Veľakrát ho chceme a mnohokrát ho nedostaneme. Príčin absentujúceho orgazmu môže byť mnoho. Niektoré sa možno týkajú aj teba.
Mala som 25 rokov, keď som objavila zaujímavú vec – dokážem vyvrcholiť cez vonkajšiu stimuláciu klitorisu.
Dôvodov je pravdepodobne viacero, ale jeden je zásadný. Dovtedy som mala ja aj niektorí moji predošlí partneri veľmi skreslenú predstavu o tom, koho potešenie je dôležité, ako funguje moje telo a ako má sex vyzerať.
Pritom som vedela (a väčšina mojich partnerov pravdepodobne tiež), že stimulácia klitorisu je populárna a obľúbená praktika. Keď však moje telo počas niekoľkých desiatok sekúnd na naučené dotyky nereagovalo podľa očakávania, usúdili sme, že zrejme nejde o záležitosť pre mňa.
Nikto z nich potom nevyvinul prílišnú snahu zmapovať moje telo s cieľom poskytnúť uspokojenie mne a iba mne. Dôraz bol kladený na ich potešenie a moje telo bolo skôr nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa. V momente, keď túto úlohu neplnilo, akoby nestálo za to sa ňou nadbytočne zaoberať.
Orgazmus som bola navyše schopná dosiahnuť pri penetrácii – takže prečo sa namáhať s domnelo „nefunkčnými“ časťami a objavovaním ďalších ciest vedúcich k vyvrcholeniu? Aj ja som tak prijala predstavu, že „správny“ sex má v podstate jedinú podobu: penetračnú.
Až minulý rok som spoznala, že stimulácia vonkajšej časti klitorisu môže byť aj príjemná a dokonca viesť k orgazmu. A že mojou ašpiráciou nemá byť iba uspokojenie náprotivku.
Čo proti alergiám? Pomôže ti bozkávanie aj počúvanie Mozarta (vysvetľuje vedec)
3. mája 2024, 13:30
Na tomto príbehu vidieť minimálne dve aktuálne témy. Že prídavné mená „osobné“ a „politické“ nemožno separovať – pretože nerovnosti ťažia z toho, že zostávajú v „súkromnej“ či „osobnej“ sfére a verejne sa o nich nehovorí.
A potom že vzťahovosti a sexualite ľudí, ktorí nie sú cishet muži, sa nevenuje dosť pozornosti. Sexuálna túžba a slasť tak často zostávajú dôsledkom osobných privilégií (k tomu sa vrátime neskôr).
Orgazmus alebo erotické vyvrcholenie je pre mnohých jediným znamením úspešného sexu. Čo je, samozrejme, značne splošťujúce. Sex môže byť naplňujúci, zábavný a uspokojujúci aj bez neho. (Navyše samo slovo orgazmus pochádza z gréckeho orgazmos, čo sa prekladá ako „prudké vzrušenie“ – a to predsa možno cítiť po celý čas sexuálnych aktivít.)
Ako však vo svojom podcaste Pillow Talks opakovane hovoria terapeutka Vanessa Marin a jej partner Xander Marin, kto orgazmus chce, mal by ho dostať – samozrejme, myslené pri konsenzuálnom sexe.
Za absentujúcim orgazmom môže stáť mnoho najrôznejších faktorov, či už psychologických, fyzických, alebo spoločenských. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich.
Honba za orgazmom
Tlak na dosiahnutie orgazmu nás v skutočnosti môže od jeho uskutočnenia oddialiť. Pokiaľ sa stresujeme, či orgazmus dosiahneme alebo nie, môže to znemožniť dostatočné uvoľnenie. A teda aj možnosť si všetko skutočne užiť. Podľa autoriek webu Refinery29 Claire Fox a Gigi Engle môže pomôcť, keď orgazmus odstránime z pomyselného to-do listu.
Namiesto toho radia zvnútorniť si myšlienku, že orgazmus na vykonávanie sexu nie je konštitutívny, teda že nie všetko stojí len na ňom. Môže, ale tiež nemusí byť súčasťou sexuálnych praktík. Ako autorky píšu: „Ak sa zbavíte tohto tlaku, niekedy všetko lepšie plynie a celý zážitok je príjemnejší.“
Sexuálny ostych
Carli Whitwell na Refinery29 opísala, že dlhé roky orgazmy nemala. Teda keď bola so svojimi partnermi. Pri masturbácii sa jej to darilo. Hoci za tým mohlo byť mnoho faktorov, k hlavným radí sexuálny ostych. „Dlho mi pripadalo nemožné pred niekým sa uvoľniť. Dobré dievčatá si predsa (verejne) sex neužívajú,“ píše.
Ostych podľa nej vstrebávame od detstva – či už sme si toho vedomí, alebo nie. Je nám podsúvaný z popkultúry, odovzdávaný cez rodinné, školské či náboženské autority a inštitúcie. Whitwell si je pritom dobre vedomá inherentného privilégia vlastného sexuálneho dospievania: je cis heterosexuálna biela žena. Každý, kto existuje mimo vopred danej hranice „správnej“ vzťahovosti a sexuality, môže ostych pociťovať ešte oveľa viac.
Zbaviť sa ostychu autorke pomohlo niekoľko vecí vrátane terapie, kde sa jej dostalo potrebnej validácie. Že to, čo cíti a čo si praje, je v poriadku. Normálne. Pomohlo jej aj vidieť, že si sex užívajú (alebo o ňom hovoria) ostatní ľudia. Aj ženy. Alebo vedieť, že nie je sama, že aj ostatní sa týchto nánosov hanby musia pomaly, pomaličky zbavovať.
Ako vyzerá jej sexuálny život teraz? Učí sa užívať si sex od začiatku do konca, vie, čo ju vzruší a čo nie, a nebojí sa ani nehanbí priznať, že masturbuje.
Z jej príbehu je možné všeličo si odniesť: „Keď sa rodičia nedávno sťahovali z domu môjho detstva, prišla som im pomôcť. S otcom sme balili moju knižnicu a našli hromadu vulgárnych kníh, ktoré som schovávala za učebnicami francúzštiny a zbierkou Harryho Pottera. Odolala som nutkaniu utiecť z izby a nájsť si novú identitu. Namiesto toho som sa zastavila a pokojne povedala: ,Je to prirodzené.‘“ Zo sexuálneho ostychu podľa nej vedie cesta, aj keď pomalá. Krôčik po krôčiku.
Nerešpektujúce prostredie
Dôležité je aj to, aby sme sa pri sexe cítili v bezpečí. Aby sme ho mali s ľuďmi, s ktorými môžeme byť zraniteľní, pretože vieme, že k nám pristupujú rovnocenne, s rešpektom a láskavosťou. Že nebudeme odsudzovaní a posudzovaní. V opačnom prípade sa totiž pravdepodobne nedá čakať, že bude sexuálny zážitok (či akýkoľvek iný, keď už sme pri tom) uspokojujúci a príjemný.
Sebakontrola
Problémom môžeš byť aj potreba kontroly seba samého a sebacenzúry. Napríklad keď sa strachujeme, ako vyzeráme alebo ako sa pri sexe prejavujeme. Pokiaľ sa neustále desíme toho, ako vyzerá naše telo, zaťahujeme brucho, strážime si výraz v tvári aj to, aké zvuky vydávame, najskôr sa neuvoľníme natoľko, aby sme si akt mohli skutočne užiť.
Z mojej vlastnej skúsenosti môže dočasne pomôcť tlmené osvetlenie, dlhodobejšie potom (terapeutická) práca na poňatí seba samých – napríklad na našej sebahodnote, sebavedomí a sebadôvere. Zbavovať sa nánosu diétnej kultúry a limitujúceho poňatia ideálu krásy. A čo sa týka zvukov, ako zaznelo v podcaste manželov Marinovcov – sú sexy, sú normálne a sú spôsobom, ako dať náprotivku vedieť, že sa nám niečo páči alebo nepáči.
Alkohol
Ľudia si môžu alkoholom pomáhať na upokojenie, na získanie sebavedomia a zahodenie nežiaducich zábran. A to aj pred sexom. Ako pre New York Times uviedla klinická psychologička špecializujúca sa na sexualitu Catalina Lawsin, ľudia sa často domnievajú, že alkohol zvyšuje sexuálnu zdatnosť a potešenie. Je to však skutočne tak?
Na danú tému neexistuje dostatočný výskum. Podľa inej špecialistky Lauren Streicher však štúdie poukazujú na istý vzorec: malé množstvo alkoholu zrejme zvyšuje vzrušenie a znižuje zábrany, no väčšie množstvo môže vzrušenie potlačiť a oddialiť a dokonca orgazmu zabrániť.
Alkohol má totiž tlmivý účinok v rámci celého mozgu – a to na prefrontálnu kôru, ktorá zodpovedá napríklad za zvažovanie následkov, na mozoček, ktorý riadi koordináciu, aj na autonómny nervový systém regulujúci napríklad srdcovú frekvenciu a dýchanie, opísala pre New York Times neurologička Regina Krel.
Podľa doktorky Lawsin alkohol obmedzuje schopnosť mozgu „spracovávať sexuálne podnety a koordinovať svalové kontrakcie, ktoré sú kľúčové pre orgazmickú reakciu“. Nadmerná konzumácia alkoholu tak môže „narušiť zložité procesy, ktoré vedú k intenzívnemu potešeniu a uspokojeniu z orgazmu“.
Chronické a silné užívanie alkoholu je preto spojené s erektilnou dysfunkciou a predčasnou ejakuláciou u mužov aj s problémami týkajúcimi sa vzrušenia či orgazmov u žien.
Nedostatočná komunikácia
Už sa ti to niekedy stalo? Mal si sex s niekým, komu si nedokázal tak úplne vysvetliť, čo máš rád a čo by si počas sexu chcel?
Aj to môže byť dôvodom, prečo nedosiahneš orgazmus. Tvoj partner alebo partnerka možno ešte nevedia, čo na teba funguje. A hoci sa môžu snažiť tvoje telo dostatočne spoznať, bez tvojho vedenia budú mať úlohu výrazne ťažšiu.
Prečo o sexe hovoriť, nám už skôr vysvetlila psychologička Leona Šímová: „Po prvé, zlepší sa kvalita sexu samotného. Keď sa o ňom budeme baviť, zvýšime tým pravdepodobnosť, že budeme spokojní (...). Keď sex zodpovedá tomu, ako ho potrebujem, ako ho mám rád, stane sa pre mňa príjemnejším a zábavnejším.“
Podľa nej sa komunikáciou zároveň zvýši blízkosť, dôvera a posilní to vedomie nás samotných. „Keď o niečo požiadam a moja potreba bude vypočutá, dostanem ubezpečenie, že je v poriadku niečo si pýtať. Že je na mňa braný ohľad. Získam skúsenosť, že keď som s niečím nespokojná*, môžem to komunikovať a požiadať o úpravu. Tým všetkým sa posilní náš ‚self esteem‘, teda naše sebavedomie, sebapoňatie aj napríklad schopnosť presadiť samu seba,“ opísala.
Ako o sexe komunikovať vrátane konkrétnych viet a ďalších tipov sa dočítaš tu.
Orgasm gap
V kontexte heteronormatívneho sveta sa ženy z najrôznejších strán učia, že ich sexuálny zážitok je sekundárny. Že by mali uspokojovať prevažne potreby partnera. Od toho sa potom odvíja štatistika v rozdielnom dosahovaní orgazmov u mužov a u žien.
V štúdii publikovanej v roku 2018 v odbornom časopise Archives of Sexual Behavior heterosexuálni muži z USA uvádzali, že pri sexuálnom styku so známou partnerkou dosahujú orgazmus v 95 % prípadoch. Nasledovala klesajúca tendencia: homosexuálni muži orgazmus dosahujú v 89 %, bisexuálni muži v 88 %, lesby v 86 %, bisexuálne ženy v 66 % a heterosexuálne ženy v 65 %.
Iná štúdia z roku 2022 výrazný rozdiel medzi ženskými a mužskými orgazmami znovu potvrdila a opísala, ako početnosť orgazmov naďalej ovplyvňuje očakávania. Pokiaľ ženy zažívajú orgazmov menej, postupne ich prestávajú vo veľkej miere očakávať. „Sexuálni pedagógovia, aktivisti a terapeuti by sa mali usilovať o posilnenie pocitov oprávnenosti, čo sa týka sexuálneho potešenia a orgazmov, najmä u žien, ktoré početnosť svojich orgazmov chcú zvýšiť,“ píšu autori štúdie.
Inými slovami: každý si (v konsenzuálnom sexe) zaslúži orgazmus, pokiaľ ho chce mať – prístup k potešeniu nemá byť hierarchicky usporiadaný.
Zlé predstavy o správnom sexe
Podobne sex a prípadný orgazmus môžu limitovať aj to, čo za sex považujeme (ako bolo ilustrované na začiatku textu). Sex sa nerovná penetrácia, hoci je táto rovnica mnohokrát v našich mysliach hlboko uložená. Sex je všetko, čo za sex sami považovať chceme.
Navyše keď sme pri týchto nerovnostiach, veľká časť žien orgazmus pri penetrácii nedosahuje. Naopak, podľa štúdie z roku 2017 privedie ženu k orgazmu bez súčasnej vonkajšej stimulácie klitorisu rukou alebo sexuálnou hračkou iba v 21 – 30 % prípadov.
Podobne obmedzujúce môže byť aj rodovanie sexuálnych praktík. Niektorí cishet muži sa napríklad môžu zámerne vyhýbať istým typom dotykov a praktík (napríklad análnym) či dynamikám (napríklad submisívnym) s obavou, že by to ohrozilo ich maskulinitu.
Podobné limity tak značne vyčerpávajú možné dostupné potešenie.
Nebojme sa preto preskúmať, aké normy sme okolo sexu prijali za svoje, čo sa nám páči alebo čo od sexu očakávame – a prečo. Taká dekonštrukcia našich túžob nás môže doviesť k zaujímavým (a dôležitým!) zisteniam, ktoré potom, ak chceme, môžeme začať preklápať do praxe.
Stres a úzkosti
Orgazmy môžu tiež ovplyvňovať faktory ako stres či úzkosť, ako píšu autorky textu pre Refinery29 Claire Fox a Gigi Engle. Pokiaľ premýšľame o hrozných scenároch, prípadne sa utápame v negatívnych myšlienkach, pravdepodobne sa nedostaneme ani do bodu, keď by sme na sex mali chuť. Pokiaľ nás potom úzkosť prepadne pri sexe, nedokážeme sa uvoľniť natoľko, aby sme sa intímnemu momentu mohli skutočne oddať a užiť si, čo sa práve deje.
Počas stresu potom naše telo produkuje hormón kortizol, ktorý môže znížiť celkovú citlivosť. To môže podľa sexuálnej terapeutky Melissy Cook skomplikovať či dokonca znemožniť pocit vzrušenia – a teda dosiahnutie orgazmu.
Nedá sa zabudnúť na kontext dnešnej uponáhľanej a na výkon orientovanej doby. Ako sme písali skôr, v takých podmienkach niet divu, že mnoho ľudí nemá na sex pomyslenie. Vanessa a Xander Marinovci tak vyvracajú starý mýtus: túžba podľa nich nie je pudom, ale luxusom. Nejde o základnú ľudskú potrebu ako jedlo alebo bezpečie. Naopak, túžba nastane až v momente, keď má naše telo všetky základné potreby uspokojené.
Pokiaľ žijeme v dlhodobom strese a naše telo sa konštantne domnieva, že je v stave neodvrátiteľného ohrozenia, nedá sa očakávať, že budeme mať na sex chuť. Krv v záťažových situáciách prúdi do svalov, nie do pohlavných orgánov. „Vaše telo si v takom prípade ponechá všetky zdroje na to, aby sa o vás postaralo,“ hovorí manželský pár. Na túžbu mu jednoducho nezostane kapacita.
Dlhodobo môžu pomôcť rôzne veci – snažiť sa spomaliť (hoci to niekedy v rámci súčasného kapitalistického systému skrátka nejde) a viac relaxovať. A čo môže pomôcť v daný moment? Fox a Engle vo svojom texte vymenúvajú niekoľko faktorov:
- Komunikovať, čo potrebujeme a chceme.
- Vytvoriť si príjemné prostredie.
- Vyhnúť sa drogám a alkoholu.
- Nášmu telu môžu pomôcť nájsť upokojenie aj ľahko dostupné veci. Napríklad pokojné, hlboké dýchanie.
- Požiadať o pomoc – pokiaľ u seba úzkosť pozoruješ pravidelne, neboj sa vyhľadať odbornú pomoc.
Znížené libido
Teraz sme sa dotkli ďalšej dôležitej témy, ktorá často so stresom súvisí. Zníženého libida. Každý má libido iné a je úplne normálne chcieť sex raz denne, raz týždenne alebo raz za mesiac. Je však dôležité vedieť, či skutočne sex raz za mesiac chceme alebo či by sme ho chceli mať viac, ale niečo nám bráni.
Za zníženým libidom môže okrem náročného životného tempa stáť viacero faktorov. Medzi tipy, ktoré môžu pomôcť s jeho zvýšením, pokiaľ chceš sexu viac, patria nasledujúce: urobiť si na sex čas v kalendári, komunikovať, aký sex chceme mať, poznať, čo nám robí dobre, dopriať si dostatok času na vzrušenie sa, mať kvalitný a dobrý sex (a prípadne teda zlepšiť kvalitu sexu) alebo usporiadať vzťahové nerovnosti. O všetkých podrobne rozpísaných tipoch si môžeš prečítať tu.
Alebo tiež
Dôvodov, ktoré nám bránia vo vzrušení, však môže byť nespočetné množstvo. Ak ťa problémy s orgazmom trápia, neboj sa osloviť obvodného lekára či lekárku, zájsť na gynekológiu, urológiu či vyhľadať pomoc v rámci terapie. Odborníci a odborníčky môžu pomôcť odhaliť ústrednú príčinu a naviesť ťa k správnemu riešeniu.
Ešte raz totiž pripomíname: na orgazmus má pri konsenzuálnom sexe právo každý*každá z nás.
