (nielen) sklamaných a frustrovaných voličov zaplavili priestor. Smutnou realitou je, že osvedčené triky nesklamali a časť voličov opäť stavila na nikam nevedúcu skratku. Napriek tomu, že tri dekády slovenskej samostatnosti opakovane potvrdili, že populistické vlády nie sú dobrým riešením pre krajinu. Naopak, sú skôr tristnou cestou do minulosti, keď sa o Slovensku hovorilo ako čiernej diere Európy. Najbližšie mesiace ukážu, ako ďaleko zájde a čo vytiahne z pomyselného klobúka „zázrakov“ líder slovenského populizmu v snahe zakryť nielen deficit verejných financií, ale i riešení.

ROK UMELEJ INTELIGENCIE Cez umelú inteligenciu sa kumuluje moc do rúk niekoľkých jednotlivcov a ich firiem. Majú už väčšie impérium, ako sú celé štáty, hovorí profesorka Mária Bieliková.

FILIP HANKER

JÁN TRANGEL

Najhorúcejšou témou roka 2023 v technologickom svete bola umelá inteligencia (AI). Nie preto, že by šlo o novinku, keďže neurónové siete, ktoré stoja za jej súčasným úspechom, vznikli pred 80 rokmi. Za nebývalým záujmom médií i laickej verejnosti stojí viacero nástrojov na prácu s textom, obrazom či zvukom, ktoré umožňujú napríklad písať články, zoraďovať dáta, vytvárať podľa pokynov ilustrácie či dokonca vierohodne imitovať ľudský hlas. O prínosoch, slabinách, budúcnosti i rizikách AI sme sa rozprávali s profesorkou Máriou Bielikovou, ktorá sa téme venuje vyše 30 rokov. Očakávali ste, že rok 2023 bude rokom umelej inteligencie? To, že umelá inteligencia prenikne tak rýchlo medzi verejnosť a milióny ľudí, som neočakávala. Podľa toho, ako sa vyjadrujú aj

L U K Á Š KO S N O

iní odborníci, nie som sama. Dokonca sami autori z OpenAI (ﬁrma, ktorá stojí za vývojom ChatGPT, pozn. autorov) to nečakali. Aké následky priniesol taký rýchly rozmach? Myslím si, že keby autori vedeli, že sa technológia dostane k takému veľkému počtu ľudí, tak by s tým vzhľadom na jej nezrelosť možno počkali a ešte viac testovali. Na druhej strane práve rýchle rozšírenie pomáha tejto technológii byť lepšou a zrelšou. Prečo je podľa vás nezrelá? Má veľmi veľa problémov, ktoré sú rizikami. Nerozumieme ani, prečo tam sú. Každý, kto si vyskúšal ChatGPT (nástroj, ktorý slúži na četovanie a odpovede generuje vďaka umelej inteligencii, pozn. autorov) alebo inú generatívnu umelú inteligenciu, určite prišiel na to, že sú situácie, keď produkuje

nielen úžasné, ale aj dosť nezmyselné výsledky. Deje sa to najmä vtedy, keď pracujeme s textom, ktorý má omnoho väčšiu variabilitu ako obrázky. Mnohokrát generuje texty, ktoré sú vymyslené, nepravdivé. Modely halucinujú. Keby bola technológia zrelá, vieme halucinácie odstrániť alebo vieme presne opísať, prečo a kedy vznikajú. Avšak nie je zrelá. Nejde o to, že by ju niekto nepoužil dobre. To sa môže stať aj so zrelou technológiou. Ide o to, že aktuálne ju nevieme vždy použiť dobre. A to je problém. Mnohé veci vieme len čiastočne. Nevieme, do akej miery sú modely škálovateľné, ako sa správajú a prečo niekedy dávajú také výsledky, aké dávajú. Prax významne predbehla teóriu – a pre dobré využitie umelej inteligencie ju potrebujeme doháňať. Znamená to, že ani experti na danú problematiku nevedia niektoré javy objasniť a opraviť? Vieme ich pozorovať. Mnoho vedcov vrátane nás v Kempelenovom inštitúte dnes navrhuje experimenty, ktorými sa snažíme systematicky odhaliť niektoré vlastnosti. Nedávno sme prezentovali výsledky projektu, v ktorom sme sa snažili zistiť, do akej miery sú jazykové modely skreslené s ohľadom na rodovú rovnosť, a to špeciálne pre slovenčinu. Dnes to nevieme spraviť inak ako experimentom a analýzou výsledkov. Vieme, že dáta od ľudí, na ktorých sa modely trénovali, boli prirodzene skreslené, lebo my sami ako ľudia máme predsudky. Avšak nevieme, do akej miery, koľko ich tam je a ako ich vieme odstrániť. To je pre vedcov veľká neznáma. Skúmame umelý objekt s vlastnosťami, ktoré nevieme úplne opísať, a ktorý sa nám zároveň mení pod rukami. Model sa naďalej trénuje, upravuje, a tým pádom sú vedecké experimenty často v pozícii „toto sme zistili, ale nevieme to replikovať“. Samotná veda v týchto témach prichádza trochu do krízy, vedci vymýšľajú nové metódy na skúmanie takýchto objektov. Každý experiment a diskusia nás posúva ďalej.

Kľúčové sú dáta Existuje ešte priestor na zlepšovanie jazykových modelov ako ChatGPT alebo sme nateraz dosiahli vrchol? Dnešné modely stále môžu byť lepšie. Najpodstatnejšia vec, ktorá sa stala v posledných rokoch s umelou inteligenciou, je škálovanie. A to vo všetkých oblastiach. Tak ako rástlo množstvo dát, aj modely vieme trénovať na veľa dátach. Samozrejme, máme aj silnejšie výpočtové prostriedky, výkonnejšie počítače. Foto: David Ištok/Aktuality.sk

Ešte ju nemajú? Dnes už síce nejakú pamäť majú, ale keď sa natrénujú na jednu úlohu a potom ich pretrénujete na inú, tú prvú fakticky zabudnú. Niekedy stačí málo, a keď sa to škáluje, koncepty sa pospájajú. Zrazu môže vzniknúť niečo nové, zaujímavé a na porovnateľnej úrovni ako ChatGPT. Ale to, čoho sme svedkami dnes, sa bude ťažko replikovať.

Službu Dall-E sme požiadali o vygenerovanie štyroch obrázkov, ktoré by sa podobali na známu olejomaľbu Matka (Ružová madona) od Mikuláša Galandu. Služba našej požiadavke vyhovela a v doplňujúcom texte vysvetlila, prečo použila niektoré farby či štýl. Generovanie obrazov pomocou umelej inteligencie sa však nemusí zakaždým skončiť úspechom. Služby majú totiž integrované určité obmedzenia a nezriedka neumožňujú vytváranie variácií ikonických umeleckých diel. Zrejme práve preto sa nám napríklad nepodarilo vygenerovať napodobeninu slávneho obrazu Výkrik od Edvarda Muncha.

Čo sa dosahuje vďaka škálovaniu? Škálovaním sa často menia vlastnosti. Keď sme pred šiestimi-siedmimi rokmi skúmali jazykové modely, tešili sme sa, keď sme dokázali natrénovať model, ktorý dopĺňal slová do vety v jednom jazyku. Pri práci so slovenským jazykom sme si pomáhali takzvaným transfer learningom. To sú techniky, keď sa model s malým počtom zdrojov vie naučiť niečo od modelu s viacerými zdrojmi, ako napríklad z anglického jazyka. Nebolo to vôbec jednoduché. Vynájdenie transformerov umožnilo natrénovať modely, ktoré vieme následne dotrénovať na ďalšie úlohy. Je to architektúra hlbokých neurónových sietí, ktorú optimalizujeme tak, že vyžaduje menej času na trénovanie ako predchádzajúce modely. Keď máme väčší model,

neznamená to len, že má viac parametrov a vie dať lepšie výsledky. Po dotrénovaní ho vieme použiť aj na inú úlohu. Nielen na dopĺňanie slov do vety, ale napríklad na analýzu sentimentu, teda určenie, či je text pozitívny, negatívny alebo neutrálny. Alebo na odpovedanie na otázky, strojový preklad či sumarizáciu textu. A to bola len jedna vec, že niekto vymyslel šikovnú architektúru neurónovej siete.

Prečo? Potrebujete mať nielen dobrý mechanizmus, ale aj dobrý prípad použitia, ktorý zaujme masy ľudí. Napríklad v DeepMinde (dcérska ﬁrma Google, pozn. autorov) vymysleli pred viac ako rokom cez strojové učenie riešenie na problém skladania bielkovín, ktorý sa nedarilo vyriešiť niekoľko desiatok rokov. Tento systém veľmi dobre predpovedá tvary bielkovín v ľudskom tele, čo je úžasný pokrok. Zároveň je to vysoko odborná vec. Riešenie tak používa významne menej ľudí ako ChatGPT, málokto o tom vie, avšak má obrovský vplyv. Vďaka nemu môžeme hľadať nové lieky, riešiť problémy ako rezistencia na antibiotiká či recykláciu plastov. Myslím si, že v budúcnosti môžu prísť oveľa väčšie a silnejšie veci, aj keď možno nebudú určené pre celú verejnosť, ako je napríklad ChatGPT.

Môžeme čakať podobne významný míľnik, ako bolo škálovanie, aj tentokrát? Je možné, že niekto vymyslí ďalší takýto mechanizmus za rok, dva či päť rokov. Potom budeme vedieť robiť ďalšie veci. Významný potenciál vidím v tom, že sa budeme snažiť učiť z menšieho množstva dát, čo nakoniec robí aj človek. A tiež, keď vymyslíme, aby modely mali pamäť.

Považujete za veľký problém to, z akých dát sa chatboty učia? Môže sa stať, že ak sa budú učiť z vlastných textov, postupne degenerujú a ich kvalita bude klesať? To je jedna z otázok, na ktorú nemáme odpoveď a nemám znalosť, že by s tým bola vo svete relevantná skúsenosť. Ťažko povedať, čo znamená degenerácia modelu. V skutočnosti v prípade generovania textu

predpovedáme nasledujúce slovo a potom ďalšie a ďalšie. Ak bude príliš veľa umelo vytvorených textov nejakým štýlom, stroj ho môže prevziať. Ak chceme porozumieť správaniu nejakého systému, potrebujeme s ním pracovať v uzavretom prostredí, ktoré poznáme. To nie je pri veľkých jazykových modeloch splnené, aj preto je také náročné porozumieť tomu, čo sa deje, a odpovedať na takéto otázky. Tiež je dôležité, že model sa natrénuje na veľkom množstve dát a potom ho môžete dotrénovať so špecifickými dátami. To je veľmi silný mechanizmus, ktorým sa dajú zlepšiť schopnosti modelu pre špecifickú úlohu alebo oblasť. Model tak môže napríklad generovať texty v nejakom špecifickom štýle či slangu. Nemyslím si, že by trénovanie na syntetických textoch výrazne ovplyvnilo existujúce vlastnosti veľkých jazykových modelov. Avšak neviem, ako bude vyzerať model, keď sa natrénuje na obrovskom množstve syntetických dát a či sa nájde niekto, kto to zaplatí.

Regulácia AI a podpora štátu Akým spôsobom sa pristupuje k regulácii umelej inteligencie? Očakáva sa schválenie Artiﬁcial Intelligence Act (regulácia Európskej únie pre oblasť umelej inteligencie, pozn. autorov). Ten sa bude týkať Európy, ale začne ovplyvňovať aj iných vo svete, ktorí chcú v Európe predávať produkty. Nedávno ohlásil reguláciu v tejto oblasti aj americký prezident Joe Biden. Európska regulácia je založená na rizikách. Každý systém umelej inteligencie sa ohodnotí podľa pravidiel, zaradí sa do nie-

ktorej z úrovní rizík a podľa toho sa koná. Niektoré veci sú zakázané, ako napríklad social scoring (akési hodnotenie ľudí podľa toho, čo robia alebo nerobia, pozn. autorov). O vzdialenej biometrii v reálnom čase sa stále diskutuje: či bude zakázaná, alebo regulovaná ako systém s vysokým rizikom. Keď to bude aplikácia v kategórii minimálne alebo nízke riziko, výrobca nemusí robiť fakticky nič. Ak bude s vysokým rizikom, musí prejsť certiﬁkáciou podobne, ako keď si kúpite elektrický spotrebič – viete, že prebehli testy, o čom svedčí označenie CE. Samozrejme, že pri tejto technológii stále nie sú mnohé veci úplne jasné, ale minimálne budú musieť byť zdokumentované procesy v zmysle pravidiel regulácie. Takže bude overené, že daný produkt spĺňa pravidlá regulácie a použitá umelá inteligencia by mala byť „dôveryhodná“. Nebude to znamenať, že systém umelej inteligencie, ktorý prejde reguláciou, nemôže spôsobiť škodu. Čo od regulácie očakávate? Viac transparentnosti. Myslím si, že bude povinnosť mať zdroje na trénovanie modelov preukázateľne k dispozícii. Problém, ktorý vznikne, bude, že to nebudeme vedieť vždy skontrolovať. Môžete mať zoznam zdrojov, ale keď neurónovú sieť natrénujete, neviem si predstaviť, ako by niekto vedel dokázať, či sa trénovala na danom zdroji alebo nie. Mal by štát podporovať výskum a vývoj v oblasti umelej inteligencie? Najmä pre taký malý štát ako Slovensko je to absolútne kľúčové. Špecialita umelej inteligencie spočíva v tom, že zasahuje do všetkých oblastí našich životov a v nejakej miere je pretkaná do všetkého, čo máme. O chvíľu

budú mať všetky komplexnejšie technológie v zdravotníctve aspoň malý kus umelej inteligencie. Nezaobídu sa bez nej inovácie v mobilite ani v biotechnológiách. Keď budeme len dovážať, talent tu mať nebudeme a inovatívne ﬁrmy budú odchádzať tam, kde je talent. Podpora v tejto oblasti je preto extrémne dôležitá. Dlhé roky bola pritom zanedbávaná. Pozrite sa, aké sú zdecimované odbory, ktoré sa týmito témami zaoberajú. Samozrejme, ani iné nie sú v dobrom stave, ale tu je obrovská príležitosť. Informatici a lekári nám najviac utekajú do zahraničia. Treba konať, kým tu ešte máme šikovných ľudí. Tejto téme sa často dostáva slovná podpora aj z najvyšších miest, reálne kroky som však nevidela. Kempelenov inštitút sústreďuje asi najviac výskumnej kapacity na Slovensku, aj čo sa týka medzinárodných projektov zameraných na umelú inteligenciu. K systematickej podpore od štátu pre základný výskum, ktorý v inštitúte robíme, sme sa však zatiaľ nedostali.

Príležitosť pre každého Aký vplyv bude mať na ľudí umelá inteligencia už len tým, že ju budú používať, alebo nahradí ľudí pri niektorých činnostiach? Bude mať obrovský vplyv, už dnes ho má. Je tam viacero aspektov. Dnešná umelá inteligencia nie je inteligentná napriek tomu, že má inteligenciu v názve. Absolútne nerozumie tomu, čo robí, a pokiaľ sa nevymyslí iný mechanizmus, tak človek bude stále dôležitý. A človek je práve najväčším zdrojom všetkých problémov.

Služby využívajúce umelú inteligenciu na generovanie ilustrácií dokážu vytvárať aj originálne obrazy. Midjourney sme požiadali, aby vytvorila obrázok Tatier, pred ktorými stojí ružový jednorožec. Zadanie sme doplnili o ďalšie dve kritériá: aby kreslila ako sedemročné dieťa pomocou bežných školských farbičiek. Cez umelú inteligenciu sa kumuluje moc do rúk niekoľkých jednotlivcov a ich firiem. Majú už väčšie impérium, ako sú celé štáty. Shoshana Zuboffová to krásne opísala v knihe Vek kapitalizmu dohľadu. Tvrdí, že dáta majú obrovskú hodnotu, pričom jednotlivci a ich technologické firmy ťažia z dát len pre seba. A raz, keď si nabalíte dostatočne veľkú snehovú guľu, vo výsledku sa nabaľuje len vám. Kedysi boli kartely a vymysleli sa protimonopolné zákony. Zrazu sme sa dostali do podobnej situácie, ale v úplne inom nastavení. Menej viditeľnom a roztrúsenom po všetkých odvetviach. Pre spoločnosť sa môže stať, že sa staneme na globálnej úrovni disfunkční práve pre nerovnosť, ktorá tu je a prehlbuje sa. A na nižšej úrovni? Tieto technológie sa dajú zneužívať na manipuláciu ľudí. Nejde len o sociálne siete, ale akúkoľvek komunikáciu s ľuďmi, ktorá je podporená umelou inteligenciou. Umelá inteligencia optimalizuje – napríklad aby bol strávený čas čo najdlhší alebo človek mal čo najviac reakcií. V konečnom dôsledku nás to chtiac-nechtiac ovplyvňuje. Niekto nastavuje AI systém vedome tak, aby manipuloval, napríklad doručovaním skreslených či zavádzajúcich informácií na mieru, podľa záujmov používateľa – s cieľom zmeniť jeho názor. Niekto iný môže aj nevedome spôsobiť manipuláciu – tým, že nastaví optimalizáciu na počet klikov na produkty v e-shope, pričom AI systém uzavrie používateľa do bubliny odporúčaním len podobných produktov. Už dnes takéto ovplyvňovanie správania ľudí spôsobuje obrovské škody na našej spoločnosti. V čom presne? Problémy, ktoré vidím, nie sú primárne v tom, že človek použije ChatGPT alebo iný chatbot na vygenerovanie textu, ktorý možno nebude úplne správny. Vidím ich skôr v tom, ako to globálne ovplyvňuje spoločnosť, komunikáciu, ako sme sa dostali do stavu, že nemôžeme veriť informáciám, ktoré vidíme, čítame a počujeme. Čo sa môže napokon stať? Hovorí sa, že čo nás nezabije, to nás posilní. Teoreticky sa môže stať, že sa komunikácia

natoľko zdegraduje, že ľudia napokon dospejú k tomu, že nemôžu veriť takmer ničomu. Potom začnú čerpať informácie len z niekoľkých overených zdrojov. Čo je „niekde na internete“, prestane byť zaujímavé. Bude to trvať, ale môže sa stať, že sa to udeje aj celkom rýchlo. To by bolo dobré pre dôveryhodné médiá. Je to boj o naše mysle. Čo bude s ľuďmi, ktorí prídu o prácu v dôsledku toho, že umelá inteligencia pomôže nahradiť niektoré pracovné pozície a zvýšiť produktivitu práce? Verím, že sa to nestane. Spoločnosť, ktorá bude mať zbytočných ľudí, neskončí dob-

re. Každý človek potrebuje k životu zmysel. Môže to byť láska, vzťahy medzi ľuďmi, ale väčšina ho bude stále hľadať aj v iných činnostiach. Verím, že nebudeme generovať zbytočných ľudí. Ako sa teda zmenia profesie ľudí? Dnes máme v zásade tri typy prác: kreatívna práca, ktorá generuje výsledky s vysokou hodnotou, opakovaná práca, ktorá je ľahko nahraditeľná strojmi, a emočno-ľudské práce, ktoré súvisia s rozvojom spoločnosti, ako sú učitelia či opatrovatelia, ktorých nechceme nahradiť strojmi. Stredná kategória zmizne a zvyšní ľudia budú mať

síme vedieť, ako presne funguje lietadlo, ale treba poznať jeho obmedzenia. Komunikácia je veľmi dôležitá, aby ľudia vedeli, čo od systémov očakávať. Ako sa dá v súčasnosti vzdelávať v oblasti umelej inteligencie? Existujú online kurzy ako napríklad Elements of AI alebo vzdelávanie v rámci európskych digitálnych inovačných hubov, akým je Hopero, zameraný na umelú inteligenciu. Aj ďalšie európske digitálne inovačné huby však majú služby prepojené na umelú inteligenciu. Na Slovensku a v ďalších európskych krajinách máme pred sebou dva a pol roka, počas ktorých si malé a stredné podniky, samosprávy a verejné inštitúcie môžu zadarmo preškoliť ľudí. Bude na to treba akurát nejakú byrokraciu, lebo sme na Slovensku. Ak je niekto zamestnaný, mal by o kurz požiadať zamestnávateľa. Zamestnávateľom zas odporúčam zabezpečiť to pre každého, kto má záujem, keďže bez toho sa nebude dať fungovať. Vzdelávanie v technológiách je veľmi dôležité pre všetkých. Čím by mal začať obyčajný človek? Krok nula je pozrieť sa po iných ľuďoch v mojej disciplíne, čo robia – či už na internete, alebo osobne. V každej oblasti sú ľudia, ktorí sú dobrí. Na Twitteri (sociálnej sieti X, pozn. autorov) je celosvetová komunita, ktorá žije umelou inteligenciou, nie sú to len vysoko odborné veci. Stačí sledovať niekoho, kto sa tým zaoberá. Médiá produkujú kopu článkov. Ak je niekto starší, môže sa rozprávať s deťmi, lebo tie sa o tom dozvedia v škole a inde. Keď si človek uvedomí, čo umelá inteligencia reálne robí – automatizuje tak, že používa optimalizáciu –, môže sa zamýšľať nad tým, čo robí (on sám, pozn. autorov) a či sa to dá automatizovať. Ak to nevie, tak je dobré rozprávať sa o tom s inými ľuďmi.

viac času na kreatívnu prácu alebo budú menej pracovať. Ľudia sa zaradia do jednej zo zostávajúcich dvoch kategórií. Nestane sa, že by vo veľkom nemali čo robiť. Vždy však budú ľudia, ktorým sa nebude chcieť robiť – toho sa spoločnosť nezbaví nikdy.

Ľudia by zrejme nemali otáľať, aby im neušiel vlak... Áno, ale nikdy nie je neskoro. Vždy je dobré sa aspoň chytiť zadného vozňa. A potom sa skúsiť prepracovať ďalej. Stále to ide dopredu a vyvíja sa to. Pre bežného človeka je výhodou, že nemusí byť oboznámený so všetkými najnovšími výsledkami, ostatné veci sa až tak rýchlo nehýbu. ChatGPT alebo niečo podobné tu nebude každú chvíľu.

Nastala už doba, aby základná gramotnosť obsahovala prvky umelej inteligencie? Áno. Tak ako sa učilo čítať, písať a počítať, pridala by som k tomu komunikáciu so strojmi, respektíve umelými systémami. Mám na mysli celé spektrum komunikácie s poznaním limitov systémov. Nemu-

Čo očakávate od vývoja umelej inteligencie v roku 2024 a špeciﬁcky od generatívnej umelej inteligencie? Ľudia si zvyknú na umelú inteligenciu a trochu upadne jej prítomnosť v médiách. Zo širšieho pohľadu očakávam, ako zregulujeme túto oblasť a či vôbec. Stále sú problémy s tým, ako sa do regulácie zahrnie

generatívna umelá inteligencia a ako regulácia obmedzí fungovanie výskumníkov aj ﬁrmy. Všetci chápu, že výskumníkov treba nechať skúmať. Verím, že z pohľadu slobody výskumu sa podmienky oproti súčasnosti nezhoršia. Ak ﬁrmy nebudú mať primerane dobré podmienky, môže to mať zásadný vplyv na rozvoj spoločnosti a jej fungovanie. To však neznamená, že reguláciu netreba. V súvislosti s generatívnou umelou inteligenciou by som bola rada, keby sa začali viac riešiť aspekty férovosti, skreslenia a rizík, ktoré prináša. Tomu sa venuje stále málo pozornosti. Možno aj preto, že táto téma zatiaľ nemá dobrý biznis model. Pritom je to absolútne zásadné aj s ohľadom na hodnoty, ktoré v súčasnej spoločnosti uznávame. Bola by som rada, keby sme zistili, prečo generatívne modely halucinujú, aspoň sčasti, v nejakej oblasti. To môže zásadne ovplyvniť použitie tejto technológie. Poznámka: Rozšírenú verziu rozhovoru nájdete na webe Živé.sk v špecializovanej rubrike o umelej inteligencii na zive. aktuality.sk/ai.

Kto je profesorka Mária Bieliková Medzinárodne uznávaná informatička a popredná odborníčka v oblasti umelej inteligencie. Predmetom jej vedeckého záujmu je výskum zameraný na interakciu človeka s počítačom, modelovanie používateľov a personalizáciu v rôznych doménach. V rokoch 2015 až 2019 bola dekankou Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V roku 2020 založila a dodnes riadi Kempelenov inštitút inteligentných technológií, ktorý sa zaoberá základným i aplikovaným technologickým výskumom a prepája akademický svet so svetom priemyslu. Podieľa sa aj na činnosti inovačného hubu Hopero. Je predsedníčkou stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie, ktorú zriadilo ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Vanda Benešová profesorka Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

PÄŤ POHĽADOV NA UMELÚ INTELIGENCIU Odborníci z rôznych oblastí odhadujú vývoj umelej inteligencie v budúcom roku. Napriek mnohým pozitívam existuje obava z ešte väčšieho stierania rozdielov medzi fikciou a realitou. Neprekvapil by ani pokrok v klonovaní ľudí do virtuálnej podoby.

FILIP HANKER 56

JÁN TRANGEL

Umelá inteligencia (AI) patrila k najsilnejším témam roku 2023 nielen na poli IT technológií. Rezonovala naprieč celou spoločnosťou. Zisťovali sme, či to tak bude aj v roku 2024. Slovenských odborníkov sme oslovili s nasledujúcimi otázkami: Čo očakávate od vývoja umelej inteligencie v roku 2024? Čo očakávate osobitne od generatívnej AI?

Zaoberám sa počítačovým videním, preto budem na otázku odpovedať iba z pohľadu umelej inteligencie a spracovania obrazu. Hneď ako sa objavili hlboké neurónové siete, priniesli revolúciu v rozpoznávaní objektov v obraze, ich segmentácii, detekcii a ďalších úlohách analýzy obrazu. Posledné roky však pozorujem, že ťažisko výskumu sa presunulo viac na generatívne neurónové siete, v rámci ktorých existujú minimálne tri rôzne základné prístupy pre generovanie obrazu. Ani jeden z nich však nespĺňa všetky tri základné očakávania, a to požiadavky na vysokú kvalitu generovaných obrazov, ich možnú rôznorodosť a rýchlosť generovania. Práve tu by som si dovolila predpovedať, že sa v roku 2024 objaví nová technológia obrazových generatívnych neurónových sietí, ktorá lepšie naplní spomínané očakávania. Považujem za pravdepodobné, že pozornosť výskumníkov sa v roku 2024 opätovne viac upriami na analytické spracovanie obrazu, kde by som očakávala ďalšiu menšiu revolúciu v prekonaní pôvodnej myšlienky konvolučnej neurónovej siete. V tejto súvislosti sa už dnes v počítačovom videní, napríklad pre rozpoznávanie objektov, javí ako veľmi perspektívny prístup použitie takzvaných vision transformers, čo je technológia pôvodne široko rozpracovaná v doméne prirodzeného jazyka (napríklad ChatGPT) a v podstate nie je založená na konvolučných neurónových sieťach.

Ivan Makatura

Štefan Dlugolinský

Miroslav Chlipala

Jarmila Pavlovičová

generálny riaditeľ Kompetenčné a certiﬁkačné centrum kybernetickej bezpečnosti

vedecký pracovník Ústav informatiky Slovenskej akadémie vied

riadiaci partner a advokát BCH Advokáti Chlipala

vedecká pracovníčka Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

Generatívnu AI vidím ako Dr. Jekylla a Mr. Hydea z hororu o dvoch protikladných podobách ľudského charakteru. AI môže zlepšiť odolnosť voči kyberhrozbám, ale aj zvýšiť efektivitu útokov. Výhodou použitia AI nástrojov je analýza bezpečnostne relevantných informácií v reálnom čase a zlepšenie automatizovaných reakcií na kyberbezpečnostné udalosti. Zároveň AI nástroje umožnia útočníkom vyhľadávať a zneužívať bezpečnostné zraniteľnosti. Konzultantom pomôže AI vytvárať kvalitnejšie návrhy bezpečnostnej architektúry a procesov. Vďaka nekalej podpore AI sa však zvýši počet pseudoodborníkov bez reálnej expertízy. Vážnou hrozbou je, že zlomyseľní aktéri získajú spôsobilosti bez toho, aby disponovali príslušnými zručnosťami. Riziko je aj v možnej otrave údajov v jazykových modeloch, čoho následkom bude produkcia nepravdivých informácií. Nepríjemným fenoménom je halucinácia AI, čo je doslova tvorba vymyslených, v reálnom svete neexistujúcich údajov. Zvýši sa kvalita phishingových mailov (hromadne odosielaných podvodných správ, pozn. autorov). Sťažia sa možnosti analýzy digitálnych dôkazov, pretože najmä v multimédiách sa zvyšovaním kvality výstupov AI postupne zastiera rozdiel medzi realitou a ﬁkciou. Myslím si, že AI transformuje kybernetický priestor skôr smerom k horšej budúcnosti.

Podľa doterajšieho vývoja možno očakávať príchod multimodálnych generatívnych modelov, schopných súčasne pracovať s viacerými formami obsahu. Čiže nielen s textovou, ale aj so zvukovou a obrazovou, a tiež schopných nachádzať medzi nimi vzťahy a interpretovať jednu formu na druhú. Tým sa tieto modely priblížia viac k tomu, ako funguje ľudský mozog. To prinesie aj zlepšenia v interakcii s človekom v podobe prirodzenejšieho zadávania dopytov a presnejšej interpretácie výsledkov. Už nebudeme musieť komunikovať s chatbotmi iba pomocou klávesnice, ale budeme s nimi môcť komunikovať hovorenou formou a podporou paralingválnych prostriedkov (hlas, intonácia, tempo a podobne, pozn. autorov) či dokonca neverbálne. Generatívna AI sa pravdepodobne dostane viac k ľuďom. Budú si ju môcť sami prispôsobovať na špeciﬁcké úlohy a prípadne ju ďalej poskytovať a monetizovať vo svoj prospech (vystavať na nich svoje komerčné produkty, pozn. autorov). Neprekvapil by ani pokrok v klonovaní ľudí do virtuálnej podoby. Treba tiež očakávať, že rozlíšiteľnosť vygenerovaného alebo upraveného obsahu pomocou AI od reality, respektíve schopnosť ľudí rozlíšiť to, bude klesať a že AI bude častejšie zneužívaná. Videli sme to už počas nedávnych volieb, keď po sociálnych sieťach koloval rôzny manipulatívny deep-fake obsah (falošný a vygenerovaný umelou inteligenciou, pozn. autorov).

Nájdeme umelú inteligenciu v roku 2024 v práve? Predpokladám, že Európska únia (EÚ) bude pokračovať v procese smerujúcom k prijatiu Aktu o umelej inteligencii (AI Act). Budem netrpezlivo očakávať, či Únia bude schopná dospieť k prijatiu ﬁnálneho znenia nariadenia v roku 2024. Keďže uplatňovanie nariadenia bude odložené o ďalšie tri roky, skoré prijatie AI Actu je dôležitou úlohou pre EÚ. Veľká Británia aktuálne zaujíma zdržanlivý postoj v oblasti regulácie AI. Uvidíme, či rok 2024 prinesie posun v ich prístupe. V USA sa na jeseň 2023 na pôde Kongresu udiali rozsiahle konzultácie s najväčšími technologickými lídrami. Zaujímavé bude sledovať, aký prístup k regulácii AI v roku 2024 predstavia Spojené štáty. V Európe očakávam diskusiu o regulácii zodpovednosti za škodu spôsobenú AI. Predpokladám, že nasadzovanie systémov AI prinesie ďalšie otázky a právne diskusie týkajúce sa „bežného života“ – napríklad ako obstarávať umelú inteligenciu vo verejnom sektore alebo ako nastaviť pravidlá pre využívanie AI zamestnancami v pracovnom prostredí. Moje osobné očakávania v roku 2024 smerujú k potrebe vzdelávania a budovania povedomia o podstate, výhodách a rizikách AI, a to najmä vo vzťahu ku generatívnej AI.

Metódy AI v súčasnosti prekonávajú analytické prístupy založené na logike a pravidlách. Umožňujú im to stále výkonnejšie počítače a „inteligentné“ algoritmy. Veľa sa hovorí o zneužívaní AI, ale ja sa zameriam na jej pozitíva. Na univerzite sa venujem najmä metódam spracovania medicínskych obrazov. Niet pochýb, že aj v medicíne bude AI v krátkej dobe dominovať. Už v súčasnosti pomáha určovať diagnózy, lokalizovať choré tkanivá, pomáha lekárom pri operáciách. Zdôrazňujem slovo pomáhať. Tieto vysoko komplexné metódy dokážu spracovať obrovské množstvo dát, získavať z nich informácie a nachádzať v nich súvislosti. A nikdy nezabúdajú. Na druhej strane práve komplexnosť sťažuje interpretovateľnosť výsledkov – teda jasné zdôvodnenie každého rozhodnutia. A to je v medicíne (ale nielen tam) veľmi dôležité. AI prináša lekársku starostlivosť domov napríklad formou mobilných aplikácií na sledovanie vývoja ochorení. Verím, že o pár rokov nám personalizovaná medicína umožní cielenú liečbu ušitú na mieru. Dnes také populárne generatívne siete (služby umelej inteligencie ako napríklad ChatGPT, pozn. autorov) nesú so sebou aj riziká. Človek vytvára niečo nové predovšetkým na základe chápania súvislostí, zatiaľ čo GAN modely vytvárajú niečo nové na základe štatistickej pravdepodobnosti alebo korelácie.

Po vražde novinára a vražde dvoch mladých mužov na Zámockej sa zdá, že politici kreslia terče na chrbty ľudí z mimovládnych organizácií, hovorí šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. 58

MARTIN TURČEK

Foto: Jana Gombošová

STARONOVÍ TRIEDNI NEPRIATELIA

Má presmerovanie dvoch percent z daní fyzických osôb okrem spomínanej snahy dostať mimovládne organizácie pod tlak a vytvoriť z nich nepriateľa aj nejaký praktický zmysel? Je to úplný nezmysel. Neviem, či si Erik Tomáš (Hlas) uvedomil, keď to povedal do médií, že návrh nedomysleli, ale ako podpora rodičovských dôchodkov to nedáva žiaden zmysel. Týmto spôsobom prídu o peniaze hlavne mimovládne organizácie, ktoré sa venujú charite. Pre mimovládne organizácie, ako je tá naša, tvoria príjmy z dvoch percent zhruba desatinu rozpočtu, takže my bez toho vieme žiť. Veľmi to však zasiahne komunitné združenia, ktoré sa starajú napríklad o chorých ľudí. Neskôr minister Tomáš návrh korigoval s tým, že keď „ušľachtilá“ mimovládka príde o peniaze, štát vymyslí schému, ako jej to vykompenzuje. Ale kto rozhodne, čo je „ušľachtilá“ mimovládka? Bude to minister Tomáš? Zároveň to vyzerá na obrovskú administratívnu záťaž: jednak na strane štátu a jednak na strane malých združení, ktorým dnes stačí osloviť susedov a kamarátov. Po novom nebudú mať

Nový policajný prezident Ľubomír Solák (vpravo) počas vypočúvania na parlamentnom výbore. Za prítomnosti šéfa výboru Tibora Gašpara a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Ako si vysvetľujete nápad Roberta Fica označovať mimovládne organizácie za zahraničných agentov v prípade, že čerpajú peniaze aj zo zahraničia? Je to iba politicky motivovaný útok? Ide o súčasť stratégie, ako oslabiť kritikov či občiansku spoločnosť, ktorá by mohla byť múrom proti demontáži právneho štátu. Tak to bolo za Vladimíra Mečiara, pri niektorých krokoch Roberta Fica alebo iných politikov. Omnoho horšie ako presmerovanie dvoch percent daní z mimovládneho do sociálneho sektora vnímam, že táto rétorika vytvára veľmi negatívnu atmosféru v spoločnosti – množia sa útoky na sociálnych sieťach. Po vražde novinára a vražde dvoch mladých mužov na Zámockej sa zdá, že politici kreslia terče na chrbty ľudí z mimovládnych organizácií.

Foto: TASR/Jakub Kotian

Aké je pracovať v mimovládnej organizácii po septembrových voľbách 2023 a nástupe koaličného tria Smer, Hlas a SNS k moci, keď zo strán vládnych politikov zaznievajú invektívy aj hrozby? Nie je to úplne ľahké. Ak dnes na nás útočí štátna moc a vnímame snahu o škrtanie našich ﬁnancií, nie je to príjemné a zasahuje to do našej práce. Avšak advokačné mimovládky, ako sú Nadácia Zastavme korupciu, Transparency International Slovensko či Via Iuris, ktoré pozerajú politikom na prsty, si na to zvykli. Politici pozeranie na prsty nemajú radi. Za každej éry sme viac alebo menej museli odolávať tlakom, čiže nie je to úplne nová situácia. Je to však omnoho intenzívnejšie.

Obžalovaný Tibor Gašpar sa skloňuje ako nádejný kandidát na šéfa Slovenskej informačnej služby.

kapacity, aby vypisovali žiadosti o štátne granty. A to znie ako likvidácia drobných združení, ktoré robia komunitnú prácu. Znamená to teda, že pre protikorupčné mimovládne organizácie nebude návrh znamenať existenčný problém? Existenčný určite nie. Zasiahne to do rozpočtov, ale nebude to likvidačné. Nadácia Zastavme korupciu by možno musela zrušiť jeden či dva projekty. Dve percentá predstavujú v našom ročnom rozpočte zhruba 40-tisíc eur, čo zodpovedá spomínanej desatine nášho rozpočtu. Pre mi-

movládne organizácie v sociálnej oblasti to však môže byť aj sto percent. A zrejme to sú práve tie, ktoré minister Tomáš nazýva ušľachtilými. Máte aspoň teoretickú predstavu o tom, ako by sa dalo rozlišovať medzi ušľachtilými a neušľachtilými mimovládnymi organizáciami? Nevideli sme konkrétny návrh, preto je ťažké komentovať to. Ak by napríklad vláda delila mimovládne organizácie na dobré a zlé, mohlo by to byť diskriminačné. Navyše, neviem si predstaviť, kto by o tom

rozhodoval. Či Erik Tomáš, alebo nejaká komisia s účasťou Ľuboša Blahu? Vo ﬁnále si však nemyslím, že sa návrh reálne pretaví do praxe, keďže od začiatku sa javí ako nezmyselný. Politici môžu spoločnosť kŕmiť tým, že občiansky sektor sú zloduchovia, a rozdeľovať mimovládky na dobré a zlé. Podobne ako to robí Viktor Orbán v Maďarsku alebo Vladimir Putin v Rusku. Prípadne ich obvinia zo zodpovednosti za pocit krivdy ich vlastných voličov. Mimovládne organizácie však neriadia štát, ako sa to snažil Robert Fico nahovoriť verejnosti. Štát riadia politici a tí sú zodpovední za to, ako vyzerá školstvo či zdravotníctvo.

sa v Nadácii Zastavme korupciu ani neuchádzali o tieto granty. Nevedeli sme si predstaviť, že budeme kontrolovať ministerstvo vnútra a zároveň od neho brať peniaze. Pre nás to možno bolo jednoduchšie, keďže máme silného donora, takže určite nezazlievam ostatným, že sa o peniaze uchádzali. Šlo však asi o jediný prípad, keď Smer vyšiel občianskemu sektoru v ústrety. Na iné si nespomínam.

Od stretnutia k úhlavnému nepriateľovi

Fico pred rokmi inicioval stretnutie, na ktorom bola aj Nadácia Zastavme korupciu, ešte nie pod vaším vedením, ale pod vedením Pavla Sibylu. Na stretnutí bol aj vtedajší šéf Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš a Peter Kunder z Aliancie Fair-play. Stretnutie bolo iba jedno, ďalšie nenasledovalo. Vtedy sa chcel stretnúť, dnes vidí v mimovládkach nepriateľov. Je to zásadná zmena postoja alebo iba holý politický kalkul? Myslím si, že Fico sa nemení. K mimovládkam nemal nikdy otvorený, úprimný vzťah, často o nich konšpiroval. Po vražde Jána Kuciaka vyhlasoval, že demonštrácie sú platené Sorosom. Myslím si, že vtedy sa inšpiroval v Maďarsku. Dnes je Fico viac totalitným politikom ako v minulosti. Hoci nikdy nebol priateľom mimovládok, dnes ich vníma ako nepriateľov. Chopil sa moci a chce pri nej zostať. Likvidácia občianskej spoločnosti je sprievodný znak autoritárskych režimov a politikov. Autoritárske režimy nemajú rady aktívnych občanov, ktorí sa dokážu aktivizovať a presadzovať svoje ciele.

Dnes Fico vyhlasuje, že sa skončila éra, keď na Slovensku vládli mimovládne organizácie. Spomínate si, aký bol postoj Smeru v minulosti? Skôr ako odpoviem, ešte raz zopakujem, že žiadna éra ani doba mimovládok nebola. Jediné, čo sa dá povedať, je, že počas niektorých období sa mali mimovládne organizácie horšie a inokedy lepšie. Paradoxom pritom je, že Smer sa hlási k sociálnej demokracii, ktorá sa v Európe snaží zlepšiť podmienky pre občiansky sektor. Na Slovensku to platí skôr pre pravicové vlády, špeciálne pre vládu na čele s premiérkou Ivetou Radičovou. Možnosť darovať dve percentá zaviedlo SDKÚ, premiérka Radičová podporovala občiansky sektor. Naopak, Fico nebol nikdy naklonený myšlienke podpory občianskeho sektora. Platilo to od začiatku vládnutia Smeru, keď začal vládnuť spolu s Mečiarom (a SNS Jána Slotu, pozn. autora). Akoby prevzal Mečiarove maniere vo vzťahu k mimovládnemu sektoru, pričom Mečiar bol prvý, ktorý využíval na útoky sorosovský naratív. Smer to v podstate zrecykloval a robí to podobne. Platilo to počas všetkých predchádzajúcich vlád na čele so Smerom? Pravdou je, že bolo obdobie, keď Fico nebol až taký vyhranený. Podľa jedného nadpisu z roku 2017 „Fico vyhlásil historicky prvú výzvu na čerpanie eurofondov pre mimovládky“. Šlo o desiatky miliónov eur aj pre protikorupčné mimovládne organizácie, pričom výzvu zastrešovalo ministerstvo vnútra. Otázkou zostáva, či to bola doba mimovládok, o ktorej dnes Fico hovorí... Skôr si však myslím, že šlo o sólovú záležitosť, ktorá súvisela s tým, že ministrom vnútra bol Robert Kaliňák. Považovali sme to za snahu dostať mimovládky kontrolujúce politikov na svoju stranu. Preto sme

Podarilo sa vtedy dostať mimovládne organizácie na stranu vlády? Bol to politicky výhodný ťah? Myslím si, že to nevyšlo. Všetky mimovládky, ktoré čerpali eurofondy, posudzovali kroky vlády rovnako objektívne a kriticky.

Skutočne je to zo strany Fica prejav autoritárstva a nie iba politická prezentácia, ako to bolo v minulosti? Fico už nadával novinárom i politickým oponentom, jeho tlačové besedy boli vždy teatrálne, rád vzbudzoval vášne, ale demokraciu demontoval len tam, kde to bol jeho výsostný záujem, ako napríklad v polícii. Médiá síce vždy osočoval, ale doteraz nikdy neorbanizoval... Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Pravdou je, že zatiaľ to boli všetko skôr reči ako činy. Počkáme si na to, s čím príde vláda. Neočakávam však, že bude viesť s občianskym sektorom akýkoľvek dialóg. Predchádzajúce vlády prizývali mimovládne organizácie k tvorbe legislatívy, rôznym stratégiám či koncepciám. Od súčasnej vlády to neočakávam. Bolo to vidieť už pri tvorbe vládneho programu.

Likvidácia občianskej spoločnosti je sprievodný znak autoritárskych režimov a politikov, upozorňuje šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

Foto: Jana Gombošová

Foto: TASR/Michal Svítok Protesty v réžii Roberta Fica sú v poriadku. Problém videl v zhromaždeniach, ktoré po vražde novinára smerovali proti špičkám Smeru.

Dvojsečné ťaženie Dá sa zásadne zmeniť legislatíva vo vzťahu k mimovládnym organizáciám v skrátenom legislatívnom konaní? Pokiaľ ide o zmenu rodičovských dôchodkov a dvoch percent z daní, najprv avizovali, že to chcú urobiť veľmi rýchlo. Neskôr to šéf Hlasu a predseda parlamentu Peter Pellegrini korigoval s tým, že v budúcom roku sa zmena mimovládok veľmi nedotkne. Faktom je, že ani technicky nie je jednoduché robiť avizované zmeny v skrátenom režime. Určite nie je jednoduché spraviť z časti mimovládok zahraničných agentov. To nevyšlo ani Orbánovi v Maďarsku. Slovensko je členom Európskej únie, Brusel situáciu veľmi pozorne sleduje a legislatíva nálepkujúca vybrané mimovládky by bola pre Úniu určite problém. Paradoxom je, že napríklad Nadácia Zastavme korupciu by nebola zahraničným agentom. Má iba veľmi malý objem peňazí zo zahraničných dotačných schém. Naopak, mimovládky zo sociálnej oblasti, ktoré pracujú s utečencami alebo sú súčasťou medzinárodných organizácií, by boli zahraničnými agentmi. Konštantín Čikovský z Denníka N napísal na Facebooku: „Nechápem, akú politickú logiku má označiť všetky spolky na južnom Slovensku, čo berú peniaze od Orbána, za zahraničných agentov. Tých babrákov rozčuľuje Zuza Petková, ale ona má v Zastavme korupciu slovenské peniaze.“ Je možné, že vláda chcela paralyzovať iba úzky okruh mimovládok, ale v skutočnosti vôbec netraﬁla návrhy opatrení, ako to docieliť? Myslím si, že Konštantín Čikovský skôr preceňuje náš význam. Faktom je, že súčasní vládni politici minimálne slovne cielia na mimovládky, ktoré pripomienkujú legis-

latívu právneho štátu a sledujú protikorupčné ciele. Nadácia Zastavme korupciu mala jediný grant, ktorý by sa dal nazvať sorosovský, a to z organizácie OSIFE (sesterská organizácia Nadácie otvorenej spoločnosti, pozn. autora), na našu protikorupčnú komunitu, zameraný na mladých ľudí a povedomie v regiónoch. Aktuálne máme menšiu spoluprácu s Holandskom, inak je takmer sto percent našich zdrojov zo Slovenska, od Miroslava Trnku, spoluzakladateľa spoločnosti ESET, ale aj od bežných ľudí, ktorým záleží, aby bolo Slovensko transparentnou krajinou. Minister Erik Tomáš vyhlásil, že mimovládne organizácie by po avizovanej zmene s dvoma percentami síce prišli o nejaké zdroje, ale tým „ušľachtilým“ ﬁnancie dorovná, dokonca aj zvýši. Je to realistické? Nemá to logiku. Navyše to vytvára potrebu ďalšieho štátneho aparátu na posúdenie toho, ktoré mimovládne organizácie peniaze dostanú a ktoré nie. Trochu to preženiem, ale asi by bolo pre vládu jednoduchšie, keby v zákone vymenovala päť advokačných mimovládok, ktoré nemajú dostať dve percentá. Zvyšné desaťtisíce mimovládok by sa o tie peniaze mohli uchádzať ďalej. Koordinujete sa v týchto otázkach s ostatnými mimovládnymi organizáciami? Avizovanými zmenami by pravdepodobne boli do veľkej miery zasiahnuté aj organizácie, ktoré sa venujú ľudským právam. Presne tak. Najviac v ohrození sú podľa mňa organizácie riešiace ľudské práva, utečencov či ochranárske združenia. Po tom, čo ochranári protestovali proti nominácii Rudolfa Huliaka na ministra životného prostredia, dostala jedna ochranár-

ka vyhrážky. Organizácií, ktoré to nebudú mať jednoduché, je však viac. Máme platformu pre demokraciu, kde sa združuje veľa mimovládok nielen z Bratislavy, ale aj z regiónov. Táto platforma vydala aj vyhlásenie odmietajúce asignáciu dvoch percent z daní. Vnímam to aj tak, že vláda sa snaží vraziť do občianskeho sektora klin delením na dobré a zlé mimovládky. Zatiaľ sa jej to veľmi nedarí. Vyzerá to, že mimovládky sú schopné vo vzťahu k vláde ťahať za jeden povraz. Verím, že sa dokážeme mobilizovať pri vyslovene negatívnych návrhoch, ktoré by mohli poškodiť občiansku spoločnosť. Tá je u nás mimoriadne silná, napríklad v porovnaní s Maďarskom. Nadácia Zastavme korupciu označila avizovanú zmenu týkajúcu sa dvoch percent za súťaž medzi mimovládnymi organizáciami a dôchodcami. Nielen to. Hovoríme dokonca, že vláda ľudí vydiera, nech si vyberú medzi mimovládkou alebo svojimi rodičmi. Je to veľmi perfídne. Bilbordy s heslom „mimovládkam ani cent“ mala vylepené Republika, ktorá sa do parlamentu nedostala. Vo vláde je Pellegrini, ktorý sa voči Republike ohradzoval a odmietal s nimi spoluprácu. Dáva jeho politická pozícia v tejto vláde zmysel? Bohužiaľ, najšpinavšiu robotu v koalícii robia práve ministri za Hlas. Nemám na mysli len Erika Tomáša a jeho návrhy ohľadom dvoch percent, ale najmä ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Ten hneď po nástupe do funkcie urobil personálne rozhodnutia, ktorými zlikvidoval niektorých ľudí v polícii. Súd rozhodol, že preradenie prvého policajného viceprezidenta Branka Kišša bolo v rozpore so zákonom. Ide o prvého ministra, ktorý porušil zákon ešte pred tým,

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

ako získal dôveru. Hlas splynul so Smerom a Pellegrini akoby hral iba za seba a za prezidentskú kandidatúru.

Mimovládky a politika Bývalý riaditeľ Nadácie Zastavme korupciu Pavel Sibyla bol na kandidátke Progresívneho Slovenska (PS) v parlamentných voľbách 2020. Ďalší dvaja kandidáti z tohtoročných volieb pochádzali zo Slovensko.digital, ďalší dvaja kedysi pracovali pre Transparency International Slovensko. Z Via Iuris vzišla súčasná prezidentka Zuzana Čaputová. Nemajú koaliční politici hnev na mimovládky, lebo majú dojem, že je tu časť sektora, z ktorého pochádza ich súčasná či budúca politická konkurencia? Nemyslím si, že to je hlavný dôvod kritiky mimovládok. Chápem, že občiansky aktívni ľudia nadobudnú dojem, že chcú problémy riešiť v politike, kde na zmenu majú ešte silnejšie nástroje. Na druhej strane, my sme PS aj kritizovali. Zo začiatku sa nám zdalo, že veľmi pasívne reaguje na tvrdý nástup Smeru, ktorý zasiahol políciu a súdnu radu. Reakcie zástupcov PS na vypočutí Branislava Zuriana za šéfa inšpekcie boli vlažné. Nemyslím si, že časť sektora je nekriticky naklonená k PS alebo opozičným stranám. Aj táto kritika však trochu znie ako kritika „našich“, ktorí robia málo... Nemyslím si, že je to tak, hoci to tak môže vyznieť. Jednoducho sme niektoré kroky ministra vnútra a vlády považovali za ohrozenie demokratických pravidiel. A vnímali sme, že opozičné strany by sa mali ozvať. Prechod medzi občianskou spoločnosťou a politikou je dnes pomerne voľný.

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Považujete to za správne alebo by mali existovať nejaké bariéry? Zakázať vybraným skupinám občanov kandidovať vo voľbách by asi nebolo ani ústavné, ani demokratické. Takže zostávajú pravidlá samoregulácie a pravidlá vnútri organizácií. U nás máme pravidlo, že člen politickej strany by nemal byť súčasťou našej komunity dobrovoľníkov alebo zamestnancom Nadácie Zastavme korupciu. Má Nadácia Zastavme korupciu pravidlá pre takzvaný revolving door, teda odchody do politiky? Po odchode Pavla Sibylu do politiky nemáme síce písané pravidlo na papieri, ale po mojom nástupe som sa osobne zaviazala, že v mojom prípade neprejdem z nadácie do politiky. Takže nevstúpite do politiky? Nikdy nehovor nikdy, ale neodídem z Nadácie Zastavme korupciu do politiky. Ak by ste raz predsa len do politiky vstúpili, akú stranu by ste si vybrali? Nemám politickú stranu, o ktorej by som mohla povedať, že spĺňa všetky moje očakávania, aby som sa stala jej aktívnou členkou.

Darcovia a šedá zóna Je občiansky sektor na Slovensku transparentný? Myslím si, že áno. Zákon nám nad určitú sumu predpisuje viesť účtovníctvo a robiť audit, viesť transparentný účet pri dvoch percentách z daní a informovať, na čo sme peniaze minuli. Všetko závisí od výšky rozpočtu, s ktorým organizácia pracuje. Zrejme by sme nechceli, aby viedli komplikované účtovníctvo napríklad čipkárky na vidieku, ktoré majú občianske združenie,

aby sa párkrát stretli a obnovili ľudové tradície. Organizácie, ktoré poberajú dotácie od štátu alebo samospráv, musia peniaze vyúčtovať, pričom zmluvy sú transparentne zverejnené v centrálnom registri. Znamená to, že neexistuje žiadna šedá zóna? V minulosti sme mali príklady, paradoxne blízke strane Smer. Stačí si spomenúť na neziskovku Privilégium, ktorá za smeráckej ministerky Viery Tomanovej brala dotácie na postele a neskôr bola vyšetrovaná pre možný subvenčný podvod. Opomenúť nemožno ani organizáciu Čistý deň (súčasný minister Erik Tomáš sa ešte ako poslanec Smeru stretol s predstaviteľmi organizácie Čistý deň a rovnomenného resocializačného zariadenia, ktoré bolo predmetom vyšetrovania kauzy sexuálneho zneužívania, pozn. autora). Takže nie všetky sú stopercentne transparentné, ale myslím si, že legislatíva je nastavená dobre. Zverejňuje Nadácia Zastavme korupciu všetkých darcov? Zverejňujeme všetkých darcov nad 300 eur. Platí to v princípe aj pre zvyšok protikorupčného sektora? Áno, vo výročných správach týchto mimovládok nájdete menovite, kto je darcom a odkiaľ čerpá peniaze. Politici často útočia na mimovládne organizácie tým, že ich spájajú s ﬁnančníkom Georgeom Sorosom. Spomenuli ste, že aj vaša nadácia čerpala jeden grant od organizácie spojenej s jeho menom. Ako vysvetľujete verejnosti, že je to aj v jej záujme? Ľudí sa snažíme presvedčiť výsledkami našej práce. Čo sa týka spomínaných peňazí, iba zopakujem, že nepredstavovali významné

V službách štvrtej vlády pod vedením Smeru: minister práce Erik Tomáš a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

percento nášho rozpočtu. Nikto preto nemôže tvrdiť, že nejaká ideológia ovplyvňuje našu činnosť. Schéma OSIFE, ktorú sme využili, slúži na rozvoj demokracie a právneho štátu. Znovu pripomeniem, že z uvedených peňazí sme dokázali vybudovať väčšiu sieť dobrovoľníkov. Ide o mladých ľudí do 25 rokov, ktorí chcú byť aktívni vo svojich komunitách. Snažíme sa vzdelávať. Vybudovali sme protikorupčnú akadémiu, čo je vzdelávací projekt pre mladých, ktorí chcú robiť watchdogové aktivity, chcú kontrolovať samosprávy alebo organizovať diskusie vo svojich mestách a šíriť osvetu. Obávam sa, že to občiansky sektor nerobí tak, ako treba, keďže sa medzi ľuďmi úspešne šíria rôzne mýty a hoaxy. Napriek tomu, že každý má vo svojej blízkosti mimovládku, ktorá koná dobro, sú mnohí ľudia náchylní uveriť konšpiráciám o mimovládkach. Fungujú slovenské mimovládne organizácie efektívne? Áno. Občiansky sektor na Slovensku je veľmi silný. Stačí si spomenúť na utečeneckú krízu, ako rýchlo zareagovali niektoré charity a občianske združenia, ako rýchlo boli ich aktivisti na železničných staniciach, kde utečencom poskytovali prvú pomoc a podporu, ako rýchlo a efektívne sa dokázali zorganizovať pri zbierkach šatstva a ďalšej materiálnej pomoci či ubytovaní. Keď si to porovnáme s akcieschopnosťou štátu, mimovládny sektor jednoznačne viedol. Problémom môže byť komunikácia s verejnosťou. Ľudia si možno nedokážu v plnom rozsahu uvedomiť, čo robia mimovládne organizácie, aká je podstata ich práce.

Ako vyzerá život mimovládkara? Určite to závisí od sektora. Inak vyzerá deň pracovníka Vagusu, ktorý pracuje s ľuďmi bez domova a pomáha im prežiť najbližšiu noc. Inak vyzerá deň človeka v advokačnej mimovládke, ktorá sa usiluje o to, aby malo Slovensko transparentnejšie pravidlá. Môj deň vyzerá tak, že je plný rôznych činností. Nadácia Zastavme korupciu má široké zameranie, robíme nielen watchdogové, ale aj vzdelávacie aktivity, organizujeme festival Pucung... Snažíme sa pôsobiť tiež v ochrane oznamovateľov, kde už máme našťastie menej práce, odkedy existuje Úrad na ochranu oznamovateľov. Ako sa váš život zmenil, odkedy už nie ste novinárkou? Je to omnoho náročnejšie, keďže musím zvládať oveľa viac činností. V nadácii som sa musela naučiť doťahovať do konca veci, ktoré trvali veľmi dlho. Napríklad keď sme sa usilovali o zmenu zákona o vysokých školách, trvalo niekoľko mesiacov, kým k nej došlo. Na začiatku boli investigatívne zistenia o ﬁrmách, ktoré predávajú diplomové práce na kľúč. Na konci bolo zamedzenie týmto praktikám v zákone. Medzitým však bolo treba urobiť veľmi veľa práce, ktorá trvala mesiace. Naša práca si vyžaduje nielen širokú škálu činností – od investigatívy cez právnu analýzu až po konkrétne návrhy, ale aj veľa času a trpezlivosti. Nie sú to rýchle výsledky. Je váš príjem ako šéfky protikorupčnej mimovládnej organizácie vyšší, ako keď ste pôsobili napríklad na poste zástupkyne šéfredaktora v týždenníku Trend?

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Môj čistý mesačný príjem v Trende bol vyšší ako príjem, ktorý som dostávala v čase, keď som nastúpila na miesto riaditeľky Nadácie Zastavme korupciu. Po piatich rokoch práce v nadácii som zhruba na rovnakej úrovni. Budete mimovládkarkou aj naďalej? Zatiaľ neplánujem zmenu. Poznámka: Autor do roku 2018 pracoval pre Transparency International Slovensko a Nadáciu Zastavme korupciu v čase, keď v nej Zuzana Petková nepracovala.

Kto je Zuzana Petková Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Roky pracovala ako novinárka v denníkoch Pravda, Sme, Hospodárske noviny. V týždenníku Trend pôsobila ako zástupkyňa šéfredaktora. Po 20 rokoch investigatívnej žurnalistiky sa v roku 2018 stala riaditeľkou Nadácie Zastavme korupciu, ktorej hlavným sponzorom je spoločník ﬁrmy ESET Miroslav Trnka.

NAJHORÚCEJŠIE

VÝZVY SLOVENSKA Foto: TASR/Roman Hanc

Na Slovensku máme časované bomby, ktoré poškodzujú prírodu a spôsobujú zdravotné problémy. Čím dlhšie tikajú, tým horšie znečistenie môžu predstavovať.

M A R T I N A B E Ň OVÁ

Na Slovensku je vyše 1 800 lokalít znečistených nielen priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou či poľnohospodárskou činnosťou, ale aj nesprávnym nakladaním s odpadom. Odborne sa nazývajú územia environmentálnych záťaží. Ich znečistenie spôsobil človek a predstavujú závažné riziko pre naše zdravie, pôdu či podzemnú vodu. Hoci väčšina z evidovaných lokalít má prívlastok pravdepodobná environmentálna záťaž (922), viac ako tri stovky sú potvrdené a vyše osemsto je sanovaných alebo rekultivovaných. Ak by sme sa chceli zbaviť všetkých záťaží, stálo by to miliardy eur. Náprava spomínaných 302 potvrdených lokalít by si podľa hrubého odhadu vyžiadala od 1,6 do dvoch miliárd eur. Vyplýva to zo štúdie Pavla Širokého a Martina Gálisa s názovm Ako sa zbaviť najdrahších hrozieb pre životné prostredie, ktorá vyšla v máji 2022 pod hlavičkou Inštitútu environmentálnej politiky. Podľa zákona je za

environmentálnu záťaž považované také znečistenie, ktoré vzniklo pred 31. augustom 2007. KTO TO ZAPLATÍ? Potvrdené environmentálne záťaže nájdeme vo všetkých ôsmich krajoch Slovenska. Najväčší balík peňazí v odhadovanej výške 992 miliónov eur by stála sanácia environmentálnych záťaží spôsobených nakladaním s odpadmi. Nasledujú záťaže spôsobené priemyselnou výrobou, na ktorých nápravu by bolo treba od 289 do 615 miliónov eur. Vyše 150 miliónov by si vyžiadalo odstránenie environmentálnych záťaží spôsobených skladovaním a distribúciou tovaru, ďalších sto miliónov by stála sanácia lokalít poškodených dopravou. V tabuľke zverejnenej v spomínanej štúdii ﬁgurujú aj vojenské základne – na sanáciu 18 lokalít by sme potrebovali zhruba 56 miliónov eur.

Otázkou zostáva, kto bude sanácie ﬁnancovať. Zákon o environmentálnych záťažiach z dielne bývalého ministra životného prostredia Jána Budaja (nominant OĽaNO, dnes Demokrati) počítal s tým, že to budú majitelia nehnuteľností bez výnimky. Za sanácie tak mohli platiť napríklad aj reštituenti, ktorým komunisti po prevrate vo februári 1948 zhabali pôdu a svojím „hospodárením“ spôsobili v lokalite dnešnú environmentálnu záťaž. Prezidentka Zuzana Čaputová legislatíve vyčítala, že neprihliada na skutočného vinníka, obrátila sa na ústavný súd a zákon vrátila do parlamentu. Poslanci veto prelomili. Medzičasom sa na stôl dostala novela, ktorú predložil novopečený minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). Návrh počítal so zrušením povinnosti uhradiť sanáciu pre všetkých vlastníkov nehnuteľností so záťažami, a to bez ohľadu na spôsob získania majetku. V praxi by to znamenalo druhý extrém – platiť nebude musieť ani majiteľ, ktorý sa dostal k majetku po privatizácii za výhodnú sumu, respektíve sa v privatizačných zmluvách zaviazal ku konkrétnym povinnostiam, za čo dostal zľavu, a teraz sa ich plnenie prenesie na daňových poplatníkov. Bývalý štátny tajomník ministerstva Michal Kiča v tejto súvislosti upozornil na príklad bratislavského podniku Istrochem. „Náklady na sanáciu záťaže na jeho území sú približne 360 miliónov eur. Vlastník pozemkov sanáciu odmieta vykonať. Ak by ju vykonal štát z verejných prostriedkov, podľa doterajšieho mechanizmu by mu vznikol nárok na refundáciu, a to najviac v sume trhovej hodnoty pozemku.“ Po novom by mala táto povinnosť zaniknúť. Kiča poznamenal, že ak bude štát ﬁnancovať sanáciu z vlastných zdrojov, právnemu nástupcovi privatizéra zostanú lukratívne pozemky, z ktorých štát nebude mať nič. Tarabov návrh, ktorý ruší povinnosť refundácie a prenáša povinnosť takmer výlučne na plecia daňových poplatníkov, vláda schválila na druhý pokus. Na ťahu je parlament. Kiča nepovažuje za správne spoliehať sa výlučne na eurofondy z Operačného programu Slovensko 2021 – 2027 označil za nesprávne. Na sanácie môžeme podľa neho čerpať „iba“ približne 240 miliónov eur. PRÍLIŠ DLHÁ CESTA K NÁPRAVE Environmentálne záťaže v podobe oči kolúcich skládok, lomov či odkalísk, ale aj menej nápadných hnojísk a bývalých skladov chemikálií na medzičasom zrušených družstvách sú nezriedka dedičstvom komunizmu, ktoré si vlády prehadzujú ako horúci zemiak. Koordinátorka Klimatickej koalície a členka iniciatívy Znepokojené matky Lucia Szabová pripomenula v tejto súvislosti rok 2005, keď začala pracovať pre Greenpeace a naplno bežala kampaň za prijatie ne-

Ilustračné foto: Diana Michaličová/Aktuality.sk

vyhnutnej legislatívy. „Zviditeľniť problém nebolo ťažké, záťaže boli v každom regióne, nezriedka voľne prístupné verejnosti a šíriace svoje toxické dedičstvo. Bez legislatívy ich často nebolo možné ani odstrániť,“ priblížila situáciu spred 18 rokov. Aj vďaka mnohoročnej kampani sa síce podarilo prijať dlhoočakávaný zákon o environmentálnych záťažiach, avšak realita sa podľa Szabovej zásadne nezmenila. „Po viac ako desiatich rokoch od prijatia zákona máme stále na Slovensku časované bomby, ktoré tikajú a spôsobujú zdravotné problémy často ničnetušiacim ľuďom. Čím dlhšie sa neodstraňujú, tým horšie znečistenie môžu predstavovať,“ varovala. Na ilustráciu uviedla zamorenie na Zemplíne, ktoré sa podľa nej nepodarilo vyriešiť ani po troch dekádach od vzniku samostatného Slovenska. Szabová upozornila, že ide o výnimočne veľké znečistenie, ktoré zasahuje pravdepodobne najväčší počet obyvateľov na svete. Je presvedčená, že dnes mohol byť problém oveľa menší, keby Slovensko dokázalo využiť peniaze poskytnuté rozvojovým fondom Organizácie spojených národov. „Slovensko však tieto ﬁnancie nevyužilo. Diskusie, pracovné skupiny, konferencie, vyjednávania a výsledok nebol žiadny.“ zhodnotila. S dôvetkom, že aktivisti za tie roky vyčistili nie-

koľko poľnohospodárskych skladov plných chemikálií, robili merania, dávali analyzovať vzorky, navrhovali riešenia. „Dokonca sme zeminu kontaminovanú PCB látkami doniesli na ministerstvo životného prostredia, za čo sme skončili zadržaní v policajnej cele. Po rokoch sa potvrdila správnosť našich analýz o tom, že z pozostatkov výroby v Chemku Strážske musí niečo unikať, lebo hodnoty boli príliš vysoké. Znečistenie sa celé tie roky šírilo ďalej,“ uzavrela. Zemplínsky trojuholník smrti, ako býva označované územie medzi Vranovom nad Topľou, Humenným a Michalovcami, patrí medzi stovky environmentálnych záťaží sužujúcich Slovensko. Po konzultácii s viacerými odborníkmi a aktivistami sme pripravili orientačný výber postihnutých lokalít v jednotlivých krajoch Slovenska. Netrúfame si označiť ich za najhorúcejšie problémy Slovenska. Zároveň však platí, že sú pomyselnou rozbuškou a ich sanácia je nevyhnutná. Základné informácie vrátane histórie, opisu a možného riešenia problému sme čerpali z Informačného systému environmentálnych záťaží (ISEZ), ktorý zriaďuje a prevádzkuje ministerstvo životného prostredia. Oslovili sme tiež zástupcov ﬁriem alebo vlastníkov nehnuteľností, väčšina z nich do uzávierky neodpovedala.

BRATISLAVSKÝ KRAJ Názov: Skládka s presahom do Žitného ostrova Lokalita:Vrakuňa, Bratislava História: V roku 1966 sa začalo skládkovanie chemického odpadu vo vtedajšom závode Dynamitka. Keďže v tom čase bola ekológia na chvoste záujmu, nevybudovali sa nepriepustné tesniace prvky ani žiadne ďalšie opatrenia, ktoré by zamedzili rozširovaniu či priesakom. Neskôr previezli časť odpadu do koryta Mlynského ramena a terén zarovnali. V roku 1980 síce došlo k rekultivácii, no problém sa nepodarilo deﬁnitívne vyriešiť. Opis problému: Na skládke identiﬁkovali kontaminanty ako BTEX, chlórované uhľovodíky, PCB či pesticídy a herbicídy. Vplyvom okolitých podmienok došlo podľa viacerých zdrojov aj ku kontaminácii podzemných studní. Napríklad v roku 2017 upozorňovalo ministerstvo životného prostredia ľudí, aby nepoužívali podzemnú vodu na pitie, polievanie ani kúpanie. Ochranári sa obávajú najmä úniku do Žit-

ného ostrova, ktorý je našou najväčšou zásobárňou pitnej vody. Možné riešenie: Odhadovaná cena sanácie atakovala podľa zakladateľa webu yimba.sk Adriana Gubča hranicu 33 miliónov eur bez DPH. Projekt by sa mal ﬁnancovať z eurofondov (Operačný program Slovensko 2021 – 2027). Sanácia má byť riešená formou enkapsulácie. Podzemná tesniaca stena bentonitu, ktorú doplní povrchová tesniaca vrstva, má siahať do nepriepustného podložia. Súčasťou projektu je aj posanačný monitoring. Práce by mali byť hotové do decembra 2027. TRNAVSKÝ KRAJ Názov: Kontaminácia podnikmi Chirana/Tesla Lokalita: Piešťany História: V polovici 50. rokov 20. storočia vznikol závod Chirana, ktorý sa špecializoval na výrobu zdravotníckej techniky. Približne v roku 1980 vznikol elektrotechnický závod

Tesla, kde sa vyrábali polovodiče. Pri výrobe sa nakladalo s chlórovanými uhľovodíkmi, pri nakladaní s látkami škodiacimi vodám sa nedbalo na dostatočnú ochranu. Nevyhovujúce skladové a manipulačné zariadenia spôsobili kontamináciu pôdy a okolia. Opis problému: Ide o lokalitu, ktorej podložie je silne priepustné. Časť kontaminácie opustila areál výrobného závodu a nachádza sa pod poľnohospodárskou pôdou a časťou mesta Piešťany, pričom ide aj o obývané sídlisko Adama Trajana. Pravdepodobným pôvodcom znečistenia nie je len bývalá Tesla, ale aj bývalá Chirana. Možné riešenie: Čiastočným riešením problému by bol, pokiaľ je pôvodný zdroj znečistenia odstránený, nielen pravidelný monitoring lokality, ale aj sanácia a čistenie zamorených pôdnych vrstiev. NITRIANSKY KRAJ Názov: Calex Lokalita: Zlaté Moravce

Január 2019: Geologický prieskum bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni.

Foto: TASR/Martin Baumann

História: Podnik Calex vznikol v roku 1949 v Zlatých Moravciach s perspektívou výroby obuvníckych strojov, no od začiatku vyrábal chladničky. Opis problému: V roku 1992 sa zistilo znečistenie podzemných vôd chlórovanými uhľovodíkmi v priemyselnej zóne Calexu. Podľa správ z daného roku bol za znečisťovateľa označený podnik, pričom sa zistilo, že nešlo o jednorazový únik, ale dlhodobý negatívny vplyv na prostredie. Lokalita bývalého areálu spoločnosti Calex bola podľa zborníka Problematika environmentálnych záťaží na Slovensku (2010) z dielne Slovenskej agentúry životného prostredia naďalej vysoko riziková, najmä čo sa týka ohrozenia podzemnej a povrchovej vody. Ďalším problémom bolo ohrozenie zdravia obyvateľstva. Možné riešenie: Viaceré štúdie vrátane analýzy z dielne ministerstva životného prostredia poukazujú najmä na odčerpávanie objemu vody z prostredia, vďaka čomu by malo dôjsť k odčerpaniu kontaminantov. Sanáciou sa údajne nedá odstrániť také množstvo kontaminácie, ktorá by vzniknuté ložisko rozpustila. Potrebná je aj dlhodobá geologická činnosť a odstraňovanie sedimentov. TRENČIANSKY KRAJ Názov: Skládka galvanických kalov Lokalita: Myjava, Holičov vrch História: Skládka, kde sa ukladali galvanické kaly z bývalej akciovky Sam, vznikla pravdepodobne v roku 1986 a sústreďovala sa na skládkovanie priemyselného odpadu.

Marec 2022: Areál bývalej raﬁnérie Petrochema Dubová v obci Nemecká. Foto: TASR/Lukáš Mužla

Opis problému: Skládka galvanických kalov Holičov vrch nemá vybudovaný zberný systém priesakových vôd. Tie sú čiastočne zachytávané pätným drénom a odvádzané horizontálnymi vrtmi. Na okraji skládky sa nachádza množstvo galvanických kalov, ktoré vytvárajú nebezpečný odpad. V rokoch 2014 až 2015 sa na mieste uskutočnil podrobný geologický prieskum životného prostredia sústredený na plochu, kde sú uložené galvanické kaly, a na predpolie skládok. Odborníci zistili znečistenie horninového prostredia do hĺbky približne jedného metra pod terénom, a to ťažkými kovmi. Lokalita je v súčasnosti opustená. Možné riešenie: Základom je podľa ISEZ taká rekultivácia lokality, ktorá umožní návrat do uspokojivého stavu s osobitným dôrazom na kvalitu pôdy, voľne žijúce živočíchy a voľne rastúce rastliny, prirodzené biotopy či sladkovodné ekosystémy.

Leto 2000: Areál niekdajšieho Calexu.

Foto: TASR/Ľudovít Drmlík

ŽILINSKÝ KRAJ Názov: Mestská skládka TKO Lokalita Kysucké Nové Mesto História Na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia vznikla v Kysuckom Novom Meste skládka priemyselného a komunálneho odpadu zavážaním starých ťažobných jám, ktoré vznikli po ťažbe štrkopieskov. Podložie jám nebolo predtým upravené. Na južnom okraji skládky vznikla v roku 1953 aj skládka ropných látok ZVL. Opis problému: Mestská skládka TKO, ležiaca v chránenej oblasti Beskydy a Javorníky, ohrozovala podľa materiálu Problematika environmentálnych záťaží na Slovensku (2010) podzemnú aj povrchovú vodu, pôdu nevynímajúc. V roku 1979 boli zistené priesaky ropných látok do rieky Kysuca, v roku 1990 preukázali znečistenie podzemnej vody a horninového prostredia ropnými látkami. Ešte v roku 2005 bol vypracovaný projekt rekultivácie spoločnosťou VHS-SK-PROJEKT, ktorý sa podľa informácií ISEZ z februára 2021 nerealizoval. Od roku 2017 prebiehajú v lokalite monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Možné riešenie: Podľa ISEZ treba sanovať územie postihnuté kontamináciou. Odborníci odporúčajú sanáciu znečistenia zemín v pásme prevzdušnenia a nasýtenia, ktoré je sekundárnym zdrojom znečisťovania podzemnej vody. Zároveň je potrebná sanácia znečistenej podzemnej vody. BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ

Júl 2022: Vytekajúca soľanka s vyzrážanou soľou z jedného z vrtov na okraji Prešova.

Názov: Gudrónové jamy v Petrocheme Dubová Lokalita: Nemecká, okres Brezno, Banská Bystrica História: V roku 1938 spustil výrobu štátny podnik zameraný na spracovanie ropy v areáli raﬁnérie minerálnych olejov v obci Nemecká. Názov Petrochema Dubová vznikol o čosi neskôr. V areáli postupne vznikli skládky odpadu známe ako gudrónové jamy.

tálnej záťaže, ktorá nezahŕňa skládky priemyselných odpadov (gudrónových jám)“. Ide o záťaže vo forme skládok či hrádzu pri odkalisku. Znamená to, že sanáciu samotného areálu závodu bývalej Petrochemy má vykonať spoločnosť Ptchem.“

Opis problému: V areáli sa nachádza čistiareň odpadových vôd, ktorá mala za úlohu čistiť splaškovú vodu z obce Dubová a zabezpečovať čistenie dažďovej vody z gudrónových jám.

Názov: Unikajúca soľanka v Prešove Lokalita Prešov História Ložiská kamennej soli v Prešove sú známe približne od deviateho storočia. K využívaniu a spracúvaniu soli vrtmi však došlo až začiatkom 20. storočia. Hoci v roku 2009 bola ťažba soli v Prešove ukončená, nepriaznivé vplyvy spôsobujú únik soľanky.

Možné riešenie: V máji 2023 prevzal štát zodpovednosť za sanáciu gudrónových jám, na odstránenie záťaže sa majú využiť eurofondy. Štát však neprevzal zodpovednosť za celú lokalitu. Okresný úrad súčasne určil eseročku Ptchem ako „povinnú osobu za zvyšnú časť environmen-

PREŠOVSKÝ KRAJ

Opis problému: Dobývací priestor Prešov I – Solivary, kde dochádza k výtoku soľanky, sa nachádza blízko obytnej zóny, čo môže podľa medializovaných informá-

cií spôsobiť ekologickú katastrofu. Problémom sú najmä banské diela a podzemné štôlne, ktoré môžu vplyvom erózie, zemetrasenia či namoknutia hornín spôsobiť ešte väčší únik soľanky. Viceprimátor Prešova Peter Krajňák označil únik soľanky za obrovský problém, ktorý sa ešte zhoršil po októbrovom zemetrasení na východe Slovenska. Pre Aktuality.sk ďalej poznamenal, že v lokalite by sa mal uskutočniť prieskum a nové merania, vďaka ktorým budú odborníci vedieť, čo sa deje pod zemou a aká je predikcia. Na rozlohe približne desať hektárov bolo podľa neho vytvorených asi 158 vrtov. „Problémom je, že pod zemou je soľ, ktorá patrí štátu, no na povrchu sú pozemky, ktoré sú súkromné. Situáciu komplikuje aj fakt, že keďže ide o banskú lokalitu, ktokoľvek môže Banský úrad v Košiciach požiadať o banské práva,“ vysvetlil. Možné riešenie: Geologický prieskum by mal ukázať rozsah poškodenia v podzemí.

Oprava či rekonštrukcia a revitalizácia niektorých vrtov by mohli zastaviť presoľovanie pôdy aj napätie vznikajúce odčerpávaním soľanky. Zároveň by mohol vzniknúť malý soľný závod, ktorý by mohol na trh priniesť posypovú soľ. KOŠICKÝ KRAJ Názov: Zemplínsky trojuholník smrti a toxická budúcnosť Lokalita Vranov nad Topľou, Humenné, Michalovce História Medzi Vranovom nad Topľou, Humenným a Michalovcami fungovala trojica podnikov: Bukóza Hencovce (spustenie výroby v roku 1955), Chemlon Humenné (spustenie výroby v roku 1959) a Chemko Strážske (spustenie výroby v roku 1956). Závody síce vytvorili v regióne stovky pracovných miest, no postupom času priniesli aj mnoho problémov, ktoré si začali vyberať daň na zdraví obyvateľov i prírode. Opis problému: Bukóza Hencovce vznikla ako fabrika na spracovanie prevažne bukového dreva chemickým spôsobom. Obyvatelia sa sťažujú na prach. O zápachu pri problémoch vo výrobe pravidelne informuje aj stránka mesta. Chemlon Humenné vyrábal umelé vlákna pre textilný priemysel. A hoci v roku 2009 ohlásil prepustenie vyše troch stoviek zamestnancov a koniec výroby, podľa odborníkov je v lokalite dodnes kontaminovaná pôda. Azda najväčším znečisťovateľom Zemplína bolo podľa organizácie Greenpeace Chemko Strážske. Neblahé dedičstvo v podobe tisícok ton toxického odpadu v areáli závodu i rozsiahleho zamorenia regiónu má podľa viacerých zdrojov na svedomí najmä výroba polychlórovaných bifenylov (PCB, PCBs), realizovaná do polovice 80. rokov minulého storočia. Zemplín je považovaný za jednu z oblastí najviac zaťaženými PCB v celej Európe, vystavenie populácie východného Slovenska toxickým PCB látkam je podľa odborníkov najvyššie na svete. Látky PCB sú podľa vedcov z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach dôvodom, prečo sa nemôžu konzumovať ryby zo Zemplínskej šíravy. Foto: TASR/Roman Hanc

Foto: TASR/Milan Kapusta

Marec 2023: Odber vzoriek počas sanačných prác v lokalite Prameň, patriacej pod Chemko Strážske.

Možné riešenie: Podľa odborníkov ide o rozsiahlu kontamináciu. Čiastočným riešením by bolo určenie zodpovednosti za likvidáciu zamorenia regiónu. Nasledovať by mala dekontaminácia oblastí, predovšetkým sedimentov z vodných tokov a nádrží. Všetky zdroje znečistenia treba dôkladne skontrolovať, niektorí odborníci navrhujú zákaz konzumácie lokálnej zveri, rýb či vajec pochádzajúcich z danej lokality.

Z EXTRÉMU DO EXTRÉMU Hoci extrémistické politické strany v posledných parlamentných voľbách neprekročili brány Národnej rady, hlas extrému, posilnený o dezinfoscénu a antisystém, prenikol až do vlády.

MAREK BIRÓ

Tohtoročné parlamentné voľby opäť premiešali karty v slovenskej politike a výrazne zmenili zloženie Národnej rady. Vypadli odtiaľ mnohé mená, o ktorých sme v posledných rokoch počúvali takmer denne. Zároveň pribudli nové i staronové tváre, ktoré sa vrátili z dočasného politického dôchodku. Osobitnú skupinu predstavujú politici doteraz známi skôr z dezinformačnej a antisystémovej scény či ľudia stíhaní políciou. BEZ DEMOKRATOV I EXTRÉMISTICKÝCH STRÁN Po rekordnom výsledku hnutia OĽaNO vo voľbách 2020 priniesol Igor Matovič do parlamentu takmer 50 poslancov s rôznym politickým presvedčením a ambícia-

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

mi. Jeho klub, ktorý sa dnes už volá Slovensko, sa po najnovších voľbách scvrkol na 16 poslancov. Na parlamentnej pôde tak neuvidíme napríklad Romanu Tabák, ktorá sa v posledných mesiacoch zbližuje so Slovenskou národnou stranou, či konzervatívnu dvojicu Martin Čepček a Katarína Hatráková. Dvojica sa v parlamente venovala najmä sprísneniu prístupu žien k interrupciám. Čepček zaujal nápadom obmedziť prístup ľudí k pornograﬁi. Do Národnej rady sa nedostal ani ďalší kresťansko-konzervatívny poslanec OĽaNO Milan Kuriak, ktorý okrem boja s interrupciami viedol aj bitku s energetickými nápojmi. Interrupčnej agende však zrejme nebude koniec: OĽaNO bude v pléne reprezentovať Kresťanská únia a jej predstavitelia Anna Záborská a Richard Vašečka. Z vysokej politiky sa vytratil aj niekdajší Matovičov stranícky kolega a nástupca v premiérskom kresle Eduard Heger, ktorého strana zostala pred bránami parlamentu. On sám medzičasom avizoval, že sa na decembrovom sneme nebude opätovne uchádzať o kreslo predsedu Demokratov. Vypadli aj bývalý minister životného prostredia Ján Budaj a exminister obrany Jaroslav Naď, ktorý pre zmenu avizoval záujem uchádzať sa o predsednícku stoličku Demokratov. Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do Národnej rady neprekročilo ani hnutie Borisa Kollára, s odchodom Sme

rodina skončil aj niekdajší minister práce Milan Krajniak či podpredseda parlamentu Peter Pčolinský. V pléne po prvýkrát od roku 2016 neuvidíme žiadnu extrémistickú stranu. Cez päťpercentnú hranicu sa v predčasných voľbách nedostala ĽSNS ani hnutie Republika, a teda ani ich predstavitelia Marek Kotleba a Milan Uhrík. Porúčať sa museli aj ľudia, ktorí sedeli v predchádzajúcom volebnom období na poslaneckých stoličkách ako členovia klubu ĽSNS alebo od kotlebovcov preskočili k Uhríkovi. Uhríkovcom a kotlebovcom prebrali podľa prieskumov hlasy najmä strany Smer a SNS, ktoré do parlamentu i vlády priniesli hneď viaceré kontroverzné mená spájané s dezinfoscénou či dokonca extrémizmom. KAPITÁNOVE ESÁ A UPEVŇOVANIE POZÍCIÍ Sú radikálni a nepredvídateľní, šíritelia dezinformácie rôzneho druhu, patria medzi fanúšikov Kremľa či odporcov očkovania, liberalizmu, NATO i Spojených štátov amerických. Hoci zo zákonodarného zboru nateraz odišli kotlebovci aj uhríkovci, politici z kandidátky SNS uvažujú o svete podobne. Tomáša Tarabu, Štefana a Filipa Kuffovcov už verejnosť pozná. Ide o bývalých poslancov parlamentu, ktorí v roku 2020 kandidovali za ĽSNS. Kotlebu však po pár mesiacoch opustili a začali pôsobiť ako nezaradení. V Národnej rade väčšinou spo-

lupracovali s opozíciou, no pri kľúčových hlasovaniach sa vedeli dohodnúť aj s koalíciou. Trojica napríklad podporila rodinný balíček Igora Matoviča a niekdajšieho ministra financií podržala aj vtedy, keď ho chcel Smer odvolať. Napokon Štefan Kuffa sa dostal prvýkrát do parlamentu už v roku 2012 na kandidátke OĽaNO. Až neskôr sa stal predsedom ultrakonzervatívnej strany Kresťanská demokracia – Život a prosperita (KDŽP), ktorá v septembri 2019 podpísala Memorandum za život a vlasť s Dankovou SNS a zhruba o dva mesiace pridala svoj podpis na Memorandum o spolupráci národných a kresťanských politických strán vrátane Kotlebovej ĽSNS. Do volieb 2023 šlo svojrázne trio na kandidátke SNS, ktorej pomohlo tesne prekročiť brány parlamentu (národniari získali 5,62 percenta hlasov). Osobitne treba spomenúť Tarabu, ktorý vo voľbách získal takmer toľko preferenčných hlasov (približne 64-tisíc) ako samotný Danko (zhruba 69-tisíc). Národniarom dokonca hrozilo, že v ich poslaneckom klube budú mať väčšie zastúpenie nestraníci ako členovia SNS. Taraba a Kuffovci tak dostali vládne posty. Prvý menovaný získal kreslo ministra životného prostredia. Kuffovci, ktorí v súčasnosti čelia obžalobe za vyhrážanie sa farmárom, skončili ako štátni tajomníci. Štefan Kuffa sa po krátkom intermezze na ministerstve kultúry presunul k synovi Filipovi na envirorezort. „SVOJRÁZNI“ MINISTRI AJ KANDIDÁTI Ministerská stolička sa – zrejme z podobných dôvodov – ušla aj Martine Šimkovičovej. V minulosti roky pracovala ako moderátorka televízie Markíza. Po opakovanom zdieľaní príspevkov namierených proti utečencom s ňou televízia ukončila pracovný pomer. V roku 2016 sa stala poslankyňou za Sme rodina, v klube sa však dlho neohriala. Predseda hnutia Kollár ju vyhodil, pretože hlasovala inak ako zvyšok jej kolegov. V Národnej rade pri hlasovaniach zvykla podporovať vtedajšiu koalíciu Smeru, SNS a Mosta-Híd. Šimkovičová sa následne stala tvárou internetovej dezinformačnej televízie Slovan. Ako moderátorka niekoľko rokov spovedala ľudí z dezinformačnej scény, politikov z ĽSNS, Republiky, SNS či dokonca Smeru. Jej hosťami boli Andrej Danko, Štefan Harabin i Robert Fico. Uvoľnený poslanecký post po Šimkovičovej obsadil syn zosnulého policajného exprezidenta Milana Lučanského – Adam Lučanský. Do parlamentu sa síce dostal na kandidátke SNS, ale ako člen strany Slovenský patriot. Vďaka kandidátke SNS napochodoval do Národnej rady aj Rudolf Huliak. Starosta Očovej a šéf Národnej koalície pritom ešte začiatkom roka strašil verejnosť, že v septembri 2023 sa na Slovensku uskutoční

Niekdajšia tvár dezinfoscény v ministerskom kresle stopla dotačný program na boj proti dezinformáciám.

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

ŠŤUKA, ČO POPREHÁŇA STARÝCH KAPROV Výrazným osviežením prešiel po voľbách aj Smer. Keďže časť jeho členov odišla po prehratých voľbách v roku 2020 do Hlasu Petra Pellegriniho, príležitosť dostali dovtedy menej viditeľní a noví členovia Smeru. Jedným z nich je Juraj Blanár. Do politiky vstúpil v roku 2002, keď sa prvýkrát stal poslancom Národnej rady za stranu Smer. Známejším sa však stal ako predseda Žilinského samosprávneho kraja. Vo funkcii župana pôsobil od roku 2005 až do roku 2017, keď ho vo voľbách porazila Erika Jurinová z OĽaNO. Dnes sa pohybuje v tesnej Ficovej blízkosti, Smer ho často posiela do televíznych debát a vo voľbách získal štvrtý najvyšší počet preferenčných hlasov spomedzi straníckych kolegov – viac ako 180-tisíc. Z Blanára sa dokonca stala Ficova „šťuka“, ktorá „popreháňa starých kaprov v rybníku slovenskej diplomacie“. Smer ho totiž poslal šéfovať na ministerstvo zahraničných vecí. Od roku 1998 pritom politici rešpektovali zvyk, že na čele rezortu diplomacie stojí kariérny diplomat. Krátku výnimku predstavovalo len obdobie vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 až 2012, keď bol ministrom zahraničných vecí predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda. Hoci sa Blanár nikdy profesionálne nevenoval diplomacii, jeho nominácia nebola až takým prekvapením. Ak sa totiž Smer vyjadroval k zahraničnopolitickým otázkam, robil tak často práve jeho ústami. Z jeho doterajších vyhlásení a postojov k zásadným témam si pritom možno vytvoriť predstavu o tom, ako asi bude naša zahraničná politika pod jeho vedením vyzerať. Čo-to načrtol tiež samotný Fico, keď pred menovaním za premiéra vyhlásil, že ak by už bol predsedom vlády, šiel by na samit do Číny spolu s Viktorom Orbánom, ktorý sa tam stretol

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

v súvislosti s vojnou na Ukrajine mobilizácia mužov vo veku od 18 do 55 rokov. Video, v ktorom starosta Očovej Rudolf Huliak strašil vojnovým stavom, malo na Facebooku viac ako 400-tisíc zhliadnutí. „Vy si myslíte, že tí spoza mora nás neobetujú do toho mlynčeka na mäso?“ pýtal sa Huliak aj vo februári tohto roka, tvrdošijne trvajúc na tom, že nešíri hoaxy. Jeho meno sa istý čas skloňovalo v súvislosti s postom ministra životného prostredia. Huliakovu nomináciu napokon zablokovala prezidentka Zuzana Čaputová a starosta Očovej sa stal šéfom parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Pripomeňme, že Huliak v minulosti šíril aj mýty, že požiare v Grécku boli založené úmyselne s cieľom zvýšiť množstvo vypúšťaného oxidu uhličitého alebo že medvede sú biologickou zbraňou Bruselu na likvidáciu slovenského vidieka.

Tomáš Taraba podnikal s obžalovaným Petrom Koščom aj kontroverzným Marekom Trajterom.

s Vladimirom Putinom. V marci 2023 vydal Medzinárodný trestný súd v Haagu na ruského prezidenta zatýkací rozkaz. Aj Blanár je stúpencom zahraničnej politiky orientovanej na „všetky štyri svetové strany“. V prípade Smeru však ide len o formulku, pod ktorou sa často skrýva bagatelizovanie úlohy Ruska ako agresora vo vojne na Ukrajine. Veľkou témou v januári 2022 bol podpis takzvanej obrannej dohody medzi Slovenskom a Spojenými štátmi. Hoci zmluvu začala pripravovať ešte vláda Smeru a SNS, Fico ako opozičný politik začal proti dohode vystupovať a organizovať protesty. „Táto vláda chce, aby sme sa vzdali suverenity na území Slovenska a aby

sa tu vytvorili vojenské základne inej armády,“ hlásal Blanár na spomínanom proteste. V porovnaní s kolegami bol mierny, tí strašili verejnosť jadrovými zbraňami. V relácii televízie Markíza Na telo začiatkom minulého roka Blanár tvrdil, že zmluvu nielenže nepotrebujeme, ale je aj nebezpečná. Keď Rusi vo februári 2022 vtrhli na Ukrajinu, Smer útok formálne odsúdil ako porušenie medzinárodného práva. Vzápätí však začal ruskú inváziu zľahčovať vyhláseniami typu, že ide o „čisto rusko-americkú záležitosť“ alebo že z vojny proﬁtujú len Spojené štáty. Kým Rusi v marci 2022 vraždili ľudí v Buči, o čom sa neskôr dozvedel celý svet, Fico s Blanárom v Bratislave rokovali

Návrat Andreja Danka do vysokej politiky.

s ruským veľvyslancom Igorom Bratčikovom. Vraj preto, aby ukázali, že Smer odmieta „jednofarebnú propagandu, ktorá sa valí na Slovákov“. RODINKÁRSTVO Z ČIAS MAFIÁNSKEHO ŠTÁTU Do vysokej politiky sa vrátili aj tváre známe zo smeráckej éry „našich ľudí“. V poslaneckom klube Smeru ﬁguruje bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, ktorého meno sa skloňovalo najmä v súvislosti s kauzou Očistec. Podľa obžaloby mali exšéf polície a nitriansky oligarcha Norbert Bödör stáť na čele zločineckej skupiny pracujúcej v prospech vybraných politikov či

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

podnikateľov. Obžalovaní boli aj ďalší vysokí policajní funkcionári pôsobiaci na svojich postoch za vlád Smeru. Medzičasom sa v kauze priznalo viacero aktérov vrátane kajúcnikov Ľudovíta Makóa a Bernarda Slobodníka. Kvarteto nižšie postavených policajtov uzavrelo dohodu o vine a treste. Krátko pred voľbami pribudlo Tiborovi Gašparovi obvinenie v kauze Ezechiel 7. Podľa vyšetrovateľa sa malo s požehnaním Gašpara zasahovať do vyšetrovania známych káuz Technopol, Doprastav a Váhostav, úplatky odhadli na viac ako 100-tisíc eur. Policajný exprezident sa napriek tomu usadil v poslaneckom kresle a šéfuje par-

lamentnému brannobezpečnostnému výboru. Jeho syn Pavol Gašpar, známy z kauzy konšpiračnej poľovníckej chaty, získal miesto vo vláde. Za Smer síce nekandidoval, no vláda na čele s premiérom Robertom Ficom ho nominovala na post štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti. V Smere pôsobí ešte jedno vládno-parlamentné rodinné duo. Z dočasného politického dôchodku sa do hry vrátil dlhoročný minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý vymenil bývalý úrad za ministerstvo obrany. V parlamente sedí jeho synovec a podpredseda Smeru Erik Kaliňák, známy spravovaním a manažovaním sociálnych sietí strany.

Rodičia Mie Kryshchuk. Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

ŽIVOT NA VÝNIMKU Financovanie extrémne drahej liečby je ekonomickou aj etickou otázkou. Skôr či neskôr na ne budeme musieť odpovedať.

IVANA ZEMANÍKOVÁ

Keď ide po chodníku Jakub Vranka, máte pocit, že sa k vám blíži škôlkar. V skutočnosti chodí do štvrtej triedy základnej školy. Jeho nízky vzrast má na svedomí zriedkavé dedičné ochorenie – achondroplázia. O chorobe, ktorú na Slovensku identiﬁkujú dvom až trom deťom ročne, sa rodičia dozvedeli hneď po narodení. Prejavuje sa abnormálnym rastom kostí. Ľudia dorastajú do výšky 120 až 130 centimetrov. Majú krátke ruky a nohy, veľkú hlavu s nevyvinutým čelom a zaobleným koreňom nosa. Objavujú sa u nich mnohé zdravotné

komplikácie: zdeformované kĺby, zúžený miechový kanál či tvorba tekutiny v ušnom kanáli. Bojujú tiež so sťaženou pohyblivosťou a v neskoršom veku s obezitou. Pomôcť by im mohol liek, ktorý je na trhu dva roky a ktorého ročná dávka stojí približne 200-tisíc eur. Aj rodičia niekoľkomesačnej Mie Kryshchuk hneď po jej narodení zistili, že trpí zriedkavým genetickým ochorením – spinálnou muskulárnou atroﬁou (SMA). Napohľad zdravému novorodencovi SMA odhalil preventívny skríning. Na chorobu,

Jakub Vranka s otcom. Foto: David Ištok/Aktuality.sk

ktorá spôsobuje problémy s pohyblivosťou a v najťažších prípadoch vedie aj k predčasnému úmrtiu, je dostupných viacero liekov. Najnovším a podľa niektorých odborníkov najúčinnejším je zároveň aj ten najdrahší – Zolgensma za viac než dva milióny eur. ČAKANIE NA ZÁZRAK? Príbehy Jakuba a Mie sa spájajú hneď v niekoľkých rovinách. Obaja trpia zriedkavým genetickým ochorením a obom sa na Slovensku nedarilo získať potrebnú inovatívnu a zároveň veľmi nákladnú liečbu. Jakubovi dokáže momentálne pomôcť jediný liek – Voxzogo od americkej spoločnosti BioMarin. Podľa dostupných dát dokáže inovatívna liečba, ktorú Európska lieková agentúra (EMA) zaregistrovala v roku 2021, podporiť rast a tiež pomáha predchádzať vyššie opísaným sprievodným zdravotným komplikáciám. Problémom však je, že na Slovensku liek nie je kategorizovaný. Zjednodušene to znamená, že zdravotné poisťovne nie sú povinné preplácať ho a ani to

podľa skúseností pacientov nerobia, hoci o to mnohí žiadali. Výrobca lieku zatiaľ na Slovensku o kategorizáciu nepožiadal. O čosi lepšie je na tom Mia – výrobca lieku Zolgensma požiadal o jeho kategorizáciu na Slovensku a vtedajší minister zdravotníctva Michal Palkovič dal procesu zelenú. Hoci kategorizáciu stopli námietky zdravotných poisťovní Union a Dôvera, nová ministerka Zuzana Dolinková rozhodla, že liek bude kategorizovaný. Mia by teda mala mať nárok na jeho podanie. INOVATÍVNE SIROTY Inovatívne lieky sú podľa riaditeľa Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO) Michala Staňáka v slovenskom zákone presne deﬁnované. „Tri hlavné oblasti týchto liekov sú terapia úpravou génov, terapia úpravou buniek a terapia úpravou tkaniva. Takže inovatívne lieky závisia od spôsobu výroby, nie od typu choroby. Je však pravdou, že inovatívne lieky doposiaľ hodnotené v NIHO lie-

čili zriedkavé ochorenia, avšak nie nutne dedičné,“ ozrejmil. Pri mnohých inovatívnych liekoch ide o vôbec prvý liek na svete na dané ochorenie. Príkladom je aj spomenuté Voxzogo či liek na hemofíliu typu B Hemgenix, ktorý s cenou 3,5 milióna eur momentálne kraľuje rebríčku najdrahších liekov na svete. Na Slovensku sa zatiaľ o jeho kategorizácii nerozhoduje, výrobca o ňu nepožiadal. Vývoj prelomových medikamentov je mimoriadne finančne náročný, farmaceutické firmy naň vynakladajú milióny až miliardy eur, čo neskôr pretavujú do astronomických cien. „Ak farmafirma vynaložila na výskum niekoľko miliárd eur a v Európe pribudnú ročne iba desiatky alebo stovky pacientov, musí to zohľadniť v cene tak, aby sa jej náklady na výskum vrátili,“ vysvetlil zdravotnícky analytik z INESS Martin Vlachynský. Mnohé z týchto liekov môžu získať takzvaný „orphan status“ (v slovenčine označované ako „lieky siroty“). Týmto

pojmom sú podľa Slovenskej asociácie zriedkavých chorôb označované práve tie s prívlastkom inovatívne, biologické či finančne náročné. Nemusia ho mať všetky lieky, je na výrobcovi, či oň požiada a či splní stanovené podmienky. Okrem prestíže získa aj benefity, napríklad desaťročnú exkluzivitu na trhu. Znamená to, že desať rokov nemôže liek vyrábať žiadna iná firma. „Práve uplynutím tejto doby môže nastať situácia, že liek začnú vyrábať aj iné firmy, čím pôjde cena dole. Avšak, opäť treba myslieť na to, že ak liek ročne potrebuje päť detí, ako v prípade Zolgensmy, vyššiu cenu si udrží,“ doplnil analytik Vlachynský. VÝNIMKOVÝ CHAOS Vo svete neustále pribúdajú nové lieky a nie všetky musia naše poisťovne pacientom preplácať. Dôvody sú rôzne – vysoká cena, nedostatočne preukázaná účinnosť alebo jednoducho fakt, že výrobca o kategorizáciu nepožiadal. Podľa šéfa NIHO nejde len o posúdenie účinnosti ako takej, ale aj jej porovnanie s dostupnými liekmi, ktoré na Slovensku máme. Dôležitú úlohu zohráva cena. V rámci analyzovania sa tiež sleduje prežívanie pacientov, vedľajšie účinky, progresia ochorenia, náklady spojené s liečbou či kvalita života. „To, čo na Slovensku znamená hodnota za peniaze, je pri úhradách liekov definované zákonom a podzákonnými normami, ktoré pri našich hodnoteniach musíme nasledovať,“ doplnil s tým, že Slovensko má „výhodu“, že k nám takéto lieky prichádzajú s oneskorením, vďaka čomu máme k dispozícii viac dát a aktuálnejšie výsledky

Jakub chodí do štvrtého ročníka základnej školy.

oproti krajinám, kam lieky prichádzajú hneď po ich registrácii. Stále sa tak vo svete nachádza mnoho liekov, ktoré nie sú pre slovenských pacientov automatický dostupné. Zákon im však dáva možnosť dostať sa k nim na základe takzvanej žiadosti o výnimku na úhradu. Tú musí zdravotnej poisťovni predložiť ošetrujúci lekár, ktorý odporúča liečiť nekategorizovaným liekom. Každá poisťovňa si určuje špeciﬁcké kritériá, ktoré treba pri žiadosti splniť. „Poisťovne majú voľné ruky. Zákon nestanovuje, či majú mať štyri riadky alebo desať strán ani či môžu klásť extrémne prekážky. Vďaka tomu majú veľký manévrovací priestor,“ vysvetľuje Ivan Humeník z Komory pre medicínske právo MEDIUS. V súčasnom právnom nastavení sa podľa neho nedá povedať, že pacient má jednoznačný právny nárok na preplatenie výnimkového lieku. Je tu však ústavné právo na zdravotnú starostlivosť, o ktorom sa dá diskutovať. Podľa právnika tiež vyvstáva otázka, či by nemal do stanovení kritérií štát zasiahnuť viac. Aktuálne nastavenie zákona i ministerstva zdravotníctva však zatiaľ ponecháva poisťovniam voľnosť. Svedčí o tom i fakt, že otázka adresovaná ministerstvu, ktorá sa týkala zjednotenia a sprehľadnenia kritérií pri rozhodovaní o výnimkách, zostala nezodpovedaná. V téme uhrádzania nekategorizovaných liekov sa všetky tri slovenské zdravotné poisťovne zhodujú, že peniaze smerujú primárne na lieky, ktoré má zaručené každý pacient. Až potom nasleduje ﬁnancovanie výnimiek, ktoré však nesmie ohroziť dostupnosť kategorizovaných liekov. Ne-

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

dostatok financií je preto častým argumentom zamietnutia výnimiek, ktoré inak splnili všetky stanovené kritériá. (NE)DOBROVOĽNÉ STÁTISÍCE EUR Hoci sa aj na základe medializovaných prípadov pacientov, ktorým poisťovne zamietli liečbu, môže zdať, že výnimky iba odmietajú, nie je to tak. Sumy minuté na úhradu týchto liekov v posledných rokoch rástli. Súkromná poisťovňa Dôvera utratila v roku 2020 na úhradu výnimkových liekov 4,42 milióna eur. V roku 2022 to už bol viac než dvojnásobok – 9,67 milióna eur. Union vlani na výnimkových pacientov minula 5,7 milióna eur a schválila 96 percent žiadostí. Omnoho vyššie sumy ročne vynaložila na túto liečbu štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá má však aj najviac poistencov. „V roku 2020 VšZP zaplatila za lieky na výnimku viac ako 30,7 milióna eur, v 2022 to bolo 59,4 milióna eur,“ uviedol tlačový odbor. Na porovnanie, za všetky preplácané lieky uhradia zdravotné poisťovne viac než miliardu eur ročne, pričom ich celkové výdavky by mali tento rok dosiahnuť 6,9 miliardy eur. Zo zoznamov preplatených liekov, ktoré nám posyktli zdravotné poisťovne, vyplýva, že rebríčkom najvyšších cien kraľovali práve inovatívne lieky určené na liečbu zriedkavých ochorení. Objavila sa v nich napríklad spomínaná Zolgensma, ktorú zhodne označili za najnákladnejší liek. Po nej v rebríčku poisťovne Dôvera nasledoval Vimizim či Oxlumo na liečbu dedičných metabolických porúch. Pre Union boli najdrahšími výnimkovými liekmi Revestive, využívaný u novorodencov trpiacich syndrómom krátkeho čreva, a tiež Chenodeoxycholic acid, určený na liečbu vrodených chýb syntézy primárnych žlčových kyselín. Za najčastejšie výnimkové lieky za minulý rok označila štátna VšZP napríklad aj Keytrudu či Kisqali určené na liečbu rôznych druhov rakoviny. INOVATÍVNE FINANCOVANIE Pri drahých liekoch je podľa analytika z INESS Martina Vlachynského na mieste zamyslieť sa aj nad novými modelmi financovania. Viaceré z nich pilotne fungujú vo svete, opisuje ich aj v publikácii Inovatívne lieky potrebujú inovatívne financovanie. Vo viacerých sa objavuje spoločný prvok – zodpovednosť farmaceutických firiem za účinok liekov a prípadná refundácia v situáciách, ak sa nedostaví. Ďalej ide o kombináciu splátok a zodpovednosti – miliónová suma sa rozdelí do splátok a pacient si v prípade zmeny poisťovne nesie dlh so sebou. Zaplatenie splátky je podmienené zhodnotením účinku lieku. „Väčšinou sú to však prvé lastovičky zo zahraničia. Na Slovensku máme napríklad zmluvy, pri ktorých sa stanoví finančný

Mia trpí zriedkavým genetickým ochorením, pomôcť by mal inovatívny liek.

strop na úhradu konkrétneho lieku. Neviem o tom, že by sme mali prípad, keď by sa sledovali zdravotné ukazovatele lieku,“ opísal Martin Vlachynský ďalší z modelov. Tento však platí pri väčších skupinách pacientov, nie pri liekoch, ktoré sa podávajú zopár ľuďom ročne. Univerzálny a vhodný model ﬁnancovania drahých liekov pre Slovensko podľa neho neexistuje. Do situácie totiž okrem ceny za balenie vstupuje množstvo premenných – či ide o jednorazové podanie alebo napríklad pravidelnú doživotnú liečbu, či to, koľko potenciálnych pacientov sa v danom zdravotnom systéme nachádza. LACNÉ LIEKY Z VLASTNÉHO O inovatívnych liekoch sa väčšinou hovorí v súvislosti s liečbou zriedkavých chorôb, ktorými trpí zopár jednotlivcov. Netreba však zabúdať ani na onkologických pacientov. Na Slovensku si mnohí hradia inovatívnu liečbu zo svojho. Nestojí síce milióny, no mesačne na ňu minú niekoľko tisíc eur. Omnoho väčším problémom ako lieky pre zopár pacientov ročne tak sú a budú podľa Vlachynského inovatívne lieky určené na ochorenia väčších skupín populácie. Ako príklad uvádza liek, ktorý sa pred pár rokmi objavil v USA a mal byť určený na liečbu Alzheimerovej choroby. Podávať sa mal každý rok doživotne a cena za jednu dávku bola asi 30-tisíc amerických dolárov. „Predstavte si, že zrazu bude na tento liek indikovaných 20-tisíc pacientov ročne. Vtedy príde veľká dilema a možno si budeme musieť povedať, že na to nemáme a slovenský pacient jednoducho liek nedostane,

pretože by sme na to minuli značnú časť rozpočtu na lieky,“ vysvetlil. Aj pre takéto prípady je podľa analytika nutné zvážiť, či nenastal čas na nové formy financovania. Slovenské zdravotníctvo bude mať dve cesty. Buď bude riešiť všetko pre všetkých, alebo sa zameria na život ohrozujúcu a drahú liečbu. „Pri prvom modeli budeme hradiť každý liek na kašeľ, financie sa budú míňať a menej zostane na katastrofické situácie. Druhá cesta je sústrediť peniaze z verejného zdravotného poistenia na drahú liečbu, pri ktorej dochádza k ohrozeniu života a má socioekonomický vplyv na život pacienta,“ poznamenáva odborník s tým, že štát by v takomto prípade musel šetriť. Do úvahy prichádzajú práve lacnejšie lieky, ktoré si dokáže pacient zafinancovať bez toho, aby to malo výrazný vplyv na jeho životnú úroveň. Takýmto šetrením však nezískame miliardy, skôr to budú desiatky či stovky miliónov eur. „Treťou možnosťou je, že by poisťovňa prispela na inovatívnu liečbou sumou, ktorú uhrádza za kategorizovaný liek. Ak napríklad štandardná liečba stojí 15-tisíc a inovatívna 30-tisíc, dostal by pacient od poisťovne 15-tisíc a mohol by ich použiť na nový liek. Dnes buď dostane štandardnú liečbu, alebo nedostane nič,“ dodal ekonomický analytik. S otázkou o príprave zdravotného systému na príchod drahých inovatívnych liekov sme oslovili aj ministerstvo zdravotníctva. To uviedlo, že prístup slovenských pacientov k týmto medikamentom sa rokmi zlepšuje a z hľadiska prístupu k novým inovatívnym liekom na liečbu onkologických, zriedkavých a iných závažných ochorení sa môže-

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

me výrazne priblížiť iným členským štátom Európskej únie. „V roku 2023 pribudlo doposiaľ 50 nových liekov, ktoré sú poisťovne povinné preplácať. Z nich 24 je určených pre onkologických pacientov. Do konca roka by mali pribudnúť ďalšie,“ spresnil tlačový odbor. ETICKÁ OTÁZKA Pri každej verejnej zbierke či medializovanom prípade, v ktorom vystupuje na jednej strane ťažko chorý pacient (najčastejšie dieťa) a na druhej strane poisťovňa, ktorá nechce liek uhradiť, vždy spoločnosťou kolujú aj etické otázky: Je spravodlivé, že jeden pacient dostane liek za milióny eur a „odhryzne“ si zo spoločného koláča extrémne veľký kus? Aký prínos bude mať jeho liečba pre celú spoločnosť? Dokáže liek pacienta vyliečiť natoľko, aby bol schopný zaradiť sa do pracovného života a byť produktívnym prvkom spoločnosti, alebo ide len o predlžovanie života s neistou prognózou? Liečiť miliónovým liekom dieťa alebo seniora? „Je to o tom, čo chce verejný systém riešiť a ako k tomu pristúpime. Či je cieľom zachovať v štáte čo najviac ekonomicky aktívnej sily, alebo sa držíme tézy, že ľudský život má cenu až do posledného momentu a nikto by nemal byť vyradený z poskytovania zdravotnej starostlivosti,“ dodal na záver Martin Vlachynský. Otázkou podľa neho tiež zostáva, či systém presne zadeﬁnuje, čo od nákladnej liečby očakáva a v akých prípadoch má zmysel, alebo bude aj naďalej fungovať ad hoc princíp schvaľovania liekov na výnimky a „vydupávania“ si ﬁnancií od zdravotných poisťovní.

OD VRAŽDY K PROCESU Úryvok z pripravovanej knihy o vražde novinára a najsledovanejšom procese v novodobej histórii Slovenska.

AKCIA NEWS

LAURA KELLÖ KALINSKÁ

Investigatívna reportérka Laura Kellö Kalinská sleduje kauzu vraždy investigatívneho novinára od konca februára 2018, keď sa dostali na verejnosť oﬁciálne informácie o smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Rovnako to platí aj pre súdny proces. Od decembra 2019, keď sa uskutočnilo prvé hlavné pojednávanie v kauze vraždy, strávila v súdnych sieňach stovky hodín. Medzitým absolvovala desiatky stretnutí, rozhovorov i konzultácií a naštudovala tisícky strán dostupných dokumentov. Kniha, prinášajúca doteraz nepublikované fakty o vražde či pohľad do zákulisia ostro sledovaného procesu, vyjde vo februári 2024 pri príležitosti šiesteho výročia spomienky na Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú.

POSLEDNÝ DEŇ SLOBODY Policajný vyslúžilec Tomáš Szabó a jeho bratranec Miroslav Marček, ktorý ešte pred pár rokmi obliekal armádnu uniformu, podvečer zamkli bránu svojej predajne s výživovými doplnkami pre športovcov. Bola streda 28. septembra 2018 a oni dvaja ešte netušili, že majú za sebou posledný deň svojho vysnívaného podnikania. Ale aj života na slobode… Ospalými uličkami Kolárova sa blížili do svojich domovov, obaja stále bývali s rodičmi. Popri dobrodružnom spôsobe života v mladosti si vlastné rodiny nezaložili. Po odslúžených rokoch v bezpečnostných silách, kde Marček okúsil aj zahraničnú misiu, sa nechávali naverbovať na stráženie zaoceánskych obchodných lodí pred pirátmi. A popri tom napáchali doma strašné veci, len aby utiahli rozbeh svojho podnikania, ktorému bol teraz deﬁnitívny koniec. Ulicami mestečka na juhu Slovenska sa v ten večer premávalo aj zopár ľudí, o ktorých Marček so Szabóom, ale vlastne ani celé Kolárovo netušili. Prítmím jesenného večera sa nenápadne prešmykli až k ich domovom, kde mali splniť jedinú úlohu. Zistiť, či obaja muži naozaj zamierili domov a zaľahnú tam do postele. „Harcsová 10, na mieste, potvrdzujem,“ vyťukal policajt nasadený na sledovanie podozrivých

Tomáš Szabó

Miroslav Marček

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Zoltán Andruskó

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Alena Zsuzsová

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Január 2020: Marian Kočner na hlavnom pojednávaní v kauze vraždy novinára.

do svojho mobilu a poslal správu kolegom. „Novomeského 24, pozorovaný je v dome, potvrdzujem,“ doplnil vzápätí ďalšiu dôležitú informáciu aj druhý policajný sledovač, takže hlásenie z Kolárova bolo v tej chvíli kompletné. Otáznik zostal visieť už len nad pohybom majiteľa pizzerie v Komárne Zoltánom Andruskóom. Ten si len prednedávnom kúpil s priateľkou obrovský dom s ružovou fasádou v dedinke Chotín, ktorá leží asi dvanásť minút jazdy autom od Komárna. V susednej obci Marcelová stále vlastnili dom jeho rodičia a Andruskó zvykol z času na čas u nich prenocovať. Napokon sa ukázal práve tam. „Žitavská 23, na mieste aj s partnerkou, potvrdzujem.“ To už do policajnej razie, ktorú nazvali News (v slovenskom preklade Správy), zostávalo len pár posledných hodín. Chceli ju spustiť ešte pred ranným brieždením a využiť moment prekvapenia. Zasahujúci tím však potreboval, aby scenár naplánovanej operácie klapol do bodky. Kľúčové bolo, aby nedošlo k únikom informácií a vyzradeniu akcie. Okrem toho potrebovali, aby podozriví muži náhle neopustili svoje domovy. Snažili sa všetko pripraviť tak, aby sa pri zásahu nikto nezranil. No a najmä predísť možnosti, že by im niekto z trojice ušiel. Už

vtedy vedeli, že akciu bude sledovať celá krajina. Išli si totiž po podozrivých z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ktorá sedem mesiacov predtým pohla Slovenskom. Nadránom vyrazili autá a desiatky kukláčov z Lynx Commanda na vopred určené miesta. Pre každú svoju neohlásenú návštevu u podozrivých z vraždy zvolili inú taktiku. Už dávno predtým si preverili rozmiestnenie izieb v ich domoch, pevnosť dverí aj stav okien. „Vždy musíme pristupovať k podozrivým ako k tým najnebezpečnejším páchateľom, nech ide o kohokoľvek. Nemôžeme sa spoľahnúť na to, že tentoraz to bude len taká brnkačka, nesmieme nič podceniť, lebo to môže mať fatálne následky,“ hovorí muž, ktorý sa v septembri 2018 osobne zúčastnil na tejto ostro sledovanej akcii. Plánovači zásahu si vždy dopredu preverujú, či dané osoby oﬁciálne vlastnia zbraň. V tomto prípade museli byť obozretní ešte viac ako zvyčajne. Chystali sa zadržať mužov, o ktorých boli presvedčení, že len pred pár mesiacmi za peniaze zavraždili dvoch mladých ľudí v ich vlastnom dome. Bolo teda potrebné rátať s tým, že sa nebudú zdráhať a k násiliu sa uchýlia znova. Navyše bývalý policajt a vojak vedia so zbraňou

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

narábať veľmi dobre. No a nikto nemohol tušiť, aký zbrojný arzenál doma ukrývajú. POTICHUČKY AJ NAHLAS Finálny povel k zásahu vydal šéf akcie News vo štvrtok 27. septembra 2018 ešte za tmy pred štvrtou hodinou ráno. Kukláči v jednom okamihu zaistili všetky strategické miesta okolo troch domov. Zrazu sa vynorili v Kolárove aj Marcelovej. K Andruskóovi vošli celkom potichu, bez hluku a rozbíjania dverí. Ozbrojení muži v nepriestrelných vestách sa jeden po druhom plížili chodbami rodinného domu a bez jediného slova postupne nazerali do všetkých izieb. Objavili ho v spálni spolu s priateľkou a zmocnili sa ho spiaceho. Šéf zásahového tímu naňho začal sypať hneď po prebudení rutinné otázky: „Meno?! Priezvisko?!“ Dostával na ne bleskové odpovede, no keď došlo na dátum narodenia, šokovaný Andruskó si naň zrazu nevedel spomenúť. Svoje 41. narodeniny pritom oslávil len pred týždňom. Policajtom potom ešte do kamery potvrdil, že nebol pri zadržaní zranený a nepotrebuje žiadne lekárske ošetrenie. Pri následnej prehliadke jeho domu našli niekoľko pušiek. Zhruba štyridsať kilometrov severnejšie od Marcelovej, teda v Kolárove, však kuk-

Marian Kočner na pojednávaní v januári 2023. Špecializovaný trestný súd ho dvakrát oslobodil, verdikt nie je právoplatný.

láči v to isté ráno zvolili hlučnejšiu taktiku zásahu. Dom rodičov Tomáša Szabóa najprv obkľúčili a potom ťažkým baranidlom vyrazili vstupné dvere. „Polícia! Polícia! Ruky nad hlavu!“ ozýval sa spod kukiel rev po celej chodbe. Takéto ohlásenie svojho príchodu kukláči nevolia preto, aby zadržiavaného ohromili, má to oveľa prozaickejší dôvod. Zásahové komando sa musí vždy oﬁciálne predstaviť, aby ľuďom v dome formálne oznámili, že nejde o ozbrojenú lúpež, ale skutočne o zásah polície. Bývalý policajt Szabó bol v posteli v izbe na prízemí, iba pár krokov od vchodu do domu. Muži so samopalmi boli pri ňom do pár sekúnd. Spal tak tvrdo, že ho ani krik kukláčov najprv nezobudil. „Ruky na tvár! Daj si ruky na tvár!“ kričali jeden cez druhého. Takto sa snažia, aby bol zadržiavaný v prvom momente zmätený a nemal čas premýšľať. Až keď stáli na jeho posteli priamo nad ním a na ruky mu nasadili putá, rozlepil oči a nechápavo civel, čo sa práve udialo. „Jak sa voláš?!“ kričali na dezorientovaného muža. Tmu vystriedalo svetlo, Szabó s prižmúrenými očami uprel svoj zrak do policajnej kamery. „Tomáš,“ povedal potichu a prehltol sliny. Po schodoch s rukami nad hlavou medzitým zišiel na prízemie aj jeho

otec. Necelé dva roky po synovom zadržaní zomrel, jeho neskorších priznaní k vraždám sa už nedožil. U Szabóa našli aj jeden náboj. Keď neskôr kriminalisti preskúmali ryhy na jeho plášti, zistili, že bol v tom istom zásobníku ako náboje použité pri vražde Jána a Martiny. V to septembrové ráno sa polícii podarilo zadržať aj Szabóovho bratranca Miroslava Marčeka – ako sa neskôr ukázalo, hlavného aktéra vraždy. Počas razie v Kolárove ešte vyšetrovatelia pracovali s verziou, že strelcom bol Szabó a Marček jeho pomocníkom. Až neskôr sa ukázalo, že to bolo naopak. Marček na rozdiel od svojho bratranca svoje vlastné zadržanie neprespal. Kukláči totiž v jeho prípade zvolili inú taktiku, ako sa ho zmocniť. Najprv začali rozbíjať okná na rôznych stranách domu, aby bývalého vojaka čo najviac zmiatli. Cez jedno z okien hodili dnu aj malú výbušku, aby tam narobili hluk. V tej istej chvíli vyrazili dvere na opačnej strane domu. Kým oni s výkrikmi „Polícia! Polícia!“ napochodovali do domu, zmätený muž v trenkách bez trička bezradne stál v izbe a ani len netušil, kde je sever. A to bol presne cieľ zasahujúceho tímu. Ak sa za tmy ozýva rámus z viacerých strán, ani dobre vycvičený strelec nedokáže jednoznačne určiť, ktorým smerom

Foto: TASR/Pavol Zachar

by mal namieriť zbraň a brániť sa. Marček v sekunde ležal na zemi, ruky mal za chrbtom a muži v kuklách po ňom kričali, aby počítal. „Jeden, dva, tri…“ snažil sa splniť ich pokyn. Potom zmĺkol, no vzápätí dostal pokyn počítať ďalej. „Všetko pod kontrolou,“ zahlásil jeden z príslušníkov pri spútanom mužovi. Po chvíli do domu vstúpil vyšetrovateľ. Marček sedel na stoličke, obklopený armádou ozbrojencov. Na stôl mu položili papiere o zadržaní a bývalý vojak v tom momente vedel, že sa mu jeho svet práve zosypal. „Čože? Čože?“ nechápavo reagoval pri zmienke o vražde novinára a jeho snúbenice. „No, porozmýšľajte…“ sucho odvetil vyšetrovateľ. Policajti sa zatiaľ rozpŕchli po okolí domu. O chvíľu sa už vracali so zaujímavým úlovkom. Našli dva podomácky upravené samopaly a 153 nábojov, ale aj oceľové rúrky prerobené na tlmiče hluku výstrelu. JEDEN SA HNEĎ ZLOMIL Keď traja spútaní muži po policajných zásahoch opúšťali svoje domovy, nemohli ani len tušiť, kedy a či vôbec sa tam ešte vrátia. Dostali totiž do rúk dokumenty, že ich zadržali pre podozrenie z úkladnej vraždy novinára a jeho snúbenice. Ich vyhliadky

na život mimo zamrežovanej cely boli neveľké. Večný kšeftár Zoltán Andruskó však v mysli začal veľmi rýchlo uvažovať nad plánom akej-takej záchrany. Okamžite po tom, čo precitol z rannej návštevy kukláčov, povedal policajtom, že chce spolupracovať. Počas prvého výsluchu bol zrejme ešte stále v šoku z náhleho zvratu udalostí a nevedel si spomenúť na niektoré detaily. Už vtedy však opísal vyšetrovateľom príbeh, ktorý tvrdí dodnes. Vyhlásil, že vraždu si objednala Alena, ktorá býva na Okružnej ceste v Komárne, pre veľmi mocného muža s kontaktmi. Najprv mal obavy jeho meno vôbec vysloviť, no napokon z neho vyliezlo, že „Alena si to objednala pre Mariana Kočnera“. V čase, keď Andruskó prvý raz vyslovil jeho meno, Kočner už sedel tri mesiace vo väzbe pre inú kauzu – obvinenie z falšovania zmeniek, v ktorom lietal aj s bývalým šéfom televízie Markíza a expolitikom Pavlom Ruskom. Policajti si po Kočnera prišli ešte v júni 2018 do plážovej reštaurácie na jazere v Dunajskej Lužnej neďaleko Bratislavy. Zastihli ho v dámskej spoločnosti a Kočnera ich príchod poriadne zarazil. Blesková príprava akcie sa odohrala v absolútnom utajení a o týždeň skôr, ako ju pôvodne plánovali. Veci sa dali rýchlo do pohybu po zistení tajnej služby, že plánuje opustiť Slovensko. Údajne sa už balil do Chorvátska, kde mal odstavenú svoju luxusnú jachtu. O nečakanej razii vtedy tušil iba úzky okruh zainteresovaných ľudí. Kočner zasahujúcemu tímu tvrdil, že mu nie je dobre, ale počas vyšetrenia v nemocnici mu lekári nič nezistili. Kým ho deﬁnitívne odviezli na výsluch, zastavili sa ešte v jeho vilke v luxusnej štvrti na bratislavskej Kolibe, aby si zobral lieky. Opálený, v bielej ľanovej košeli ešte stihol zamávať cez okno auta novinárom. Hoci sudca Špecializovaného trestného súdu Roman Púchovský ho do väzby nevzal, senát Najvyššieho súdu mal o pár dní iný názor. Kočner na jeho odvolacie konanie dorazil vo výstrednom modrom saku a ani na chodbe neskladal z tváre slnečné okuliare. Po pár hodinách takto vystrojený mieril do väzobnej cely. A to novinárom najprv sľuboval, že sa po skončení súdu k svojej kauze vyjadrí. Akoby ani nerátal s možnosťou, že skončí za mrežami. A o tri mesiace neskôr sa vo väzbe dozvedá správy o masívnej razii na južnom Slovensku, pri ktorej zadržali podozrivých z vraždy Jána a Martiny. Jediný kontakt s vonkajším svetom vtedy mal cez väzenský telefón, ktorým mohol zavolať svojim advokátom a vtedy ešte priateľovi Petrovi Tóthovi. Policajti sa vtedy zas od Andruskóa dozvedajú, že v pozadí tejto vraždy má stáť práve Kočner. Čo však bolo v tej chvíli možno ešte podstatnejšie, prvý raz od neho

počujú aj o možnej spolupáchateľke Alene a musia okamžite konať. Celú noc napokon strávili zisťovaním podrobných informácií o dovtedy neznámej žene z Komárna. Nočná práca pre nich nebola nezvyčajná, posledné septembrové dni viacerí členovia tímu Kuciak ani nechodili domov. Kým jedni zhŕňali na kopu poznatky o tejto žene, ďalší ju začali sledovať. POLICAJTI U LEKÁRA Alena Zsuzsová po razii na trojlístok Szabó – Marček – Andruskó strávila na slobode už iba jediný deň navyše. Nesedela so založenými rukami, tvrdil neskôr na súde Peter Tóth. O Zsuzsovej počínaní z tých dní vedel pomerne veľa, hoci vtedy ešte nepoznal jej pravú identitu. Kým bol totiž Kočner pre obvinenie zo zmenkového podvodu vo väzbe, požiadal Tótha, aby si cez šifrovanú aplikáciu písal s osobou, ktorú mal v mobile

uloženú pod krycím menom SIS Alino. Tóth až neskôr pochopil, že za týmto označením sa ukrýva Zsuzsová. Tóth teda plnil pokyny a neznámej žene posielal Kočnerove odkazy plné symbolov a hesiel. V deň policajnej akcie News Zsuzsová znervóznela a Tóthovi horúčkovito vypisovala. Zisťovala, či sa Kočner vo väzbe náhodou nezlomil alebo či nemá na cele nového spoluväzňa. Posledné hodiny využila aj na vyčistenie svojho mobilu a zisťovanie informácií o jej zadržanom kamarátovi Andruskóovi. V piatok 28. septembra ráno vyšla z domu na Okružnej ceste v Komárne, kde žila so svojou mamou a neplnoletou dcérou. So svojimi predĺženými čiernymi vlasmi bola na ulici nezameniteľná. Na muške ju už mali policajti, ktorí mali za úlohu zmonitorovať jej pohyb. Zsuzsová ako zvyčajne nasadla do bieleho mercedesu aj s dcérou, dvojica však

tať aj s možnosťou, že ak existujú koncoví objednávatelia vraždy, mohli by sa pokúsiť o jej likvidáciu. „Čo robíte komédiu a divadlo, ste smiešni,“ vysmiala ich. Nevyzerala vôbec vystrašene, policajtom drzo odvrávala. Keď ju policajti odviedli naspäť do rodinného domu v Komárne, bola tam aj jej matka. Staršia pani ochotne odpovedala na otázky policajtov, zo zadržania svojej dcéry nebola hysterická ani zúrivá. Začala sa domová prehliadka. Príslušníci polície zaisťovali rôzne veci, najmä elektroniku. Pri dverách do každej miestnosti s nimi stála aj Zsuzsová, aby videla, aké predmety si berú z domu. Hneď na prízemí sa policajti dočkali veľkého prekvapenia. „V izbe, ktorá vyzerala ako detská, boli pod kobercom uložené kôpky peňazí. Boli zabalené v kuchynskej utierke,“ opísal očitý svedok, čo tam našli. Zsuzsová mala pod kobercom ukryté bankovky, ktorých hodnota presahovala 20-tisíc eur. „Je to moja rezerva pre prípad, že sa niečo stane,“ komentovala tento nález v tom čase nezamestnaná žena. Kým pred domom mala odstavený nový biely mercedes vyššej triedy, vnútorné zariadenie domu nežiarilo žiadnym luxusom, bol v ňom bežný nábytok. V záhrade za domom mala starší pokrčený bazén so špinavou vodou. Ako ukázalo aj ďalšie vyšetrovanie, nebol to jediný kontrast, ktorý slobodná matka a jedna z najbližších priateliek Mariana Kočnera roky schovávala.

Koláž: Martin Žubor/Aktuality.sk

prekvapivo nezamierila do školy ako v iné pracovné dni. Auto nechali odparkované pri komárňanskom nábreží Dunaja a spoločne odkráčali k detskému lekárovi. Polícia musela rýchlo vyhodnotiť situáciu. Nebolo totiž jasné, či Zsuzsová nechce u lekára získať ospravedlnenku pre dcéru a spoločne s ňou ujsť tak, aby dievča v škole nikomu nechýbalo. Stačilo by rýchlym mercedesom prefrčať cez komárňanský most a boli by v Maďarsku. Zadržiavanie osoby v zahraničí je byrokraticky náročnejšie. No a zásah na posádku auta, v ktorom sedí dieťa, zasa riskantný. Na mieste boli v tom čase len traja policajti a tí na ďalšie zásahové jednotky nečakali. Rozhodli sa konať okamžite. S príkazom na zadržanie podozrivej vošli krátko pred pol desiatou do budovy, v ktorej má lekár ambulanciu. Dcéra už bola na vyšetrení, Zsuzsová sedela v čakárni. Keď dorazili muži zákona

a oslovili ju, v jej tvári nezbadali ani náznak prekvapenia či nebodaj šoku. Naopak, reagovala úplne pokojne, akoby ich návštevu v duchu očakávala. Zháčila sa až pri požiadavke, ktorú jej po prvotných slovách vzniesli. Žiadali ju vydať oba telefóny, ktoré mala pri sebe. Jeden im hneď dobrovoľne odovzdala, okolo druhého začala robiť drahoty. „To je pre dcéru, je to darček, teraz sme ho kúpili, tento vám nedám,“ bránila Zsuzsová novučičký iPhone. To však znie skôr ako výhovorka, pretože v to isté ráno písala Kočnerovmu kamarátovi Tóthovi a upozornila ho, že bude mať čoskoro nový telefón. Policajti však nevyjednávali a oba mobily si vzali. S putami na rukách ju odviedli k svojmu autu a ponúkli jej nepriestrelnú vestu aj odvoz pre dcéru. V tom čase ešte nevedeli, ako veľmi je Alena Zsuzsová dôležitá pre prípad vraždy novinára. Museli počí-

BOD ZLOMU V ten istý piatok väzobne stíhaný zmenkový podvodník Marian Kočner volal svojmu vtedajšiemu kamarátovi Petrovi Tóthovi. Tento bývalý dôstojník SIS mu počas hovoru spomenul, že policajti zadržali podozrivých z vraždy Jána Kuciaka. Kočnerovi hovoril už aj o Zsuzsovej a upozornil ho, že médiá túto ženu spájajú práve s ním. Označovali ju ako Kočnerovu tlmočníčku taliančiny. „V Komárne nikoho nemám,“ sucho utrúsil do slúchadla Kočner. V ten deň Peter Tóth nadobudol pocit, že jeho dlhoročný priateľ klame. Bol to jeho bod zlomu. Keď sa mu neznáma žena s prezývkou SIS Alino odrazu celé hodiny neozývala, došlo mu, s kým si ešte do toho rána písal a že čoskoro na to zrejme príde aj polícia. Razia na južnom Slovensku a priznanie Zoltána Andruskóa sa zasa stali bodom zlomu vo vyšetrovaní vraždy novinára, ktorá sa stala najsledovanejšou kauzou v novodobej histórii našej krajiny. Od tohto momentu boli jej vyšetrovanie a následný súdny proces plné zvratov, nepochopiteľných rozhodnutí, prekvapivých priznaní a šokujúcich detailov. Akcia News bola pritom ešte masívnejšia, v policajnej sieti skončili aj ďalší ľudia, o tých bude reč až neskôr.

OBCHOD S BEZNÁDEJOU Tvrdia, že majú poverenie od Ježiša alebo dokážu uzdraviť ľudí na diaľku. Klienti im platia stovky eur za bizarné „domáce úlohy“, po ktorých splnení sa údajne zbavia aj vážnych zdravotných problémov. Samozvaní liečitelia bez medicínskeho vzdelania. 86

K ATA R Í N A R U N N OVÁ

Jeden sa vraj stretol s Ježišom, ktorý mu odovzdal schopnosť liečiť dotykom. Druhý o sebe vyhlasuje, že dokáže liečiť na diaľku. Od druhej polovice roka 2023 sme komunikovali s dvoma mužmi, ktorí sa na webe i sociálnych sieťach prezentujú ako liečitelia a za svoje služby či produkty si pýtajú desiatky i stovky eur. Ladislav Bango a Juraj Schmida síce vedú každý vlastný biznis, spája ich však spoločný cieľ: biznis s (bez)nádejou dôverčivých ľudí. VIDEOHOVOR ZA 125 EUR Ladislav Bango o sebe tvrdí, že sa stretol s Ježišom, ktorý mu odovzdal dar liečiť ľudí

Ilustračné foto: Internet, Jana Kabátová

dotykom. Dušuje sa, že vďaka tomu dokáže liečiť „choroby fyzické, ale v mnohých prípadoch i choroby ducha“. Hoci sa odvoláva na hmat, nezdráha sa uzdravovať pacientov prostredníctvom videohovorov cez aplikácie Whatsapp či Messenger. Multifunkčnému uzdravovateľovi sme napísali po prvý raz v júli 2023 s cieľom zistiť, koľko stojí zázrak na počkanie. Oslovili sme ho cez Whatsapp, vydávajúc sa za záujemcu o online sedenie. Dostali sme odpoveď, že súkromný videohovor nás vyjde na 125 eur. Keď sme chceli vedieť, čo za danú sumu môžeme očakávať, Bangova asistentka nás odkázala na živé vysielanie, ktoré v tom čase práve bežalo na facebookovom proﬁle Ladislava Banga. Presunuli sme sa na sociálnu sieť a v priamom prenose sledovali, ako si Ladislav Bango vyberá konkrétnych „pacientov“ a na základe obsahu ich komentárov zadáva dotyčným rôzne úlohy. Mali napríklad zatvoriť oči, nohami opisovať prvé písmeno krstného mena matky či starej mamy, dotýkať sa vlastných intímnych partií, chodiť po byte či dvíhať ruky nad hlavu. Za virtuálnej prítomnosti stoviek sledovateľov ich Ladislav Bango presviedčal, že im lieči rakovinu konečníka, bolesť kĺbov či psychické ochorenia. Už skôr, ako nám Bangova asistentka odporučila priamy prenos, požiadali sme

o termín schôdzky a detaily platby za online sedenie. Odpovede sme sa nedočkali. Viac „šťastia“ mala Bratislavčanka Jana Kabátová, ktorá na praktiky Ladislava Banga upozorňuje už dlhšie. V júli 2023 ho kontaktovala cez Messenger a podobne ako my sa snažila dohodnúť na stretnutí so samozvaným medikusom. ZÁZRAKY NA POČKANIE Ladislav Bango jej pridelil termín s upozornením, že liečba prebehne až po pripísaní finančných prostriedkov vo výške sto eur na účet spoločnosti Karpav, s. r. o. Za firmou stojí Nadežda Radoská z obce Žlkovce, ktorá je podľa dôveryhodného zdroja Bangovou priateľkou. O spoločných väzbách vypovedajú aj fotografie na sociálnych sieťach či video, v ktorom sa žena po údajnej Bangovej mozgovej príhode prihovára jeho sledovateľom a informuje ich o mužovom zdravotnom stave. Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že eseročka Karpav vznikla v októbri 2020 a má jedného zamestnanca. Ladislav Bango v nej však nefiguruje. Predvlani firma vykázala tržby vo výške 832 eur a skončila v strate takmer 74-tisíc eur. V roku 2022 sa jej v oboch ukazovateľoch darilo viac, stratu znížila na zhruba 47-tisíc eur pri obrate vyše 4 200 eur. Pri názve eseročky však svieti nedoplatok vo výške 300

eur voči ministerstvu vnútra, ktorý bol na jeseň 2023 už takmer rok po splatnosti. Ladislav Bango ponúka okrem služieb aj špeciálne produkty. Ide napríklad o 15-mililitrový olej svätého Benedikta za 25 eur či 50-mililitrovú svätenú vodu so slzami Ježiša Krista za 28 eur. Oba produkty prezentuje ako ochranu pred zlými silami. „Streknete ju do všetkých rohov v byte a vystriekate vchodové dvere a okná,“ ozrejmila nám Ladislavova asistentka spôsob použitia. Ladislav Bango má v ponuke aj ním posvätenú vodu za takmer 30 eur. V slovenských kostoloch pritom môžu dostať veriaci tradičnú svätenú vodu zdarma. Stačí, keď si ju pred bohoslužbou alebo po nej vypýtajú od kňaza. Podľa Ladislava Banga však nemožno v takom prípade hovoriť o kvalitnom produkte. „Pravý argán je veľmi drahý, to nie je to isté ako voda z umývadla, ani z kostola a už vôbec nie zo Slovenska,“ reagoval cez sociálnu sieť, keď sme zisťovali rozdiely. S LIEČBOU POMÁHAJÚ ARCHANJELI Schopnosťou liečiť na diaľku disponuje podľa vlastných tvrdení aj Juraj Schmida. Aj jeho „zázračné“ praktiky sme sa rozhodli overiť takpovediac na vlastnej koži, keď sme sa vydávali za 30-ročnú Silviu

SLOVO PLATBA JE TABU Juraj Schmida vzápätí poslal aj druhý mail, v ktorom špecifikoval informácie o poskytnutí finančného daru. Oblúkom sa pritom vyhol slovu platba. Namiesto toho používal rôzne iné formulácie. „Zdravie sa nedá vyčísliť, a tým pádom ani zaplatiť. Ľudia si preto vkladajú peniaze ako finančný dar,“ opakoval v mailoch aj počas telefonických rozhovorov. Nezabúdal zdôrazniť,

Ilustračné foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Janovskú. Fyzikusovi bez diplomu sme napísali najskôr na mail uvedený na domovskom webe: sťažovali sme sa, že sme po koronavíruse stratili čuch a chuť a poprosili sme ho o pomoc. O pár dní sme sa s Jurajom Schmidom spojili aj telefonicky. „Máte poruchu mozgu. Nejde vám štítna žľaza, šišinka, podmozgový prívesok, všetko vám zhaslo. Máte problém s pečeňou, je trocha stukovatená, nevidím vám žlčník, tam je piesok. Potom máte gastritídu, zápal slizníc v žalúdku, črevách, máte všeličo,“ spustil už počas prvých štyroch minút telefonického rozhovoru. Expresné diagnózy nám stanovil napriek tomu, že sme sa nikdy nevideli, počuli sme sa prvýkrát v živote a nepoznal náš zdravotný stav. Počas rozhovoru, ktorý vo ﬁnále trval desať minút, sme si vypočuli aj niekoľko konšpiračných teórií o pandémii koronavírusu, urážky na adresu endokrinológov či reči o zbytočnosti návštev lekára de facto pri akejkoľvek chorobe. Na konci telefonátu nás Juraj Schmida oboznámil s ďalším postupom liečby. Sľúbil, že nám pošle mail s detailnými informáciami a formulár, ktorý bude treba vyplniť. Prinajmenšom tento sľub splnil. V rozsiahlom a farebne štruktúrovanom maile nám vysvetlil, že jeho prax je rozdelená do dvoch základných oblastí. V prvom kroku vykonáva harmonizačnú analýzu úspešnosti uzdravenia pacienta. „Analýza trvá približne štyri až päť hodín, podľa stupňa Vášho ochorenia,“ stálo v maile. V druhom kroku klientom pomáha objasniť duchovné príčiny ich zdravotných problémov. Človek si má sám vybrať zo zoznamu to, čo sa ho týka, a čítať si to „spolu s aﬁrmáciami archanjelov“. Takto má postupovať až do chvíle, kým nepocíti harmóniu, vďaku a lásku. Následne je „pripravený na uskutočnenie prenosov energie“. Tie trvajú približne hodinu, pričom je nevyhnutné, aby pacient dodržal presne stanovený postup: „V dohodnutom čase si ľahnete na chrbát, ruky pozdĺž tela, s dlaňami na plachtu. Prsty a palec na rukách od seba, bez dotyku stehien. Päty od seba aspoň päť centimetrov. Vyššie uvedený prenos je potrebné vykonať minimálne trikrát za sebou, každý tretí deň,“ inštruoval nás v maile.

Garanciou profesionálnej zdravotnej starostlivosti je kvaliﬁkovaný personál.

že úspešnosť, rýchlosť a efektívnosť liečby je podmienená práve zaslaním ﬁnančného daru. S dôvetkom, že výšku daru „si treba čím lepšie ohodnotiť kvôli urýchleniu a intenzite prenosu uzdravovacej energie“. Z písomných i telefonických formulácií Juraja Schmidu bolo zrejmé, že spojenie ﬁnančný dar používa vedome. Tomáš Mészáros, senior právnik advokátskej kancelárie Kaduc & Partners, poznamenal, že hoci dotyčný označuje odmenu za liečenie ako dar, neznamená to, že z právneho hľadiska ide skutočne o dar. „Z dostupných informácií to vyzerá tak, že dotyčný vykonáva istú sústavnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, a teda jeho činnosť evokuje podnikanie, respektíve zárobkovú činnosť,“ upozornil. Podľa právnika je tiež na zváženie, či nejde o neoprávnené podnikanie, a to najmä preto, že z verejných registrov nevyplýva, že by mal dotyčný na takú činnosť oprávnenie. „Zároveň sa otvára aj otázka zdaňovania príjmov. Obidva uvedené aspekty môžu byť riešené ako priestupky, ale aj v trestnoprávnej rovine,“ konštatoval Mészáros. DRAMATICKÉ ŽIVOTNÉ OSUDY Ladislav Bango má na svojej facebookovej stránke 55-tisíc fanúšikov, ktorí, súdiac podľa interakcií s jeho príspevkami, súhlasia takmer so všetkým, čo napíše. Jeho myšlienkové pochody často prirovnávajú k Božiemu slovu a veria, že je vyvolený. On sám sa tejto predstave nebráni, čo dokumentuje aj ním prezentovaný životný príbeh.

Vo videu zverejnenom na svojom webe sa dušuje, že prekonal niekoľko mozgových príhod. Tvrdí, že viera v Ježiša mu pomohla nájsť správnu cestu. Počas údajnej kómy, do ktorej upadol pri štvrtej mozgovej príhode, vraj začul zvláštny hlas. „Nerozumel som však slovám, ktoré mi zneli cudzo. Z kómy som sa prebral a postupne akoby zázrakom zotavil. Stále som však myslel na ten hlas. Až po čase ma osud priviedol na stretnutie s istým mníchom, ktorému som spomenul príhodu počas môjho komatického spánku. Ten mních mi prezradil, že ide o hebrejčinu. Význam tých slov bol – Choď, pomáhaj a uzdravuj v mene nášho Pána. To boli prvé kroky k liečiteľskému poslaniu,“ rozplýva sa Ladislav Bango v jednom z videí. Nemenej „atraktívny“ životný príbeh nám prezentoval aj Juraj Schmida, keď sme sa snažili zistiť, či má vyštudovaný nejaký medicínsky odbor. „Mám tri vysoké školy, ale ani jedna nie je lekárska. Ja neliečim z rozumu, ale s pomocou archanjelov. Preto sa dejú zázračné uzdravenia,“ presviedčal nás s dôvetkom, že on sám nechcel byť nikdy liečiteľom. „Bol som bohatý podnikateľ. Jedného dňa ku mne prišli dvaja archanjeli a povedali mi, že mám nechať podnikanie a mám liečiť ľudí,“ vykreslil nám začiatky svojej „liečiteľskej“ kariéry. BEZZUBÁ LEGISLATÍVA? ÁNO AJ NIE Na Slovensku úraduje podľa našich informácií viacero multifunkčných šarlatánov, ktorí sľubujú zázraky na počkanie. Mnohí

DÔCHODKYŇA TVRDÍ, ŽE ZAPLATILA 600 EUR

Problém so samozvanými liečiteľmi sa nová ministerka Zuzana Dolinková aktuálne riešiť nechystá.

Osobnú skúsenosť s Jurajom Schmidom nám opísala bratislavská dôchodkyňa, ktorá si priala zostať v anonymite. Ako onkologická pacientka sužovaná mnohými zdravotnými problémami bola zúfalá. Hoci na podobné zázraky nikdy neverila, trpela veľkými bolesťami a lekári jej už vraj nedokázali pomôcť. „Povedala som si, že za vyskúšanie nič nedám. Moja dcéra ma od toho od začiatku odhovárala,“ priznala seniorka, ktorá nám ukázala celú komunikáciu so samozvaným liečiteľom.

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

sa odvolávajú na tradičné ľudové liečiteľstvo, ktoré však nemá oporu v legislatíve. „Zákon deﬁnuje postavenie zdravotníckeho pracovníka, liečitelia však do tejto kategórie nepatria. Preto je veľmi dôležité, aby pacienti vždy dôkladne zvážili, komu zveria do rúk svoj zdravotný stav,“ odpísali nám z ministerstva zdravotníctva ešte v júli 2023, keď sme ich s problematikou oslovili. Poznamenali, že alternatívnu medicínu možno charakterizovať iba ako „doplnkovú“ liečbu. Ministerstvo sme oslovili aj o pár mesiac neskôr, po parlamentných voľbách a vymenovaní novej vlády na čele s premiérom Robertom Ficom. Zaujímalo nás, či bude rezort už pod novým vedením riešiť problém so samozvanými ľudovými liečiteľmi. „Rezort zdravotníctva sa momentálne sústredí predovšetkým na priority určené schváleným Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky,“ odkázal tlačový odbor ministerstva, aktuálne pod vedením Zuzany Dolinkovej (Hlas). A pripojil odpovede, ktoré nám zaslal už pred pár mesiacmi. Ľudí, ktorí potrebujú liečbu, vyzval, aby vyhľadali pomoc kvaliﬁkovaných odborníkov, a nie šarlatánov. Problém je, že ministerstvo ani orgány štátnej správy nevedú databázu alternatívnych kliník a nevydávajú povolenie na túto činnosť, keďže nejde o poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V praxi to znamená, že za ľudového liečiteľa sa môže vyhlásiť v podstate ktokoľvek. Skutočnosť, či má konkrétna osoba vydané povolenie na poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti,

si môže verejnosť overiť na stránke e-vuc. sk. Ladislav Bango, eseročka Karpav ani Juraj Schmida sa v databáze nenachádzajú. Právnik Mészáros upozornil, že v minulosti existovala snaha o sprísnenie podmienok postihovania pokútnych liečiteľov či šarlatánov. Iniciatíva však nenašla dostatočnú politickú podporu. „To však neznamená, že ľudoví liečitelia fungujú úplne mimo rámca zákona,“ zdôraznil. Stojí si za tým, že aj na biznise spomínaných dvoch pánov možno identiﬁkovať niekoľko potenciálne problematických aspektov. V prípade Juraja Schmidu upriamil pozornosť na už spomínanú možnosť neoprávneného podnikania. Ďalšou potenciálnou slabinou je oblasť ochrany osobných údajov. Pacient, ktorý má záujem o využitie jeho služieb, totiž vypĺňa pomerne obsiahly dotazník, v ktorom uvádza aj údaje, ktoré môžu byť z právneho hľadiska vnímané ako citlivé. Ide napríklad údaje o zdravotnom stave. „Na konci formulára síce pacient zaškrtne súhlas so spracovaním osobných údajov, avšak táto forma nie je zďaleka dostačujúca, keďže taký súhlas nie je dostatočne konkrétny ani informovaný,“ konkretizoval právnik možné prešľapy. V prípade pokútnych liečiteľov vyvstáva podľa Mészárosa tiež otázka právnej zodpovednosti v prípade zlyhania, respektíve (aj nepriameho) ublíženia pacientovi. „Ak v dôsledku využitia liečiteľských služieb nastane poškodenie zdravia pacienta, za určitých okolností prichádza do úvahy až trestnoprávny postih,“ dodáva advokát.

LIEČBA CEZ TELEFÓN Hneď na začiatku nás zaujalo, že starej panej diagnostikoval rovnaké choroby, ktoré vymenoval do telefónu aj nám. Keď sme ho s tým neskôr konfrontovali, povedal, že ide o náhodu. Vraj to povedal preto, že spomenuté ochorenia má 90 percent ľudí nad 50 rokov. Argument, že Silvia mala 30, odignoroval. Seniorka nám vysvetlila, že Juraj Schmida nikdy nevyžadoval osobné stretnutie a celá „liečba“ prebiehala iba telefonicky alebo prostredníctvom mailov. „Musela som nehybne ležať a dookola si čítať svoje diagnózy, no moje bolesti pretrvávali. Napriek tomu som mu poslala ďalšie peniaze, dúfala som, že sa to postupne zlepší, verila som mu. Až neskôr som si začala uvedomovať, že som asi natraﬁla na podvodníka,“ priblížila dôchodkyňa, ktorá Schmidovi vo ﬁnále poslala 600 eur. „Vrchol bol, keď si odo mňa vypýtal viac peňazí, lebo mám vraj priveľa diagnóz. Našťastie som mu už nič neposlala,“ dodala. REKLAMÁCIA NEMOŽNÁ Napriek nespokojnosti sa žena nesnažila vymôcť svoje peniaze späť. Argumentovala, že by sa k nim zrejme aj tak nedostala. Právnik Tomáš Mészáros jej dal za pravdu. Klienti sa svojich peňazí v podobných prípadoch dočkajú iba ťažko. „Pacient, ktorý sa rozhodol využiť takéto služby, by mal predpokladať istú mieru neistoty, čo sa očakávaného výsledku týka, a teda by mal rátať aj s tým, že ‚reklamácia‘ služieb by bola – aj s ohľadom na nedostatky právnej regulácie tejto oblasti služieb – náročná, ak nie priam nemožná,“ vysvetlil.

ZA 30 ROKOV UZDRAVIL

VYŠE 20-TISÍC ĽUDÍ Komunikácia samozvaného liečiteľa Juraja Schmidu s fiktívnou klientkou, za ktorú sa vydávala autorka článku. Mailovú komunikáciu i telefonický rozhovor zverejňujeme v plnom znení, bez úprav. Redaktorka, vystupujúca ako tridsiatnička Silvia Janovská, oslovila Juraja Schmidu po prvý raz 29. septembra 2023 mailom. Stálo v ňom: „Dobry den pan liecitel Juraj. Prosim vas, pred dvoma rokmi som mala covid a odvtedy mam problem s cuchom a chutou, necitim jedlo ani vone tak ako predtym. Prosim, vedeli by ste mi pomoct? Myslite, ze by som mala ist na ockovanie proti covidu? Nemohlo by to pomoct? Som uz zufala. Dakujem, Janovska“ Jurajovi Schmidovi sme neposkytli žiadne podrobnosti o zdravotnom stave ﬁktívnej klientky. Vymenili sme si len telefónne čísla a dohodli sa, že si zavoláme.

Prvý telefonát s Jurajom Schmidom sa uskutočnil 3. októbra 2023. Trval 9 minút a 36 sekúnd. Juraj Schmida: Áno, prosím? Silvia Janovská: Dobrý deň prajem, Janovská pri telefóne. Ja som vám písala ohľadne toho, že necítim vône ani chute, odkedy som mala covid. Juraj Schmida: Áno, áno, Silvia. Viete, covid je podvod. Päť rokov pred vznikom covidu vo Wu-chane v Číne si Svetová banka objednala 50 miliónov testov. Čiže tu už slobodomurárstvo päť rokov pred vznikom covidu vedeli, že čo bude. Niekomu to neurobí nič.

Juraj Schmida, Foto: Internet

Ja som bol len z toho dôvodu, že ja bývam tuto vedľa rakúskych hraníc a chodím tam nakupovať, lebo tam je to nielen kvalitnejšie, ale aj lacnejšie, a vtedy robili kontroly na hranici, tak som sa dal zaočkovať, ale ja by som vám zatiaľ neodporúčal toto. Skúsili by sme liečbu, to máte poruchu mozgu predovšetkým, viete. Tam sú oblasti, ktoré majú na starosti čuch a chuť. Čiže by sme to riešili takto, tú hlavu vašu. Plus by sme mali naštartovať, lebo nejde vám štítna žľaza teraz. Endokrinológ je hlupák, oni poznajú len dva hormóny na štítnej žľaze a je ich tam desať. Potom aj šišinku, podmozgový prívesok, viete, čo to je, hej? Hypofýza, tú tak isto musíme naštartovať, lebo to všetko vám zhaslo. Silvia Janovská: A vy ste sa už predtým stretli s niečím podobným? Juraj Schmida: Joooj, viete koľko? Silvia Janovská: A aj sa vám to podarilo nejak…? Juraj Schmida: Pozrite sa, ja to robím už 30 rokov. Uzdravil som viac ako 20-tisíc ľudí, všetkých, lebo ja to nerobím sám, viete, ja to robím s archanjelmi a tí majú úplne iné možnosti, zdravotné a technické. Silvia Janovská: Áno, ja som si to aj čítala na vašom webe, preto som sa vám vlastne aj ozvala. Juraj Schmida: Áno, veď podvodníkov je päťtisíc.

Silvia Janovská: Jasné. A teda, koľko by to stálo? Juraj Schmida: To nestojí, lebo to sa nedá vyčísliť ani zaplatiť. Preto ľudia to neplatia, ale dávajú si do toho finančný dar. Tam najprv vám budem musieť dohľadať tieto symptómy, ktoré už teraz vidím, a plus aj ostatné choroby. Koľko máte rokov? Silvia Janovská: 30. Juraj Schmida: 30. No, máte problém s pečeňou, je trocha stukovatená, nevidím vám žlčník, tam je piesok, potom máte gastritídu, zápal slizníc v žalúdku, v črevách. Máte všeličo. Viete, tento precivilizovaný svet prináša všelijaké takéto veci. Ale to všetko, čo nájdeme, aj uzdravíme, viete. Silvia Janovská: Jasné, ja len aby som vedela približne, že koľko si mám teda pripraviť na ten finančný dar. Juraj Schmida: Najmenej, keď bol niekto sociálny prípad, na to dohľadávanie chorôb si dával od 50 do 100 eur. Čo to je, keď ľudia chodia roky po lekároch zbytočne, že? Silvia Janovská: Jasné, jasné. Juraj Schmida: Potom robím harmonizačnú diagnostiku úspešnosti uzdravenia, to robím od polnoci do piatej ráno s archanjelmi. Musím to robiť v noci, lebo mi vtedy nezvoní v kuse telefón, viete a archanjeli neprídu hneď, ja musím mať veľkú pokoru, trpezlivosť a lásku, mi povedia, či sa uzdravíte a ako. Výsledok vám potom oznámim. To je druhý krok. Tretí, posielam duchovné príčiny chorôb, to si naštudujete. To je dlhý zoznam, tam si to vykopírujete na nový Word, čo je vaše, a to si budete čítať na takú dobu, aby vám prišiel pocit radosti a šťastia z tých chorôb. A keď to urobíme, tak robíme tri hodinové prenosy energie a na toto najmenej, čo si kto dal, bolo nejakých 200-300 eur, lebo to je veľa toho. Čiže, keď to zrátame, tak vidíme, že oprava jednej keramickej zubnej korunky je oveľa drahšia ako toto celé. Silvia Janovská: Takže dokopy by to bolo koľko? Juraj Schmida: Neviem vám povedať, ale najmenej bolo nejakých 350 – 450 euro. Silvia Janovská: Dobre, dobre, len aby som vedela, že koľko si pripraviť. Juraj Schmida: Ja vám teraz pošlem mail, kde bude celý ten postup. Potom mi zavoláte. Dneska je utorok, dám vám prednostné poradie, štvrtok mi zavoláte medzi treťou a piatou hodinou poobede. Pero a papier budete mať, budeme sa dohľadávať. Čo sa týka týchto vecí, teraz neni treba na všetko vkladať ten finančný dar, na celú procedúru, ale len na to dohľadanie tých chorôb a na tú harmonizačnú diagnostiku. Na tie prenosy energie a duchovné príčiny, čo posielam, na to máte čas. Silvia Janovská: Dobre. Juraj Schmida: Večer sa poďakujte vášmu anjelovi strážnemu, že vás viedol na mňa, lebo verte, nikto tu nič nevie s covidom uro-

Juraj Schmida posiela svojim klientom po prvom telefonickom rozhovore informačný mail, v ktorom im vysvetľuje postup poslania ﬁnančného daru. Nám ho poslal 3. októbra 2023.

biť, žiaden liečiteľ. Sa stalo, že aj pomreli ľudia od reakcie na vakcínu. To sa tají, viete. Silvia Janovská: A ešte sa opýtam, budeme si vo štvrtok volať a potom by som prišla aj osobne k vám, alebo…? Juraj Schmida: Nie, lebo na diaľku to robím už 30 rokov. Lebo je to silnejšie, účinnejšie, a to by ste museli prísť päťkrát alebo sedemkrát ku mne zbytočne. Hovorím, účinnejšie je to na diaľku. Lebo archanjeli majú inú moc. Silvia Janovská: Áno, rozumiem. Dobre, pán liečiteľ, tak vo štvrtok sme dohodnutí, budem vám volať. Juraj Schmida: Ja vám to teraz pošlem, taký modrý mail a čiernobiely mail. V tom

modrom maili nájdete odkaz, osobný formulár, link. Naň si kliknete a, Silvinka, sa vám otvorí ten osobný formulár. Do neho strčíte fotograﬁu vašej tváre a potom ten link diktuje poradie údajov, čo tam budete vpisovať. Priezvisko, meno, dátum narodenia, telefón, krstné meno vašej mamičky potrebujem. Do odstavca posledného mi napíšete to o tom covide, čo máte, a keď aj viete o nejakých ďalších vašich zdravotných veciach, tak kľudne mi to tam napíšte. Silvia Janovská: Dobre, dobre, ďakujem vám zatiaľ veľmi pekne, urobím všetko. Ďakujem pekne, majte sa zatiaľ. Juraj Schmida: Pekný deň prajem. Silvia Janovská: Aj vám, dovidenia.

HERKULOVSKÉ ÚLOHY PRE FICA? Spory o vyšetrovanie závažných káuz treba podľa Petra Weissa ukončiť rozhodnutiami súdov, aby sa spoločnosť mohla posunúť ďalej.

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

Z troch strán vládnej koalície sa dve – Hlas a Smer – hlásia k sociálnej demokracii. Ste vy, ako jeden zo zakladateľov porevolučnej ľavicovej politiky, spokojný s výsledkom? Dlho sa zdalo, že voľby vyhrá Hlas s konceptom otvorenej sociálnej demokracie, s umierneným politickým štýlom, ktorý nie je postavený na hľadaní nepriateľa, a s drajvom pre zásadnú modernizáciu slovenskej spoločnosti a prekonanie jeho zostávania za vyspelými štátmi Európskej únie. V rokoch 2021 a 2022 to Peter Pellegrini prezentoval aj ako jeho osobnú ambíciu. V čase, keď som ešte pôsobil v Inštitúte sociálnej demokracie, sme zorganizovali veľmi dobré diskusie o reálnych problémoch slovenskej spoločnosti. Hlas však napokon z rôznych dôvodov voľby nevyhral, dostal sa až na tretiu pozíciu. To znamená, že pôvodný koncept Hlasu sa presadil v programovom vyhlásení vlády iba sčasti. Chápem to teda tak, že sociálni demokrati asi nie sú spokojní s výsledkom volieb. Ako sociálny demokrat na voľnej nohe už dlhšie vnímam najsilnejšiu stranu vládnej koalície ako národno-konzervatívnu. SNS s jej poslaneckým klubom je ešte konzervatívnejšia. Andrej Danko pri podpise memoranda charakterizoval vládnu koalíciu ľudáckym spojením, že je národná, sociálna a kresťanská. Koaliční partneri proti tomu neprotestovali. Ani premiér Robert Fico (Smer) necharakterizoval svoju vládu ako sociálnodemokratickú. Je pozoruhodné, ako SNS, ktorá tvorí iba desatinu koaličnej zostavy v Národnej rade, dokázala nanútiť väčším partnerom vlastné predstavy. V programovom vyhlásení sú však silné sociálnodemokratické prvky. Je tam návrat k sociálnemu dialógu, ku komunikácii s odbormi, je tam náčrt krokov k prekonávaniu regionálnych rozdielov, čo je obrovský dlh Ficových vlád. Sú tam zakotvené niektoré dôležité sociálne politiky. Najviac ma teší, a myslím si, že to je z dielne Hlasu, že prvýkrát v histórii sa programové vyhlásenie vlády hlási k nevyhnutnosti prechodu na nový model hospodárskeho

MARTIN SLIZ

rastu. Bez toho sa nedá posilniť rast konkurencieschopnosti a zastaviť zhoršovanie životnej úrovne v porovnaní s priemerom EÚ. O tom sa príliš dlho iba hovorilo. Spomínaná formulácia v programe znie však tak, že sa o tom ešte aj dlho hovoriť bude. Nie sú tam žiadne konkrétne záväzky, spôsoby, ako to urobiť, a ani žiadne termíny. Sú tam záväzky urobiť digitálnu transformáciu, zelenú transformáciu a transformáciu na ekonomiku riadenú inováciami. Avšak nie je tam dostatočne zvýraznená demograﬁcká kríza, ktorú musíme urgentne riešiť a nemôžeme si dovoliť stratiť štyri roky.

O kauzách musia rozhodnúť súdy Predseda Smeru sľúbil, že po štyroch rokoch by sme sa mali mať lepšie. Očakávate, že vládne trio bude schopné naplniť takýto záväzok? Premiér v jednom vystúpení povedal, že úspech jeho vlády sa nebude merať podľa rebríčkov, ale podľa spokojnosti obyvateľov. Ja by som bol za to, aby sme to urobili na základe exaktných ukazovateľov. Mali by sme vyjsť z toho, ako momentálne stojíme vo všetkých dôležitých rebríčkoch OECD, EÚ, možno aj OSN z hľadiska konkurencieschopnosti, z hľadiska HDP na obyvateľa a z hľadiska kvality života. Ale aj v rebríčku indexu vnímania korupcie. Či sa o štyri roky posunieme hore alebo či spadneme dolu. Smer, ktorý čelí mnohým podozreniam z korupčného správania vlastných nominantov za predchádzajúcich vlád, by mal mať eminentný záujem na tom, aby mohla Transparency International o štyri roky konštatovať, že sa situácia v tejto oblasti výrazne zlepšila. A z toho, čo sme zatiaľ videli, ho podľa vás má? Programové vyhlásenie deklaruje odhodlanie vrátiť Slovensko k demokracii a právnemu štátu. Či praktické kroky vlády povedú k tomu, že občania Slovenskej republiky budú vnímať vlastný štát ako menej korupčný a viac spravodlivý, je zásadná otázka. Pre mňa ako sociálneho demokrata je z hodnotového hľadiska absolútne prioritné, aby strana, ktorá sa hlási k sociálnej demokracii, nebola vnímaná ako korupčná sila. Je v záujme vlády ako celku i Hlasu ako sociálnodemokratickej sily v nej, aby sa nenaplnili podozrenia, že reforma trestného práva má prekryť trestné činy korupcie a zabrániť poctivému vyšetreniu rozkrádania štátneho majetku. Myslíte si, že štart vládnej koalície sa nesie v tomto duchu? Dnes sa môžeme obzrieť napríklad za prípadmi policajné-

ho viceprezidenta Branka Kišša a vyšetrovateľa NAKA Štefana Mašína – v oboch prípadoch súdy potvrdili nezákonnosť konania ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Súdy rozhodli, že do práce sa môžu vrátiť aj štyria zo siedmich policajtov postavených mimo služby. Policajný kriminalistický a expertízny ústav zas konštatoval manipuláciu s nahrávkami z odpočúvania čurillovcov, ktoré Smer opakovane púšťal na tlačových besedách... Nie som právnik, nebudem sa preto púšťať do špekulácií o tom, ako si strany sporu stoja z právneho hľadiska, pretože to bude podľa mňa dlhodobé a veľmi zložité dokazovanie. Kto čo urobil či neurobil. Sú tu obvinenia z jednej i druhej strany. Zdémonizovali sa čurillovci, na druhej strane sú tu zase obvinenia na adresu Smeru, že nahrávky z odpočúvania čurillovcov púšťané na ich tlačovkách boli zmanipulované. Do nahrávok bolo zasahované, konštatoval to policajný kriminalisticko-expertízny ústav. To bude podľa mňa tiež záležitosť ďalšieho dokazovania. V každom prípade je to súčasť politického zápasu, ktorý je pokračovaním toho predvolebného. Ako sa z tejto situácie môžeme ako spoločnosť dostať von namiesto toho, aby sme sa ďalej hádali? To je zásadná otázka. Z tohto sa dá dostať von iba tak, že bez akéhokoľvek náznaku nátlaku sa všetky vyšetrovania dovedú do konca, dostanú sa pred nezávislé súdy a tie rozhodnú. Nie je ani v záujme tejto vlády, aby hlavným predmetom politického boja bolo stále to, či sa podarí zastaviť alebo dokončiť nejaké vyšetrovania alebo už aj súdne konania. Iba dokončenie vyšetrovaní bez silného podozrenia, že ich niekto umelo zastavil, môže tento politický spor, ktorý dlhodobo rozdeľuje spoločnosť a odčerpáva politickú energiu, dať bokom. A potom sa môžeme sústrediť na hlavný problém, ktorý bol v úzadí volebnej kampane: ako sa dostať z periférie do jadra Európskej únie, ako sa stať modernou, napredujúcou krajinou, z ktorej nebudú mladí ľudia utekať. Preto treba spory o vyšetrovania odpolitizovať a ukončiť ich rozhodnutiami nezávislých súdov, aby sa spoločnosť mohla posunúť ďalej.

Premeny ľavice v troch dekádach Aktuálne ľavica alebo aj nominálna ľavica vo vláde riešia zastavenie vojny v polícii a sľuby, ako sa mať lepšie. Poďme na chvíľu ku koreňom. Kam sa súčasná ľavica v podobe Smeru alebo Hlasu posunula oproti situácii, ktorej ste čelili po Nežnej

revolúcii vy ako reprezentant SDĽ, teda zreformovaná slovenská vetva Komunistickej strany Slovenska (KSS)? Začiatkom 90. rokov bolo predovšetkým potrebné etablovať demokratickú ľavicu ako protiváhu dominujúcim pravicovým stranám rôznej proveniencie. A sem-tam sa vyskytla aj nejaká obdoba liberalizmu. Budovanie sociálnej demokracie išlo dvoma smermi. Tým prvým bol vznik Sociálnodemokratickej strany Slovenska (SDSS), na ktorej čele stál od marca 1990 Boris Zala. Keďže však sociálna demokracia na Slovensku nemala takú tradíciu ako v Česku, rozhodli sme sa, že ju posilníme sociálnou demokratizáciou reformne orientovaných členov bývalej KSS. To sa nám podarilo. V roku 1992 kandidovala SDĽ s jasným sociálnodemokratickým programom a po voľbách som podpísal s Alexandrom Dubčekom dohodu o spolupráci s SDSS. V 90. rokoch bolo hlavnou sociálnodemokratickou úlohou oponovať politikám, ktoré vychádzali z washingtonského neoliberálneho konceptu transformácie. Ten produkoval strašne veľa porazených a nespokojných ľudí. Ďalšou kľúčovou agendou pre SDĽ bol zápas s autoritárskou politikou Vladimíra Mečiara (HZDS). V záujme vyvedenia Slovenska zo slepej uličky integrácie do EÚ a NATO, do ktorej nás Mečiar dostal, sa SDĽ stala súčasťou dvoch vlád širokej koalície: Moravčíkovej v roku 1994 a potom Dzurindovej v roku 1998. Vo vyššom národnoštátnom záujme, ktorým bolo vytvoriť podmienky na začatie prístupových rokovaní s EÚ a NATO, došlo k veľkému historickému kompromisu. SDĽ vstúpila do vlády s kresťanskými demokratmi, s pravicovo-liberálnou SDKÚ Mikuláša Dzurindu a pravicovou Stranou maďarskej koalície. Ako vtedy reagoval váš volič? Nevidel rád najmä naše spojenectvo s úhlavným politickým protivníkom, ktorým bolo Kresťanskodemokratické hnutie. Avšak nielen to bolo príčinou, prečo sa SDĽ v tejto koalícii za záchranu Slovenska spálila, hoci jej členovia vlády odviedli vysoko profesionálny výkon a urobili reformy nevyhnutné na plnenie integračných kritérií. Významným faktorom krízy SDĽ bolo to, že sa dostala do korupčných afér. Veľmi ňou zatriasla kauza Devín banka či aféra okolo Slovenských elektrární. V obkolesení koaličných pravicových strán sa časť vedenia strany zradikalizovala a začala robiť opozičnú politiku voči vlastnej vláde. Keď členovia vedenia strany behajú po Slovensku a kritizujú vlastných ministrov, tak to neprispieva k udržaniu imidžu strany ako modernej ľavice.

Fico a spol. na poľovníckej chate pri Leviciach.

Foto: archív

Jedným z politikov, ktorý začal kritizovať vlastnú vládu, bol Fico, vtedajší poslanec za SDĽ v Národnej rade. V septem-

Foto: TASR/Martin Baumann Robert Fico počas neúspešného pokusu o odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Vpravo šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.

bri 1999, v deň svojich 35. narodením, oznámil odchod z SDĽ a zhruba mesiac nato oﬁciálne predstavil stranu Smer. Ustanovujúci snem sa konal v decembri 1999. Bola toto tá moderná sila, ktorá vám vzala voličov? Áno, SDĽ zásadne oslabil odchod jej najpopulárnejšieho politika Fica v čase, keď niesla najväčšiu zodpovednosť za štát. Vo voľbách v roku 1998 z asi 500-tisíc hlasov, ktoré vtedy strana dostala, dostal Fico zhruba 196-tisíc preferenčných krúžkov. SDĽ pri výsledku 14,66 percenta dosiahla až 18-percentnú priazeň prvovoličov. A to bolo predovšetkým vďaka Ficovi. Ako najdôveryhodnejšia tvár SDĽ nedostal žiadnu funkciu v exekutíve a napokon sa rozhodol v roku 1999 odísť a založiť Smer. Nehlasoval ani za veľkú zmenu ústavy, ktorá umožnila integráciu. Vystupoval ako opozičný poslanec. Do volieb 2002 nešiel Smer ako zlepšená verzia sociálnej demokracie, ale ako tretia cesta – boli ako Tony Blair a Gerhard Schröder, teda bez hlbšieho deﬁnovania. Po voľbách sa Smer zlúčil s SDĽ, vďaka čomu dostal nielen majetok v podobe budov, ktoré strana vlastnila, ale predovšetkým veľmi široký okruh schopných primátorov a starostov. To sa stalo jedným z faktorov budúceho úspechu Smeru.

Posuňme sa do súčasnosti. Spoločnosť už niekoľko rokov rozdeľuje debata o konzervativizme a liberalizme. Diskusii sa nevyhla ani ľavica. Vidíme to napríklad v tom, že Smer obhospodaruje konzervatívnu časť voličov a Hlas alebo Progresívne Slovensko oslovujú tých liberálne, ľavicovo zmýšľajúcich. Čo sa teraz deje v slovenskej ľavici z tohto pohľadu – delí sa na konzervatívnu a liberálnu? Tu si treba uvedomiť širší historický kontext. Po revolúcii vstúpili do slovenského politického života ľudáci, ktorí sa vrátili z emigrácie a pokúsili sa rehabilitovať Jozefa Tisa. Ako SDĽ sme vystúpili proti tomuto úsiliu najmä tým, že sme presadili 29. august ako štátny sviatok, pretože Slovenské národné povstanie proti nacizmu a domácemu ľudáckemu režimu bolo základným východiskom pre povojnovú obnovu. Do ústavy sme zase presadili formuláciu, že Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Bola to reakcia na historickú skúsenosť tak s čiernou totalitou, ktorej mocenskou a ideologickou oporou bol katolícky klérus, ako aj s tou červenou, ktorá spoločnosti nanucovala takzvaný vedecký ateizmus. Avšak nostalgia po silno konzervatívnom politickom katolicizme, ktorý určoval charakter vojnového slovenského

štátu, v katolíckej cirkvi pretrvala. Jej politickým nositeľom bolo najmä Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), ale aj iné politické prúdy, osobite v SNS a HZDS. Napokon KDH presadilo deklaráciu o zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach. Pod tlakom predovšetkým kresťanských demokratov sa v druhej vláde širokej koalície presadila aj vatikánska zmluva. Ja som za ňu nehlasoval, ale vedenie SDĽ ju podporilo. Jej schválením sa posilnilo postavenie katolíckej cirkvi. Do verejného života sa v mene udržiavania tradícií dostávali cez rozhodnutia parlamentu prvky katolíckej dogmatiky, ktoré narúšali laický charakter štátu. A tieto pokusy pokračujú. Bojovní kresťanisti presadzujú svoju agendu s odvolávaním sa na tradičné slovenské hodnoty a obviňujú liberalizmus, že ich rozvracia. Zabúdajú pritom na to, že v našej spoločnosti je podľa posledného sčítania ľudu takmer štvrtina ľudí bez vyznania, ktorým svoju dogmatiku nanucujú. Aj oni majú právo na svoj svetonázor, čelia však prevahe konzervativizmu. Čo sa teda deje? Liberalizmus sa podarilo aj vďaka strane Smer zdémonizovať. Ja ho vnímam ako jeden z klasických európskych politických prúdov. Aj kresťanskodemokratické, aj

Niekdajší stranícki kolegovia Robert Fico a Peter Weiss na schôdzi Národnej rady v júni 1996.

sociálnodemokratické strany v Európe celkom prirodzene tvoria koalície s liberálmi. Čerstvý príklad je v Nemecku. Ale u nás niektorí konzervatívci pokladajú liberalizmus za čosi priam od diabla, čo je horšie ako komunizmus. A priam zúrivo ho odmietajú aj niektorí politici Smeru. S úsmevom si pritom spomínam na to, ako podpredseda tejto strany Ľuboš Blaha ešte kedysi v roku 2016 chodil na dúhové pochody a písal texty o tom, že v ochrane ľudských práv sú liberáli a sociálni demokrati na jednej lodi. Je súčasný Blaha ľavičiar? Z Blahovej rétoriky sa stala zmes krajného ľavičiarstva a veľmi konzervatívnych prístupov. Rakúsky sociálny demokrat Heinz Fischer mi už na začiatku 90. rokov vysvetľoval, že spojenie sociálna demokracia má podstatné meno a prídavné meno a to podstatné meno je demokracia. Ľuboš Blaha si nectí to podstatné meno. Inak by sa nemohol tak obdivne vyjadrovať k autoritárskym vodcom, ako sú Viktor Orbán či Nicolás Maduro, a dávať najavo sympatie k Rusku a Bielorusku. Patrí portrét Che Guevaru do pracovne európskeho sociálneho demokrata? To, čo predstavuje Che Guevara, je pre mňa mimo rámca sociálnodemokratic-

kých hodnôt. Určite by som si ho do kancelárie nedal. Bol to radikál, ktorý sa pokúšal vyvážať revolúciu na bodákoch. K Blahovi – problém bol najmä v tom, že ako podpredseda zákonodarného zboru demonštratívne nahradil portrét demokraticky zvolenej hlavy štáty portrétom svojho idola a zároveň provokatívne zvesil zástavu EÚ. To bolo cez čiaru. Ako dnes teda vyzerá diskusia: je ľavica rozdelená na konzervatívnu a liberálnu? Smer začal cestu k národno-konzervatívnej strane pragmatickým rozhodnutím v rámci prezidentskej kampane v roku 2014, keď do ústavy spolu s KDH zakotvil formulku, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. Nebolo to potrebné, pretože zákon o rodine to tak deﬁnoval. Poznajúc atmosféru v spoločnosti a vsádzajúc na podporu konzervatívneho krídla katolíckej hierarchie, stále silnejšie presadzoval agendu negatívneho vymedzovania sa proti LGBTI+ ľuďom. Podpredseda Smeru Erik Kaliňák natočil video pod názvom Pre toto som prišiel do politiky! Zastaviť chorých ľudí s chorými myšlienkami! Robert Žanony ho v komentári v Pravde pod názvom Židia 21. storočia? označil za marketing nenávisti. Tvrdé, dehumanizujú-

Foto: TASR/Rudolf Bihary

ce a zosmiešňujúce ataky na LGBTI+ ľudí sprevádzali celú kampaň Smeru. Tiež v neskrývanom obdive voči Orbánovej politike, ktorá je radikálne konzervatívna, vnímam príklon Smeru ku konzervativizmu. Aj heslo „Slovensko na prvom mieste“ je prebraté od ultrakonzervatívneho amerického exprezidenta Donalda Trumpa. Ako by ste dnes možno v skratke pomenovali stranu Smeru? Národno-konzervatívna strana s niektorými akcentmi na štátnu sociálnu pomoc. Luboš Zaorálek, podpredseda českej sociálnej demokracie, prirovnal Smer k poľskej strane PiS, teda že je to konzervatívny subjekt so silnými prvkami sociálnej politiky. Predseda Smeru si predsa každoročne pripomína výročie SNP. To nie je znak, že je stále skôr vľavo a jeho konzervatívne prejavy sú skôr lákadlom pre voličov? Povstanie zorganizovali všetky vtedy relevantné protiľudácke sily. Nielen komunisti, ale aj demokrati. Takže k SNP by sa mali hlásiť všetky dnešné demokratické politické sily. To nie je výlučný znak ľavičiarstva. Povstanie bolo proti ľudáckemu režimu s jeho programovým antisemitizmom, ktorý vyústil do slovenského holo-

Z Ficových úst som už dlho nepočul slová sociálna spravodlivosť či rovnosť, čo sú základné sociálnodemokratické hodnoty. Pri každej príležitosti sa však negatívne vymedzuje voči bezbrannej LGBTI+ komunite, upozorňuje Peter Weiss.

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

kaustu. A my sme videli, že predstavitelia Smeru kooperovali so stranou Republika, že nemali problém chodiť na diskusie k Danielovi Bombicovi, ktorý sa otvorene hlási k antisemitizmu a vyhlasuje, že nosatých by mali vešať za rebro na Námestí SNP. To je pre mňa ako sociálneho demokrata a antifašistu prekročenie červenej čiary. Najmä v oblasti ľudských práv je Smer veľmi silno konzervatívny.

Zlyhania vs. očakávania Keď ste spomínali Roberta Žanonyho, v jednom komentári cituje ﬁlozofa Petra Takáča, ktorý povedal, že ľavica nemá byť konzervatívna alebo liberálna, ale ľavicová. V tomto kontexte vidíte, že je u nás nejaká ľavicová ľavica? Sociálnodemokratická ľavica znamená popri demokracii presadzovanie hodnôt rovnosti, sociálnej spravodlivosti a solidarity. To znamená na jednej strane vytvoriť podmienky, aby tí, ktorí majú talent, ho mohli plne rozvinúť, na druhej strane vytvárať také podmienky fungovania štátu, aby ľudia dostali včas a v potrebnej miere sociálnu ochranu a pomoc. Ľavica je pre mňa predovšetkým o presadzovaní silných verejných služieb,

ku ktorým má prístup každý občan a ktoré vyrovnávajú sociálne a ekonomické rozdiely, do ktorých sa ľudia rodia a v ktorých žijú. Sociálne demokracie v škandinávskych krajinách sa presadzovali práve cez takéto verejné služby. To viedlo k tomu, že Dáni, Švédi, Nóri, Fíni sú v rebríčkoch OSN považovaní za štáty s najväčšou kvalitou života a zároveň patria k svetovej špičke, čo sa týka konkurencieschopnosti a inovatívnosti. To je pre mňa ľavicová politika. Preto kladiem dôraz na zásadnú modernizáciu Slovenskej republiky, na nový rastový model. Veď prerozdeľovať môžete len vtedy, keď pomáhate ekonomike generovať dostatočné zdroje. Prečo by mali ľudia veriť tomu, že to ešte slovenská ľavica dokáže? Smer vládol v krajine 12 rokov. Do školstva ide menej peňazí, ako je priemer EÚ, podﬁnancované sú tiež veda a výskum. Vymožiteľnosť práva je veľmi problematická, bežné občianske spory trvajú aj roky. Problém je s nemocnicami i zdravotnou starostlivosťou. Čo dokázala za 12 rokov ľavica, ktorá viedla tri vlády? Máte pravdu, 12 rokov sú zhruba tri pätiny z 31 rokov našej samostatnej štátnej existencie. Strana Smer, ktorá sa hlási k so-

ciálnej demokracii, má takúto proporčnú spoluzodpovednosť za stav spoločnosti. Za najväčšiu chybu Smeru považujem to, že keď mal 44-percentnú podporu a jednofarebnú vládu, nedokázal prestavať slovenské inštitúcie a legislatívu v zmysle 55. článku ústavy, že hospodárstvo Slovenskej republiky je sociálne a ekologicky orientované. Máme obrovský ekologický aj investičný dlh. V týchto voľbách ľudia uverili, že Smer to bude robiť predsa len lepšie než matovičovské vlády. Prečo tomu uverili? Smer tu vládol 12 rokov, výsledky jeho práce dôverne poznáme. Príčinou je katastrofálne vládnutie antipolitických, pravicovo-populistických subjektov v posledných tri a pol rokoch. Vymazalo u veľkej časti spoločnosti negatívnu spomienku na slabý výkon vlád Smeru v niektorých oblastiach, to znamená, že nepotiahli spoločnosť k väčšej prosperite a modernizácii, k väčšej sociálnej spravodlivosti a silnejšiemu právnemu štátu. Voliči zabudli na deﬁcit v doručovaní, o ktorom sa bavíme. Hlavnou otázkou je, či štvrtá Ficova vláda doručí podstatne viac. Od toho bude závisieť, aké miesto v histórii bude mať

tento z hľadiska počtu vyhraných volieb bezkonkurenčne najúspešnejší slovenský politik. Uvidíme, či sa naplnia spomínané modernizačné agendy, ktoré sú životne dôležité, aby sme sa dostali z periférie aspoň k priemeru EÚ. Uvidíme, či koalícia bude dostatočne súdržná. Videli sme pri hlasovaní o dôvere vláde, že má len krehkú väčšinu. Z Ficových úst som už dlho nepočul slová sociálna spravodlivosť či rovnosť, čo sú základné sociálnodemokratické hodnoty. Pri každej príležitosti sa však negatívne vymedzuje voči bezbrannej LGBTI+ komunite, ako keby to bol najväčší problém a najväčšie ohrozenie slovenskej spoločnosti.

matizovaním LGBTI+ ľudí. Nie je to žiadna pliaga. Nerobme z ich práv niečo, čo ohrozuje zdravý vývoj slovenskej spoločnosti. Ten ohrozujú celkom iné faktory. Niektoré sme pomenovali. Fundamentalistická antigenderová ideológia, ktorú do Európy exportovali americkí konzervatívci, iba rozbíja našu spoločnosť, ktorá má dosť iných, dôležitejších problémov. Je to zástupná agenda, ktorá odpútava pozornosť spoločnosti od oblastí, kde praktická politika zlyháva. Keby sme toľko energie venovali sporom, ako Slovensko vymaniť zo zaostávania za vyspelými štátmi, bolo by to politicky veľmi užitočné.

Čo sa stalo, že slovenské ľavicové strany rezignovali na presadzovanie práv LGBTI+ ľudí, zatiaľ čo na Západe je to integrálnou súčasťou ľavicovej politiky? Konzervatívne sily vytvorili atmosféru až nenávisti voči LGBTI+ ľuďom. Opakovane tvrdia, že uplatňovanie ich práv môže deštruovať slovenskú spoločnosť. Pritom sociálni demokrati a komunisti v českej poslaneckej snemovni už v roku 2006 presadili registrované partnerstvo a nedošlo k žiadnemu rozkladu českej spoločnosti ani k jej demograﬁckej kríze, ani k ďalším údajným excesom, o ktorých sa hovorilo v našej predvolebnej kampani. V Česku nevidíme žiadnych 72 pohlaví. Pod tlakom týchto masovo rozšírených a šírených predsudkov si sociálnodemokratické strany uvedomujú, že keby išli natvrdo s agendou podpory práv LGBTI+ ľudí, tak by si vo verejnosti uškodili. Je to začarovaný kruh.

Prehliadaný potenciál krajnej pravice

Takže Hlas bude tiež len takou slovenskou sociálnou demokraciou? Hlas sa vyjadroval omnoho umiernenejšie, túto agendu vo volebnej kampani nepoužíval. Takže sme v stave, že nám stačí, keď sa LGBTI+ ľuďom nenadáva? Slovenská spoločnosť sa postupne mení. Aj keď je polarizovaná, výskumy ukazujú, že predovšetkým mladá generácia je už väčšinovo za to, aby sa LGBTI+ ľuďom dali práva, ako sú napríklad v Českej republike. Vzhľadom na formuláciu v ústave je manželstvo úplne mimo obliga. Ale registrované partnerstvo časom prestane byť tabu. Za Hegerovej vlády tu bol návrh niektorých praktických opatrení, ktorý potom stiahli z programu parlamentu. Napokon aj súčasná vláda má v programovom vyhlásení zmienku, že treba LGBTI+ ľuďom uľahčiť praktický život. Miesto negativistickej polarizácie potrebujeme vecnú empatickú diskusiu. V prvom rade by sa malo prestať so stig-

Čím dnes podľa vás môže ľavica osloviť nastupujúcu generáciu voličov? Ak budú voľby v roku 2027, prvovoliči budú ročník 2009. To sú už ľudia, ktorí nepoznajú napríklad Slovensko pred vstupom do EÚ, internet je ich životným priestorom. Smer podľa všetkého úplne rezignoval na mladé voličstvo, Hlas možno ešte má záujem a Progresívne Slovensko sa zmieta medzi tým, či je vľavo alebo vpravo. Volebný výsledok bol ovplyvnený aj tým, že Smer mohutne hral na nostalgiu po bývalom režime. V štruktúre voličstva Smeru, ale v menšej miere aj strany Hlas, sú silne zastúpení dôchodcovia. Samozrejme, starostlivosť o nich je politicky opodstatnená. Veď životné podmienky veľkej časti seniorov sú až katastrofálne. Veľmi veľa ľudí živorí z 350 až 400 eur, čo sú vzhľadom na inﬂáciu veľmi malé peniaze. Na druhej strane sú tu generácie, ktoré si už nepamätajú bývalý režim. Iba ak z rozprávania rodičov či starých rodičov. Oni potrebujú jednak fungujúcu Úniu, ktorá je pre nich samozrejmosťou so všetkými slobodami, a jednak také Slovensko, ktoré je dobrým miestom na život, aby si nemuseli hľadať vzdelanie a uplatnenie v Česku či ďalších členských krajinách EÚ. Čo dnes ľavica ponúka mladým? Podľa mňa tu je obrovský priestor pre demokratickú ľavicu, aby oslovila mladých voličov. Zamrazilo ma, keď som čítal jeden výskum, že síce Progresívne Slovensko malo medzi mladými ľuďmi a študentmi najväčší počet voličov, no takmer rovnaký mala Republika. Myslím si, že táto strana sa podceňuje. Vďaka tomu, že Fico radikálnou rétorikou efektívne oslovoval aj ľudí s krajne pravicovým zmýšľaním a zobral Republike časť jej elektorátu, iba tesne sa nedostala do parlamentu. Má však veľký potenciál. Nemali by sme ignorovať všeobecný nárast krajnej pravice, ktorý

prekresľuje politickú mapu Európskej únie. Republika je strana mladých ľudí, ktorí nie sú nevzdelaní, nie sú hlupáci. Môže sa stať stranou protestu proti tomu, čo predstavuje súčasná vláda. Sociálna demokracia hodna toho mena by sa mala usilovať o vypracovanie stratégie, ako komunikovať so strednou generáciou, ale najmä s nastupujúcimi generáciami. Ak ich neosloví ona, tak ich osloví krajná pravica alebo iba liberáli z Progresívneho Slovenska. Do budúcnosti tak bude strácať voličstvo a zo spoločnosti sa bude vytrácať politická rovnováha. Sociálna demokracia by mala venovať adekvátnu pozornosť mladým rodinám s deťmi. Aj mnohé z nich trpia rizikom chudoby, nielen dôchodcovia. Ľavica musí udržať rovnováhu, najmä keď hovorí o medzigeneračnej solidarite, medzi starostlivosťou o odchádzajúcu generáciu a starostlivosťou o nastupujúcu generáciu, osobitne starostlivosťou o deti, ktoré žijú v chudobných rodinách.

Kto je Peter Weiss Absolvoval Filozoﬁckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pred Nežnou revolúciou pôsobil v Ústave marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia stál pri transformácii slovenskej časti komunistickej strany na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). V roku 1998 sa SDĽ stala súčasťou koalície vedenej Mikulášom Dzurindom (SDK, neskôr SDKÚ) a napriek minulosti podporila proces integrácie Slovenska na Západ. Po rozkole v SDĽ založil stranu Sociálnodemokratická alternatíva, no voličov nezaujala. V roku 2004 zanikla a Weiss sa stiahol z politiky. V roku 2009 sa presunul do diplomacie. Do roku 2013 pôsobil ako veľvyslanec v Maďarsku, v rokoch 2013 až 2020 ako veľvyslanec v Česku. Do 17. októbra 2023 stál na čele Inštitútu sociálnej demokracie, ktorého vznik podporila aj strana Hlas. Z funkcie rezignoval.