Fulla – priekopník výtvarnej moderny

Do slovenského výtvarného vývinu zasiahol vo fázach, keď vrcholila tvorba predstaviteľov ľudovožánrovej tematiky a monumentalizačného výrazu Martina Benku, Janka Alexyho a Miloša Bazovského. Takmer zároveň s Ľudovítom Fullom vystúpil s umelecky originálnym programom Mikuláš Galanda.

Oboch týchto umelcov spájalo aj osobné priateľstvo, takže prešli kus cesty v úzkej spolupráci. Cenné informácie o ich umeleckom presvedčení obsahuje – okrem samotných výtvarných diel – ich spoločná publikácia Súkromné listy Fullu a Galandu z roku 1930, pre ktoré sa vžila charakteristika manifest moderného umenia.

Žiaľ, od Galandovej smrti, a to už v roku 1938, Fulla pokračoval sám, k čomu neprospeli ani vonkajšie podmienky a zmeny spoločenských pomerov, ktoré nepriali snahám o modernu.

ZAČIATKY V 20. ROKOCH

Výtvarnú prácu Ľudovíta Fullu otvárala grafická tvorba dvadsiatych rokov, ktorou mladý umelec reagoval na podnety zo sociálnych situácií povojnových čias alebo pracovný žáner zo života prostého človeka (Vykopávanie zemiakov, litografia, 1923; Na hubách, drevoryt, 1924).

V olejomaľbách tých čias uplatnila sa prevládajúca súdobá tematika vidieckeho žánru a expresívny výraz (Pastierik, olej, 1924; Revúcka rodina, olej, 1927).

Postupne sa stupňovalo Fullovo úsilie o novú interpretáciu témy Slovenska v dielach dekoratívne-monumentálneho výrazu (Požehnanie statku, farebný linoleorez, 1930, a olej, 1932; Vyhnanie z raja, olej, 1932; Pieseň a práca, olej, 1934-35).

Osobitnú kolekciu zahrnuje jeho tvorba z prelomu tridsiatych a štyridsiatych rokov (Katedrála Notre-Dame v Paríži, drevorez; Námestie v Bardejove, farebný drevorez, obidva 1938) a najmä grafické listy s tematickým vzťahom k Bratislave (Blumentálsky kostol, farebný drevorez; Kapucínsky kostol, drevorez, obidva 1938; Svitanie v Bratislave, drevorez, 1940).

SAKRÁLNE DIELA

Ako organická súčasť výtvarného prejavu Ľudovíta Fullu je aj jeho sakrálna tvorba. A to nielen otvorene manifestujúca výtvarný a zároveň duchovný postoj, ako je to vo vitrážach kostolov v Ružomberku alebo Nitre či komorných dielach: Ukrižovanie, drevorez, 1941; Malé ukrižovanie, olej-tempera, 1942.

Fullova sakrálna tvorba sa uplatňuje aj prelínajúc – ako výraz vnútorných postojov v rámci motivácie a tematiky, čo sa odráža vo variáciách originálnych madon a sakrálnych architektonických objektov (Slovenská nevesta, olejomaľba, tapiséria; Slovenská madona, olej, 1947; Madona s anjelmi, olej, 1949).

KNIŽNÁ ILUSTRÁCIA

Vývin celej maliarskej a grafickej tvorby Ľudovíta Fullu sprevádzala knižná ilustrácia.

Umelec si vyberal za literárny podklad diela autorov, ktoré adekvátnym spôsobom korešpondovali so založením výtvarnej orientácie daného obdobia: Ján Poničan, Jozef Miloslav Hurban, Alexandr Nikolajevič Ostrovskij, Maxim Gorkij, Henry Fielding, Ľudmila Podjavorinská, Janko Jesenský, Ján Kalinčiak.

Táto skupina ilustrovaných kníh uplatňovala Fullovu grafiku, najmä však drevorez a linoleorez. Zatiaľ čo v ťažiskovej ilustrácii detskej literatúry prevládala farba, farebný drevorez a autentický kolorit maliarskych techník.

Doménou Fullových ilustrácií boli výtvarné transpozície klasických ľudových rozprávok, ktoré vyústili do viacnásobného vydania zbierky Pavla Dobšinského (Slovenské rozprávky, 1953 – 1971).

PEDAGÓG

Ľudovít Fulla pôsobil určitý čas aj ako výtvarný pedagóg – najprv v obligátnej praxi stredoškolského učiteľa na meštianskej škole v Senici a na gymnáziu v Malackách.

Potom viedol večerné kresliarske kurzy a  výtvarné oddelenie na bratislavskej Škole umeleckých remesiel počas jej celého trvania (1929 – 1939) a po založení Vysokej školy výtvarných umení pomáhal v začiatkoch činnosti jej oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva (1949 – 1952).

V celom ďalšom tzv. produktívnom veku – čo u Fullu presahovalo tradičný limit – žil a tvoril v Ružomberku.

Ďaleko od výstavných, súťažných i akože tvorivých komisií, organizačných výborov, zjazdov a  konferencií. V  sústredení na prácu vytvoril dielo, ktoré sa svojimi výtvarnými a obsahovými hodnotami presadilo samo.

UZNÁVANÝ ODMLADA

Fullove obrazy patria medzi vyhľadávané exponáty našich galérií. Od roku 1969 existuje špeciálna Galéria Ľudovíta Fullu v umelcovom rodisku – Ružomberku, ktorú vybudovali podľa modernej koncepcie architekta Martina Kusého.

Napriek tomu, že Fulla pôsobil v zložitých fázach, nie vždy priaznivých voči umeniu, dosiahol zaslúžené spoločenské uznanie, a to už odmlada: Grand Prix na Svetovej výstave v Paríži, 1937; Trienále v Miláne, bronzová medaila, 1936; zlatá medaila a  čestný diplom Svetovej výstavy v Bruseli, 1958; vymenovaný za národného umelca, 1963.