Cabradske strigy
Ej,či len býval Čabradský hrad hrdým, mocným a nedobytným sídlom! Trónil uprostred rozlahlých lesov bývalého Hontianskeho pralesa, na vysokom vrchu dvíhajúcom sa nad meandrom ospaléj, lenivo tečúcej rieky Litavy, vody ktorej ho obmývali z troch strán. Jeho múry toho veru zažili veľmi veľa. Dobrého i zlého. Postavili ho, aby chránil cesty do bohatých stredoslovenských banských miest. A on ich veru výborne bránil a strážil, najmä v období tureckých nájazdov. No hrad, ktorý Turci nedokázali dobyť, dal roku 1812 podpáliť jeho posledný majiteľ František Kohári. Práve Koháriovci si ešte predtým nechali vo Svätom Antone neďaleko Banskej Štiavnice prestavať pohodlný i luxusný poľovnícky kaštieľ. Pri prestavbe dostal kaštieľ symboliku roka - mal štyri krídla, 12 komínov, päťdesiat dva izbieb a 365 okien. Nepohodlná Čabraď sa medzitým dostala do ústrania. Po požiari hrad pustol. Len málo pocestných zavítalo odvtedy do tamojších lesov, ešte menej ich vystúpilo na návršie nad malebnými meandrami riečky Litavy. Krivolaké cesty a cestičky smerujúce na hrad od Plastoviec, Krupiny i Hrušova začali postupne zarastať. Nuž a náhodných pocestných od putovania do tamojších končín odradil navyše aj chýr o strígach, ktoré sa vraj usídlili v hradných ruinách. Chýr sa rýchlosťou blesku rozniesol po blízkom i širokom okolí. O strigách a ich výčinoch si nešuškali iba ľudia v Hontianskej, ale rozprávalo sa o nich aj v susedných župách Zvolenskej a Novohradskej, v čilejkárskom Tekove, až sa vraj zvesti o nich dostali až do Pešti a Budína. Strigy spočiatku len občas navštívili hrad, z ktorého neúprosný zub času odhrýzal, a tak sa jeho múry rozpadávali stále viac a viac. Neskôr sa v opustenom hrade usadili natrvalo. Cez deň driemali v bývalých pivniciach a v sýpke, aby ich slnečné lúče zbytočne nerušilí, a v podvečer, za šera, vychádzali do okolia. Nie nadarmo sa hovorí, že strigy nočnou dobou do rákoša chodia.Obyvatelia neveľkej osady pod hradom sa ich ani veľmi nebáli, tým strigy dali pokoj. O to viacej však škodili obyvateľom neďalekých Badínov, Uňatína či Kozieho Vrbovka.
Cache
Obyvatelia ktorý si snimi nevedeli dať radi , preto hľadajú pomoc a obracajú sa do šíreho sveta s prosbou o pomoc. Tí z vás ,ktorý sa neboja a sú ochotní pomôcť použite všetky možné prostriedky a znalosti aby ste pomohli nešťastným obyvateľom zbaviť sa stríg, ktoré sa tu usadili.Ale pozor aby Vás nezakliali lebo im ostanete slúžiť naveky !!!
Čerpané: Peter Urban, Kamenná žena