História
Bordeauxská doga je jedným z najstarších francúzskych plemien psov. Ich predkovia boli pravdepodobne psy Alani, o ktorých sa vo svojom diele zo 14. storočia Kniha o love spomína gróf z Foix. Koncom 14. storočia potom vznikol pojem doga, ktorý je využívaný dodnes. V 19. storočí bolo toto plemeno cenené hlavne v oblasti Aquitania. Psy boli využívaní pri lovoch veľkých zvierat (diviaky, medvede), pri zápasoch alebo ako ochrancovia domov a stád. Roku 1863 sa konala prvá francúzska výstava psov. Tu boli tieto dogy prvýkrát predvedené pod názvom bordeauxská doga. V tej dobe však boli známe jej tri typy: tollousský, bordeauxský a parížsky. Postupom času sa tieto typy zjednotili a dali Bordeauxské doge takú podobu, akú poznáme dnes. Bohužiaľ počas 1. a 2. svetovej vojny nebolo chovu tohto plemena priané a po 2. svetovej vojne bolo takmer na vymretie. Vďaka chovateľským snahám sa však v 60. rokoch dočkalo nového rozkvetu. U nás plemeno nie je moc rozšírené, jeho chovom se zaoberá len malé množstvo chovateľov.
Správanie a temperament
Ako pôvodne bojové plemeno má bordeauxská doga dobre vyvinuté vlohy pre stráženie. To vykonáva bez agresie, avšak je veľmi ostražitá a odvážna. K cudzím ľuďom je odmeraná a nedôverčivá, ale k svojej rodine je bordeauxská doga veľmi oddaná, prítulná a láskyplná, hodí sa aj k deťom. U detí je však potrebné zabezpečiť správne správanie detí voči psovi, u tých najmenších je potreba dozor rodičov - predsa len sa jedná o obrie plemeno, ktoré by dieťaťu mohlo omylom ublížiť. Plemeno je pomerne inteligentný a učenlivé, potrebuje však pevnú ruku a majiteľa, ktorý má s výcvikom psov skúsenosti. Bordeauxská doga môže byť tvrdohlavá a psy bývajú dominantné. S ostatnými zvieratami sa moc dobre neznáša, ak s nimi nevyrastajú od šteniatka. Plemeno neoplýva prebytkom energie, moc nešteká a nie je vyložene hravé. Naopak potrebuje neustále cvičiť, a vzhľadom k vyvinutému loveckému pudu treba ho mať na vychádzkach pevne pod kontrolou.
Vzhľad
Bordeauxská doga je mollosoidné plemeno s krátkou hlavou a harmonickou stavbou tela. Vďaka svojej veľkosti a dobrému osvalenia budí rešpekt. Celkovo je podsaditá a nízko stavaná, tzn. že vzdialenosť prsnej kosti od podložky je o niečo menšia ako hĺbka hrudníka. Jedným z dôležitých znakov je pomer dĺžky tela a výšky v kohútiku, ktorý by mal byť 11:10. Výška a hmotnosť sa líši u psov a súk. Psy by mali dosahovať výšky 60-68 cm a hmotnosťou min. 50 kg. Sučky sú nepatrne nižšia - cca 58-66 cm s hmotnosťou nad 45 kg. Hlava je široká, hranatá a celkovo mohutná. Pri pohľade zhora či spredu je lichobežníkového tvaru. Viditeľné sú rovnomerné vrásky v oblasti čelnej ryhy, ktoré sa menia podľa pozornosti psa. Veľmi typickou je vráska, ktorá začína vo vnútornom kútiku oka a pokračuje ku kútiku papule. Veľmi silný a svalnatý krk, ktorý je pokrytý voľnou kožou, prechádza do hrudníka. Ten je mohutný, hlboký a široký. Ocas je pri koreni veľmi silný, dogy ho oddychovať nosí zvesený. Pokiaľ je pes v akcii, chvost sa dvíha o 90-120 °, avšak nijako sa netočí. Koža by mala byť silná a pevná, s primeraným množstvom vrások. Srsť je potom hladká, krátka a mäkká. Sfarbenie je jednofarebné v odtieňoch žltej, od mahagónové po isabelovou (špinavo žltá). Prípustné sú masky v odtieňoch čiernej či hnedej. Na hrudi a prstoch sa môžu vyskytovať malé biele odznaky.
Starostlivosť a životné podmienky
Najvhodnejším životným prostredím je pre Bordeauxská dogu domček so záhradou, ktorý môže strážiť. Nikdy ju však nenechávajte zavretú v koterci. Doga je spoločenská voči svojej rodine a potrebuje s ňou byť dostatočne v kontakte. Bežnou samotu cez deň, keď sú páničkovia v práci, po nácviku zvláda vcelku dobre, dlhšie samota jej ale nerobí dobre. V koterci tiež nemá vhodné teplotné podmienky, vďaka krátkej srsti nie je dobre chránená pred zimou ako iné plemená. Srsť je potreba pravidelne vyčesávať, najlepšie gumovou rukavicou alebo žbilkom, prípadne kefou pre krátku srsť. Pravidelnú starostlivosť je nutné venovať očiam, pravidelne odstraňovať ospalky a čistiť očné okolie. V letných mesiacoch je potreba ustrážiť a ošetriť prípadné zapareniny v záhyboch kože a vráskach. Zvýšenú pozornosť si tiež zaslúži ovisnutej uši.
Ako u každého iného plemena je potrebné myslieť na starostlivosť o chrup a pazúriky. Aby sa starostlivosť o psíka dala zvládnuť bez ťažkostí a nezmenila sa v boj, ktorý by človek s takto veľkým psom pravdepodobne prehral, je potrebné psíka na všetky procedúry náležite navykať už od útleho veku.
Vďaka svojej veľkosti nie sú Bordeauxské dogy vhodné pre aktívnejší športy, ako sú agility, dogfrisbee, apod. Pohyb uprednostňujú voľnejšie, takže na dlhé prechádzky budú skvelým spoločníkom.
Zdravie
Jak už bolo spomenuté vyššie, toto plemeno nie je vhodné pre psie športy. Obrie plemená celkovo mávajú sklony k ťažkostiam s kĺbmi, preto je vhodné u nich podávať preventívne kĺbovú výživu. U šteniatok a juniorov do 20 mesiacov sa odporúča vynechať alebo obmedziť skokové aktivity a chôdzu do schodov, aby sa kĺbom uľahčilo a zaistil sa ich správny vývoj. Dogy bohužiaľ mávajú sklony k rôznym ochoreniam. Ochorenie srdca možno pri správnej diagnostike, podpornej liečbe a úprave životného štýlu čiastočne kompenzovať. Vďaka svojej veľkosti majú títo psíkovia tiež predispozíciu k torzii žalúdka. To je akútna, život ohrozujúci stav, ktorý je nutné neodkladne riešiť u veterinárneho lekára. Prevenciou je správna výživa, rozdelenie kŕmnej dávky na min. 2 menšie porcie a dodržiavanie režimu spánku po nakŕmení.
Kŕmenie
Pre Bordeauxská dogu je veľmi dôležité vybrať správne kŕmenie. Je potrebné, aby kŕmna dávka bola plnohodnotná a obsahovala všetko, čo doga potrebuje. V prípade deficitu nejakej zložky sa to neskôr negatívne prejaví po zdravotnej stránke. Najvhodnejšie je voliť granule bez obilnín a s kvalitným zložením, kde prevláda mäso. Z pestrej ponuky dnešných výrobcov je potreba voliť granule pre veľké plemená. Juniorky možno kŕmiť približne do 20 mesiacov veku - vždy ale záleží na každom jednom výrobcovi.
Ak sa majitelia rozhodnú pre inú formu kŕmenie (BARF, konzervy), je potrebné, aby mali riadne naštudovanie, čo všetko nesmie v krmive chýbať, a boli schopní zaistiť plnohodnotnú stravu.
Kŕmnu dávku je vhodné rozdeliť do menších porcií - min. 2, a dodržať kľud po jedle. Týmto možno aspoň trochu minimalizovať riziko vzniku torzie žalúdka. Vhodné je tiež zvoliť krmivo, ktoré nebude psíka nadýmat.