Peking však začal sedemročný boj o dôveru. Svet sa pozorne díval. A občas si trúfol zdvihnúť varovný prst. Hoci iba veľmi opatrne. Hry nútili krajinu k urýchleniu reforiem. Červení cisári za Veľkým čínskym múrom túžili ukázať svetu inú Čínu. Krajinu západného strihu. Odvážnemu plánu obetovali veľa. Peňazí, ľudí, energie. Len aby zapôsobili.
V Pekingu včera slávnostne otvorili Hry XXIX. olympiády. Zrejme očaria úžasnou atmosférou, modernými športoviskami a budú najimpozantnejšie v histórii. Coca-Cola, McDonald a ďalší nebudú skrývať nadšenie z toho, že ovládli najväčší trh planéty. A svet Číne za parádnu olympiádu uznanlivo zatlieska. Hoci ešte pred niekoľkými týždňami lamentoval nad streľbou do tibetských mníchov a dokonca sa vyhrážal bojkotom. Hoci v krajine úplne neodstránili cenzúru, politickí odporcovia sú odstavení na okraj spoločnosti (to v lepšom prípade) a čínske zbrane naďalej zabíjajú ľudí v sudánskom Darfúre. Hoci…
Sedem rokov pod drobnohľadom Číne prospelo viac ako statická kritika. Čínske vlastenectvo dostalo novú povzbudzujúcu injekciu, v Pekingu pribudla infraštruktúra, konečne sa berie ohľad aj na životné prostredie. Čínske nešváry už nebublú pod pokrievkou, svet o nich hovorí a pýta sa.
Za ostatných sedem rokov sa Čína určite zmenila. K lepšiemu. Vďaka olympiáde. Zostáva jediná otázka. Čo sa bude v najľudnatejšej krajine planéty diať po nej?