František na Slovensku Prečo príde pápež na Luník IX

Renáta Ocilková
Renáta Ocilková

Pápež František nepotrebuje vidieť výkladné skrine vyspelej krajiny, ale chce stretnúť ľudí na okraji spoločnosti.

Pápež František nepotrebuje vidieť výkladné skrine vyspelej krajiny, ale chce stretnúť ľudí na okraji spoločnosti.

Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Prečo príde pápež na Luník IX
Deti na sídlisku Luník IX. Foto – TASR/Roman Hanc

Článok vychádza v rámci seriálu Porozumieť Františkovi, v ktorom približujeme rôzne aspekty pontifikátu súčasného pápeža.

Keď sa v stredu 13. marca 2013 čerstvo zvolený nový pápež sklonil na požehnanie pred ľuďmi, ktorých sám poprosil o modlitbu, človek sa musel sám seba pýtať: „A ako je to s mojou pokorou?“

Ďalším prekvapením bolo, že jezuita Jorge Mario Bergoglio si nevybral meno podľa jezuitského svätca – Františka Xaverského, ale podľa svätca chudoby – Františka z Assisi.

Na prvý Zelený štvrtok počas svojho pontifikátu išiel pápež František umyť nohy mladým trestancom do polepšovne, medzi nimi aj dievčatám, moslimkám.

Keď v júni 2019 na svojej ceste v Rumunsku navštívil rómsku komunitu, znova šokoval svet. Keby len to. On Rómov odprosil. Okrem toho, že ich vyzval, aby sa usilovali kráčať s „dôstojnosťou rodiny, dôstojnosťou zarábania si na každodenný chlieb a dôstojnosťou modlitby“, doslova im povedal: „Na srdci nesiem ťažobu, je to ťažoba diskriminácií, segregácií a zlého zaobchádzania, ktoré podstúpili vaše komunity. Z dejín vieme, že ani kresťania, ani katolíci nie sú bez podielu na toľkom zle. Chcem za to požiadať o odpustenie. V mene cirkvi prosím o odpustenie Pána i vás – za to, keď sme vás v priebehu dejín diskriminovali, zle s vami zaobchádzali alebo sa na vás pozerali nesprávne... Ľahostajnosť je živnou pôdou pre predsudky a zášť. Koľkokrát súdime unáhlene, slovami, ktoré zraňujú, postojmi, ktoré zasievajú nenávisť a vytvárajú odstup! Keď je niekto ponechaný pozadu, ľudská rodina nekráča ďalej. Nie sme do hĺbky kresťanmi, a ani ľuďmi, ak nedokážeme vidieť ľudskú osobu prv než jej konanie, prv než naše súdy a predsudky.“

Možno teraz niektorým napadne: „Jasné, príď do našej dediny, uvidíš Rómov naživo, príď s nimi žiť, potom ich odprosuj...“ Áno, každá minca má dve strany. Možno niekedy súdime a sme znechutení kvôli zlým skúsenostiam, ale niekedy možno len kvôli predsudkom, kvôli nedostatku lásky alebo len preto, že sa nám nechce vyjsť zo svojho pohodlia.

Mňa pohlo z miesta, keď som v hĺbke svojho srdca počula: „Čím si si zaslúžila, že si sa ty nenarodila v rómskej osade?“

Každý z nás v živote niečo dostal. Od toho, kto dostal viac, sa bude požadovať veľa.

V priemere v našej krajine žijeme v blahobyte. Pitná voda nám tečie z vodovodu, denne máme na chlieb, nebojujeme o prežitie vo vojne... Navzájom si máme čo dávať. Ak už nie hmotne, tak aspoň čas, prijatie (menej súdu), odpustenie...

Možno začať tým, že zájdem do rómskej osady a vybudujem priateľstvo s jednou rómskou rodinou; možno len tým, že vôbec zájdem do osady a uvidím, čím žijú, ako žijú, z čoho žijú...

Pápež František od začiatku svojho pontifikátu prekvapuje: v deň zvolenia za pápeža sa pokorne sklonil pred ľuďmi na požehnanie, na Zelený štvrtok neumýva nohy kardinálom, ale utečencom, väzňom, ženám, telesne postihnutým... Odprosuje Rómov, Židov, stretáva sa s utečencami... Aj takto sa dá čítať jeho výber komunít, s ktorými sa chce stretnúť na Slovensku. Okrem katechétov, gréckokatolíkov, židovskej obce, mladých (aj predstaviteľov štátu) sa chce stretnúť s Rómami.

Pápež František si sám po dôkladnej analýze vybral Luník IX. Prichádza tu práve preto, lebo je to jedno z najchudobnejších (či najškaredších?) sídlisk na Slovensku a on chce stretnúť ľudí, ktorí sú odsunutí na okraj spoločnosti.

Nepotrebuje vidieť výkladné skrine vyspelej krajiny. Chce stretnúť ľudí na okraji spoločnosti. Naša logika by bola možno iná: mal by stretnúť zaslúžilých ľudí, ale on si vyberá tých prehliadaných. Asi takýmto kľúčom bol ním vybratý aj Luník IX.

Luník IX ako symbol. Symbol marginalizovanej spoločnosti, ktorú si máme všímať a pomáhať k dôstojnému životu, aj keď je to pre nás obeta.

Článok vychádza v spolupráci s Gréckokatolíckou rómskou misiou.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia
Diskusia