Môj Macko

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno milé dievčatko. Rada sa hrala so svojimi hračkami, no najradšej mala medvedíka. Vymýšľala všakovaké hry a medvedíka mala vždy pri sebe.

„Šijem, šijem pomaličky, košieľku aj nohavičky, a ty Macko ticho seď, oblečiem ťa hneď“.

Aj chutnú kašičku mu navarila a veruže nezabudla, že pred obedom sa majú poumývať rúčky aj medvedie labky.

Po chutnom obede išla s mackom na prechádzku do záhrady. Zvieratká na gazdovskom dvore chceli vedieť, kam kráčajú. Zvedavá bola hus, psík, mačička aj kozička.

Ponad zurčiaci potok bola lávka, mackovi sa pošmykla labka a čľupol do vody.

„Nič to, slniečko Ti kožúšok vysuší“.

Cestou domov, dievčatko nazbieralo kytičku lúčnych kvetov a priniesla ju svojej mamičke. Veľmi sa potešila, poďakovala a vyobjímala svoje dievčatko.

Kto by nepoznal čarovnú veršovanú rozprávku o plyšovom medvedíkovi? Naše deti vyrastali s macíkom a najobľúbenejšia hračka snáď každého dieťaťa bol macko. Deti aktívne počúvali rozprávku, vnímali hovorené slovo v spisovnej slovenčine, prostredníctvom obrázkov poznávali pre mnohé mestské deti neznáme dedinské prostredie a zvieratá.

Rozvíjala sa tým detská osobnosť, podporovala sa fantázia, slovná zásoba a myslenie. Pozitívnou motiváciou sa v deťoch vytváral  láskavý vzťah k rodičom, priateľom, zvieratám a druhým ľuďom.

Spoluúčasť rodičov posilnila v deťoch spoločné prežívanie príbehu a poskytla im námety na otázky a rozhovor, ktorý mohli s deťmi ďalej rozvíjať. Zvieratá žijúce na dedine, v lese a v ZOO. Poznať práce, ktoré sú typické pre život na dedine a v meste plus veľa ďalších námetov, ktoré deti poznali z vlastnej skúsenosti.