20. november, 2013, bolo okolo prijemnych 27 stupnov :)
a aj, ked som sa poctivo natierala, robila som to ocividne lajdacky, kedze mam spalene - vyslovene pupok, polomer asi 1 cm [na kazdu stranu ;)], nad dolnymi plavkami nepopisatelny geometricky tvar a pod hornymi bikinami akysi tupouhly trojuholnik :D nehovoriac o tom, ze spolubyvajucej Janke, ostalo spalene brucho na totalku a este aj na zadku :D takze som obisla lepsie - jou jou jou ;)
potom ako v pondelok lialo, no bolo teplo, bodlo slniecko vhod :)
a tak ma rano Janka budi okolo 9.3o am, smskou “opica stvavaj, jedeme na vylet a na plaz, ;) at mas taky nejake fotky a vzpominky na Australii.” nedalo sa odolat - honba za zabermi ma vykopla z postele a uz som sa aj dala do kvalitnych priprav; zahajila som predpripravu a o hodinu sme mohli vyrazit skvelo naladene ;)
{aspon vam ukazem konecne aj nieco z prirody ;) a ocean a ne furt same flamy ;)}
jaj ozaj, po ceste sme minali taketo krasne faro ;) nebude dlho trvat a ja si v takom budem sediet taky tak ;)
predtym ako sa ponorime do krasnych fotiek je potrebne si trosku oprasit geografiu aby sme si vsetci vedeli predstavit co a ako, kedy, kde a preco ;)
zoberem to pozvolna a prejdeme si dnes len rozclenenie Australie ako takej, ktoru tvoria mensie teritoria o 6 statov (po tom ako 1. januara 1901 bolo vtedajsich 6 kolonizacii federovanymi a Australia sa oficialne stala Australskym zväzom, ci Commonwealth of Australia, hlava statu kralovna Alzbeta II…)
rozclenenie Australie na staty:
Novy Juzny Wales [New South Wales, NSW] tu je aj Sydney a ja ;))
Queensland [QLD], (Brisbane)
Juzna Australia [South Australia, SA], (Adelaide)
Tasmania [TAS], (Hobart)
Victoria [VIC], (Melbourne)
Zapadna Australia [Western Australia, WA], (Perth)
ňo, a tak prichadzame do Royal National Park, ktory sa nachadza 29 km juzne od Sydney - asi len polka hodky z domu :) je to rezervacia, kde sa nachadzaju plaze, da sa tam kempovat, stanovat, bush-walkovat, mountain biking, surfovat and many more ;)
dnes sa povenujeme len lenoseniu na plazi a spoznanie sa s okolim ;)
nejake fakty:
rozloha: 15,091 ha
zalozeny v roku 1879 vtedajsim ministrom New South Wales, Sir John Robertson, The National Park
vymenovany za 2. najstarsi park na svete (1. miesto patri parku Yellowstone v USA)
no 1. park na svete s privlastkom “national park"
1955 dostal oficialny nazov Royal National Park, zasluhou Alzbety II
zatial staci :)
prichadzame na plaz s aboriginskym nazvom Wattamolla :) mala zatoka, aneb tu nazyvana ako aj laguna :)
Wattamolla znamena "place near running water” (miesto blizko tecucej vody) - pravdepodobne preto, ze z jednej strany je rieka a z druhej ocean/more.
panaroma foto - pohlad na rieku, v dialke vidno Tasmanske more :)
na to aby som si ten pupok mohla vyvalit a v lagune spalit, sme museli prebrodit tento kusok (kedze dva dni prsalo bola tam voda; inak zevraj sa da prejst po susi…) :D tak co by sme nebrodili miesto, kde slana voda miesa sa so sladkou :) veeelmi rada ;)
vyhlad z uteraku ;)
trosku autenticka ;) - treba sa aj schladit ;)
[no popravde, mala som blbe nastavenia vo fotaku a tento zaber vysiel uuuuplne presvetleny - kedze som mala ISO nastavene na +2 - to asi z vecera este, ked som sa pokusala fotit Halloween :D, no velmi sa mi paci, takze som sa to snazila ako tak trosku zachranit - skryva toho tolko ….)
spolubyvajuca Janka ;) [aby ste k tym menam mali aj obrazy ;)]
prichadzame k dalsej mini-zatoke :)
umysel bol ist do krickov sa vycikat ale nasla som zasa taketo krasne miesto :) az som si to presla z druhej strany k vodopadom :)
budem zanechavat odtlacky vsade, kde to len bude mozne (alebo, ked si na to spomeniem :D)
priprava na brodenie; odchod - smer Garie beach ;)
presne takto sme museli brodit, batohy nad hlavu a ide sa :)
po uspesnom prebrodeni sa skratkou este otocka na Wattamolla plaz ;) a aha, palma :)
prichod na Garie Beach, ktora je znama ako najoblubenejsia surferska plaz v ramci parku :)
tak lidicky, toto je zevraj velice neprijemne morske stvorenie - nejaky typ jellyfish, ktore - ako vidite - ma neskutocne dlhu (kurnik ako to pomenovat - nic ma nenapada….) dajme tomu, ze šnurku, ktora jej ide z tela :D bolo mi povedane, ze je to velmi palive a neprijemne zranenie a ze ked su takto vyplavene, ze to znamena, ze sa nachadzaju momentalne vo vode :D dobre na tom je, ze mi to bolo zdelene samozrejme az potom, co som vysla z vody :D nastastie!!! pretoze vediet to predtym, nikdy by som s takou chutou a usmevom do tohoto otvoreneho oceanu nesprintovala :D
zistila som, ze voda a vlny su neskutocne silne (stale ma to udivuje a dokazem sa nad tym zamysliet…) bola som pol metra od brehu, coby ani ne, mala som vodu do polky lytiek a ta sila spodneho prudu bola taka, ze som parkrat krasne popadala a odrela si bradu :D napila sa vody, precistila si OLR [“ottorinolaringologia” - aaano este nieco si z tych chat pamatam ;) - cize vsetky dutiny do detajlov :D - bez predpisu ;)…]
(akokolvek sa citi clovek silnym, ci slabym, stravenim co i len malej chvilky v takychto podmienkach vam hlavicku krasne pre/(o)cisti a vrati znova na zem - doslovne :) zrazu zmeni sa ten pocit strachu, ci realizacie pokrokovych napadov, alebo nedovery v sameho seba na prosté - jasneee idem do toho :)
vsetky napady, tuzby, sny dostavaju tu iny smer a realnu podobu ;)
no a kedze technologia ako vzdy sklamala - nevidane, veru :D a mne sa vybil nielen fotak ale aj mobil - uz sa ani nerozculujem, ani nedivim - len pousmejem a poviem si, ze
‘paradicka, aspon sa sem bezpodmienecne vratim ;)'
po niekolkych rokoch, (presnejsie piatich) je to tu :)
pozvanka na rande ;) tesim sa :) teste sa so mnou :) [aspon rozprudime pocity stastia ;)]
a ani neviem ako sa citim :) je to pre mna pocit - taky akysi “staronovy” …
cez vikend, 16.-17.11.2013, som makala jak fredka, taniere s jedlom sa v mojich rukach len plizili k zakaznikom s usmevom na tvari a laznymi pohybmi medzi stolami :)
{zistila som, ze som vlastne hrozne stastna :) - a casnictvo ma - momentalne plnohodnotne naplna - uz iba tym ako clovek reaguje so zakaznikmi, trosku si poflirtuje, zasmeje sa, urobi si fopá - [kedze mi non-stop pada pribor :D nemam vycibrenu techniku; este ;) ale to vsetko doladim ;)]
no najkrajsie na Australii je to, ze su tu ludia ohodnoteni bez ohladu na to CO robia. a viac plateni su prave zamestnanci, ktori robia rukami ako v offiice. vsetko je to tu velmi “chill out” a “no worries” :)
{styl, ktory preferujem! ;)}
ale work (praca) must be done :) (musi byt spravena - to prekladam pre teba tati ;) keby si nieco nerozumel, pouzi google translator ;)
[priznavam; tak ako som sa na Slovensku tesila z roboty v office, kde som vlastne NIC nemusela robit - pretoze poslat par mailov nie je naozaj ziadna hard work - no vtedy to bolo pre mna spasenie! - tak presne tak sa teraz citim - no opacne; tak, ze som rada, ze robim manualne, hodiny utekaju ako piesok v presypacich hodinach, dostavam krasny feedback, tringelty, do toho small talky a zaclenenie sa do spolocnosti. co viac len mozem si zelat?! mam vsetko na dlani a je to len o mne :)
tak som aj obsluhovala jeden stol, kde bola madre a traja chlapi a dve baby. moja assumption je, ze to boli jej deti - urcite traja (odvazim si odhadnut, ze 2 synovia a dcera, pritom ta druha mlada zena priatelka jedneho z tych synov, kedze druhy mi dal telefonne cislo :) - ale to su len dohady - poviem vam potom neskor, ako som si ty/ipla {fakt neviem ake i} sorraaac :)
ako som im doniesla prve jedlo hned som dostala otazku “sei italiana?” no hned si odpovedali - podla mojej ocnej reakcie :) - ze nie a dalsi typ bol, ci som z Brazilie :) fakt je, ze tento stat sa s mojim menom ci osobou vezie uz par rokov a ked som niekde v cudzine je to na dennom poriadku - takze that’s my future destination ;)
- Juzna Amerika bude dalsi velky trip! {tesim sa velmi; no na to si este pockam tak 2-3 roky a obeham si to s priatelmi - tam sama nejdem - nie preto, ze by som sa bala ale preto, ze to chcem vsetko zazit s ludmi, ktori mi dennodenne chybaju a na ktorych myslim a bez ktorych tie zazitky nemaju tie spravne grády!!!! ;) - myslim na vas, kuriatka!}
boli sme naozaj velmi busy, no napriek tomu si ku mne v sobotu pocas toho ako som “runningovala” nasiel cestu jeden velmi simpaticky mlady chalan -
[ten z toho stola, kde hadali moju narodnost - kurnik nikto nikdy nepovie Slovensko - asi si necham spravit T-Shirt - I’m from Slovakia :D]
- talian, ktory mi podal ruku, zoznamili sme sa na urovni az ho kolega odo mna hnal :D (to tak byva, ked sama baba robi len s chlapmi :D…nedaju si ma :)..)
pocas celeho vecera prebiehali pohlady az mi na listocek napisal jeho meno s cislom a taktne sa ma spytal ci mu zavolam alebo napisem. [jeho vek odhadujem na 27, no myslim si, ze ma 29 ;)] - zatvarila som sa nevedomo; kto moze vediet co bude ;)… ja urcite nie ;D
no pacil sa mi :)
ako sa ich vecera zacala uberat k dezertom dal mi listocek do ruky a povedal len, ze bude rad ak sa mu ozvem :) {zasa ten moj vyraz, ze neviem neviem … [no oci ma prezradili…] nehovoriac o tom, ze pani madre na mna pokukovala a zenske pri jeho stole tiez :D - asi som presla :D…}
[aaano to meno prislo aj mne zvlastne :D a tie cisla som zaskrkala aby nikoho nenapadlo nieco sproste!!! :)]
… ako odchadzali a ja som bola pri bare, dosiel milostivy az ku mne, podal mi ruku a na celu restiku spustil “chiama mi” (zavolaj mi) “possiamo trovare per un drink, non lo so che tu hai un ragazzo o no, ma vorrei saperti! ci vediamo, bella ;)” alebo tak nejak to skomolil :)
nepodlomili sa mi ani kolena ani som nezcervenala, no - uprimne - velmi mi to polichotilo! a to je presne to, co zena pociti len u talianov… :)
{pocit, kedy muz da zene najavo, ze je to vsetko o zene a bude ju rad sprevadzat…} [chlapi - zamysllite sa nad touto myslienkou :) - dobre vam radim ;) - ono to nie je o vas…;)]
(slovaci - chlapi - su hanblivi, nevedia dat najavo nic a niekedy len hraju sproste hry - skoda ich - niektori maju velky potencial (no ono sa to samo neudeje, pokial “skutek utek” ci strach prelsti ten chtic…), nemci ci rakusania su nezaujimavi tym, aki su strasne limitovani sami sebou, egocentricky orientovani, a to je ich priorita (bohuzial) - cize no way pre mna, amici ma nijak nezaujali - su tupi jak polena!
{a teda okrem svojich buzniciek na Slovensku} jedine juzni chlapi maju svoj styl co sa konverzacie so zenami tyka - bez hanby, bez nicoho - narovinu, neseru sa :) a tak to vazeni, mame my zeny, rady! :)
cuduj sa svete, v nedelu som sa ozvala a nasledovala hned odpoved; conclusion - mame sa stretnut na drink :)
tesim sa moc, pretoze to znamena, ze budu babske chystacky a prezliekacky a do toho sproste pripomienky od spolubyvajucich :D a tak to ma byt ;)
aspon oprasim taliancinu; berem to stale edukacne ;)
vratim sa k tej slavnej pokute na lodi, o ktorej som tu vlastne nic nenapisala :) bol to zamer! aby vase hlavicky a fantazia pracovat zacala! ;)
je zaujimave citat reakcie a otazky okolia; kazdy to zobral po svojom :) a tie hypotezy su fakt na zasmiatie :) ide vam to ;) aspon, ze prasacinky v tej hlave mate, ked uz nic ine :D
mohla by som spravit aj statistiku o tom co si predstavovali muzi, co zeny, co kamarati, co rodina, co znami, spolubyvajuci alebo len nezavisli citatelia :) je naozaj zastavenia sa hodne, co jedny nohavicky dokazu spravit s ludskou myslou :D …
sklamem vas!!! :)
vacsina zabudla na to, ze sa to stalo v den, kedy bol Halloweeeen a ludia sa obliekli sialene, (alebo aj neobliekli :D) a vysli do ulic za zabavou ci novymi znamostami. a cele sa to nieslo v znameni totalneho vtipu ;)
to znamena, ze mohli mat na sebe plavky, na tom kratase/nohavice, na tom tangace - cely byt zmalovany nejakou farbou, ci ciernou, ci cervenou - islo o to aby clovek vyzeral blaznivo, hrozivo alebo len smiesno :) proste hara-kiri; nejak inak ako co sa prezentuje byt “normalny" {by the way, ak mate tu definiciu - sem s nou ;)}
(najviac sa mi lubili chlapi co mali tie boratovske plavky :D)
mne sa podarila - bohuzial - iba ta tretia podskupina, kedy som naozaj s tymi gatkami na kratasach vyzerala dost smiesno :D kedze su ovela mensie ako kratase :D skoda, ze nemam fotku - no mozno sa mi niekedy dostavi; nebola som jedina s fotakom ;) :D…
pokuta mi bola odpustena, kedze sa to vsetko vysvetlilo… islo o to, ze niekto mudry dostal napad sa ist okupat v pristave a skocit si pritom sipku z lode, ktora nam nepatrila. tak sme sa povyzliekali do plaviek, prvi odvazlivci skocili, ja som - neskocila - (bojim sa tych zivocichov vo vode a ujo Erik - mamin najmladsi brat - mi povedal, ze nemam skakat do vody pokial som pozila alkohol - takze som ani neskocila. skor som fotila tych blaznov, aj ked bohuzial fotky su totalne nepouzitelne!!!)… SKODA, naozaj!
na to ako sme robili hurhaj prisli policajti a pekne nam vsetkym vypisali harky za nepovoleny vstup na cudzi majetok - v tomto pripade lod, ktora nebola nasa…:D no cuduj sa svete :) a presne v tom zhone ako sme sa vsetci obliekali, [niektori nemali do coho lebo druhi "macheri” im pohadzali veci do vody, ze vsak sranda :D magori - museli ist taxikom v mokrych trenkach :D…] takze som este dobre obstala {bola som v suchom - v plavkach} tak presne vtedy sa stali tie straty, kedy uz som na nejake pseudo gatky na kratasach nemala vobec naladu a len sme upalovali kade lahsie - pretoze sme dany priestor museli opustit na minimalne 24 hodin :)
chudak potom chlapik rano ako to vysvetloval zene … :D to mu veru nezavidim :D
takze takto som stratila tie nohavicky ;)
{viem, urcite to je pre mnohych uplna nuda, ale bohuazial, aj to sa stava ;)} [v mojom zivote ;)]
pripajam este fotosss z predchadzajucich zazitkov - z prvej prechadzky k opere, barbecue party a nasledne lenosenie so spoluziakmi v ramci lunch break medzi skolou ;)
pri opere :)
Harbour Bridge :)
zaciatok barbecue party :) (este co bola 1.vikend - “jako na privitanou” ;))
to uz ranajky - druhy den :)
piatkovy chill out so spoluziakmi
totalna zmeska narodov (czech, slovak, poland, italy and kenya)
patecek, vikend pred nami, robota je, pivecko tiez ;) do skoly idem ;)
poznate ten pocit kedy by ste chceli najradsej len skakat, hybat sa do rytmov hudby (ktora mi tu prave hra), smiat sa a radovat sa s ludmi, ktori su okolo vas (som sama doma :D) ci daleko, no stale pritomni? [nemyslim tym sa kotulat ;)…]
tak prave tento feeling mnou prudi a ja smerujem do skoly na druhu polovicu vyucovania ;) [kedze profku na rano mame dlhodobo choru a profaci sa okolo jej hodin tocia jak, ked doktori cirkuluju - stale je tam niekto iny :)…]
a to je len 11.22 am, 15.11.2013, slniecko tu svieti a je tu nadhernych okolo 20 stupnov :) no stale treba nejaku tu koselu cez seba hodit, ci light sako, k tomu farebne kontrastnu satku aby ten outfit trosku vypadal a ja nezostala nedajboze doma lezat so zapalenym hrdlom! to teda nie ;) pretoze ten vietor vas tu proste zozere zaziva, ked zacne mat svoju chvilku samozrejme :) - pripomina mi to Zohor! dedinu, v ktorej som prezila detstvo, mnoho kruzkov, prve kamaratsva ci lasky ;) skvela to analogia ;) s vetrom…
{clovek stale mysli na domov, rodinu a kamaratov - miesto/a, kde nieco prezil a je logicke a normalne, ze mi to chyba - no zaroven si treba uvedomit, ze zijeme v 21.storoci, kedy funguju lietadla, lode celkom dobre plavu, vlaky, autobusy a dokonca aj nase nohy :) - cize stretnut sa nie je uz v tejto dobe problem - vsetko je o prioritach a ja sa tesim ako blcha, ze odtialto mam svet ovela viac na dlani ako od nas zo Slovenska… uz iba tie lety do Azie, ci na suostrovia okolo, krasne zabudnute ostrovy ako take, su tu za par supek, juj tesim sa na tieto cesty - u'r welcome to join me ;)}
mozno to bude tym, ze nik z nas nevie, kam nas ten vietor zavedie ;) …
ako substitute by som mohla zadret vodu a vlny, ktore - ked chcu, vas zanesu a daju vam zabrat vratit sa na breh… vtedy sa clovek tiez zamysli, pri tom boji o zivot so zivlami… skuseni surferi mi povedali, ze netreba s tym bojovat ale nechat sa unasat aj tymi prudmi a snazit sa plavat popri pobrezi az raz ucitite mensi tlak, ci prud a mozete znova doplavat na breh… neviem ako, no funguje to.. to ked skaly, vlny, prudy vsetko sa na vas vali z kazdej strany (ani nestihate mat strah zo zralokov), uvedomite si krasnu jednoduchu vec, ze chcete len znova okusit ten pocit statia na zemi a vediet, ze budete stale schopny niekoho objat…
{uplne obycajne veci stavaju sa drahokanmi}
… zivly; velmi mi to pripomina taky nas zivot - vidim to ako parabolu… (use your mind and be critical!… ;))
v pondelok, 11.11.2013, potom co som v noci dopisala prispevok do blogu asi okolo 5.00am, som si naschval - aby som sa aspon trosku vyspala -nastavila budik az na 10.00am aby som prisla do skoly pred skoncenim jednej celej hodiny, ktora teoreticky trva az do 1.00 pm, no prakticky konci ovela skor ;) chcela som tam byt okolo 11tej, az 11.30am aby som zapisala seba, spoluziaka a vlastne aj spoluziacku, ktora mi v noci napisala z party :D (ale to som si precitala az rano, ked som chcela pisat ja jej aby ma zapisala :D) - to tak hold tie pondelky byva :D MNO, to mlaaaadi ;)…
zasmiala som sa rano, ked som zistila, ze je vonku uplne hnusne pocasie; prsalo, fukalo a bola zima. nemam dazdnik, ani nepremokave topanky - (tenisky fakt neratam) - gumaky ostali doma, a ja zacala prehadzovat v hlave myslienku neist do skoly :D ups… to uz je vzdy zle, ked nad tym zacnem co i len uvazovat; to potom staci jeden miniaturny impuls aby ma presvedcil a dal za pravdu tej hroznej druhej strane mojho ja - flakacskej! :D
a veru, ze tak aj bolo! netrvalo dlho a za par minut mi prisla sprava na whats appe od kamosa Paliho :D, ze ci idem do skoly lebo, ze on v takomto pocasi do skoly nechodil, pokial nemal auto. no a to si viete predstavit, ze mi viac netrebalo :D spocitala som si, ze vlastne nikto tam nejde (kedze som mala zapisat dalsich dvoch spoluziakov), a ja akokolvek som aj chcela ist, to pocasie ma proste udupalo v posteli az do 1.00pm - krasny to zivot :) [spoluziaci si budu musiet najst asi ineho zapisovaca :D - neosvedcila som sa - no - ups :D]
na to, ze o 2 tyzdne koncime a mozeme chybat len urcite percento som na tom celkom slusne (kedze som este nechybala) a povedzme si narovinu, kto by z vas isiel? premoknuty prist do skoly, kde sa tri hodiny prebera latka, ktoru si doma sfuknem precitat za 20 minut a este aj spravit zadania - som sakum prask hotova do hodinky - takze why not? nebudem predsa marnit cas, ked je vonku skaredo ;) [keby bolo pekne, mam asi rovnaku vyhovorku, ze?! - boze fuj Romana ber to vazne :D]
radsej som to zobrala z druhej strany edukacneho vzdelavania a pustila som si pekne filmecky v anglictine aj s anglickymi titulkami aby som teda dostala do usi vsetko co rozpravaju - aj ked nevedomo ;) v podstate som si spravila home-school a dobre to bolo :) trvalo to pondelok, utorok a este aj krasnu stredu, kedy som sa ale aspon donutila ist nakupit :)
v utorok som mala ist pracovat o 5.00pm ale v restike mali nejake zrusenie rezervaciek takze ma nebolo treba, co je na jednej strane super, lebo som mohla kvasit dalsi den doma bez toho aby som co i len prstom pohla, no na druhej strane nezarabam, takze je to vsetko dvojsecna zbran :) no aj tak, som vysmiata a stastna, ze som prezila 3 krasne dni naozaj len lenosenim pri filmoch, pri ktorych som si zachillovala, oddychla si, nabrala silu a este sa aj zamyslela :) ale naozaj len trosku :) [kedze mne sa to vsetko dostava do snov…]
in other words, nikde nie je napisane, ze by mal clovek stale len nieco robit, alebo sa ist aspon prejst, ci upratovat alebo podobne zalezitosti… nemusi! ono, ked telo a mysel nechcu, a nechcu naozaj tak, ze to lezanie a nic nerobenie vas naplna - treba tomu nechat volny priebeh a naozaj len LENOSIT! :) pretoze ono zasa pridu tie dni, kedy spanok bude raritou a sichta v jednej robote vystrieda druhu a clovek bude rad, ked si lahne, ci vo vlaku do skoly spise ulohu…tesim sa na tie dni, citim ich v kostiach, ze pomaly ale isto prichadzaju, pretoze skola sa pomaly konci a leto zacina naberat na obratkach :)))
(a ano bola som az taka leniva, ze sa mi len ani dalsiu robotu nechcelo hladat - lebo to vsetko sa rozbehne akonahle bude treba ucty platit :D) klasika, kazdy to tak ma :) pardon, vacsina ;) ci mensina? :))
ked ma spolubyvajuca budila o 1.00 pm, ze “opica stavaj a pod na prochazku”, nevedela som si to ani predstavit a vyhovorila sa, ze nemozem, lebo kamos mi mal doniest ranajky z pekarne :D a dobre som urobila, lebo za necelych 10 minut ako ona odisla, mi volal, ze pridi si dole po ranajky :D stastna to zena ;)
tak som zasa len jedla a kukala filmecky a naozaj nic nerobila :) okrem nejakeho mini jedla :)
neviem ako je to mozne, no po 3 dnoch tohoto - vysloveneho hnitia doma! - som sa trosku rozhybala; prestalo ma to naplnat.
dnes vo stvrtok, 14.11.2013, som uz zacala obvolavat dalsich ludi kvoli robote, varim tri chody, popritom si ale lebedim, popijam striedmo vinko, urobila som si konecne udrzbu tela a vymyslela ako si v kupelni depilovat chlpy, [kedze tu su ine zastrcky :D a ziletky su fakt o hubu!!!!] konecne som nezapla ziaden film, ale si uzivam hudbu, ktora vyplna kazdy prazdny priestor tohto bytu ;) mozno aj preto, ze som konecne sama domaaaaa uz od raaaana :) a je to predsa len iny pocit a klud..
aj ked so spolubyvajucou Jankou a jej mladsim frajerom Tomom (tusim ma 28), cize 30-tnici :D, si rozumiem skvelo, kecame, niekedy si popijame a zblizujeme sa. Tom mi povedal, ze ich tu omladzujem a ze je tu zivsie :D najlepsi feedback! :) Janku som doma stihla zasvätit ake je to finske performance, takze open minded domacnost ;)
medzitym bonzovacka :) :D
vcera dosiel kamos Pali na veceru (on tu byval predo mnou, takze Janku velmi dobre pozna) a zacala mu na mna “bonzovat”, ze “to si mi sem dal dobreho nezmara :D vlastne co se divim, kdyz je to tva kamoska :D ale uz jsme si s Tomem zvykli, ze kdyz Romca nekam jde, ci do prace nebo do skoly, ze ji 3 dni neni :D” tak toto, ked zadelila, tak som sa len zasmiala a v hlave si zaspominala :D :D :D [nieco podobne hovorila mama, ze si mam nalepit fotku na dvere aby vedeli ako vyzeram, kedze doma ma je malokedy :D] pritom ono to nie su vzdy 3 dni :D niekedy len 2 a niekedy aj 4, ci 5 ;)
a no a co, ved clovek je mlady, zvedavy a preco by mal vlastne hnit doma sam??? nevidim v tom dovod! takze, ked uz raz vymknem paty z domu, tak nech to stoji za to! a je plne zazitkov a poznani ;)))) a aj ked som si tieto dni lebedenia a nic nerobenia nadmieru uzila, prestalo ma to naplnat a treba zmenu - zasa okusit ten cerstvy vzduch a ludi, ktorych na sto percent zajtra postretam :D sranda na tom je, ze sa nemusime ani dohadovat a ono to krasne ide… ;) samo …
bude to mozno aj v tom, ze zajtra mam skolu - ma byt pekne :D [takze aj pojdem :D], stretko kvoli dalsej robote, a zeby aj tym, ze je piatok a ja som plne oddychnuta??? :)) och to zasa budu zazitky - juj az ma v boku pichlo a krasny pocit, co z usmevu prameni, zavalil sa mojim telom :) vlastne to telo a dusa je sakramentsky inteligentne - vedelo preco ma oddychovat - ono uz nieco planuje za mna :D
{ja stale hovorim, ze som v tom nevinne!}
urcite stretnem novodobe znamosti zo Slovenska, presnejsie z Presova! - nikdy som neverila, ze by vychodniari mohli byt taki zabavni, vtipni a este aj na poradecku napriek osobnostnej historii, ktoru si kazdy z nas nesie ;)
a to uz je jaky paradox toto??? :D vychodnari a ja zahorak - stretneme sa v Sydney a huby nam nejdu sa zavret :)
…no chcem s nimi stravit tie popracovne chvile :) pripominaju mi partiu na Slovensku, ludi, na ktorych denno-denne myslim;
{vzdy rada a s usmevom vracajuc sa v case, kedy usmev vycari sa mi na tvari :)}
ci vstavam, ci zaspavam, tie prezite chvile - chaty, zurky, afterky, warmupky, oslavy, nedorozumenia, zaspavania, ci zobudzania :) ci len vrucne objatie, ktore nema ziadnu realnu cenu pretoze jeho hodnota je uplne niekde inde - nepopisatelna, nevycislitelna a nemozna interpretacie
[to kazdy z nas vie, ake to je a pokial nie, je nacase aby ste to zistili! pretoze to su chvile, na ktore clovek spomina a ktore hybu telom; tvoria ciny…;)
{lepsie to popisat neviem :)}
….tie chvile, kedy sme sa postretali na pivo a sedeli, debatili, (niektori sa aj pohadali a odisli) no stale sme zostali kamaratmi, ktori na seba akosi davaju pozor, podrzali sa, vypocili sa, pomohli si ako najviac len mohli, zaujimali sa o seba - nevedno preco, azda, ze sa mame radi - toto su kraaasne pocity a ja som najstastnejsi clovek, ze som ich plna! :)
a tympadom, ze uz som si tu akosi nasla aspon nejakych znamych je to tu vsetko ovela lahsie pretoze mi velmi zacinaju pripominat tie chvile doma ;)
je to sranda kolko velmi podobnych situacii, zi len zhoda mien je opakujucich…. {neda mi to pokoj :)}….
:D smejuc sa od ucha k uchu, nechapajuc ako toto vsetko moze tak dokonalo fungovat ;) :D
skoda, ze sa prave tento smiech, ktory sa vynoril neda popisat akoby som chcela :D pretoze by som ho s vami naozaj rada zdielala (pri pomysleni na to, co sa stihlo vsetko zomlet :D…)
nic to; prebehlo uz dost vela dni a ja som mala sice slinu aj chtic pisat kazdy den poctivo :D, (no dobre, viem, ze mi to nikto neveri, no ta myslienka tam NAOZAJ bola a stale je!;)) ), alebo aspon teda urcite skor ako dnes som chcela pridat nove zazitky, pretoze tych je kazdym dnom neurekom a ja sama mam co robit aby som to vobec realizovala, pamatala si a dokazala to vlastne cele pochopit, prijat a hlavne stravit :D
pride mi to ako jeden velky joke (vtip), pretoze vsetko tu ide tak lahko a samo, s usmevom a bez stresu, ze mozem len dakovat a dakovat, no vlastne ani neviem komu :) zeby vesmiru a ten zakon o pritazlivosti naozaj funguje? napriek mojmu velmi kritickemu alebo lepsie povedane tvrdohlavemu pohladu, ci “neveriacky tomas attitude (postoj)” musim priznat, ze co clovek vyzaruje, to pritahuje alebo inak povedane vrana k vrane sada, ci rovny rovneho si hlada, aneb jinak - kazdy pride niekomu ci niekto do zivota, ktory ma urcity task that must been done! asi som sa o tomto presvedcila ci uznala, ze to asi naozaj nie je o druhych ale o nas samotnych ;)
takze, kde som to vlastne minule skoncila… aha, pri pokute tusim :D funny story - tesim sa ako to budem rozpravat svojim detom v tomto veku ci vnucatam ale vlastne to je tak daleko, ze kto vie ci sa toho vlastne dozijem (svojim zivotnym stylom, ci ich, ked budu po mne, tak mozno ani ne :D)
v sobotu ako som prisla po tej exkluzivnej halloween party som chvilku pobudla doma, nieco navarila - prisiel aj Pali, najedli sme sa a vykrocili pozriet jeho znamych; uspesni fitnesaci, vyhrali niekolho prestiznych sutazi v Australii a teda su dost namakani! taku zensku by som teda nasrat nechcela! to by zo mna bol asi len lizanec v trenkach :D tam sme boli ponuknuti kokosovym mliekom, ktore malo enormu energeticku hodnotu; kokos, kto by to bol byval povedal ;)…
pokracujem teda minulym vikendom, 2 & 3.11.2013, kedy som stihla zaskypovat svojim skalnym rytierom na Slovensko, Eric & Marecek z Ruzinova, hadzali perly jednu od druhej to vam mozem zarucit! :D od Marecka som sa dozvedela, ze v ramci Halloweenu a vsetkym svatych sa domov chystal od stvrtka - ja som s nim volala v nedelu :D a stihol mi povedat, ze bol asi na 5 zurkach plus pikosky od Erika sa nedali nepocut a nezasmiat sa :D ti dvaja, to je jak PAt a Mat v plnom nasadeni, iba trosku svojskejsim sposobom no na urovni s vtipom, stylom, ziarlivostou, rypavicnostou, mini bitkou, smiechom, usmiernenym sa, mojkanim, no proste alles in Ordnung, alebo all in all, su to moje kuriatka ;) pri ich rozpravani a ukazani kuchyne, kde bolo teda uuuuplne vsetko naradie, ktore treba na nedelu rano, som sa len usmiala a citila sa vlastne uplne pri nich no na miiiile daleko :)
navecer v nedelu, 3.11.2013, som mala dlhsi rozhovor s Mitchom, ktoreho by som oznacila ako totalneho partaka, aneb ako mojho starsieho brata, (ktoreho biologicky vlastne nemam), no s Mamankem :D, co je jeho dalsia prezyvka :D, sme sa psychicky nasli! velmi si ho vazim, pretoze to je jeden z tych mala ludi, ktory sa nezaobera tym co ludi rozdeluje ale naopak tym, co ich spojuje, to ako si mozu vzajomne pomoct a byt si napomocni; pre toto sme zostali aj nadalej velmi dobrymi kamaratmi, aj ked sme sa spoznali na skole, ktoru sme vlastne ani jeden z nas nedokoncil (stravila som tam o rok dlhsie - skoro :D, ;)…)
on je ten totalny kludas, ktory ma na haku a ja som ta, ktora vykreslovala chvilky stresu ci nepokoju, ze nieco nestihnem, no Mitch ma dal vzdy do kludu :) je to proste pohodak :) svojim sposobom sa doplname a je to nadherne priatelstvo, ktore bude drzat aj po par rokoch :) s Mitchom sa urcite stretnem niekde v Azii na ostrove s brckom v hube a Long Islandom v ruke ;) Mitch - zacni na to mysliet ;) vidime sa na Fidzi!!! ;)
pondelok, 4.11.2013, ha :D tak to je teda den skoly, kedy sa riadne zasmejete :D alebo teda mne to doslo fest smiesne po tom, co som si ponadavala do totalne sprostych a nepozornych :D…
ono, ja si vlastne uz ani nepamatam, co sa priamo v tej skole dialo, iba nejaky assignment co sme mali spravit a nejak som tomu nevenovala pozornost, pretoze nam dali 1,5 hodiny na to aby sme spisali myslienky na 1A4, tema - idealne working environment (idealne pracovne prostredie) :) totalne easy :D…no pointa pondelka len pride :D
ahaaaaa, ja uz viem preco to bol vynimocny den :D lebo ja tupana som si nepozrela kolko ma byt stupnov, kukla len von oknom, kde som videla svietit slnko, obliekla sa pekne do sandalok, kratasky a tricko s kratkym rukavom a ono bolo cely den katastrofalna zima, max 17 stupnov :/// (tu tie stupne trosku inak citit a ked ten vietor zacne zavijat je to naozaj o hubu!!!) takze som pekne mrzla jak totalne jelito! tak mi treba, krava
jaaaaj uz viem co bolo este zaujimave :) no predsa prechadzka so spoluziakmi k opere a vypitie pivecka s krasnym vyhladom na Harbour bridge a operu :) iba podotknem, ze sme boli zostava - slovenka, ceska, polak, kenya a pivo nam capoval fesi australcan - ale fakt bol taky, no proste celkom hriesny :D)
no, ale co je zaujimavejsie je cesta domov :D ja, jak velka herecka, co som si myslela, ze uz mam MHD v Sydney zmaknute na jednicku (neviem, kde som k tejto myslienke prisla, kedze som cestovala v ramci Sydney asi len po 4.krat…) no ale budis. nasadla na nejaky vlak, ktory isiel akoze mojim smerom a sedim, sedim tam jak taka kvocka, aj mi to dojde uz celkom dlho, no napriek tomu sedim. ne aby som si kukla stanice, ci checkla vlak ci ide aj do mojej stanice. sa preberem az po 45 minutach (co moja trasa trva z centra asi tak max. 20 min - nepytajte sa prosim preco az vtedy :D) a fakt si predstavte, ze ono som sedela v blbom vlaku :D
medzitym som velice pisala Palimu ci pre mna dojde na stanicu menom Rockdale, lebo mi bola neskutocna ZIMA, kolena omrznute a tak…ale aj aby som nemusela platit 2,2$ za bus (inak sa da ist aj peso, ale nemam to stopnute, pretoze, ked som si to chccela dnes, 10.11.2013, stopnut, vybrala som sa domov inou ulicou - dost odveci - a cela trasa z vlaku domov [co moze trvat okolo 20min peso] trvala asi dalsiu hodinu - takze no comment! :D som totalne nesustredene trdlo a som si riadne ponadavala, aj po’‘covala aj vsetko, ale nie preto, ze by som stratila cas ale preto, ze som si pripadala fakt uz jak MANTAK! co k tomu patri, ked clovek ide z roboty unaveny a to este po jakej dalsej story :D :D :D … :D :D vratim sa k nej neskor ;)…
:D no, tak teda vystupim z toho vlaku a nasadnem na dalsi, ktory ide opacnym smerom, medzitym zistim, ze ani ten vlastne nestoji v mojej stanici. tak som vystupila na dalsej co nasledovala a cakala. po tom, co presli asi dalsie tri vlaky po intervale 4-7 min a mne zacalo byt divne, preco vsetky stoja v rovnakych staniciach a nie je tam ta, ktoru chcem ja, mi cvaklo, ze musim ist asi na ine nastupiste :D (ano ja naozaj necestujem 1.krat :D) wuala bolo to v nastupisti :D kedy som este viac premrzla!!!! vrrrr. medzitym ma teda pali dosiel cakat na stanicu a jeho prva veta bola, ze “no ty si dobre modra ty trdlo co si sa neobliekla!?” :) po tom vsetkom som sa naozaj mohla len usmiat a byt rada, ze sa vezem ;)
takze tolko k pondelku :D tyzden zacal teda exkluzivne :) hned sa prevezem, zmrznem a este aj doma zistim, ze mi doslo vino :) hor sa do obchodu ;)
nasledovaj utorok, kedy som pekne spala az do obeda a kvasila doma, dohodla si job interview v jednej talianskej restike na stredu, kedy ma by the way dotycny, co mi to stretko sprostredkoval zobudil o pol 1 poobede s tym, ze kedy by som sa mohla prist ukazat :D uz sme v 6.11.2013. tak som pekne vyskocila z postele, dala rychlo brain-stormingovu sprchu, kedy som premyslala co napisem rychlo do zivotopisu a co si na seba dam :D zo sprchy som vysla jak blesk az po 15 minutach, kedy som mala vsetko premyslene, otvorila pc a CV zbuchala do 10 minut (co som nad tym predtym rozmyslala x-krat a nebola schopna nicoho, tak ked cloveku kuri pod ritou je aj nemozneho schopny!) to je holy fakt, bohuzial :)
este som mala aj to stastie, ze ma teda novy znamy Milan prisiel zobrat lebo isiel nahodou okolo :) mali sme este nejake pracovne stops, no ja som bola rada, ze nemusim ist tu streku tymi busmi a vlakmi (po tom zazitku z pondelka niet divu… :D). prisli sme na miesto a majitel si nechaval nacas, tak ma Milan zobral vedla do baru, kde sme si dali pivecko - jedno, druhe - na tom slnku dost :) a ja som zrazu vedela naozaj aj tou taliancinou vypravat :D a to som si myslela, ze uz som ju zabudla :D
medzitym Milanovi zvonil telefon a trubil nanho nejaky kamos, ktory sa za nami stavil, bol este s jednym dalsim kamosom :) obaja zasa Slovaci - jeden z Presova a druhy z BA :D skoro som odpadla :D
idem velice na job interview, ktore prebiehalo medzi recou a brani objednavok takze uuuplna balada :D najprv chceli aby som prisla hned vo stvrtok, no to som striktne odmietla pretoze som tam mala naplanovany vylet so spoluziakom do Blue Mountains; no to som este nevedela, ze vsetko bude uuuuplne inac :D).. tak sme sa dohodli na sobotu o 5pm :)
idem nazad do baru, kde sme predtym to pivo na slnku slopali a kde nas chalani, Michal a Juraj, cakali. kedze som nemala nic v plane, bola som otvorena hociakym zvratom ci navrhom, ktore na seba dlho nenechali cakat. padla otazka sa ist pozriet na cikajuceho panacika alebo finsky odvar; no a potom nechod :D tak som skoncila u dalsich slovakov na byte, kde sme popijali pifko a skumali finske zeleninove korene, ktore tomu vsetkemu dotvorili to spravne ambiente ;) medzitym prisiel aj Jurajov spolubyvajuci Peter a dalsi ich kamos Peter :) zasmiali sme sa :D
vo stvrtok, 7.11.2013, som nebola schopna ist na vylet do Blue Mountains, takze ma Pali vyzdvihol a robila som mu spolocnost, kedze chlapec pracant robi den noc a potreboval trosku rozptylit aby za tym volantom nezaspal. dali sme si extra fajny obedik
a pokracovali v nasej obkruznej jazde, kedy sme sa vyviezli na miesta s nadhernym vyhladom na to podstatne v meste ;) navstivili sme kamosov z prvej barbecue party, kedy som si stihla kupit listok za 180$ na subsonic festival, ktory ma byt 6.-9.12.2013; pripajam link na video z minuleho roku ;)
doma som sa so spolubyvajucimi zakecala do 4 rana, kedy vytiahli na mna domacu slivovicu a nejake zmrazene - smiesne - cookies :D skoro som zdochla! :) tomu sa hovori stastie :) nejdem komentovat to, ze rano do skoly som bola jak omacka! dosla som len o 20 minut neskor a profak nebol furt v triede, takze moja dochadzka sa vyrazne zmeni a budem chodit tak aby som nanho nemusela vyckavat ;) zadali nam nejake ulohy, rychlo sme to zbuchali a isli na obed k opere, kde sme si po ceste kupili pivecka, uzivali si vytecny vyhlad, medzinarodnu spolocnost narodnosti, mixture of cultures & languages a tesili sa z teplych slnecnych lucov ci historiek, ktore sa vynarali akonahle pivecko zacalo prudit ;)… [vsetkym som detajlne opisala piatok, 1.11.2013 aneb halloweeenska noc pokuut ;)…] som rada, ze sa na tom vsetci stale sulaju ako ja - lebo to je proste TOP (beginning)! :D
ale kedze moje telo nie je perpetum mobile, cuduj sa svete, patek ani ne pred polnocou uz pekne v teplucku, osprchovana a v polohe lezmo, tesiac sa, ze NIKAM NEMUSIM IST - AAAAANo! uplne som si to uzivala :))) ;))) :D!!! a spala zas az doobeda :) no potom som sa nejak skonsolidovala a isla varit, pretoze som sa tesila, ze pride Pali a dame si spolocny obed.
aby mi to lepsie islo, nechybalo vinko - potom fantazia lepsie pracuje ;) tak sme sa fajne najedli, dali nejake pifka, kukli fiiiinov jak cikaju ;) a ja mala ist do roboty :D padol navrh, ze zavolaj im, ze dojdes az na 7pm - toto som zavrhla a nastastie som nepovolila! no dosla som riadne vychillovana a robit sa mi veru moc nechcelo, povedzme si jak je… ;) :D no v hlave sa mi to zacalo spajat a ja som viedla neustaly vnutorny boj, kedy som nad sebou konecne VYHRALA :D, spacifikovala sa, dala si double espresso s extra vela cukrom a cely vecer som kmitala hore-dole jak svihadlo na praktickych hodinach fyziky a dokazala tym 1.dojem podstatne zmenit a naklonit na svoju stranu. [to pivo bolo zo mna na zaciatku urcite citit…]
vsetci tam su chlapi, ja jedina zenska - co viac si zelat ;) hned som sa skamosila s hlavnym kucharom, barmanom aj casnikom aby bolo secko na poradecku - a tak aj bolo :) sadli sme si ;) jedlo vyborne, hlavny kuchar sa narodil na Fidzi a je cernoch :D) povedali mi nech pridem aj v nedelu o 11am, 10.11.2013 :) no ale kedze som mala aj tam hned kamosov, z roboty som odisla s 1 porciou pasty alla mare ci jak to oni volaju {no najedli sme sa z nej 4}, plus ich speci salat s mozzarelou, kurou a este aj avokadom - no vytecne!
no ale teraz pride ten uplny JOKE celeho tohoto bytia tu :D zacina to byt viac zaujimave :D
tak si teda pekne vykracujem domov a oproti mne chalani Michal a Peter, ktorych som spoznala v stredu :D vtedy som sa zacala riadne na tom ujeb*av*t lebo to je proste az komicky neuveritelne! ze v celej Australii, ci Sydney - metropola s poctom obyvatelov [4,6 miliona], pomaly ako cele Slovensko (keby neratam ciganov) a ja natrafim na nich! :)
zdravim ich a oni, ze “kam ides?” a ja, ze z roboty, mala som 1.den a oni, ze “super, tak pod s nami” a ja, ze “dobre”. o 3 minuty nas vyzdvihla Michala, Michalova dlhorocna priatelka, ktora viezla v aute dalsiu slovenku Petru :D inak obe velmi pekne baby! fakt som kukala :D tak som sa zasa viezla :D pripadala som si unesena - vlastne som aj bola :D ale ako dobre :D
dosli sme na byt, kde sa otvorila flasa Jamesona a nejake pivecka… plus tam na nas cakala Martina, Petrova frajerka, ktora navrhla ist sa pozriet na balkon ci neuvidime na ceste Jamaicanov, aneb trosku sa nadychat cerstveho vzduchu a pritom dychat krasnu zelen…………………………….. ;)
naladicka sa nam rapidne zmenila a potom co chlapi, Peter a Michal odkvecli na gauci, sme to my baby, plne smiechu, rozjeli az do 5 am, 10.11.2013, rana. Zistila som, ze Petra a Michala robia hned vedla mna v dalsej talianskej restike, a ze s hodou okolnosi musi ist jedna z nich takisto do prace. no to nie je az take interesting ako pikosky, ktore sme hadzali jedna cez druhu - to boli vyslovene preteky, ktora nieco lepsie zadre :D {tiez som im povedala true story o lodi… :) }
Martina dala otazku ako budeme spat a Michala to vyriesila behom ruky - vsak jednoducho :) ja s Michalom v spalni, ty s Petrom tu v obyvacke a Romca sa moze suchnut potom k Petre a pritom tie pohlady medzi sebou a naraz smiech - vybuch dalsi az som si skoro cvrkla :D
no ale tak aj bolo :D o 5,17 am, 10.11.2013. som si lahala a nasledne okolo 10 am zobudzala, nedela rano, pekne na lyzicky, v teplucku a s krasnym pocitom som sa prebudzala - plna energie a chuti do prace kedy ma nic nemoze rozhodit ;)
a mame tu jemne zhodnotenie a zhrnutie celych 18 dni mojej existencie; mam uz partiu na festivaly a party, cloveka, na ktoreho sa mozem spolahnut, totalne do pohody spolubyvajucich - ktori nevystrajaju za to, ze je clovek mlady, partiu v skole, srandovne kamosky partacky, ktore maju zaroven aj ciel, vedia sa bavit a pracu beru zodpovedne - (spravna kombinacia pre mna ;))…!
necakala som, ze to pojde tak rychlo a hlavne lahko, no nehnevajte sa, ked vam poviem, ze MILUJEM SVOJ ZIVOT!!! ;)
31.10.2013 0:45, mam uploadovane prve fotky, plus uskutocnene prve skype hovory nielen s mami a tati, ale aj so slif, kamoska, co tu uz par mesiacov zila predo mnou a pred par rokmi; by the way, slecna, ktora mi vsetko vybavovala a vdaka ktorej sa tu uz usmievam… :)
30.10.2013, za cely den som…
stella2573
Ciao bella. Som veľmi rada, že sa ti to podarilo. Držala som ti palce a verila, že sa do tvojej zasnivanej Austrálie dostaneš. Go ahead baby. ..tesim sa s tebou!!!♥♥♥
prva moznost je vzdy lepsia, druha alternativna ;)
MNO, netrvalo dlho a Romanka dostala svoju 1.australsku pokutu :D 250$
Do placu mi je z tej sumy, no ked si to predstavim mam stale usmev na tvari :) light touching na cudzej jachte v pristave hold nekoresponduje s tymito zakonmi - no kto by to mohol vobec tusit, ked u nas pristav pomaly ani nie je :D … je to vsetko OK ;)
Piatok, 1.11.2013, den sa zacal skvelo; isla som do skoly, nacas :), a zostala tam az do konca, ku podivu :) - uvidime ako dlho mi to vydrzi, kedze prezencka sa dava na zaciatku hodiny :D ale nee, ja to potrebujem tam sediet jak mumak aby som bola v klude… ;)
po skole nasledovala party na lodi, kde som sa musela teda patricne aspon trosku zamalovat, kedze bol ten Halloweeeeeen, som bola za nudnu - rovno zo skoly, normalna a bez kostymu… nastastie zenske toalety su plne moznosti a tak som neskor zapadla; kazdou navstevou zachodkov som bola viac a viac IN :)
party sa rozbieha, alkohol zacina slapat a ludia su cim dalej viac priatelski - milujem to, skoda, ze to tak nie je aj za triezva…
klasika, kamosko Viktor, ktoreho poznam z BBQ (barbecue party, co sa konala 1.vikend ako som prisla) vybavil VIP listky, takze som mala zadara vstup a este aj privilegovany - fuj ale mi je dobre :D
hudba zacala drncat lodou a cuduj sa svete - lod sa pohla :). zacalo ma trosku motat, no telo aj mysel si zvykla na vybornu a po par minutach som ani nevedela, ze sa plavime popri Sydney s krasnym vyhladom na operu a bridge (most), jedinecne osvetlene budovy atd. snazila som sa fotit, no fotak sa moc hybal a su rozmazane fotky :D tie co vysli, budu nasledovat ;)
velmi rychlo som zistila, ze teda diskotiny mi vobec nejdu - ALE VOBEC! tak som sa snazila si dat dalsie pifko atd, no ako aj hladina alkoholu stupala a party people robili skvelu atmosku, moje boky ne a ne dostat do rytmu, darmo elektronika je elektronika a je to moja vlna zivota ;)
takze som bola kvazi za nudnu a trosku som kecala s novymi ludmi na palube vonku, kde teda pofukoval mierne studeny vietor a zelala som si nech sa otepli aspon o 7 stupnov :) zelanie sa sice nesplnilo, no bavili ma chlapi, ci zeny, ktori/e hadali moju narodnost :D to sa podrzte, ku podivu, slovenku nikto netipol :D zeby to bolo tym, ze ani nevedia, ze existujeme??? no ja hrdo a na plne hrdlo odpovedala, ze som zo “Slovakia” a na otazku, kde to je, este krasnejsim usmevom dodala, “it’s the middle of Europe ;)” plus pohladkala chlapca na tvari a isla dalej :)
vacsina ma tipovala na Braziliu, ci Italy alebo Argentina versus Portugal ci Spain :) polichotili mi :)
pri tych diskusiach som dostala invitation (pozvanku) na ilegalnu trancovu party, kde ludom daju 2 hodiny pred zacatim vediet, kde sa kona a ked pridu policajti treba utekat do lesa - nieco pre mna, adrenalin ako sa patri, takze buduci tyzden bude vzruuuuso ;) [mami, tati, babi - klud, vsetko je to v pohode, som dospela ;)…] ostatni, vieme o com ;)…
je mi krasne, ba az hnusne dobry pocit sprevadza ma a je mi luto, ze ho nemozem zdielat s ludmi, ktori o to stoja; no cas je vsetkemu riesenim a aj ked trpezlivost nie je zrovna mojou silnou strankou, mam ju! I’m looking forward ;)
este sa vratim k tej pokute :D snazila som sa zahrat na city a jedno s druhym, slzy sa valali prudom, chlapi, policajti, na to skocili, no mala som smolu, zenska jedna medzi nimi je vsetkemu na vine - och ty moj boze! to je tak, ked si potrebuju nieco dokazovat nestastne zeny, ktore nie su schopne kompromisu, cez public service - zmie jedny! neznasam zenske v tychto poziciach - fuj, radsej keby zeleninu predavali a boli by sme vsetci vysmiati a happy all the time ;) ale vlastne, ked si to tak zoberem, moze mi jej byt akurat tak luto - vsetko sa to dalo riesit inak :)
no ale netreba zabudat, ze kazdy špás nieco stoji - ano viem to uz aj ja, TAK MI TREBA a tak je to aj dobre, aspon si to adekvatne zapamatam, ze nie som u nas ale niekde uplne inde (akosi to stale zabudam a chovam sa jak pan, ci buran? - takze vsetko je to ok a ma to tak byt ;)) luto mi je len tych nohaviciek, ktore som tam v tom zhone, bohuzial, nechala - kurnik! (mami, tati dychaj … :))
pozitivne je, ze som nic (dolezite) nestratila a vratila sa v sobotu s kabelkou, v ktorej som mala patricne dokumenty ci medialne aparaty. popri tom ako som si to kracala ulicami mesta zo stanice domov (lebo peniaze neboli na bus) som sa usmievala ako slnko na hnoji a vsetky auta, ktore isli okolo mi to vratili - krasa!!! citila som sa ako v nebi (aj ked tam som urcite este nebola; ci nebo si definujeme sami? ;)…ja ano! a je to pre mna cisty pocit blaha, ked mi je dobre a som stastna [pretoze o tom cely tento zivot je! ;)…]
“se straty se pocita” a bilancia je celkom fajn - jedny gatky, nausnica, nahrdelnik a teda peniaze, ktore treba zacalovat - no ja sa odvolam a sto pro mi to stiahnu ;) napisem citak a bude to ok ;) - aj to je skusenost! nie je vsetko zlato, co sa vysti ;)
samozrejme, pri tomto vsetkom, kedy som v noci chcela zavolat patricnym ludom, mi to moj skvely phone nepovolil lebo bol co? no vybity! to su tie super, multimedialne smartfony, ktore ked treba, su kupodivu low battery alebo totally down - som na to maximalne nastvana, (aj ked sa stale smejem :D) ale ide o princip ;) naco mi je x funkcii, ked jednu co potrebujem v nudzi nie je mozne zrealizovat lebo moja fajnova huba musi byt furt up to date a checkovat vsetko co sa u nas deje - tak mi treba, ano ponaucenie sa dostavilo, ze baterku treba setrit - no kto s tym mohol ratat, ze z odchodu o 7.30 am, 1.11.2013 (piatok) do skoly sa vratim az v sobotu doobeda… uprimne, myslela som si, ze budem pekne doma pisat ulohy, no akosi som sa nechala viest, ci uniest - och ta mladost je krasna a prakticka vyhovorka ;)… nemusime si klamat, vieme vsetci ako to chodi - nechapem, ze som bola taka naivna.. ale to uz je jedno :D je mi fajn, som zdrava a nic zle sa mi nestalo ;)
Takze, 1.den v skole som patricne pokrstila a mozem v klude studovat a venovat sa najprv sebe, a az potom vam - pretoze budem mat na to silu ;) a vlastne vsetko sa tu deje nejak samo a ja len zíram a som stastnejsia kazdym dnom svojho zitia ci bytia ;) [ak to niekomu vyznie sebecky, zamyslite sa skor ako ten pocit zacnete v sebe zivit ;)…]
este taka pikoska zo skoly :D to sa podrzte :D mali sme sa predstavit a povedat, kde sa vidime o 5 ci 10 rokov :D na jednej strane fajn otazka (na zamyslenie), no na druhej mi dosla strasne smiesna a definovala som ju za “magikomicku” ako by kamoska, Jaja, potvrdila [to je jej vyraz :D] :) mozem si ja vlastne nieco planovat??? :D
Nasledne v sobotu som sa ponorila do kuchynskych prac, ala varenie a pouzila pritom cervene vinko, ktorym som podliala cukinu s mrkvou a sampinony, ktore predtym restovali na cibulke a miernom ohni. K tomu cerstvy salat a lososik na masle - cista mnamka; pozvala som aj Paliho, ktoremu som k tomu urobila aj zemiaky - nech sa chlapec naje, lebo je nejaky moc tenky a mam strach, ze keby spadnem, tak ma ani nezdvihne lebo nebude mat silu ;) … robim si srandu, samozrejme, ze je to velky silak a keby bolo treba vzdy mi rad pomoze a poda pomocnu ruku - pomahame si ;)
Medzitym som si konecne zavolala s mojou spriaznenou dusickou, Adamom, ktory mi dodal dalsi pocit naplnenia - som rada, ze dialka medzi nami nerobi rozdiel - je tu stale so mnou a vzdy bude! :) to puto je krasne silne a ani neviem ako som si ho zasluzila! “I must have done something right ;)”…tesim sa a posuvam zaroven…!
ani neviem ako by som to uzavrela, azda, ze kadzy sme si strojcom svojho stastia a treba ist za svojim snom ci citenim a to bez strachu, pretoze to je ten najvacsi nepriatel ako moj tatko hovori - dakujem ti za tuto myslienku! vzdy si na nu spomeniem, ked sa ma ten pocit snazi zdolat! no je na mna kratky, uz o nom viem a idem si za svojim ;)
31.10.2013 0:45, mam uploadovane prve fotky, plus uskutocnene prve skype hovory nielen s mami a tati, ale aj so slif, kamoska, co tu uz par mesiacov zila predo mnou a pred par rokmi; by the way, slecna, ktora mi vsetko vybavovala a vdaka ktorej sa tu uz usmievam… :)
30.10.2013, za cely den som bola schopna konecne vstat pred 12tou, isla som na popriletove info do agenturi, cez ktoru som sem doletela, nastastie mi nic nove nepovedali ako mi povedala Slifka…. kupila som si krasne zelene zavesy aby moja izbicka nadobudla ten spravny šmrnc a vytesujem sa z pisania si zo znamymi zo Slovenska cez fb :) pocitila som velku podporu a to mi dodalo dalsiu odvahu a silu! dakujem vam za to!!!
v pondelok, 28.10.2013, som mala akoze oficialne zacatie skoly, no moj prichod bol az o 4pm (kedze som sa zotavovala po vikende :D) a kedy - vsetko to, co druhi trpeli 4 hodiny - som stihla za 30 minut, vratane odfotenia na studentsku kartu, registracie predmetov, atd… skolu budem mavat piatky a pondelky cely den - od 9am do 4pm, ale su to len dva dni, takze krasa to zit ;)
zaroven som urobila svoj “prvy vacsi nakup”, kedze som vedela, ze budem sama doma a kufre som mala stale nedovybalovane :) tod mala ukazka :) vinko v krabici 4litrove s vlastnym sosakom alebo inak povedane uzaverom, je dnes uz na dne a treba ist po druhe…. je inak velmo fajn, mozem ho porovnat s vinami v bille za 4 az 5 eur/l…to len pre zaujimavost.. este stale mam tendenciu prepocitavat, no verim, ze to rychlo prejde akonahle zacnem zarabat tazke australske dolare :D, kde sa hodinova mzda pohybuje nad 15$/hodina… a ked v hospitality, tak plus tringelty ;)
ako som bola 1.krat v Aldi, to je ako u nas Hoffer, ci Lidl, nevedela som ani ake potraviny potrebujem, proste som bola totally lost…no dnes uz je to ine, a to ubehli ani nie 2 dni…(takze som kupila vtedy 4l vina - krabicove, 1kg greckeho jogurtu, nejaky salat, cesnak, mango, chcela som neperlivu vodu - ale tupana som kupila sparkling (cize bublinky), plus zeleny caj aby som mala na rano - nemusim predsa len to vino furt slopat… :D
sranda je, ze za kazdym si spomeniem na nakupy, ktore sa uskutocnovali na akcie, warm-upky, afterky, ci chaty a zrazu musim kupit nieco ine ako je prosty alkohol, ci nealko versus sumienky :D je to zmena, no krasny pocit zaroven…. som tomu vdacna! tesim sa z toho a zacinam si to naplno uzivat - ten zivot tu… uz nesmoklim, ba naopak vyplnam ryhy… (mam kupeny sampon, kondicioner, 2l mydla, citacku kariet, opalovaci krem, australsku sim-kartu, atd) - zalezitosi, bez ktorych niet pohybu :) no dala som si celkom nacas :D cela ja
z domova mam pozitivne spravy, moj brat (7y) je zdravy a stastny, maminka s jindrom (jej celozivotny partner a moja velka podpora) su usmievavi, tatinko so zdenkou veseli, stryko v nemocnici napreduje, druhy sa spamatava a je na dobrej ceste, co viac si mozem zelat?! :) priatelia sa maju skvele (aj ked o tom vela z nich nevie), robota sa mi risuje, tesim sa na piatok do skoly - ale fakt straaasne, konecne uvidim spoluziakov :D a podam patricne info ;)
mam vas vsetkych rada, opatrujte sa a napiste mi ako sa mate, zaujimate ma (aj ked som od vas daleko!) ;)
Predtym ako sa konala barbecue party bola krasna prechadzka mestom - ale len okrajovo - no nadherne zoznamenie sa s ulicami mojho chodenia a fotenia ;) tesim sa ako budem explore this city a hadzat nove postrehy a zabery ;) mozte sa tiez ;) vsetkemu sa ucim - takze budem len napredovat, no akykolvek feedback ci medialna rada je vitana ;) feel & enjoy it with me ;)
Trvalo to necele 4 dni kedy sa to konecne zlomilo a moje vnutro obklopili pocity blaha a stastia, ze som v Sydney, v meste kde je teplo a ocean na dosah ruky ;).
Je nedela, 27.10.2013, 22.15 a usmievam sa od ucha k uchu leziac pekne v teplucku s krasnym pocitom naplnenia. Ani neviem cim ale je to skvele :D.
Mam za sebou vikend a skvelu barbecue party, kde som sa zoznamila s novymi ludmi, vacsinou cechmi, takze mi uz ani nedojde, ze som na druhom konci sveta :D. Predtym som pochodila trosku mesto, dala si pivko s vyhladom na operu a krasny most - fotky neskor, som trosku leniva teraz sa s tym babrat.
Zajtra ma caka 1.den v skolicke, zalozenie si konta a vybavenie si sim karty aby som bola konecne zastihnutelna. (takto nemozem dat ani nikomu na mna cislo - to vobec neni prakticke :D)
Ako som prisla domov tak spolubyvajuci mi hovoria, ze “ty vole kde ses byla, uz jsme po tobe chteli vyhlasit patrani - 3 dni prec”… samozrejme, ze trosku prehanali :D ale smejem sa lebo to iste mi hovorila spolubyvajuca v Bratislave :D zaujimave slovne spojenia prenasledujuc ma kamkolvek sa pohnem :D a ja som v tom pritom tak nevinne :D
konecne som schopna pisat. Som v Australii, presnejsie v Sydney, je tu 23.49 - zaciatok mojho blogu, na Slovensku je + 3 hod viac - len rano ten isty den ako moj (cize 25.10.2013) alebo - 9, ako komu je lepsie si pocitat ;) (dufam, ze som to spravne interpretovala, lebo z tych casovych pasiem som sama jelen).
Zaciatok mojej cesty sprevadzal stres zmestenia sa do kil batozin, vytriedenia blbosti, uvedomenia si, ze odchadzam, vstrebania pocitov uzkosti, smutku, radosti, tesenia sa, no zaroven vzrusenie a badanie po novom nepoznanom pocitu ist uuuplne do neznama. Tesenie sa vystriedalo obavy a zaroven ludsky strach, ktoremu sa netreba poddavat, pretoze strach je ten najvacsi protivnik ako moj tatko hovori. No zaroven ho treba vnimat a uvedomit si, ze ten pocit patri k tomu. Nastastie to moja maminka dokazala vsetko ukocirovat a odprevadit ma v klude na letisko, kde mi kufre najprv zvazila ceska zenska, ktora nebola schopna kompromisu. Tak som musela vybrat celu kozmeticku tasku aby sa mi ulavilo z kufra aspon o 3 kila. Nasledne som isla na vazenie ku chlapovi, kde som mala stale asi o 3 kg naviac ako som mohla mat (povolene bolo oficialne 30kg + 7 kg prirucna), samozrejme, ze vsade som mala naviac :) ale stacilo sa usmiat a bolo to, mame to my zeny len stastie ;).
Pred poslednym check in-om mi doslo nevolno a pred celou poslednou kontrolou pred vstupenim do lietadla, som sa dovracala totalne pred vsetkymi - dokonca na dva razy, vracanie bolo do igelitky a vzapati do kosa - hanba na celu republiku, co vam poviem, po pravde jak je az sa ma spytali ci som v poriadku, ze v lietadle je predsa len tlak. Moja odpoved bola, ze som v pohode, len mi trosku nesadlo ovocie - totalna somarina, ale asi som bola presvedciva, ked ma pustili.
Prve lietadlo bolo totalne super, let trval asi 5 hodin do Dubai, kde som isty cas travilla na toaletach, ale zaludok sa dal do kludu. V Dubaji som presedlala na dalsi let, cakacka necele 2 hodiny, uplne v pohodicke, mily personal, nebolo sa na co stazovat. Nastupila som na dalsi let, kde som sa stale vyrovnala s myslienkou odkial kam idem, co ozeliem a co ziskam, co stracam a co najdem, co zazijem tu a nezajimem u nas s rodinou, ci priatelmi. Tieto pocity, myslienky sa stali mojou sucastou kazdou stotinou sekundy, minuty, ci hodiny, ktore v tom lietadle isli velmi rychlo, no zaroven sakra pomaly. Poplakala som si na x-etap, zasmiala som sa sama na sebe, polutovala sa, vynadala si, podkopla sa, no zaroven si dodala sil, ze vlastne je toto moje rozhodnutie a nemam co smoklit! Zacala som si objednavat vodku s pomarancovym dzusom ale nedalo sa mi ani opit - sa na mne smiali :D. No zasa - chlap, letusak, mi dal rovno 2 wodky a bolo :), potom som konecne dokazala zalomit aspon na 2 hodiny pocas celeho celu, ktory trval 21hodin. Lahko sa to povie a hovori druhym, no ten boj s pocitmy trval dlho, na moje pomery (myslim si, ze este dojde taky stav - a tak to ma byt, cloveku ma byt smutno za tym co opusti, pretoze len tak si to dokaze naplno vazit a ctit, co mal {na druhej strane, skoda, ze az vtedy…}).
Doletela som 23.10. o 22.30, na letisku ma cakal kamarat Pali, velmi fajn chalan, som velmi stastna, ze tu je. No napriek tomu som revala a bola spuchnuta. Ten pocit bol pre mna novy, nikdy som taky nezazila. Silny, no krasny; vtedy dojde cloveku najviac.
24.10.2013 som sa zobudila poobede po 14 hodinovom spanku, totalne znicena, bez energie, bez akejkolvek sily. Kamarat Pali prisiel z roboty a zobral ma na moje 1.australske jedlo, kedy som si dala asi najvacsi steak v mojom zivote, on si dal rizoto :D. Jedlo bolo priam exkluzivne - mnam, mnam, Potom nasledovalo spoznanie sa s mojim novym ubytovanim. Byvam s ceskym parom , celkom super, ze ta natura je mi blizko - som strasne rada, ze tu su a ze mi uvarili caj a mohla som si s nimi pokecat a ziskavat ich nazory a skusenosti, ktore tu nadobudli. Je to pre mna velke plus a zaroven pomoc.
25.10.2013 som sa prebrala okolo 2 pm (14tej poobede) a pocit, ze nemam komu zavolat, za kym ist, ci si len hocico vybavit ma prinutil znovu spat, pretoze moja vnutorna sila este nestacila na to sa zdvihnut, hold aj toto su pocity, ktore ma neminuli. Tak som spala dalej a nestihla nic, ani ucet otvorit, ani ist prve fotky spravit, bolo mi z toho samej zle (zo samej seba a zo svojej totalnej lenivosti, bezmocnosti, ktoru som vtedy citila. tie pocity su nepopisatelne. na jednej strane som sa tesila, ze som tu, no na druhej strane som chcela byt hlavne so svojou mamou, rodinou a priatelmi). Zapla som pocitat, volal mi tatko, ktory rychlo pochopil preco nezapinam kameru. Napriek tomu to zobral krasne a nenutil ma ju zapnut. Pokecali sme si, povedala som mu, ze mi velmi chyba mama, a ze ju potrebujem pocut. O malu chvilku neskor sa mama pripojila a dokazali sme si zavolat, kedy som stale rumazgala. Vysvetlili sme si, ze su to tie prve dni, ktore su vsade tazke…
Medzitym nasledovalo log-in na facebook, kde kamarati ocakavali prve dojmy a pocity (asi pozitivne), no ja som nebola schopna nicoho len napisat, ze stale spim a ze mi je smutno a kontinualne mi je do placu. Pre niektorych to vyznelo normalne a mi povedali, ze ale ved to je krasne a uplne prirodzene, ini sa cudovali a nepochopiii to. Ja som stastna, ze tie slzy prisli a prichadzaju; kazdou slzou mam iny pocit a inu vnutornu silu. Nikde nie je napisane, ze clovek nemoze plakat; praveze naopak, plakat treba takisto ako sa smiat - vtedy je to vyvazene. Potom ako som si zavolala s mamou, mi akymsi sposobom odlahlo, isla som za Palim chvilku si pokecat kym nesiel do dalsej nocnej roboty, vypili sme vinko, postiskali sa, dodali si energiu a isli kazdy svojou cestou. Myslim, ze dnes som prekonala taku 1. fazu zmeny, ktoru som urobila vo svojom zivote a budem sa cim dalej na to pozerat viac s usmevom ako slzami.
By the way, mam peknu izbicku, trosku to tu vypimpujem a bude utulno ajajajaaaj ;) Zaciatky su vsade tazke, no ja som si vybrala tuto cestu a vsetko to ma svoj zmysel a cestou, ktorou pojdem bude len obohatenim a zocelenim vlastneho ja. Tesim sa na kazdu spravu z domova, ja budem pisat taketo hromadne pocity, plus sem tam, kto mi napise odpisem rada separatne.
Som rada, ze sa mame mami, tati, babi, priatelia, s ktorymi som sa lucila na viac etap. Chybate mi tu!
