OBSAH 1. Indianska" nostalgia 2. Indianske leto (1 ... - Hurontaria - Baf

OBSAH 

1. Indianska" nostalgia 

2. Indianske leto (1) 

3. Indianske leto (2) 

4. Indianske leto (3) 

5. V mokasinach druhykrat (1) 






11. V sedle v kaukazskych "Rockies" (1) 

12. V sedle v kaukazskych "Rockies" (2) 

13. V sedle v kaukazskych "Rockies" (3) 




17. Bieli "votrelci" v Black Hills (1) 



20. Moje filmove zaciatky (1) 

21. Moje filmove zaciatky (2) 

22. Moje filmove zaciatky (3) 




© Milan Jablonský

Autor : Milan Jablonský mblonsky@planeteer.com 

Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA 

"Indianska" nostalgia. 

Ben G. je financny poradca, pracujuci pre TD Bank a jeho manzelka Anna (slovenskopolskeho 

povodu) je znama a popularna dlhorocna hlasatelka v jednej z Torontskych 

televiznych stanic. Bena poznam aspon 10 rokov, ako clena privatneho sportoveho 

clubu, a odusevneleho cvicenca fitness. V tom clube som roky pracoval vo funkcii 

"Director of Fitness", tiez ako trener, instruktor a poradca. Posledne tri roky som 

dokonca Benovi robil "osobneho trenera". Vidiac vacsinu mojich prac (kresby, malby, 

graficke prace, sochy, busty) vyjadril udivenie, preco v mnohych mojich pracach 

dominuje "indianska tematika"? Hlavne portrety Indianov? Vysvetlil som mu, ze on ako 

American urcite sa casto stretaval so skutocnymi indianmi, videl pravdepodobne 

desiatky westernov a cital mozno mnoho prihod z "divokeho zapadu". My, Europania 

tiez! Viac ako jedno storocie, od utleho detstva, ked nam otcovia alebo matky pred 

spanim a na pokracovanie z generacie na generaciu citavali fiktivne pribehy divokeho 

zapadu z romanov Karola Maya. V nasej fantazii sme tiez zili, bojovali a prehanali sa 

na konoch po preriach s legendarnym nacelnikom Apachov Winnetuom a jeho "bielym" 

bratom Old Shaterhandom a boli zamilovani do jeho sestry Nso Ci (Krasny Den). 

V Amerike Mayove romany su nezname aj ked pred mnohymi rokmi som objavil ze 

vyslo niekolko jeho knih. Nevzbudili pravdepodobne ziadnu citatelsku pozornost, lebo 

sa rychlo vytratili z kniznych pultov. V rozhovore som mu spomenul ze v 60-tich 

rokoch Zapadne Nemecko natocilo celu radu "indianiek" podla romanov Karola Maya, 

ktore sa dodnes tesia velkej popularite v Europe. Aby "komunisticke" Vychodne 

Nemecko nezaostalo za Zapadnym, filmova spolocnost DEFA zacala tiez natacat 

"indianky". Nie podla Mayoviek ale podla romanov inych spisovatelov a scenaristov. 

Vyrazil som mu dych, ked som utrusil ze davno v mojich mladsich rokoch som aj ja 

skutocne zil, bojoval, hadzal tomahavk a strielal z luku v niekolkych "westernoch z 

vychodu" z produkcie vychodonemeckej filmovej spolocnosti DEFA.

CHINGACHGOOK - THE GREAT SNAKE 

Tento film a mnohe dalsie z produkcie filmovej spolocnosti 

DEFA su k dostaniu vo forme videokaziet v oboch systemoch od 

spolocnosti: ICESTORM INTERNATIONAL INC. 

(www.icestorm-video.com) alebo je ich mozne objednat 

telefonicky 413 / 587-9334 

Kuriozita mu asi nedala, Ben si dal tu pracu a na internete (Internet Movie Database 

Ltd) objavil ze skutocne si nevymyslam a ze som "credited alongside the following 

directors:" 

Richard Groschopp vo filme: Chingachgook, die grose Schlange (1967) a 

Gottfried Kolditz vo filme: Spur des Falken (1968). 

Neuplna informacia, lebo tych filmov v mojom zivote bolo trochu viac. Nie len 

indianiek! 

Jeden den pred par tyzdnami mi Ben zavolal a tento krat on mne vyrazil dych. Oznamil 

mi ze zo svojou manzelkou Annou mali v sobotu vecer "good time" mna vidiet vo filme 

CHINGACHGOOK THE GREAT SNAKE a ze mi posiela tu kazetu. Potvora, kuriozita 

mu nedala a objavil, ze jeden ci dva filmy v ktorych aj ja ucinkujem sa daju kupit na 

Americkom kontinente vo VHF systeme, ako videokazeta v nemcine s anglickymi 

titulkami. Propagovane pod bazvom: WESTERNS FROM THE EAST a vydavane 

spolocnostou ICESTORM INTERNATINAL. INC. v spolupraci s University of 

Massachusetts.

SUBOJ V KANOJI 

CHINGACHGOOK - Velky Had (Gojko Mitic) v boji s 

HBITYM JELENOM (Milan Jablonsky) 

Nelenosil som, hned som navstivil tu internetovu stranku a skutocne v skupine 

niekolkych filmov, mali aj tie prve dve indianky v ktorych som ucinkoval: Synovia 

Velkej Medvedice a uz hore spominany. Trochu pridrahe, skoro 30 US dollarov za jednu 

kazetu. Nevahal som vsak ani minutu hned si ich objednal. Ved to bude prvy krat, ked 

po viac ako 30 rokoch budem vidiet tie filmy a seba tiez o tolko mladsieho. Prisli skorej 

ako ta kazeta od Bena. Ja som sa zucastnil ako clen filmovej delegacie na mnohych 

filmovych festivaloch a vo vela Vychodonemeckych mestach, kde sme s "indiankami" 

zozinali obrovsky uspech. My sme sa nikdy neostali na filmy pozerat zucastnujuc sa 

recepcii pocas premietania. Ked som sa vecer po tolkych rokoch usadil pred telku a 

pustil si prvy a neskorie druhy film, boli pre mna tak cuzdie, ako ked by som ich videl 

prvy krat. Obliala ma vlna indianskej nostalgie, spomienok na prezity cas natacania v 

Juhoslavii, v Bulharsku, Gruzii, Slovensku, Cechach a samozrejme v Nemecku.

Ked som v jednom z listov webmasterovi Priloznika spomenul tuto prihodu s Benom a 

vzhliadnutim oboch filmov, Honzo mi nadhodil, ze by mozno bolo pre citatelov 

PRILOZNIKa zaujmave vidiet niekolko peknych zaberov z tychto a inych filmov a 

hadam i precitat si par prihod z ich natacania. Konecne pre citatelov Priloznika nie som 

uplne neznamou osobou. Hadam si budete vediet spomenut na moje meno ako tvorcu 

desiatok bust, ked na mnohych celnych stranach Priloznika z nedavnej minulosti sa 

objavili fotografie mojich socharskych vytvorov. Mozno citatelov budu zaujmat aj ine 

"umelecke" dobrodruzstva z mojho zivota, ked sa trochu prinavratim do minulosti a cez 

rozne autobiograficke prihody priblizim ju aj vam. Mozno vzbudim trochu "indianskej" 

a inej nostalgie a prebudim hromadu spomienok minulosti aj u vas. 

Váš 

Milan Jablonský. 

STARY BOJOVNIK (INDIAN) 

jedna z prvych socharskych prac Milana Jablonskeho.


Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (2) 

Indianske leto. 

( Text i fotografie ©Milan Jablonský). 

To je este len pred nami! V Canade "indianske leto" prichadza obycajne niekedy 

koncom septembra, alebo zaciatkom oktobra. Co sme zatial prezivali v Toronte a inde v 

Canade koncom jula az do polovicky augusta, boli neznesetilne horucavy, ktore hadam 

prekonali vsetky rekordy, ked teplomer v tieni ukazoval 36 az 38 stupnov Celzia. 

Vlchkost vzduchu k tomu pridala par extra stupnov a tak sme sa citili ako v tropoch. 

Lamali sa rekordy nie len v teplote, vlhkosti, ale aj v spotrebe energie, ked klimatizacia 

isla cele dni bez prestavky na plno, aby sme prezili tie horucavy v relativnej pohode. Ja 

som sa v taketo horuce dni obycajne utiahol dole do "basementu" (nenazval by som to 

pivnicou, je to nieco viac), kde mam svoje "studio" a kde obcas travim cas malovanim, 

alebo socharcenim. Uz davnejsie som mal rozrobene dva pomerne velke platna - 

portrety indianov. Dal som si zavazok ze ich konecne toto leto ukoncim. Po dlhsom 

trapeni, pouzivanim len maliarskej spachtle (painting knife) dokoncil som prvy a na 

druhom mi ostava robit este par hodin. Jediny vaznejsi problem ktory mi vyvstava je, 

hahahaha, kde tie obrazy povesim, ked steny v mojom dome su ich plne?

Zaber z filmu SYNOVIA VELKEJ MEDVEDICE natacany v Juhoslavii. V popredi s 

"fajkou miru" Jozef Adamovic v pravo autor prispevku Milan Jablonsky v lavo jeho 

"indianska sestra" a nemecky herec Ralf Romer. 

Ako som sa dozvedel od nasej priatelky Klary zo Slovenska z jej e-mailov a obcasneho 

telefonickeho rozhovoru v Cechach a na Slovensku tiez prezivali "horuce INDIANSKE 

leto", ked vraj na mnohych televiznych kanaloch a dokonca nie raz, ale niekolko krat, 

isli "Indianky" - "WESTERNS FROM THE EAST". Podla jej slov, boli to vsetky 

styri filmy v ktorych som aj ja ucinkoval, zo serie filmov natocenych filmovou 

spolocnostou DEFA a tiez "Mayovky", povodne zo Zapadonemeckej produkcie. Len tak 

mimochodom s davkou priatelskej ironie utrusila, ze je to ako "leto s Jablonskym (v 

mladsom veku)". Tu ideu si zo mna takto utiahnut, asi pochytila pri jej pobyte v 

Toronte, pozerajuc "Superstation", kde casto davaju serial filmov s nejakym 

vychytenym hercom, menej uz s hereckou. Su to obycajne "action" filmy a idu 24 hodin 

jeden za druhym, niekolko dni ba dokonca aj cely tyzden. Teraz bez ironie a trochu 

vaznejsie, tie indianky premietane cez leto v Cechach a na Slovensku by skutocne mohli 

byt uvadzane ako "Leto s GOJKOM MITICOM". Nie len ze Gojko ucinkoval vo 

vsetkych DEFA filmoch, kde vytvaral hlavne ulohy, ale este nejaky rok ci dva predtym 

bol angazovany aj v niektorych Mayovkach. Ja som viacmenej bol iba jeho "side kick", 

ci skor, ucinkoval som v druhoradych ulohach. Ked niekoho bolo treba zmlatit, hodit o 

zem, premoct, dat do "drztky" na to som bol ja, ako stvoreny. Bol som vysportovany v 

slusnej forme, s dobrou musculaturou, vrtky a teda hodny byt jeho oponent.

GOJKO MITIC - hlavny predstavitel filmu SYNOVIA VELKEJ MEDVEDICE v ulohe 

Nacelnika TOKEI-ITHO. 

S Gojkom Miticom som sa prvy krat stretol v Juhoslovanskych horach, nie tak daleko 

od Dubrovnika, kde sa natacali exteriery prveho indianskeho filmu produkcie DEFA s 

nazvom: SYNOVIA VELKEJ MEDVEDICE. Ked niekto mal moznost vidiet hlavne 

jeho prve dva filmy, kde Gojko mal vacsiu cast filmu odhalenu vrchnu cast tela, iste si 

kazdy vsimol jeho svalnatu postavu s vypestovanou musculaturou. Tak ako ja, aj on 

velmi vela casu stravil v telocvicni, pripadne posilovni. Nie je sa co divit, ved Gojko bol 

absolventom Fakulty telesnej vychovy a sportu v Belehrade. V tom sme obaja mali vela 

spolocneho, ktore nas neskorsie v dalsich troch filmoch zblizilo ze sme si dobre 

rozumeli. Ja som tiez bol absolventom Institutu telesnej vychovy a sportu, neskorsie 

"Fakulty telesnej vychovy a sportu, Karlovej Univerzity v Prahe (1961). 

Do dnes pre mna ostalo tak trochu zahadou, ako som sa ja k tej ulohe v tom filme 

Synovia Velkej Medvedice vobec dostal? Je pravda ze s filmovanim som uz nejaku 

predchadzajucu skusenost mal o com v niektorych dalsich pokracovaniach zmienim. Aj 

tak pozvanie ist do Juhoslavie ma velmi prekvapilo. V r.1966 ja som uz piaty rok 

pracoval v Kosiciach ako odborny asistent na Katedre telesnej vychovy a sportu,

Lekarskej Fakulty UPJS. V tom case som bol velmi aktivne zapojeny do 

"kulturistickeho" fitness hnutia. Spolu s radou priatelov sme rozbiehali v 

Ceskoslovensku kulturisticke sutaze, organizovali kluby a oddiely, pisali clanky, knihy 

a pod. V jeden horuci den toho leta som naraz obdrzal telefonat z Prazskeho 

Barrandova, ze ma potrebuju v Juhoslavii do nejakeho indianskeho filmu a ci okamzite 

mozem odcestovat? Problem nebol ziadny, boli prazdniny a moja fakulta a katedra uz 

mala predchadzajuce skusenosti s mojim uvolnovanim na natacanie. Vyzdvihol som si v 

cestovke listky a uz som si to uhanal vlakom do Belehradu, kde ma uz cakali a vzali 

rovno na miesto natacania. Cakalo ma "mile" aj "menej mile" prekvapenie. 

Kto ma vacsi nos? Jozef Majercik a Milan Jablonsky z natacania filmu SYNOVIA VELKEJ 

MEDVEDICE. 

Hadam par slov najskor o tom "milom" prekvapeni. Prvy, kto ma privital na mieste 

natacania, bol Mato (Martin) TAPAK, slavna to osobnost Slovenskeho folkloru, 

primarny tanecnik v SLUKU, filmovy herec, neskorsie scenarista a reziser mnohych 

slovenskych filmov, ktorych ja, zijuc v tom case uz v exile, som zial nebol svedkom. 

"Holy Moly", to som necakal, ze teda tam, daleko za hraniciami stretnem prave jeho. 

My sme sa spoznali a spriatelili pocas natacania filmu JANOSIK, nejaky ten rok ci dva

predtym (viac o tom v buducich prispevkoch). Naviac obaja sme boli "Oravci", on z 

Liesku a ja z Oravskeho Veseleho. "Goralstvo" sa ani v nom, ani vo mne nezaprelo. 

Prekvapenia neprestavali! Mato mi predstavil "dlhonoseho" (sorry Jozko) slavneho 

tanecnika "extra ordiner" z tanecneho profesionalneho suboru Lucnica. Dufam ze sa 

nemylim. Vynikajucu postavu a charakter, Jozka MAJERCIKA. Ale to nebol koniec. Po 

prvy krat som osobne stretol v tom case uz popularneho slovenskeho herca z Narodneho 

Divadla v Bratislave Joza ADAMOVICA. Hej, ako sa neskorsie ukazalo, ani sme neboli 

tak od seba vzdialeni! Naopak, dalo sa povedat ze sme boli rodina. Jeho teta bola vydata 

za mojho pokrvneho bratranca. (Ona zomrela pred nejakym rokom tu v Toronte a jej 

byvaly manzel Janko, je moja jedina blizka, pokrvna rodina v Canade). 

Autor prispevku vo filme Synovia Velkej medvedice. 

Aby som ukoncil tuto seriu "milych" prekvapeni, nemozem nespomenut jedno dalsie o 

nic nie menej mile prekvapenie. Bol som predstaveny reziserovi filmu. Ocakaval som ze 

to bude Nemec, aj ked mi trochu vrtalo v hlave ze vo filme je tolko ludi z 

Ceskoslovenska ? Odkial by ich nabral nemecky reziser? Ked predstavovany reziser na 

mna prehovoril cesky, tak som tak trochu vyvalil oci. Reziou tohoto orginalne 

vychodonemeckeho filmu bol povereny reziser ceskeho povodu JOZEF MACH. WOW!

Ked som uz pri vseliakych osobnostiach, ktore ucinkovali v tom filme, velmi ma mrzi, 

ze som pocas natacania nemal prilezitost stretnut herca Jiriho Vrstalu stvarnujuceho 

druhu (zapornu) najvacsiu ulohu po Gojkovi Miticovi. 

O tom menej "prijemnom" prekvapeni hadam napisem v pokracovani. Prajem prijemne 

prichadzajuce "INDIANSKE LETO". 

Milan Jablonský



Indianske leto. 

( Text ©Milan Jablonský, fotografie jsou ze soukromé sbírky autora). 

TOKEI IHTO (Gojko Mitic), nacelnik kmena DLHYCH NOZOV v 

suboji s nacelnikom kmena SIKSIKA - HORSKYM HROMOM 

(Milan Jablonsky) vo filme SYNOVIA VELKEJ MEDVEDICE. 

V poslednom prispevku som spominal, ako mi bolo luto, ze som nemal prilezitost sa 

stretnut s Jirim Vrstalom pri natacani Synov Velkej Medvedice DEFA filmom. Podla 

mena usudzujem ze sa narodil v Cechach, aj ked mam taky dojem, ze zil v Nemecku. 

Aspon vo filme Synovia Velkej Medvedice hovoril vybornou nemcinou. Vo filme 

vytvaral "numero uno" zapornu ulohu s menom RED FOX. Zrejme v tom case, ked ma 

pozvali na natacanie, vacsina jeho exterierov v Juhoslavii uz bola urobena a co ostalo, 

boli interiery natacane neskorsie v Nemecku, kde som uz davno nefiguroval. Rad by som 

ho bol stretol, lebo ako herec (zapornych uloh) urobil na mna silny dojem. Myslim, ze to 

bol vychodonemecky spionazny film po ktoreho vzhliadnuti som mal ten dojem, hoci na 

nazov filmu si uz nespominam. Nespominam si ani, ze by som ho bol videl v niektorych 

dalsich filmoch. Uz vobec nie v dalsich troch indiankach, v ktorych som ja mal aku-taku 

herecku prilezitost. Konecne, ani Adamovic, Tapak a Majercik nedostali dalsiu 

moznost ucinkovat v pokracujucich indiankach natacanych Filmovou spolocnostou

DEFA. (Ako ma dodatocne informovala Klara zo Slovenska "Jiri Vrstala bol skutocne 

Cech, zomrel asi pred 10 rokmi, zloduchov a spionov hral vela") 

Za zmienku stoji, ze vsetky "indianky", ktore robila DEFA, boli zverene jednej stabilnej 

pracovnej a tvorcej skupine. Samozrejme, kde tu sa objavila vzdy nejaka nova tvar, ale 

hlavny stab hercov, aspon v tych styroch westernoch z vychodu, kde som ucinkoval, sa 

menil velmi malo. Ano, zmenil sa reziser, alebo kamerman, kde tu ina osobnost, ale 

pracovne a tvorcie jadro, sa menilo zriedka. Ak by clovek pozorne sledoval herecke 

obsadenie, tak napr. Helmuth Schreiber alebo Rolf Romer, samozrejme Gojko Mitic a 

konecne aj ja, ucinkujeme vo vsetkych prvych styroch filmoch - to len ako priklad. 

THE SONS OF THE GRAT BEAR - Synovia Velkej 

Medvedice 

Tento film a mnohe dalsie z produkcie filmovej spolocnosti 

DEFA su k dostaniu vo forme videokaziet v oboch systemoch od 

spolocnosti: ICESTORM INTERNATIONAL INC. 

(www.icestorm-video.com) alebo je ich mozne objednat 

telefonicky 413 / 587-9334 

V minulom prispevku som spomenul ze reziou filmu bol povereny cesky reziser Jozef 

Mach. On nebol jediny! Hlavnym kamermanom bol tiez clovek z Ceskoslovenska 

Jaroslav Tuzar. Tak trochu to vysvetluje celkom dostojne zastupenie hercov z 

Ceskoslovenska. Napocital som, ze nas bolo asi sest. Je zaujimave, ze film bol natacany 

v coprodukcii s BOSNIA FILMom - SARAJEVO. Urcite by sa v Juhoslavii naslo dost 

talentovanych hercov a pritom jedine moja "indianska sestra" bola herecka z 

Juhoslavie.Vo filme mal o nu eminentny zaujem TOKEI IHTO (Gojko Mitic) z kmena

DLHYCH NOZOV (Dakota) Jeho najblizsi spolubojovnici bol Majercik v ulohe 

TICHETANSAPA, Adamovic v ulohe TICHAPA. Zradcom vlastneho kmena, ktoreho 

nakoniec zabije Tokei Ihto, stvarnoval Mato Tapak ako SHONKA. 

Synovia Velkej Medvedice. 

DONNER VON BERGE- Horsky 

hrom (Milan Jablonsky) 

nacelnik kmena SIKSIKA 

Niekto, kto cita tento clanok si asi povie: "Ten ma ale 

dobru pamat, ked si spomenul na vsetky tie mena!" 

Klamal by som, ked by som povedal ze ano. Prirodzene, 

ze som si pomohol z titulkov filmu a krabice 

videokazety. Kto by si vsetko pamatal po viac ako 35 

rokoch? Musim sa priznat, nespomenul som si ani na 

vlastne meno v tom filme a z akeho kmena bola moja 

postava nacelnika. Je to trochu hanba, ale musim tiez 

povedat, ze nikto ma neinformoval, kto som a co som. 

To je celkom bezne, ked sa jedna o druhorade role, ze Ti 

reziser len povie co od teba chce a basta. V mojom 

pripade to nebolo inac. 

Pricestoval som do Belehradu a odtial ma previezli do 

maleho mestecka v horach, kde sa natacali exteriery. Po 

chvili prisla za mnou asistentka rezie a priniesla mi 

vynatok z filmoveho skriptu s textom asi desiatich viet. 

V nemcine! Ja som v tom jazyku vedel tak akurat 

povedat "danke" a "bite" a to bolo vsetko! Z jej 

gestikulacie, ked castejsie spomenula slovo "morgen" 

som vyrozumel, ze "zajtra rano" to musim vediet. Prvu 

vec, ktoru budu natacat, je scena suboja na zivot a smrt, 

ja a zajaty Tokei Ihto. 

Zacal som sa biflovat, sto krat opakovat vetu za vetou, nemajuc ani zdania, kde dat 

prizvuk a kde nie a hlavne, co ktora veta znamena. Konecne okolo polnoci prisla 

spomenuta asistentka ma "vyskusat", ci som ten text zvladol. Ale ano! Mal som ho velmi 

cerstvo v pamati. Niekolko stonasobnym opakovanim, predsa len nieco ostalo v mojej 

hlave. Ina vsak bola situacia, ked som celil svojmu superovi a okolo bol cely stab 

pracovnikov a divakov. 

Casto som bol svedkom, ako sa mnohym profesionalnym hercom triasli ruky, ako koktali 

a mnoho krat museli opakovat scenu za scenou, aby bola prijatelna. Tremu pri nakrucani 

som nemaval a mozno len raz alebo dva krat sa opakovala scena v ktorej som bol v akcii. 

Tym nechcem vobec povedat ze som bol nejaky fenomenalny herec. Naopak, obycajny 

amater, ktory hral co najprirodzenejsie, ako keby to bola skutocnost. Vedel som ze moj 

dialog bude dabovany, nerobil som si preto velku starost z prizvuku a cistoty jazyka.

Hlavne aby som to len spravne "odverklikoval" a patricne sa tvaril, ako si text vyzadoval. 

Pri natacani a filmovej konfrontacii sa mi stala ta "menej mila vec", ktoru som spomenul 

v minulom prispevku. Bol som v ulohe nacelnika kmena SIKSIKA s nemeckym menom: 

DONNER VON BERGE, ktore by sa hadam dalo prelozit ako "HORSKY HROM". Na 

scenu vo filme prichadzam az dobre v druhej polovici. Tokei Ihto je mojim zajatcom. My 

mame medzi sebou rozhnevany dialog. Niekde v polovicke nasej vymeny tvrdych 

provokativnych viet, mi zrazu vypadol z hlavy dalsi text - pokracovanie! "Blank", 

prazdnota! Zaber som ale nepokazil! Ani ho nebolo treba druhy krat opakovat! Aj ked 

som stratil text, vedel som intonaciu a rytmus. Nuz a tak som pokracoval, bla bla bla, ako 

ked by som hovoril tie vety. Zahanbeny, ocakaval som nejake posmesky, poznamky a 

pod. Nic takeho sa nestalo, naopak obdrzal som potlesk, lebo som nezbabral scenu. Bola 

na prvy krat prijata. Samozrejme sam v sebe som sa hlboko hanbil za tu neschopnost, ale 

ako sa neskorsie ukazalo, nikto s tym nemal problem, iba ja. 

M. Jablonsky: Indián, olej 

Spominana zahanbujuca prihoda nebola jedina. Jedna z dalsich bola o trochu menej. Ta 

sa prihodila mnohym. Pri jednej z divokych jazd na "mustangoch" uz spriateleny a 

spolupracujuci s TOKEI IHTO v jednej prudkej zatacke, aby kon nenarazil na strom, 

uskocil do strany a ja som zletel z neosadlaneho kona, ako vrece zemiakov. Bum bac. 

HOWGH! 

Prajem prijemne, pestrofarebne a teple INDIANSKE LETO.

Milan Jablonský


Název : INDIANSKA" NOSTALGIA (4) 

Indianska" nostalgia (4) 

( Text ©Milan Jablonský, fotografie jsou ze soukromé sbírky autora a iných zdrojov). 

THE SONS OF THE GREAT BEAR - Synovia Velkej 

Medvedice 

Film Synovia Velkej Medvedice zacal najslavnejsiu a 

najuspesnejsiu seriu filmov v historii vychodonemeckej 

cinematographie a viac ako 30 rocnu uspesnu filmovu karieru 

Gojka Mitica - na obrzku jako zajatec. Foto: DEFA- 

Pathenheimer.

Film: SYNOVIA VELKEJ MEDVEDICE, bol natoceny podla romanu so skoro 

rovnakym nazvom. Myslim, ze nazov knihy bol obohateny o jedno slovo " matka", teda 

v anglictine s nazvom: "Sons of Great Mother Bear". Kniha bola spracovana podla 

historickych pramenov a udalosti odohravajucich sa v davnejsej minulosti, pocas 

"invazie bielych tavari" hlbsie na zapad severoamerickeho kontinentu a v case "zlatej 

horucky". Spisovatelka nemeckeho povodu, zijuca cast svojho zivota v Canade s 

menom Liselotte Welskopf-Henrich sa v tomto romane pokusila zachytit tazky udel 

indianskych kmenov. Neustale konflikty s bielymi usadlikmi, ich nasilne umiestnovanie 

a premiestnovanie v roznych rezervaciach, prenasledovanie a sustavne vykynozovanie. 

Pribeh zachytava nadludske usilie mladeho odvazneho nacelnika Tokei-itho, uchranit 

clenov jeho kmena "Dlhych nozov" (Dakota), od pohromy zlatom posadnutych 

votrelcov do teritorii jeho predkov. Nasilne presidlovanie kmena do neprijaznivej a 

neobyvatelnej rezervacie viedlo mladeho nacelnika k rozhodnutiu prestahovat sa do 

priatelskejsieho a pohostinejsieho prostredia Canady. 

Ked si dobre spominam, Karol May umrel v roku 1912 vo svojej vile "Old 

Shatterhand" nedaleko Drazdian v Nemecku. Pocas natacania filmu Synovia Velkej 

Medvedice v exterieroch blizko Drazdan, mal som vo volnom case prilezitost navstivit 

nie len spominanu vilu, kde zil a pisal svoje knihy Karol May, ale tiez blizke indianske 

muzeum. Myslim ze nieslo meno: "MEDVEDIE SADLO" Uplynutim 50 rokov od jeho 

smrti, vsetky autorske prava jeho publikacii stratili platnost. To dalo podnet v zaciatku 

60 rokov zapadonemeckej filmovej spolocnosti zacat natacat seriou filmov z jeho 

najpopularnejsich knih. Uz v tom roku 50 vyrocia, prisiel do kin film: "Poklad na 

Striebornom jazere". V nasledujucom roku prisli dva dalsie filmy: Winnetou I a hned 

po nom film: Old Shatterhand. Po nesmiernom uspechu prvych filmov, nasledovala 

cela rada dalsich, ako Winnetou II; III; Medzi supmi; Old Surehand a ine. Filmy v 

roznych krajinach boli uvadzane pod roznymi nazvami. Najslavnejsiu postavu z 

Mayovych knih, legendarneho cerveneho dzentlmena, nacelnika Apacov Winnetoua, 

stvarnoval francuzky herec Pierre Brice a postavu Old Shatterhanda uz davnejsie 

nebohy, volakedy popularny americky herec Lex Barker. Nso ci (Nsco-tschi) "Krasny 

Den" francuzka herecka Marie Versini.

Autorov "Cerveny gentleman Winnetou". Print z 

drevorytnych platni. 

Ja som videl v tom case vsetky filmove Mayovky premietane v Ceskoslovensku. V 

mojich mladsich rokoch som precital z otcovej kompletnej zbierky vsetkych vydani, 

kazdu jednu knihu od Karola Maya (v cestine), nie raz ale mnoho krat. Nie len indianky, 

ale vsetky menej zname pribehy z Perzie, Arabie, Afriky, Ciny a mnohe ine. (Moj otec 

bol fanuskom Maya, zberatelom Mayovych knih, dokonca ked som bol este velmi maly, 

poslovencil jeho jednu knihu, ktora vysla pod nazvom: "Medvedobicov syn" z ceskeho 

prekladu "Syn lovce medvedu") Uz vtedy som si vytvoril presnu predstavu, ako tito 

dvaja hrdinovia by mali vyzerat. Predstava bola formovana nie len z autorovych 

senzacnych charakteristik svojich hrdinov, ale aj s fenomenalnych, nezabudnutelnych 

ilustracii Zdenka Buriana. Z filmovych predstavitelov hrdinov mojej mladosti, bol som 

trochu sklamany. Urcite som si nepredstavoval Winnetoua, ako krehkeho, utleho, 

stihleho a naviac modrookeho Apaca. Skor ako odvazneho a fyzicky urasteneho, silneho 

nacelnika. Postavou a vzhladom by sa bol k tej mojej predstave skor priblizoval Gojko

Mitic, ako on vyzeral v Synoch Velkej medvedice. Aj ked Lex Barker bol 

impozantnou osobnostou na platne, bol uplne iny od literarneho Old Shatterhanda, ktory 

z popisu v knihach bol radsej strednej velkosti, mezomorfny typ, cierne vlasy, tmavsej 

komplexnosti. Vsetci vieme ako vyzeral Lex Barker. Objavil som vo svojej kniznici uz 

davnejsie pozabudnutu knihu vo francuzkom jazyku s nazvom: "Tresor Legendaire Des 

Indiens D'Amerique" (autor Grund ). V nej som nesmierne bohatstvo Burianovych 

ilustracii, ako on stvarnoval indianov v Mayovych, Cooperovych romanoch aj inych 

autorov. Pohlad na Burianom ztvarnenych legendarnych hrdinov, prebudil nostalgiu 

mladych rokov zijuc v indianskej, trampskej fantazii. Jeho vidina bola blizko mojej. Tak 

ako ich on videl, podobne som ich videl aj ja. 

THE SONS OF THE GREAT BEAR - Synovia Velkej Medvedice. Gojko 

cvalajuci na koni cez reku. 

Ako som uz spomenul, Gojko Mitic (nar. 13 Juna 1940 Leskovac, Juhoslavia) v prvych 

dvoch, alebo troch Winnetuovkach ucinkoval v roznych mensich ulohach. Ako "Apac" 

vo filme Old Shatterhand; ako "White Bird" vo Winnetou II; "Wokadeh" vo 

filme:"Unter Geiern" (Medzi supmi) a ako "Jicarilla", vo filme Winnetou III. To bol 

myslim tiez jeho posledny film z kategorie "Westerns from the West Germany". Az 

po filme vychodonemeckej produkcie Synovia Velkej Medvedice zacala stupat 

Gojkova slava a nasledovali tri desatrocia uspesnej filmovej kariery, nie len ako herca, 

ale aj scenaristu! Neuveritelny uspech vo Vychodnom Nemecku a v dalsich 

"komunistickych" krajinach, obsadenim Gojka do hlavnej ulohy, vytvorilo plodnu podu

jeho dalsich uspechov. Bol to jeho "stastny den" ked mu dal tuto sancu reziser Jozef 

Mach, ktory ho uviedol do dlhorocnej kariery, trvajuca az do dnesnych dni. Osobne 

som sam bol svedkom tohoto fenomenalneho uspechu filmu ale i popularity hlavneho 

predstavitela Gojka Mitica v roli Tokei-itho. Spolu sme casto cestovali z mesta do mesta 

pocas letnych filmovych festivalov a zucastnovali sa s dalsimi na premierach tohoto 

filmoveho vychodonemeckeho uspechu. To co pre Zapadne Nemecko predstavoval 

Pierre Brice, to pre Vychodne Nemecko sa stal Gojko Mitic. 

S uvedenim tohoto filmu zacala produkcia serie indianskych filmov "Westerns from 

The East Germany". Vychodny Nemci nemali moznost v tom case vidiet Winnetouvky. 

Seria filmov, ktora nasledovala, rok co rok, lamala vsetky rekordy navstevnosti vo 

Vychodnom Nemecku. Z jedneho dna na druhy, Gojko Mitic sa stal filmovou hviezdou 

cislo jedna vo Vychodnom Nemecku a zotrval v tej pozicie dlhe roky. Vsetci ktori sme 

ucinkovali aj v mensich a druhoradych ulohach, popularita a slava tohoto filmu, sa 

otrela tak trochu aj o nas. Iste si citatel spomenie na tie vrieskajuce a do vytrzenia sa 

dostavajuce davy mladych dievcat, ked napr. do USA zavitala skupina Beetls. Zvest o 

uspechu toho filmu a atraktivnosti jeho hrdinu sa rychle rozsirila vo Vychodnom 

Nemecku. Bol som sucastou delegacie, ked nas napr. na severe Nemecka v jednom z 

miest vital podobny dav vrieskajucich mladych dievcat a chlapcov. Tri plne hodiny sme 

davali autogramy a podpisovali fotografie.

Winnetou v starsom veku, uvazujuci nad osudom svojho 

kmena. v podani autora clanku. 

V case neustalych politickych konfrontacii vychodu so zapadom, obe strany Nemecka 

sa bez problemu zhodli v jednej oblasti, ked vo svojich filmoch zobrazovali Indianov, 

nie len ako krvolacnych nekulturnych a hrubich divochov, ale v mnohych pripadoch, 

ako uslachtilych, zasadovych, nebojacnych bojovnikov, chraniacich seba, svoje teritoria, 

svoje rodiny a svoju cest. Karol May by si zasluzil Nobelovu cenu "in memoriam". Ked 

nie zrovna za literaturu, tak urcite za "mier" za rasove zblizenie dvoch odlisnych kultur, 

bielych tvari s cervenokozcami.. To, co on urobil pre dobru povest Indianov v celej 

Europe sa urcite nepodarilo ani jednemu spisovatelovi. Ved este dnes, po tolkych 

dlhych rokoch, svojimi pribehmi rasoveho zblizenia, ucty k uslachtilym aj ked niekedy 

drsnym charakterom v boji dobra zo zlom, jeho knihy a filmy uchvacuju srdcia 

milionov. Patri sa dat kredit aj Vychodnemu Nemecku, teda tvorcom ich indianskych 

filmov, lebo tie pokryvaju ine spisovatelske mena a teda aj ine charaktery hrdinov o nic 

nie menej uslachtilych, silnych, nebojacnych, cestnych, ako nam ich napr. predstavuje 

spisovatel James Fenimore Cooper (1789-1851), ci uz vo svojom najslavnejsom diele

"Posledny Mohikan", alebo z knihy: " The Leatherstoking Tales" pribeh: 

CHINGACHGOOK THE GREAT SNAKE. 

O natacani tohoto filmu a prihod zo zakulisia, hadam v buducom prispevku. HOWGH! 

Milan Jablonsky


Název : INDIANSKA" NOSTALGIA (5) 

Indianska" nostalgia (5):V MOKASINACH DRUHYKRAT 

( Text ©Milan Jablonský, fotografie jsou ze soukromé sbírky autora a iných zdrojov). 

Nie tak davno, zaciatkom tohoto leta, som navstivil Slovensko. Svoju rodinu a priatelov. 

Predtym som bol na Slovensku niekedy okolo roku 1993 a nie dlhsie ako dva tyzdne. 

Ucelom navstevy bolo dat posledne „zbohom“ mojej mamke. Tento rok som sa zdrzal 

jeden cely mesiac. Trochu som putoval po miestach ku ktorym ma viazu prijemne 

spomienky. Vratil som sa napr. do Banskej Stiavnice, ktoru som naposledy videl pred 

skoro 50 rokmi (kde som v roku 1955 maturoval na Vyssej lesnickej skole). Tulal som 

sa po Orave, v okoli Zvolena, Banskej Bystrice, po Ziline, v Kosiciach. Samozrejme, 

ako by som mohol obist velkolepe Vysoke Tatry, ku ktorym ma viazu silne spomienky 

spojene s mojou vtedajsou profesiou (na Lekarskej fakulte v Kosiciach som viedol 

rozne „out-door“ kurzy, mnohe v Tatrach). K Tatram, konkretne k Strbskemu plesu, ma 

viazu spomienky na neskoru jesen v roku 1966. Na „babie (indianske) leto“ a natacanie 

druheho „indianskeho“ filmu spolocnostou DEFA – „Chingachgook, die grose 

Schlange“. Myslim ze v Cechach a na Slovensku ten film isiel pod podobnym nazvom 

„Chingachgook, nacelnik Velky Had.“ Natacanie sme dokoncovali cez zimu v 

Bulharsku a v atelieroch v Nemecku. Film prisiel do kin v lete 1967. O niektorych 

prihodach z natacania, osobnostiach a stupajucej popularite Gojka Mitica a druheho 

vychodonemeckeho „indianskeho“ uspesneho filmu, napisem viac neskorsie v tomto a 

dalsich pokracovaniach.

Gojko MITIC v ulohe Chingachgook, nacelnik Velky Had. 

Zaber zo Strbskeho plesa v Tatrach. Foto: DEFA-Pathenheimer 

V predchadzajucom prispevku som v kratkosti nacrtol zavratnu popularitu nie len 

indianskych filmov vo Vychodnom Nemecku, od uvedenia filmu: Synovia Velkej 

Medvedice, ale aj uzasnu karieru Gojka Mitica, ktory ma za sebou hadam viac ako 30 

filmov, niekolko uloh v roznych TV serialoch a v poslednych rokoch (na moje 

prekvapenie), stvarnuje dokonca ulohu WINNETOUa. Wow, nechcel som verit, ked mi 

to bolo povedane! Ak citatel pozorne cital moj predchadzajuci prispevok, v jednom 

odstavci spominam, ze som nebol velmi nadseny vyberom oboch hlavnych 

predstavitelov Pierre Brice ako Winnetou a Lex Barker ako Old Shatterhand. 

Nestotoznovali sa s hrdinami, ako ich popisal a ako si ich predstavoval Karl May a 

maloval Zdenek Burian.Tiez som uviedol, ze mne by bol daleko lepsie „sedel“ v ulohe 

Winnetoua prave Gojko Mitic (alebo iny herec) s tvrdou, vysportovanou postavou, 

impozantnejsim a presvedcivejsim charakterom v porovnani s krehkym (aspon taky 

zanechal vo mne dojem), dnes uz viac ako 70-rocnym francuskym hercom Pierre

Brice, stvarnujucim Winnetoua. Nakoniec predsa k tomu doslo! Gojko Mitic – 

Winnetou, myslim ze dokonca uz od roku 1992, teda skoro 25 rokov od jeho prvej 

velkej ulohy ako Tokei-Itho, Gojko Mitic, dnes sestdesiatjeden rocny, este stale 

predstavuje Winnetoua. Nie vo filme, ale skor v „divadelnom“ stvarneni v letnom 

divadle (amfiteatri) v Bad Segeberg. 

Gojko MITIC preberuc „stafetu“ od Pierre Brice 

v ulohe „divadelneho“ WINNETOUa. Foto: Z web stranky Gojka 

Mitica. 

O tomto Gojkovom „dobrodruzstve“ som nevedel. Zaciatkom leta pri navsteve v 

Bratislave ma o tejto novej ulohe informoval Ing. Arch. Juraj VISNY, ktory zije a 

pracuje vo Svajciarsku. V poslednych rokoch som nesledoval karieru a osud Gojka 

Mitica, majuc hromadu vlastnych problemov. Do Kanady z Nemecka je dost daleko. Za 

to sa ospravedlnujem! J.Visny, ako mnoho inych, odisiel do „sveta“ podobne ako ja, po 

invazii vojsk Warsavskeho paktu do Ceskoslovenska. J.Visny bol jeden z prvych 

propagatorov kulturistickeho – fitness hnutia a v tom case aj jeho najlepsi fyzicky 

predstavitel, ked vyhral prvy kulturisticky majstrovsky titul v Ceskoslovensku. Jeho 

svalnata, vysportovana vysoka postava vzbudila pozornost rezisera Vaclava Vorlicka,

ktory ho obsadil do ulohy SUPERMANA v skvelej a uspesnej komedii: KTO CHCE 

ZABIT JESSIE. Film okamzite kupilo mnoho krajin, medzi nimi Taliansko, pre ktore 

dotacali vela scien. Pravo znovu ho natocit, zakupilo USA aj s rovnakym obsadenim 

troch hlavnych predstavitelov. Zial, invazia „spriatelenych“ vojsk Warsavskeho paktu 

prekazila natacanie tejto novej verzie v New Yorku. Po uvedeni filmi do kin v 

Ceskoslovensku, si Visneho vsimol reziser Jozef Mach, ktory kratko predtym skoncil 

natacanie filmu Synovia Velkej Medvedice. Jednym z jeho dalsich projektov bol film: 

OBJIZDKA (Obchadzka), kde do ulohy sofera kamionov obsadil prave Juraja 

Visneho. Neviem, kde som nabral to, co bude nasledovat?! Ci vobec je v tom co len 

zrnko pravdy? Ospravedlnujem sa, ak je to cisty vymysel, sepkanda! Este v case, ked 

som natacal jednu zo styroch indianiek, „niekto“ („jedna babka povedala“) pri nejakej 

prilezitosti mi povedal, ze reziser Jozef Mach, ak by bol poznal Visneho pred 

natacanim Synov Velkej Medvedice, bol by do tej ulohy, ktoru stvarnil Gojko Mitic, 

obsadil Juraja Visneho. Po tolkych rokoch si neviem za svet spomenut, odkial som tento 

vyrok vzal? Urcite nie od Visneho, lebo jemu som zavolal a overoval som si, ci to bolo 

jemu povedane? On to poprel, ze mu reziser Mach nieco takeho vobec povedal! Ak ano, 

hahahaha, tak vraj jedine po mnohych pivach v nejakej pivarni v Prahe a na to si 

nespomina. Ja som si to tiez nevymyslel.

Ing.Arch. Juraj VISNY svojou impozantnou postavou 

vzbudil pozornost dvoch ceskych reziserov. Jozef Mach 

(Synovia Velkej Medvedice) ho obsadil do filmu OBJIZDKA. 

Bol by z neho aj paradny Indian, ze? Foto: Jerzy Jankiewicz – 

Warszawa 

Z toho, co som uviedol, aj ked to nie je pravda, ale len uvaha, vyvstava niekolko 

zaujimavych otazok! Napriklad: Ako by sa bola formovala filmova kariera Gojka 

Mitica, ak by on nebol stvarnoval postavu Tokei Itho a dalsie s filmovou spolocnostou 

DEFA? Aku by mal filmovu karieru J. Visny, ak by invazia nebola prekazila natacanie 

filmu: „Kto chce zabit Jessie“ v New Yorku? Bol by Visny zozal podobnu slavu ako 

Gojko, ak by on stvarnoval Tokei Itho? Aku filmovu „svandu“, hahaha, by som bol mal 

ja, keby by som nebol odisiel do Kanady? Nejaku? Ziadnu? Kto vie? To len tak na 

zamyslenie.

V parodii KTO CHCE ZABIT JESSIE Juraj Visny hral ulohu 

SUPERMANA. Foto: z archivu Juraja Visneho. 

Ked pred par tyzdnami, ako spominam v prvom prispevku, po nejakych 35 rokoch som 

si pustil oba prve filmy filmovej spolocnosti DEFA, rozhodne na mna urobil lepsi 

dojem film Chingachgook, ako Synovia Velkej Medvedice. Je to pravdepodobne zo 

sebeckej skutocnosti, ze v tom filme som mal, v porovnani s prvym filmom, trochu 

vacsiu a zaujimavejsiu ulohu, objavujuc sa sem a tam viacmenej pocas celeho filmu. 

Trochu viac divosskych akcii, bitiek a prehier, snaziac sa usmrtit ci uz Chingachgooka 

(povodne z kmena Mohykanov, prijateho kmenom Delaware), alebo jeho belsieho 

priatela s anglickym menom „Deerslayer“ (Zabijak srn – Lovec jelenov?). V mojej 

ulohe “Rychleho (Hbiteho) jelena“ preberam ku koncu filmu vedenie kmena Huronov 

po smrti stareho, zraneneho nacelnika. To potom, ked doslo ku krvavej devastacii 

„mojho“ kmena anglickou armadou. V zavere, aj ked sme predtym boli cely cas 

nepriatelia s Chingachgookom, staneme sa priatelmi. 

Je potrebne uviest ze pribeh spisovatela Jamesa Fenimora Coopera zijuceho v rokoch 

1789-1851 zo serie THE LEATHERSTOCKING TALES nesie nazov 

„DEERSLAYER“, nie Chingachgook,. Pribeh sa odohrava v Severnej Amerike okolo 

roku 1740, ked francuzski kolonisti zneuzivaju Huronov a pouzivaju ich v bojoch proti 

Delawarom bojujucim na strane anglickej armady. Tito dvaja priatelia velmi skoro 

rozoznaju, ze biele tvare, na jednej alebo druhej strane, maju len jeden eminentny 

zaujem, vyhubit Indianov na oboch stranach.

Knihy Jamesa Fenimora Coopera, ako uvadzaju niektori experti, mali vraj rozhodujuci 

literarny vplyv mimo inych aj na Karola Maya. Knizni hrdinovia Coopera a ich 

dobrodruzstva inspirovali Karla Maya, aby zacal stvarnovat svojich hrdinov a pisat 

dobrodruzne knihy, mienene hlavne pre deti. Podarilo sa mu vsak daleko viac, ked s 

rovnakou vasnou ich zacali citat aj miliony dospelych, ktori sa nechali unasat jeho 

fantaziou a fiktivnymi hrdinami jeho romanov. Viac o hrdinoch Coopera a Maya v 

buducich prispevkoch. Uf, uf! 

Milan Jablonsky 

„Rychly jelen“ (Milan Jablonsky) a „Deerslayer“ (Rolf Romer) v suboji na 

plavajucej chate (Strbske pleso – Tatry) Foto: DEFA-Pathenheimer



"Indianska" nostalgia (5):V MOKASINACH DRUHYKRAT (2) 

( Text ©Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych 

zdrojov). 

Leto 2001 bolo v Kanade vynimocne. Za poslednych 30 rokov som nezazil take horuce, 

slnecne letne dni. Ked prejde "Labour Day weekend", ktory pripada vzdy na prvy 

pondelok v septembri, to je ako bodka za vetou. Koniec leta, aj ked nie podla pocasia a 

kalendara ale v spravani sa a mentalite ludi. Zo dna na den pride slavna kanadska 

pestrofarebna jesen. Hned potom brrrrrrr, kruta zima. Ked udrie prvy mraz, po prvom 

srieni, este niekedy nam matka priroda da aku taku sancu potesit sa pred zimou par 

peknymi dnami "Indianskeho leta". 

V case, ked v Europe je uz po polnoci a tu sa len schyluje k veceru, zvyknem ist na 

internet. Vtedy su uz v Cechach a na Slovensku internetove noviny na "nete". Aby som 

si zachoval objektivitu, obycajne "brazdim", "surfujem" niekolkymi dennikmi. 

Viacmenej prejdem hlavnymi spravami velmi rychlo. Nemam chut travit dlhe hodiny 

citanim podrobnosti spolocensko-politickeho zivota krajiny kde nezijem. Ked narazim 

na nejaky zaujimavy clanok, nielen si ho rad precitam, ale ak je v nom nieco doleziteho 

pre mna, aj si ho vytlacim. Zaciatkom augusta, kratko potom, ako ma webmaster Honza 

poziadal, aby som napisal par slov o indiankach "Westerns from the East", uputal moju 

pozornost clanok v kulturnej rubrike novin: "NOVY CAS on line" pod nazvom: Pierre 

Brice: "WINNETOU bol panic." Uverejneny bol nielen clanok, ale aj fotografia Pierra 

Bricea (72) stojaceho vedla postavy v indianskom kostime. Ze by to bol dvojnik?

Foto:Pierre Brice (Winnetou) pri navsteve "No Name City" v 

Rakusku. 

Foto: Dusan Kittler (Novy Cas on line) 

V sprievodnom clanku redaktorka pise, ze nedaleko rakuskeho mestecka Wollersdorf 

vybudovali prednedavnom atrakciu, nieco ako "skanzen", mestecko v duchu "praveho 

divokeho zapadu", ktore otvorili zaciatkom aprila 2001 pod menom "No Name 

City" (Mesto bez mena). "Najvacsi den", aky doteraz vraj toto mestecko zazilo, bol ked 

na navstevu prisiel legendarny filmovy predstavitel Winnetoua, Pierre Brice a jeho 

filmova sestra Nso-ci - Marie Versini. Zial, nikde v novinach mimo hore uvedenej 

fotografie som sa nedopatral slubeneho rozhovoru, ktory vraj poskytol Perre Brice s 

vyjadrenim, ze "Winnetou bol panic", a ktore novinam posluzilo ako titulka kratkeho 

clanku. Skoda. Ci bol "panic" to je diskutabilne, ale ze nemal "squaw", manzelku, to je 

fakt.

Foto: WINNETOU, legendarny nacelnik v podani Pierra 

Brica, zaber z Frmanya Canyon, Chorvatsko. 

Michael Petzel, Karl-May-Archiv 

Je skoro neuveritelne, ze po viac ako 90 rokoch od umrtia KARLA MAYA a po125 

rokoch od uverejnenia jeho knihy OLD FIREHAND (1875) hrdinovia Mayovych 

romanov nielen pretrvavaju, ale jeho knihy, ktore boli prelozene do asi 30 jazykov 

(naposledy aj do cinstiny), je tazke dostat a niektore stoja priam male bohatstvo. Ked 

som sa nedavno zhanal po jeho knihach v anglictine na "amazon.com" uzasol som, ze 

niektore jeho zvazky stoja az $400 US. Musia byt asi viazane v kozi, neviem si inak 

vysvetlit tak vysoku cenu. Pocas svojej plodnej spisovatelskej kariery May napisal a 

uverejnil okolo 70 knih. Prirodzene, najviac su zname jeho knihy, indianky z "Old 

West", jeho hlavni hrdinovia Winnetou a Old Shatterhand, ale aj ine osobnosti ako 

Old Surehand; Old Firehand a cely rad zaujimavych postav: Hobble (Krivajuci) 

Frank, Dlhy David a Tlsty Jimmy, alebo dlhonosi bratia Tim a Jimm Chmuchalek, 

Sam Hawkins, Sliding Bob a pod. Menej je zname, ze May pisal aj dobrodruzne 

pribehy z ciest po Oriente a Azii. Zatialco v dobrodruzstvach z "Old West" May 

predstavuje seba ako Old Shatterhanda, v romanoch z Orientu vystupuje ako Kara ben 

Nemsi alebo Karol syn Nemcov. Jeho verny spolucestovatel po Oriente bol postavou 

maly, ale charakterom velmi pestry sejk Hadschi Alef Omar ibn Hadschi Abu Abbas ibn 

Hadschi Dawud al Gosarah. Kedze vo vsetkych knihach May pise svoje pribehy v prvej 

osobe, ako by on zazival vsetky dobrodruzstva a cestoval po svete, pribehy a opisovane 

postavy pripadaju citatelovi neuveritelne vieryhodne. 

Vieme, ze May navstivil Orient a Aziu velmi neskoro, zaciatkom minuleho storocia. 

Uplne na sklonku svojho zivota, prvykrat aj Ameriku. O to su jeho knihy 

pozoruhodnejsie, ze v nich urobil len male, nie dolezite chyby v popise krajiny, ktore

mu "scholars" vytykaju a ktore su zanedbatelne a citatelmi davno prepacene. May pisal 

fikcie, mohol si to dovolit. 

Foto: Karl May v obleceni ako Old Shatterhand. Trochu ina 

postava ako filmovy predstavitel Lex Barker. 

Karol May umoznil nam vsetkym v Europe vytvorit si zivu predstavu o krajinach a 

predstavil nam pestre postavy z toho sveta, ktore tak dobre vystihol. Vzbudil v nas 

nesmiernu lasku a obdiv k svojim kladnym hrdinom v konfliktoch dobra a zla a uctu k 

ludom aj inej farby, ako bielej. Karl May mal urcite vplyv aj na formovanie Nemeckej a 

vobec Europskej kultury. Ako by mohla jeho legenda, knihy, filmy, hrdinovia tak zivo 

pretrvavat dodnes? Potvrdzuju to tisice "trampskych", "indianskych" a "Mayovych" 

klubov. "Karl May Festival" v mieste jeho bydliska rocne navstevuju desiatky tisic ludi. 

Kazdorocne letne slavnosti v Elspe a Bad Segebergu pritahuju statisice navstevnikov. 

Vytvoril zaklad a predpoklad aj pre uzasny komercny uspech, priemysel sam o sebe, v 

ktorom tisice ludi prosperuju po dlhe desatrocia, nielen v jeho rodnej krajine. (O tom a 

inom zo zivota Karla Maya v buducich prispevkoch). 

James Fenimore COOPER zomrel (1851) priblizne desat rokov potom, ako sa Karl 

May narodil (1842). Cooper je povazovany za prveho vazneho romanopisca v USA, 

najviac sa preslavil uz spominanou zbierkou 5-tich romanov: Leatherstocking tales. 

Narodil sa (1789) v Burlingtone N.J. vo velmi vplyvnej a bohatej rodine. Opak Karla

Maya, ktory sa narodil v nesmierne chudobnej rodine tkaca v ktorej zo 14 deti prezilo 

iba 5. Cooper prezil vacsinu mladych rokov v mestecku Cooperstown N.Y. ktore ako 

osadu zalozil jeho otec. V 13 rokoch uz zacal studovat na Yale College. Na podnet 

manzelky zacal pisat, az ked bol 30 rocny. Bol velmi aktivny a vyprodukoval okolo 50 

prac pocas svojej 32 rocnej spisovatelskej kariery. Slavu ako spisovatel ziskal hlavne 

svojim druhym romanom: THE SPY (1821). Hned potom dalsou knihou THE 

PIONEERS, ktorou zacala seria Letherstocking tales. Svojimi dvoma romanmi: The 

Last of the Mohicans a Prairie, sa Cooper luci s pisanim o Americkych postavach 

(hlavne Indianoch), odchadza do Europy, kde zije 7 rokov a meni svoj zaujem na 

cestovatelske a historicky orientovane temy. Coopera vacsina kritikov opisuje ako 

"portretistu" dostojneho cerveneho cloveka (The noble Red Man). V kazdom pripade, 

takouto postavou je jeden z jeho najslavnejsich hrdinov Chingachgook a jeho priatel 

Natty Bumppo, alias DEERSLYER (Lovec jelenov), alias HAWKEYE v romane 

Posledny Mohykan. 

Text: Pracovny zaber z natacania filmu Chingachgook na 

Strbskom plese. Deerslayer v inerpretacii Rolfa Romera. 

Sorry! Ospravedlnujem sa citatelom za tuto"odbocku" do zivotopisnej oblasti tvorcov, 

ci uz Winnetoua alebo Chingachgooka. Trochu som sa viac zakecal, ako som chcel. 

Nakoniec, uviedol som len vemi strucnu informaciu. Citatelom, ktori nie su oboznameni 

s osudom autorov, ich tato mala "odbocka" priblizi. Ved nam dali tolko potesenia pri 

citani ich knih. Zasluzia si, aby sme ich trochu spoznali. 

Kedze nakoniec som skoncil pri Chingachgookovi a Lovcovi jelenov (Deerslayer), 

hadam este par riadkov k filmovemu spracovaniu tohoto romanu.

Ked prislo leto 1966, pocas ktoreho bol uvedeny do kin (specialne letnych amfiteatrov) 

film Synovia Velkej medvedice, producenti tohoto filmu pravdepodobne nemali ziadne 

vaznejsie plany pokracovat na pokracovanie v natacani indianiek, lebo leto preslo a nic 

sa nenatacalo. Asi cakali, ako bude prijaty prvy film. Obrovsky uspech filmu Synovia 

Velkej medvedice prinutil ci uz dramaturga Dr. Guntera Karla a scenaristu 

Wolfganga Ebelinga s reziserom Richardom Groschoppom sa poponahlat a zacat co 

najskor s pripravovanym projektom. Nemam ine vysvetlenie na velmi oneskoreny 

zaciatok natacania. Ak sa dobre pamatam, bola uz polovicka oktobra, ked sa zacali 

snimat prve zabery v lokacii Strbske pleso a v Pieninach. Vo filmovom stabe vladla 

dost velka nervozita, ci sa stihne urobit vsetko, co bolo planovane pre tuto lokaciu. 

Obava bola z mozneho prveho snehu. Aj ked sme mali slnecne pocasie, ovzdusie bolo 

studene a voda Strbskeho plesa este viac. Ja som aj s dalsimi mojimi "spolubojovnikmi" 

Huronmi (Lorom Divaldom - mojim studentom z Lekarskej fakulty, dnes chirurgom 

pracujucim na Strbskom plese, a Dr A. Kautnikom, ktoryuz davnejsie nie je medzi 

nami) musel do tej vody padnut niekolko krat. Ta bola v tom "indianskom lete", 

neskorom jesenom case, smrtelne ladova. O tom a inych zazitkoch z Ciech, Bulharska a 

Nemecka nabuduce. Howgh! Milan Jablonsky 

Foto: Vymena zajatcov! Huroni: vpredu vlavo Dr. A. 

Kautnik, v pravo Dr. L. Divald. Stojaci vzadu autor 

prispevku Milan Jablonsky v ulohe Rychleho jelena, sediaci 

nacelnik Huronov Johannes Knittel. Leziaci zajatec 

HelmutSchreiber.



"Indianska" nostalgia (7): V MOKASINACH DRUHYKRAT (3) 


zdrojov). 

V niektorom z prvych prispevkov som spomenul, ze bolo pre mna zahadou, ako sa 

dopatral reziser Jozef Mach k mojmu menu a na ciu iniciativu som obdrzal pozvanie, 

aby som prisiel do Juhoslavie a zahral malu rolu „Horskeho hroma" vo filme Synovia 

Velkej Medvedice. Nikdy som sa na to neopytal rezisera, ale ani Martina Tapaka, 

jedineho z tej pracovnej skupiny, kto ma poznal. Mam taky dojem, ze to skutocne musel 

byt Martin, kto navrhol J. Machovi, aby do tej roly nacelnika kmena SIKSIKA obsadil 

mna. Urcite nie pre moj "herecky talent", toho pre tu ulohu nebolo velmi treba, ale skor 

pre moje fyzicke dispozicie, ako dostojneho a rovnoceneho protivnika TOKEI-ITHO 

(Gojka Mitica).

Sediaci Johannes Knittel v ulohe "Gespaltene Eiche" ako 

nacelnik Huronov. Stojaci autor prispevku Milan Jablonsky v 

ulohe "Rychleho jelena" vo filme: Chingachgook. Pri vybere 

filmovej ulohy zohrala dolezitu ulohu moja fyzicka kondicia, 

schopnost byt dostojnym protivnikom Chingachgooka. Foto: 

DEFA-Pathenheimer. 

Nebolo pre mna ziadnou zahadou, ako som sa dostal k druhemu filmu. Jedneho 

septembroveho dna mi zavolaki do Kosic z produkcie filmu: „CHINGACHGOOK", ze 

su v Tatrach a ze by ma co najskor radi videli na Strbskom Plese. Mimochodom, nech 

so sebou vezmem este aspon dvoch svalnatejsich mladencov, vhodne postavy pre 

Huronskych bojovnikov. Wow! No problem! Na Lekarskej fakulte som viedol oddiel 

kulturistiky a mal som celu skupinu studentov, celkom slusne fyzicky vyzerajucich, 

nemal som problem si vybrat! Zo sebou som vzal vtedy uz lekara, Dr. A. Kautnika a 

Lora Divalda, studenta, vyborneho sportovca, pochadzajuceho zo Smokovca pod 

Tatrami. Oni sa stali mojimi spolubojovnikmi z kmena Huronov v lokacii na Strbskom 

Plese a v Cechach. Na poslednej snimke z minuleho prispevku, si citatel mohol vsimnut,

ze vsetci traja sme boli fyzicky celkom slusne „urobeni", v cestine by clovek povedal 

„udelani". Ak by si obaja moji spolocnici boli dali pri prichode do Tatier na oci tmave 

okuliare a ja nejaky tmavy oblek, boli by sme urcite vzbudzovali dojem, ze prisiel 

nejaky „mafioso" s doprovodom „bodygards". 

Neskora jesen, moznost snezenia, premenlive, studene pocasie vo 

Vysokych Tatrach , vytvaralo nervoznu atmosferu vo filmovom stabe. 

Foto:DEFA-Pathenheimer 

Filmovy stab pozostaval viac-menej z rovnakej pracovnej skupiny, ako pri prvom filme, 

iba sa zmenil reziser (Richard Groschopp), jeho asistentka (Doris Borkmann-Kalbe), 

veduca produkcie (Dorothea Hildebrandt) a pribudlo niekolko novsich tvari medzi 

hercami a hereckami V tom case uz na Lekarskej fakulte v Kosiciach, kde som ucil 

telesnu vychovu, zimny semester, bezal na plne obratky. Ked som obdrzal ten telefonat, 

viacmenej vsetko s fakultou a katedrou uz bolo zariadene cez reprezentanta Barrandova 

(alebo Koliby?) pre ten film. Nemal som ziaden problem prenechat moj pracovny 

uvazok na mojich spolupracovnikov. Produkcia filmu im hradila dvakrat, tolko, ako by 

boli dostavali normalne za suplovanie. Pre kolegov to bol vyborny „deal". Pre mna tiez! 

Velmi priatelsky som sa zvital s Gojkom a niekolkymi uz znamymi z predchadzajuceho 

filmu. Krista Grewald, „make-up artist" pre oba filmy a veduci kostymov si ma hned 

vzali do parady. Krista mi nasadila parochnu a upravila tvar a uz ma sikovali k 

reziserovi, ktory ma chcel vidiet, ako budem vyzerat ako Huron. Zrejme bol spokojny, 

lebo pokyvoval hlavou a oznamil mi, ze moje filmove meno bude "Rychly (hbity) 

jelen" a ze budem viacmenej stvarnovat jedneho z „prominentnejsich" Huronov, teda 

figurovat sem a tam pocas celeho filmu a z casu na cas sa budem bit, nahanat

Chingachgooka a Deerslayera. Aby som pocital s dvoma az troma mesiacmi, s 

natacanim nie len v Ceskoslovensku, ale aj v Bulharsku a neskorsie v atelieroch v 

Nemecku. Neprotestoval som. 

Krista, „make-up artist", mi musela po kazdom 

skoku alebo pade do vody upevnovat uvolnenu 

parochnu pre dalsi zaber. Foto: archiv autora 

Na Srbskom Plese sa natacala vacsina scen odohravajucich sa okolo „plavajucej 

chaty", kde sme aj my Huroni boli v akcii pri jej prepade. Reziser ma informoval, ze 

by mi bol povdacny, keby som pripravil maly scenar bitky Lovca jelenov s jednym z 

nas. To nebolo prvy ani posledny raz, ze som pomahal dat dohromady nieco podobne. 

Prenajali nam v jednej skole telocvicnu, kde sme tu bitku na plti mali trenovat. 

Reziserovi sa pozdavalo, ze by to mohol byt Sano Kautnik. Vysoka, svalnata postava, 

oblicaj ako Indian, vzhladom sa perfektne na to hodil. Trochu mi pripominal Jura 

Visneho (Superman z filmu Kto chce zabit Jessie). Prijal som teda ulohu trenera, vsak 

to bola moja skutocna profesia, preco nie! Ziaden problem, pokial sme nezacali trenovat 

priebeh bitky, ako som ju zostavil. Ralf Romer bol OK, profesionalny herec, pohyblivy 

a velmi prirodzeny v tej sekvencii boja, ale „chudak", dnes uz davnejsie nebohy Sano 

(zomrel na Malte, kde robil lekara)! Nedokazal sa zbavit tvrdosti v pohyboch, 

neobratnosti a slabeho vyrazoveho hereckeho prejavu. Nevedel sa uvolnit a byt 

prirodzeny! Po par treningovych sekciach sam reziser chcel vidiet tu sekvenciu boja aj s 

kamermanom. Stalo sa, coho som sa obaval. Reziser ma poziadal, aby som 

demonstroval ja celu tu bitku s Ralfom Romerom. Ked sme skoncili, ukazal na mna s 

poznamkou "Budes to robit Ty!" Tak sa aj stalo.

Potom „KO" od Lovca jelenov a Rychly jelen „bum-bac" do 

studenej vody Strbskeho Plesa. Foto DEFA-Pathenheimer. 

Bolo mi trochu luto Sana, ale co som mal robit? Vo konecnej verzi bolo niekolko 

sekvencii boja bolo vystrihnutych, ale aj takto skratene to bolo OK. Ked mi reziser 

oznamil ze to budem ja, oblial ma trochu „studeny pot", nie z neschopnosti odohrat tuto 

bitku, aby bola co najprirodzenejsia, alebo z konecneho "KO" Lovca jelenov, ale z 

padania do ladovej vody Strbskeho Plesa. Brrrrrr! To mi najmenej vonalo. Nebol som to 

iba ja, kto musel do tej vody ist. Loro Divald mal podobny udel, ked ho v jednej scene 

prepadu chaty s davkou komedie s veslom po hlave bije Lilo Grahn v ulohe Judith 

Hutter. 

Obaja s Lorom Divaldom sme tak trochu vybabrali so studenou vodou Strbskeho plesa. 

Rodicia Lora vlastnili farmaciu v Smokovci. Loro priniesol v tubach lahko cerveny 

mastny palivy krem. Ten sme si vtierali do pokozky. Dalo nam to prirodzene zbarvenie 

„cervenokozca" a chranilo nas aspon trochu pred chladom studenej vody. Naviac, pred 

natacanim sceny sme vzdy „pumpovali" svaly. Pouzivali sme vesla ako cinky a 

isometricky odpor. To nahnalo do svalov vela krve. Nie len ze sme znasali lepsie 

chladnu vodu, ale sme tak „napumpovani" aj vyzerali lepsie, hahahaha, aspon sme si 

mysleli.

Velka cast filmu a tohto Cooperovho romanu sa odohrava prave okolo tej „plavajucej 

chaty" alebo v nej. Vlastnil ju „Old Tom Hutter" (Helmut Schreiber), velmi schopny 

a charakterovy herec, s ktorym som sa o rok neskor stretol a spolupracoval aj v dalsom 

filme, natacanom v Gruzinsku v Kaukazkych horach. Jeho dceru Judith Hutter hrala 

Lilo Grahn. Ako sa ku koncu filmu ukaze, jeho dcera to nakoniec nebola. Old Tom 

Hutter mal kamarata Harry Hurry (Jurgen Frohriep) s ktorym z casu na cas chodili 

„skalpovat" Indianov, aby si zarobili na zivobytie. V tom case „okupacne" autority 

platili za skalp dobre peniaze! Vsak to boli len divosi! Ze? Tak preco nie! Uf, uf - no 

good! 

Milan Jablonsky. 

„Lovec jelenov - Deerslayer" (Rolf Romer) v suboji s autorom 

prispevku v ulohe Rychleho jelena. Foto: DEFA-Pantheneimer

Tatry v plnej krase! Kamera, klapka, akcia! "Vymena zajatcov!" 

Zlava do prava: Gojko Mitic; A. Kautnik, stojaci M. Jablonsky vpravo 

L.Divald a leziaci Helmut Schreiber. Foto:DEFA-Pathenheimer





zdrojov). 

Este predtym ako "opustim" pribehy a spomienky na natacanie filmu 

"CHINGACHGOOK" podla legendarneho romanu Jamesa Fenimora Coopera 

DEERSLAYER, zo serie jeho piatich najlepsich, rad by som sa vratil niekolkymi 

riadkami k autorovi a jeho dvom literarnym hrdinom Lovcovi jelenov (Deerslayer) a 

Chingachgookovi. 

Neviem do akej miery su citatelia Priloznika oboznameni s literarnym odkazom 

Coopera. Nerad by som v mojich dalsich riadkoch vytvoril dojem, ze chcem poucovat o 

tom, co je pre mnohych z vas davno zname. Ked uz som mal tu prilezitost a cest 

vytvorit mensiu ulohu (Rychly jelen) v jednej z jeho knih, chcel som sa trochu viac 

oboznamit aj s Cooperom, jeho zivotom a literarnym odkazom. Cakalo ma niekolko 

prekvapeni. Vracajuc sa do mladosti, ked sme vo velkom citali indianske pribehy z 

Mayovych knih, jedinou knihou, ktoru som ja od Coopera precital, bol hadam najviac 

znamy roman: The Last of the Mohikans (1826) v ktorom obaja hrdinovia nielen 

figuruju, ale zohravaju hlavnu rolu. V tomto romane Lovec jelenov vystupuje ako 

dospely muz pod menom Nathaniel alias Hawkeye. Zatial co v romane Deerslayer 

(1841) napisanom o 15 rokov neskorsie, ktorym zacina seria Leatherstocking tales, 

Natty Bumppo (Lovec jelenov) je predstavovany ako 20 rocny mladik. Prekvapenim 

bola pre mna tiez skutocnost ze v Cooperovom prvom romane: The Pioneers (1823) 

obaja jeho hrdinovia Natty Bumppo a Chingachgook su citatelom predstaveni ako 

starci, jeden aj druhy ako "old men", zijuci vo "frontier village". V tomto romane 

Cooper nechava Chingachgooka umriet a "the old trapper" alias Natty Bumppo, 

Deerslayer, Hawkeye, nadalej zije aj v jeho dalsom romane: The Prairie (1827), v 

ktorom aj Lovec jelenov nakoniec umiera medzi prerijnymi Pawnee Indianmi. Do tej 

serie piatich romanov patri este jeden, ktory som nespomenul: Pathfinder (1840), v 

ktorom nas dej zavedie do vojny medzi Francuzmi a Indianmi v oblasti Lake Erie.

"Portrety Indianov" autora prispevku. "Lone Wolf - 

Kiowa" olej 20 x 24 inch. 

Cooperove romany vysli v nespocetnych vydaniach a boli prelozene do mnohych 

jazykov. Velka cast jeho romanov sa tiez objavila ako televizne serialy. Ak sa 

nepletiem, len dva romany nasli cestu na siroke strieborne platno kin. Film 

Chingachgook, die grose Schlange v produkcii DEFA a film: The Last of The 

Mohicans, jeden natoceny este v roku 1936 a druhy senzacny velkofilm z roku 1992. V 

tom druhom hlavnu ulohu Deerslayera pod menom Nathaniel (Hawkeye) stvarnuje 

Daniel Day-Levis a Chingachgooka Russell Means. Reziserom filmu bol Michael 

Mann. Na mna najsilnejsim dojmom z tohoto filmu zaposobil svojim presvedcivym 

hereckym vykonom Ves Study (skutocny Indian) v ulohe Magua. Kedze je to "Western 

from the West" a nie z vychodu, nejdem sa o filme dalej zmienovat. Je cas sa vratit 

nazad k zazitkom z natacania Chingachgooka.

Autor prispevku Milan Jablonsky v spolocnosti asistentky rezie Doris 

Borkmann-Kalbe Foto: z autorovho archivu 

Okolo Strbskeho Plesa sa nenasli vhodne utesy, skalnate steny z ktorych by sa dalo 

skakat do vody, ako si scenar vyzadoval. Tie utesy boli potrebne pre dalsiu scenu v 

ktorej ja nahanam Deerslayera nielen na suchu, ale aj vo vode. Po skonceni natacania v 

Tatranskej lokacii a nejakom tom dni v Pieninach cely stab sa prestahoval do Ciech k 

jednemu priehradou umele vytvorenemu jazeru, ktore malo niekolko vhodnych 

exterierov a slusne vyzerajucich utesov. Keby by ste ma dnes rezali, nespomeniem si, 

ktore priehradne jazero to bolo. Ostala mi ale hlboko v pamati spomienka z natacania 

sceny v ktorej sa snazim v boji vo vode utopit alebo usmrtit Lovca jelenov. Skoro som 

uspel! Len rychla akcia Gojka Mitica zachranila Rolfa Romera, ktory uz pil vodu 

jazera, od skutocneho utopenia. Aby som priblizil tu scenu, tu je kratky popis.

Autor prispevku v ulohe Rychleho jelena v 

prestavke natacania. Foto: autorov archiv 

Na jednom z utesov stoji Deerslayer k nemu sa priblizuje po jazere Chingachgook, aby 

ho vzal do kanojky a na plavajucu chatu. Za chrbtom Lovca jelenov sa objavia Huroni 

pod mojim vedenim. Chingachgook ho varuje a Lovec jelenov skace do jazera a plava 

ku kanojke. Ja za nim skocim a snazim sa ho dohonit a usmrtit. Podari sa mi ho dolapit 

a vo vode zacne zapas, ktory s pomocou Chingachgooka obaja vyhraju a mna zajmu a 

vtiahnu do kanojky a prinesu ako zajatca na "plavajucu chatu". To hovoril scenar. Co sa 

stalo, bolo nieco ine. Ja som skoro vyhral ten boj skutocnym utopenim Deerslayera.

"Rychly jelen" (M.Jablonsky) pripraveny 

prenasledovat Lovca Jelenov. Foto: autorov 

archiv 

Scena toho boja vo vode sa natacala z osobitne pripraveneho podia. Ja som dostal 

instrukcie od rezisera, ze chce, aby som sa na Lovca jelenov vrhol, ked k nemu 

doplavem, stiahol ho pod vodu a tam aby sme sa "klbcili". Nikto mi nepovedal ako 

dlho, alebo aky bude signal prestat. V snahe nepokazit zaber uchopil som Deerslayera a 

drzal som ho v tom zapase pod vodou trochu pridlho, zacal polykat vodu jazera, ked uz 

nemal dost vzduchu v plucach. Ja som to ale v "zapale boja" nevidel, a tak som 

pokracoval az Gojko Mitic, ktory si vsimol, ze je zle-nedobre s Rolfom Romerom, 

skocil do vody, oddelil nas od seba a jemu pomohol von z vody. Otraseny Rolf Romer 

nejaky cas na mna trochu nahnevano zazeral, aj ked som sa ospravedlnil. Chapal som 

jeho nahnevanie a velmi ma to mrzelo. Nebola to vsak len moja chyba, mohlo mi byt 

povedane, ako dlho alebo ako kratko, mam predstierat ten zapas. Mohli oni nad 

hladinou kricat "dost", pod vodou som to nepocul.

Moj problem bol, ze ja som sa vedel niekedy vzit do akcie, ktora sa natacala, tak ze som 

prestal hrat, byt hercom a v urcitom zapale som prezival tu scenu, akoby to bola 

skutocnost. To samozrejme je nepripustne a pre spoluherca moze byt aj trochu 

nebezpecne. Co uvedeny priklad demonstruje. V dalsom pokracovani uvediem este 

jeden priklad, kde som v zapale boja som skrvavil tvar "anglickemu vojakovi" v 

zaverecnej scene filmu vyvrazdovania mojho kmena. Ale za tu akciu som obdrzal od 

pracovnikov na scene potlesk. Uf, uf! 


"Na suchu aj vo vode". Rychly jelen (M. Jablonsky) s hordou Huronov 

prenasleduje Lovca jelenov (Rolfa Romera) Foto: DEFA-Pathenheimer





zdrojov). 

V niekolkych prvych prispevkoch som pre meno „Deerslayer" z casu na cas pouzil 

doslovny slovensky preklad „Zabijac srn". Predtym, ako som odoslal stvrte, alebo 

piate pokracovanie webmastrovi Honzovi, dal som ho precitat Marte, milej mladej 

dievcine z Bratislavy, ktora sa u nas zastavila na par dni pred odletom nazad na 

Slovensko. Ona pracuje ako „pravna sekretarka" (legal secretary), a tak som si myslel ze 

urcite ovlada slovensku gramatiku lepsie ako ja, ktory zijem v Kanade dlhsie ako 30 

rokov. Upozornila ma, ze ten nazov „Zabijac srn" je nie najvhodnejsi a skor by som 

mal uzivat nazov „Zabijak srn". Zmenil som to v texte ako mi navrhla. V e-maili 

doprevadzajucom ten prispevok som poziadal webmastra, aby to takto upravil vo 

vsetkych ostatnych, ked bude moje prispevky pripravovat pre Priloznik. Webmaster 

Honzo ma este viac poplietol, ked spomenul, ci by nebol vhodnejsi nazov: „Lovec 

jelenov". Jeho nazov „lovec" znie urcite prijatelnejsie ako „zabijak". Riesil som to tak 

ze rozhodnutie ponecham webmastrovi a ja ze budem dalej pouzivat orginalny nazov 

„Deerslayer". Z uvedenej dilemy mi neskorsie pomohla moja neter Vierka, ktora sa 

ponukla pre vsetky ostavajuce prispevky urobit redakcne upravy a opravy. V 

upravenych textoch Vierka automaticky zacala uvadzat vyraz: Lovec jelenov.

Chingachgook v uvodnej scene predvadza zhromazdeniu Delawarskych 

Indianov, ako sa mu podarilo zachranit ich nacelnika. Pocas tejto ceremonie mu 

Huroni unesu snubenku Wahtawu. Foto: DEFA-Pathenheimer 

Andrea Drahota vo filme: Chingachgook stvarnuje mladu, krasnu Indianku z kmena 

Delawarov s menom WAHTAWA, snubenku Chingachgooka. Pocas ceremonialu, s 

ktorym film zacina, Chingachgook v „pantomimickom tanci" predvadza Delawarom, 

ako sa mu podarilo zachranit ich zraneneho nacelnika. Skupine Huronov sa pocas tej 

slavnosti podari uniest Wahtawu. O nu ma zaujem aj syn nacelnika Huronov, ktory si ju 

chce vziat za svoju "squaw", manzelku. Chingachgook sa vyberie na kanojke na 

teritorium Huronov zachranit svoju Wahtawu. Na ceste po vode a na suchu caka na 

Chingachgooka vela ukladov o jeho zivot. Casto z „mojej" strany – Rychleho jelena.

Chingachgook sa zbavuje prenasledujuceho Rychleho jelena a jeho 

spolubojovnika.. Foto: DEFA-Pathenheimer. 

Meno Andrea Drahota by naznacovalo, ze je to herecka cesko-slovenskeho, pripadne 

juhoslovanskeho alebo polskeho povodu. Na moje prekvapenie Andrea sa narodila v 

Madarsku, kde zila a ucinkovala aspon v dvoch desiatkach madarskych a inych filmov. 

Ked natacala film „Chingachgook" mala len nejakych 26 rokov, podobne ako Gojko 

Mitic. Ak zije, co je viac pravdepodobne ako nie, tak tento rok v lete dovrsila 60 rokov. 

Vacsina jej filmovych zaberov z filmu „Chingachgook" su z „mojho" tabora Huronov. 

Zial, ja som nemal moznost sa s nou (na moju skodu) blizsie zoznamit. Boli sme spolu 

len v jednej zaverecnej scene. Lutujem, ze nemam z nej fotografiu aby som sa s jej 

peknym vzhladom podelil s citatelmi.

Dalsi uklad o Chingachgookov zivot. Rychly 

jelen (Milan Jablonsky) v akcii.. Foto: DEFA- 

Pathenheimer 

Chingachgookova cesta po vode v kanojke zacina v prekrasnom horskom prostredi 

Pienin na vlnach a lahkych perejach Dunajca, popularnej rieky vyhladavanej turistami. 

„Gorali" v pestrofarebnych krojoch splavuju tuto rieku cez leto s turistami na pltiach. 

Pozorny divak by si vsimol, ze vysokohorske prostredie velmi skoro vystriedala ticha 

voda a priroda juznejsich nizin Bulharska. To je miesto, kde aj ja ako „Rychly jelen" 

prichadzam do akcie, ked v korune listnateho stromu ciham na Chingachgooka. Ked 

vesluje popod strom, skocim zo stromu do kanojky s umyslom ho usmrtit, co sa mi 

prirodzene nemohlo podarit a po kratkom boji Chingachgook ma premoze a vrhne do 

vody. Po niekolkych plaveckych zaberoch som skoro na brehu. Odtial sa pokusim este 

raz hodit po nom tomahawk. Chingachgook zachyti tomahawk v lete, hodi nazad a 

usmrti mojho spolubojovnika. Wow!

Zrucny Chingachgook zachytava hodeny tomahawk a hadze 

ho nazad, usmrcujuc mojho spolubojovnika. Foto: DEFA- 

Pathenheimer 

Visiac na konari stromu niekolko metrov nad hladinou, trafit sa do kanojky bol trochu 

narocny trik. Zvlast, ked sme chceli ten zaber urobit na prvykrat. Islo o to, aby som 

neposkodil kanojku, neublizil sebe a trafil sa do maleho priestoru medzi dve steny 

kanojky. Po skoku udrzat rovnovahu a este zviest mensi suboj zautocenim na 

Chingachgooka tomahawkom, ktory som pri skoku drzal medzi zubami. 

Tento a mnoho inych zaberov sme robili uz v Bulharsku v okoli Varny, kam sme presli 

po skonceni natacania na Slovensku v Tatrach a v Cechach. Pocasie v Bulharsku bolo 

velmi prijemne, aj ked niekedy chladnejsie. Nevidel som vela ludi na plazach a skoro 

nikoho vo vode. Vyssie na severe uz vyvadzala zima. Vo Varne a v Bulharsku sme 

stravili niekolko tyzdnov. Bolo velmi prijemne prezit skoro dva zimne mesiace dole na 

juhu bez snehu. Volny cas v prestavkach natacania sme vyplnali roznym sposobom. 

Niekedy kratkym spankom po dlhsich veceroch, inokedy sme trenovali strelbu z luku, 

sutazili v hadzani nozom alebo tomahawkom. Casto sme trenovali naskakovanie na 

kona v pohybe atd.

Ludia v Bulharsku boli k nam velmi prijemni a pohostinni. Mnoho z nas sa naviac tesilo 

pozornosti a casto aj spolocnosti mladsich atraktivnych dam z Varny pri vecernych 

prechadzkach po uliciach, kde korzovala hadam cela Varna. Uf, uf, 


V prestavkach natacania, trochu zabavy a odpocinku nezaskodi. Foto: 

autorov archiv





zdrojov). 

Ked si clovek zvykne na take technologicke vydobytky ako je pocitac, stane sa mu asi 

takou samozrejmostou ako bol v „davnej" minulosti pisaci stroj. Neskorsie sa malym 

zazrakom stal elektronicky pisaci stroj a „div sa, svete", dokonca aj s pamatou. Este 

dodnes takuto masinku vlastnim, aj ked som ju viac ako 15 rokov nepouzil. Odkedy 

som si kupil prvy pocitac, patri davno do odpadu. Dnes by bol aj ten moj prvy pocitac 

povazovany za predpotopny. Vymenil som ich niekolko, dokazal som sa ich jedneho po 

druhom lahko zbavit, ked som ich vymienal za lepsie. Cudujem sa sam sebe, preco sa 

nezrieknem s rovnakou lahkostou aj toho „stareho" pisacieho stroja? Pravdepodobne 

preto, ze ma k nemu viaze urcita sentimentalita a „nostalgia" minulosti. Ked som bol 

daleko mladsi, vitalnejsi, ked som na tej masine vedel vyplodit tisice stran sukromych 

listov rodine a priatelom v sirokom svete. Dnes ten svet je ovela mensi, komunikacia 

skoro okamzita (mozno preto menej osobna), prave vdaka pocitacovej technologii. Ale 

„varuj dusu na doline", ked sa nieco stane s touto technologiou a pocitac zacne odmietat 

prikazy. Je to akoby cloveku amputovali obe ruky. Moj pocitac mi to urobil, ked som sa 

vcera chcel pustit do tohoto prispevku. Dovod, pravdepodobne „overload" RAMu kvoli 

asi 150 fotkam z mojho archivu zaberov z viacerych filmov „westernov z vychodu", 

vsetkym prispevkom a desiatkam inych dokumentov. Naviac, rozlicny nepotrebny 

„garbage", utajeny v roznych programoch, ktoreho sa bojim zbavit, nevediac co sa stane 

ked ich vymazem. Uz je v rukach specialistov. Este stastie, ze mam po ruke nahradny, 

menej pouzivany „laptop". Pokial neprinesiem z opravy spominany pocitac, aj tento 

posluzi.

V tabore Huronov sa nacelnik Gespaltene Eiche (Johann Knittel) prizera tancu svojich 

bojovnikov. Vpravo vedla neho stoji Rychly jelen (Milan Jablonsky). Fotografia: DEFA- 

Pathenheimer 

Ale nazad k predmetu prispevkov. Je hadam cas skoncit blabotanie o Chingachgookovi 

a po tomto prispevku „odcestovat" do Gruzie a Kaukazkych hor a spomenut par 

postrehov z natacania filmu pod pracovnym nazvom: Spur des Falken, myslim ze v 

preklade by to znamenalo: Po stopach sokola. V Nemecku sa film premietal pod 

zmenenym nazvom: Brennende Zelte in den schwarzen Bergen. V Cesko-Slovensku 

myslim isiel tento film pod nazvom: Zlato v Black Hills, alebo Zlato v Ciernych 

Horach. Neviem, nie som si isty. 

Na nejaku chvilu sa este musim vratit k filmu „Chingachgook", lebo pobytom v 

Bulharsku, ktory trval hadam cele dva mesiace, sa natacanie neskoncilo a este nejaky 

cas sa natacalo v Nemecku. Prirodzene, vsetky zabery z interierov sa robili v DEFA 

Studiu a toho bolo dost. Ale z nejakeho neznameho dovodu v Bulharsku sa nedotocili 

ani vsetky exteriery, ktore sa mali natacat v tabore Huronov, kde sa nachadzala 

Wahtawa a teda vacsina scien z jej „zajatia", ako aj vyvrazdenie skoro celeho kmena 

Huronov „anglickymi vojakmi". Zachraneny nacelnik Huronov „Gespaltene Eiche" 

podlieha zraneniu a odovzdava vedenie zbytku zachranenych Huronov Rychlemu 

jelenovi. Chingachgook zachranuje svoju Wahtawu. Rychly jelen symbolickym 

odovzdanim noza Chingachgookovi sa mu odvdacuje za zachranu stareho nacelnika, 

Gespaltene Eiche a stava sa jeho priatelom.

Po krvavom masakri kmena Huronov zachraneny nacelnik 

podlahne zraneniu a poveruje Rychleho jelena nacelnictvom. 

Foto: DEFA Pathenheimer 

Film nekonci touto scenou, ale vracia sa nazad na jazero, na „plavajucu chatu", kde 

skalpovany Old Tom Hutter zomiera. Judith Hutter sa dozvie pravdu, ze nebola jeho 

dcera a po podpaleni chaty odchadza spolu s Deerslayerom a Chingachgookom v 

spolocnosti zachranenej Wahtawy do „civilizovanejsieho sveta" vojenskej pevnosti, 

ked Deerslayer neprejavil zaujem stat sa jej manzelom. 

V predchadzajucom prispevku som slubil, ze popisem udalost, pri ktorej som nechtiac 

trochu skrvavil tvar anglickemu vojakovi pri prepade tabora Huronov. Ako som 

spomenul vyssie, cast exterierovych aktivit v tabore Huronov sa z nejakeho dovodu 

nenatacala v Bulharsku, ale v interieroch spolocnosti DEFA, kde stavebna skupina filmu 

postavila cely les a indiansky tabor vo vnutri toho najvacsieho atelieru, ktory mali k 

dispozicii. Natacalo sa prevazne v noci. Tabor Huronov je prepadnuty a dochadza k 

masakru muzov, zien, deti. Nastane obrovska panika a anglicki vojaci zabijaju vsetko, 

co je zive, vstupuju do wigwamov a usmrcuju kazdeho, kto nestihol utiect. 

Ja som uvazneny uprostred vsetkeho, co sa deje. Stojim za kmenom jedneho stromu a 

rozhodujem sa, ako uniknut. Jedina cesta, ktora mi ostava, je cez usmrtenie nozom 

dvoch vojakov. Ked tak urobim, naraz celim vojakovi vychadzajucemu z jedneho stanu 

s bodakom namierenym na mna. Vyhnem sa jeho utoku a kopnem ho do tvare. Moje 

kopnutie je tak silne ze „vojak" padne nazad do stanu, ktory so sebou strhne a mne sa 

postasti ho preskocit a uniknut smrti. Cela tato akcia bola tak vierohodna, ze ked som 

skoncil, ozval sa potlesk od pracovnikov filmoveho stabu na scene. To sa nestava casto. 

Akciu nebolo potrebne druhykrat opakovat. Chudak „vojak" ktoreho som kopol do 

tvare, sa za chvilu vymotal zo stanu so zakrvavenou tvarou. Ja som sa isiel ospravedlnit, 

on sa usmial, mavol rukou, ze je to v poriadku! Neskorsie som sa dozvedel, ze sa 

zavodne venuje zapaseniu a ze je zvyknuty na fyzicke nasilie. Pre mna to bol zas jeden z

momentov, kde v zapale akcie som trochu pozabudol, ze mam hrat, vzijuc sa do akcie 

akoby to bola skutocnost. Este stastie ze som mal v ruke gumeny noz, asi aj 

spomenutych dvoch vojakov by som bol skutocne zabodol. Hahaha! 

Reziser Richard Groschopp a Milan Jablonsky (Rychly jelen) pri jednej z mnohych 

autogramiad. Foto: VE Lichtspielbetrieb (B) Karl-Marx-Stadt 

Film bol ukonceny nacas, stihli ho pripravit na premieru a uviest na strieborne platna 

pocas „ SOMMER FILM TAGE" - letnych filmovych festivalov vo vsetkych vacsich 

mestach Vychodneho Nemecka. Zucastnil som sa na premiere tohoto filmu v mnohych 

mestach v delegacii skladajucej sa z hercov, rezisera, producenta atd. Vsade, kam sme 

prisli, boli sme s nadsenim vitani a tesili sme sa pozornosti hlavne mladeze. Film mal 

obrovsky uspech, podobne ako Synovia Velkej Medvedice rok predtym. Popularita 

Gojka Mitica rastla kazdym dnom a ja som sa stal niekym ako „permanentnym clenom" 

filmoveho stabu s ponukou robit na dalsom filme. Znovu stvarnovat Indiana s menom 

Bad Face (Zla tvar). Okamzite po skonceni letneho festivalu v Nemecku sme odlietali 

do Gruzinska, kde v Kaukazkych horach sa zacali natacat exteriery dalsej „indianky". 

Howgh.

Gojko Mitic v "zajati" mladych obdivovatelov. Jeho popularita a 

kariera vo Vychodnom Nemecku bola ista. Foto: Presse Foto - 

Wolfram Garthe - Rostok



"Indianska" nostalgia (11): V SEDLE V KAUKAZSKYCH "ROCKIES" (1) 


zdrojov). 

Velkolepe hory, doliny a plane Kaukazu v Gruzinsku sa stali exteriermi 

filmu "Spur das Falken" tiez uvadzany pod nazvom "Zlato v Black Hills". 

Na fotografii v sedle autor prispevku Milan Jablonsky. Foto: DEFA- 

Pathenheimer 

Ubehli hadam tri mesiace od spracovania mojho posledneho 10. prispevku zo serie 

poslednych siestich pod nazvom: "V mokasinach druhykrat". Urobil som si dlhsiu 

"nedobrovolnu" prestavku. Preco vysvetlim nizsie. Som nazad, znovu za pocitacom s 

umyslom este nejaky cas pokracovat v nacatom seriali "Indianska nostalgia", zbierke 

osobnych prihod a postrehov z prostredia natacania prvych styroch filmov 

"WESTERNS FROM THE EAST" vychodonemeckou spolocnostou DEFA. Filmy, 

ktore urobili z ich hlavneho predstavitela Gojka Mitica herecku hviezdu cislo jedna vo 

vtedajsom Vychodnom Nemecku. Filmy, ktore kazdym rokom prekonavali vsetky 

rekordy navstevnosti. V jednom clanku popisujucom nevidanu karieru Gojka Mitica, 

(ktora dnes prerastla do celeho zjednoteneho Nemecka) som cital statisticky udaj, ze

jeden z jeho prvych filmov videlo viac ako 11 milionov z vtedajsich 15 milionov 

vychodnych Nemcov. Navstevnost, ktoru by zavideli aj najuspesnejsie hviezdy a 

producenti hollywoodskeho sveta. Ja som mal to stastie, ze som bol pri tom, ked 

popularita Gojka Mitica zacala dosahovat tuto zavratnu vysku. 

Po uvedeni prvych dvoch indianskych filmov DEFA do kin, zacala 

popularita Gojka Mitica medzi mladezou Vychodneho Nemecka 

rast zavratnou rychlostou. Foto:Presse Foto - WolframGarthe - 

Rostock 

V mojom prvom prispevku som popisal, ako prislo k tomu, ze som objavil spolocnost 

ICESTORM INTERNATIONAL INC. ktora na tomto kontinente propaguje a ma k 

dispozicii desiatky video-kaziet filmov, vytvorenych vo Vychodnom Nemecku 

spolocnostou DEFA. Medzi nimi aj dva filmy: Synovia Velkej Medvedice a 

Chingachgook - Nacelnik Velky had, v ktorych som aj ja stvarnil dve mensie ulohy. 

Video-kazety som si objednal a v kratkom case som ich dostal. Ked som sa informoval, 

ci maju k dispozicii aj dalsie dve zo serie "Westerns From The East" - film: Zlato v 

Black Hills, premietany tiez pod nazvom "Spur des Falken" a film: Bieli Vlci, v ktorych 

som tiez hral, bolo mi povedane, ze ich zial zatial nemaju k dispozicii pre distribuciu na 

americkom kontinente. Vtedy ma ani len nenapadlo obratit sa na priatelov zijucich v 

Nemecku, aby sa pozreli na moznosti ziskat ich tam. Az ked som zacal s tymto 

serialom, uvedomil som si, ze by sa skutocne patrilo ich mat a vidiet ich, aby som si 

obcerstvil mnohe herecke tvare a o co v oboch filmoch ide. Za 30 a par rokov, ked sa 

tieto filmy tvorili, mnoho udalosti a postav, ich mena sa z pamati vytratili. Posledny 

stvrty film: Biely Vlci v ktorom tiez ucinkujem som nevidel ani pred 30 rokmi. 

Uvedenia tohoto filmu do kin v Nemecku, alebo v inych "socialistickych" krajinach som 

sa nedockal. Ked film prisiel na strieborne platno, Ceskoslovensko bolo okupovane

Sovietskymi vojskami a ja som bol na ceste do Kanady. 

Obalka video-kazety filmu SPUR DES 

FALKEN (Zlato v Black Hills) 

Produkcie DEFA & ICESTORM 

INERNATIONAL. V hlavnych 

ulohach: Gojko Mitic; Hannjo Hasse, 

Rolf Hoppe, Barbara Brylska a dalsi. 

Cez "Internet Movie Database Ltd" som zistil, kde je ich v Nemecku mozne dostat. 

Poziadal som svojho priatela Dr. Alexandra Bacinskeho z Nemecka, ci by mi ich mohol 

zaopatrit. Trvalo to chvilu (mesiac ci dva), kym som ich konecne dostal. Prisli ako dar s 

prianim vsetkeho najlepsieho k mojim narodeninam a Vianocnym sviatkom. Vdaka 

Sano! Nechal som si ich hned pretocit na VHS a konecne po viac ako 30 rokoch som ich 

mal moznost vidiet. Zial len vidiet! Filmy su v nemcine a aj to malo, co som z nemciny 

volakedy davno vedel, sa za tie dlhe roky zivota v Kanade z pamati vytratilo. Nechcel 

som zacat pisat a spominat na niekolko prihod z ich natacania, pokial tie filmy nebudem 

aspon vidiet. Preto ta vyssie spominana"nedobrovolna" prestavka v pisani! 

Obe video-kazety su v mojom vlastnictve. Pozrel som sa na obe. Na tu prvu, ktora bude 

predmetom tohoto a hadam aj dalsich prispevkov, uz dvakrat, aby som aj bez schopnosti 

rozumiet co sa vo filme hovori, pochopil, o co vnom ide. Tiez, aka bola moja uloha a jej 

rozsah.

Vo filme Spur des Falken, tiez uvadzaneho pod 

nazvom Zlato v Black Hills autor prispevku 

predstavoval "Indianskeho scauta" s menom 

BAD FACE (Zla tvar). Tento zaber posluzil ako 

"pohladnica" predavana vo Vychodnom 

Nemecku. Foto: DEFA-Pathenheimer 

Ak sa dobre pamatam, s filmovanim dalsej indianky s pracovnym nazvom Spur des 

Falken sme zacali hned zaciatkom leta, nejaky cas predtym, ako bol na letnych 

filmovych festivaloch (Sommer Film Tage) uvedeny druhy film spolocnosti DEFA 

Chingachgook, nacelnik Velky had. Vsetky zabery z filmoveho mestecka "Tanglewood" 

boli robene v Nemecku, kde vo velmi peknom horskom prostredi, nie daleko od DEFA 

studii v Potsdame, stavbari postavili male westernove mestecko. To mestecko sa v 

dalsom filme (Bieli Vlci) rozsirilo a rozrastlo. Ostatok exterierov bol v krasnom 

majestatnom prostredi Kaukazskych hor a tiez nedaleko od hlavneho mesta Gruzinska 

Tbilisi. 

Po predstaveni filmu Chingachgook na letnych filmovych festivaloch a absolvovani 

"maratonu" navstev roznych miest Vychodneho Nemecka v delegacii nasej tvorcej 

skupiny, cely filmovy stab odcestoval do vtedajsieho Sovietskeho Zvazu via Moskva,

kde sme sa zdrzali nejaky ten den, aby sme mali moznost trochu sa oboznamit aj s 

Moskvou. Pre mna to bola prva aj posledna navsteva vtedajsieho Sovietskeho Zvazu a 

Moskvy. Po skoro trojmesacnom pobyte som mal akurat tak po krk ich socializmu, 

komunizmu a ich "way of life". Nic som si neprial viac, ako sa skoro vratit nazad do 

Ceskoslovenska, kde uz v tom case sa dalo politicky dychat daleko lahsie ako v tej 

obrovskej krajine relativne chudobnych, ale nesmierne dobrosrdecnych ludi, 

pochmurnych dumiek, policie, armady a agentov KGB dominujucich vsetkym aspektom 

zivota ich populacie. 

Prve moje dojmy z Moskvy neboli najlepsie. Okrem historickej casti, velmi bohatej na 

architekturu a pamiatky velkoleposti este carskeho Ruska, vsetko co bolo vybudovane 

za ery socializmu a vladnutia komunizmu kricalo sedivostou, pochmurnym dojmom 

opadanej omietky starsich budov, nesmierne skaredych panelakov dominujucou 

architekturou Stalinskeho kultu osobnosti, demonstrovanou budovou Lomonosovovej 

Univerzity. Ked som sa v hoteli kde sme byvali odvazil ist na verejnu toaletu, cakal ma 

spinavy, smradlavy zachod. Na klinci narezane kusky papiera z Moskovskej Pravdy, 

nahradzujuce toaletny papier. Vedla v kute odpadovy kos do ktoreho sa tie papiere po 

utreti zadnice hadzali. Viem si predstavit aku "radost" musela mat nejaka "babuska", 

ktora tie kose raz za cas vyprazdnovala. Bol som celkom rad, ked sme z Moskvy 

vypadli a boli na ceste dole na juh a o nie velmi dlho pristali v Tbilisy s medzipristatim 

v Soci. 

Davnejsie pred nami tam dorazili desiatky kamionov, ktore viezli vsetko co bolo 

potrebne pre filmovanie, od desiatok vypchatych "buffalo", ktore posluzili v jednej 

scene filmu, ako postrielane stado z pasie cestujucich vlakom, az po stovky kostymov a 

ineho haraburdia potrebneho na vytvorenie iluzie divokeho Zapadu. Nechybala ani 

vlakova suprava s typickou lokomotivou a voznami, so specialne vybudovanou 

zeleznicnou tratou len pre tento ucel.

V ulohe "Indianskeho scauta" prichadzam na 

scenu hned v prvej tretine filmu, vezuc sa na 

lokomotive vlaku, ktora tam bola dopravena z 

Nemecka len pre tento ucel. Po prepade vlaku 

hordou Indianov pod vedenim Bystrookeho 

Sokola (Gojko Mitic) a po usmrteni masinistu, 

preberiem riadenie lokomotivy a vlak 

privediem do cielovej stanice. Foto: DEFA- 

Pathenheimer 

Na produkcii tohoto filmu sa podielali dve produkcne spolocnosti. 

· DEFA-Studio fur Spielfilme (Vychodne Nemecko) 

· Quartuli Pilmi (Sovietsky Zvaz - Gruzinsko) 

Viac o natacani v Gruzinsku a Kaukazskych "Rockies" v buducom prispevku. 

HOWGH! 

Milan Jablonsky





zdrojov). 

Autor prispevku v ulohe indianskeho scouta s menom BAD FACE v 

prekrasnom prostredi Kaukazskych hor, kde sa natacali exteriery filmu 

"ZLATO V BLACK HILLS". Foto: DEFA- Pathenheimer 

Mesto Tbilisi, tiez niekedy nazyvane Tiflis, je hlavnym mestom Gruzinska (v anglickom 

jazyku zname pod menom Georgia). Legenda hovori, ze mesto zalozil panovnik, kral z

Karthl, niekedy koncom stvrteho storocia pocas loveckej expedicie, pri ktorej sipom 

postreleny bazant padol do tepleho pramena a sa "zazracne" sa uzdravil. Ked k nemu na 

koni kral priklusal, aby ho zodvihol, bazant znovu vzlietol. Ocareny panovnik 

pomenoval to miesto Tbilisi, ktore neskorsie sa stalo hlavnym mestom tejto krajiny. 

"Tbili" v gruzinskom jazyku znamena "teplo". Napriek mnohym vojnam, poziarom a 

inym katastrofam, ktore poznacili Tbilisi, stara cast mesta si zachovala svoj povodny 

vzhlad bez vacsieho poskodenia. Pekne mesto starej krasy a nesmierne bohatej historie. 

Zaposobilo na mna daleko prijemnejsim dojmom ako Moskva. Mesto akoby bolo 

postavene v udoli, na svahoch, ci na upati dvihajuceho sa horskeho masivu, na ktorom 

stoji nad mestom obrovska socha "Matky Gruzinska". V jednej ruke drziaca mec ako 

varovanie nepriatelom a v druhej ruke pohar vina vitajuc priatelov. Tato socha 

symbolizuje lasku gruzinskeho ludu k slobode a jeho nesmiernu pohostinnost, ktorej 

som aj ja bol svedkom, nie raz, ale velmi casto a na kazdom kroku. 

Pycha Kaukazskych hor a Gruzinska. V pozadi vecne zasnezeny 

dvojhlavy ELBRUS (5642 m) Najvyssi vrch nielen Kaukazskeho masivu, 

ale aj Europy sa stal panoramatickym pozadim filmu DEFA "Zlato v 

Black Hills". Foto: Internet "pilgrim tours". 

Horsky masiv vypinajuci sa nad Tbilisi je sucastou Kaukazskeho pohoria deliaceho sa 

na "Velky Kaukaz" a na "Maly alebo Trans-Kaukaz" (nieco ako Vysoke a Nizke Tatry 

mnohokrat dlhsie a daleko vyssie). Kaukazske pohorie fakticky spaja Europu s Aziou. 

Je dlhe 1127 km a nachadza sa medzi Ciernym a Kaspickym morom. Pychou 

Kaukazskych hor a Gruzinska je prekrasny dvojstitovy, alebo dvojhlavy vrch Elbrus. Je 

to najvyssi "kopec" tohoto horskeho masivu a Europy. Zapadny stit dosahuje vysku 

18510 stop alebo 5642 metrov. Vsetka cest takemuto "kopcu"! Nie je jediny, mnohe 

oblasti tohoto pohoria maju vrcholy vyssie ako 5 tisic metrov.

Pohorie Centralneho Kaukazu ma mnoho stitov presahujucich 5000 

metrov. Kaukazske hory svojim hrubim vzhladom skor pripominaju 

"Rocky Mountains" ako "jemnejsie kopce" Black Hills. Photo: Internet 

"pilgrim tours". 

Gruzinska Sovietska Socialisticka Republika, ako sa v tom case volala plnym menom, 

sa nachadzala a hadam stale nachadza (dnes ako samostatny stat), medzi 

juhovychodnym brehom Cierneho mora a zapadnym brehom Kaspickeho mora. Susedi s 

Armenskom, Azerbajdzanom, Tureckom a Ruskom. Gruzinsko bolo pre nas v minulosti 

zname hlavne tym, ze sa v malom mestecku Gori, nie tak daleko od Tbilisi, narodil 

jeden z najvacsich zlocincov sveta, masovy vrah, ktory ma na svedomi miliony 

ludskych zivotov, diktator "extraordinaire", dlhorocny vodca Sovietskeho Zvazu Stalin 

(Josef Dzugasvili). V case kultu osobnosti a dlho po jeho smrti aj po odhaleni jeho 

zlocinov bol Stalin v Gruzinsku stale obdivovany a uctievany. Mozno aj preto, ze to boli 

hlavne Rusi, Ukrajnci, Tatari a ine narodnostne skupiny, ktore Stalin terorizoval a 

nechal ist na jatky. Gruzinci zo srdca nenavideli Rusov a keby mohli, tak by ich hadam 

vedeli utopit aj v lyzicke vody. Aspon z kontaktov s nimi som dostal ten pocit. Z 

mnohych diskusii som vyrozumel, ze Gruzinci mali siroko rozvinutu kulturu a vzdelanie 

davno v minulosti, ked vraj Rusi este zili v "zemljankach" ako "dikie" (divoki) ludia.

Znalost rustiny a uvolnena politicka situacia v Ceskoslovensku (1967) mi 

dovolovala viest dlhe "politicko-kulturne" debaty s Gruzincami v 

prestavkach natacania filmu. Foto: Potsdam-Eberhardt 

Ked sme leteli ponad uvedene velkolepe horstvo Velkeho Kaukazu, vidiac jeho 

majestatnu krasu a mohutnost, vobec som sa necudoval, preco si ho produkcia a 

"location scouts" vybrali pre exteriery filmu s pracovnym nazvom: "Spur des 

Falken" (Stopou Sokola). V mnohych statoch Europy bol ten film uvadzany tiez pod 

menom "Zlato v Black Hills" alebo s nemeckym nazvom " Brennende Zelte in den 

schwarzen Bergen". Film vo vtedajsom Sovietskom Zvaze isiel pod menom: "Sled 

Sokola" V USA bol znamy pod nazvom: "Trail of the Falcon". Ocarujuce prostredie 

velkolepych hor a dolin poskytovalo vynikajuce pozadie tomuto filmu a stalo sa 

scenaristickou "pochutkou" pre kamermana Otta Hanischa a skoro dva metre vysokeho 

rezisera Gottfrieda Kolditza.

Pracovny zaber z natacania filmu Zlato v Black Hills. V pozadi skoro dva 

metre vysoky reziser Gottfried Kolditz, pred nim stojaci autor prispevku a 

s kamerou Otto Hanish. Foto: DEFA-Pathenheimer 

Clovek by nemal vediet, ci poznat, ako v skutocnosti vyzeraju "Black Hills", ktore 

spominane Kaukazske horstvo vo filme malo predstavovat. Tie maju uplne iny 

charakter. Je to omnoho nizsie horstvo, kde napr. nedaleko Mount Rushmore National 

Monument najvyssi vrch v Black Hills je "Harney Pk." dosahujuci vysky 7242 stop, co 

je priblizne len jedna tretina vysky Elbrusu.

Autor prispevku v Black Hills (1993) pri hadam najviac navstevovanej 

atrakcii: Mount Rushmore National Monument. 

Nie tak davno, len pred par rokmi, som mal prilezitost precestovat oblast pohoria Black 

Hills a navstivit vacsinu monumentov, ktore su dnes velmi popularnymi atrakciami 

USA. "Crazy Horse Memorial"; "Devils Tower National Monument"; Mount Rushmore 

National Monument" a cela desiatka dalsich pritahuju miliony turistov. Pred jeden a pol 

storocim Black Hills tiez pritahovali velke mnozstva ludi. Vtedy to bolo zlato, ktore sa 

naslo v tej oblasti. V Black Hills a siroko daleko na preriach v tom case zili a uzemie 

vlastnili prevazne Lakota Indiani, clenovia velkeho naroda viac znani a znami pod 

nazvom "The Sioux". Da sa povedat, ze to je velka skupina Indianov aj mnohych inych 

podkmenov zdruzena pod tymto spolocnym nazvom Siouxovia. Su znami svojimi 

krasne dekorovanymi "teepees", rychlymi konmi, spolocnostou warriors - bojovnikov, 

muzov a zien obliekajucich sa do nesmierne pestrofarebnychdnes, dnes uz len 

slavnostnych krojov. Oni sa stali medzinarodnym symbolom "Amerika's native people". 

V 17. storoci Siouxovia ovladli "Northern Plains" prerie severu a vybudovali si unikatnu 

kulturu, ktora bola zalozena na existencii obrovskych stad bizonov. Mnohe tvare a 

miesta z historie Siouxov su legendarne. Nacelnici ako Crazy Horse, Sitting Bull, Red 

Claud a miesta poznacene krvou ako Little Big Horn River; Wounded Knee Creek ostali

navzdy zapisane do historie boja Indianov o ich existenciu. 

Objavenie zlata v Black Hills znamenalo masivne pristahovalectvo nielen prospektorov, 

ale roznych spolocenskych vrstiev, ludi dobrych aj zlych. Toto pristahovalectvo, 

expanzia "bielych tvari", zacalo vazne ohrozovat zivot a existenciu vtedajsich 

obyvatelov tohoto uzemia, Indianov. Zacali vznikat vazne ozbrojene konflikty, ktore 

casto koncili krvavymi jatkami na oboch stranach. Na tomto historicky pravdivom 

pozadi Dr. Gunter Karl spracoval scenar horeuvedeneho filmu, ktory verne zachytava to 

obdobie konfliktov a tragedii "cervenokozcov" s "bielymi tvarami", tvrdeho zivota, 

zapasu o prezitie Indianov ale aj bielych usadlikov. Obdobie obcasnych radovaniek, 

krepcenia a popijania whisky v saloonoch, inokedy divokych jazd, nahanaciek, 

prestreliek, vyrovnavania si uctov medzi sebou a pod. Bol to "Wild, Wild West" 

natacany vtedy na "pokojnejsom dalekom vychode" v Gruzinsku. 

Preslavena pohostinnost Gruzincov nas prekvapila hned po prichode do Tbilisi a 

ubytovani sa v jednom z ich najlepsich hotelov priamo v "downtowne". Ked sme sa 

neskorsie niekolki clenovia nasej vypravy zisli dole v restauracii s umyslom nieco si 

zahryznut ci vypit, vzbudili sme pozornost miestnych ludi, skupiny aspon siestich 

muzov, sediacich pri jednom stole nedaleko od nas. Po chvili okukavania jeden zo 

skupiny sediacich za vrchstolom sa zodvihol a pristupil k nasmu stolu s kratkym 

prihovorom v zmysle, ze by bolo najvacsou poctou pre neho a jeho spolocnikov, keby 

sme sa mohli stat ich hostami a prijat ich pohostinnost. Ten muz hovoril rusky, a tak 

som nemal problem mu rozumiet a lamanou nemcinou pozvanku prelozit mojim 

kumpanom. Nevediac ako sa v takom pripade zachovat, ci odmietnutie nebude urazkou, 

pozvanie sme prijali. Potom to zacalo! 

"Stolovanie" v Gruzinsku sa povazuje za sucast spolocenskeho vzdelavania. Stolovanie 

tiez nazyvaju "Ludovou univerzitou". Zakratko po pozvani k stolu sme sa mali moznost 

presvedcit, preco. Stolovanie je fakticky "recnicke forum". Prikazy muza za vrchstolom 

ciasnikom sa zacali sypat a o nedlho sa na stol zacali nosit rozne druhy gruzinskych 

vybornych vin a misky jedal vacsinou pozostavajucich z roznych druhov gulasov z 

jahnacieho masa. Vzdy, ked sa naplnili pohare vinom, predsedajuci povstal s poharom 

vina v ruke a predniesol niekolko minutovy "pripitok". Bola to mini-rec, velmi 

pestrofarebna a okrasna, podobne, ako zvykli mat prejavy aj Indiani, ked potahovali z 

ich kalumetov. Ta rec obycajne zacala pripitkom "na Stalina", potom neskorsie na 

"maticku Rus", Gruzinsko, na nasich otcov, matere, bratov a dcery, na nas atd. Po 

kazdom takomto pripitku bolo povinnostou vypit do dna pohar vina a otocit ho stopkou 

hore. Len ked vsetci tak urobili, zacala druha runda pripitkov a jedenia. Ked sa "party" 

koncila - "boh zavaruj", aby niekto navrhol sa podelit s utratou! To je absolutne 

nepripustne. Muz, ktory dostal tu poctu byt hostitelom, keby zrovna mal zbankrotovat, 

by nikdy neprijal financnu pomoc uhradit utratene. Bol som svedkom, ked utrata

presahovala viac ako trojmesacny plat hostitela, ani tak neprijal ponuku mu pomoct 

utratu vyrovnat. To by nikdy nedovolila ich gruzinska hrdost! Howgh! 

Milan Jablonsky




(Text ©Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych 

zdrojov). 

Ked som ako mlady chlapcisko so zanietenim cital dobrodruzne romany Karla Maya z 

"divokeho Zapadu", alebo z Orientu, mena osob, miest a rozne anglicke vyrazy som 

cital a vyslovoval tak, ako boli napisane, foneticky "Sioux", alebo "Siuxovia" a pod. 

Bolo to sposobene neznalostou anglictiny a jej vyslovnosti. Az po prichode do Kanady a 

slusnom zvladnuti anglictiny som s prekvapenim objavil ze slovo "SIOUX" sa 

vyslovuje "Su" s dorazom na dlhe "u". Moje romanove sympatie patrili skor Apachom, 

ktorych May vykresloval ako usadene, stabilne, mierumilovne kmene, reprezentovane 

inteligentnym, uslachtilym nacelnikom Winnetou. Na druhej strane opisoval Siouxov 

ako agresivnejsich bojovnikov, od ktorych clovek nemohol ocakavat vela dobreho. Ak 

by som to mal vyjadrit zjednodusene, Apachi boli "good guys" a Siouxovia "bad guys". 

Nejak tak! 

Obraz- olejomalba opereneho nacelnika. "Sitting

Bull" slavny nacelnik kmena Siouxov v interpretacii 

autora prispevku. Olej 30 x 24 inch. (1981) 

Podla niektorych znalcov slovo SIOUX pochadza vraj zo zlucenia slov francuzkeho 

povodu a Ojibwa Indianov. Slovo, ktore vo volnom preklade znamena nieco ako "maly 

had". Nazov SIOUX oznacoval asi 14 skupin (zdruzeni) ludi, ktori hovorili troma 

rozdielnymi nareciami. Spolu vytvarali "GREAT SIOUX NATION" (Oceti Sakowin) 

pozostavajuce z troch rozsiahlych kmenovych celkov: LAKOTA; DAKOTA; 

NAKOTA. Tieto kmene a podkmene obyvali rozsiahle uzemia od vychodneho 

Wisconsinu, Juznej Dakoty, siahajuce az po Montanu. Vychodne uzemia obyvali 

Dakota Indiani, na zapade Lakota a stredne uzemia prevazne Nakota Indiani. Siouxovia 

zili v malych skupinach, zivili sa tym, co im uzemia poskytovali. Zaoberali sa chytanim 

ryb, sberom divej ryze, dolovanim a ochranou "pipestone" kamenolomov, hlavne vsak 

lovom bizonov, kozusnictvom a ochranou oblasti Black Hills. Mali spolocne 

nabozenstvo, vyznavali WAKAN TANKA (Tvorcu) a WHITE BUFFALO CALF 

WOMEN. K revolucnej zmene v zivote Siouxov dochadza ked Spanieli priniesli do ich 

zivota kone. Tie im umoznovali sa rychle pohybovat, cestovat, polovat a obchodovat v 

daleko sirsom rozsahu, pokryvajuc velke vzdialenosti. Pokial na uzemia prichadzali 

Francuzi a ini Europania za obchodom, Siouxovia obchodovali a nazivali s nimi v mieri. 

V tom case mali dost problemov, konfliktov a nevrazivosti s PAWNEES a OJIBWA 

Indianmi. Zivot Siouxov sa otocil k horsiemu v druhej polovici devatnasteho storocia 

objavenim zlata v Black Hills. Zvysenym prilivom pristahovalcov, zlatokopov, 

dobrodruhov a prenikanim jazdeckej (cavalry) armady - modrokabatnikov, ktori mali 

udrzovat mier, sa situacia Siouxov len zhorsovala. Zacali byt vytlacani zo svojich 

uzemi, v nespocetnych bojovych zrazkach vyvrazdovani a nuteni sa stahovat do 

nepriaznivych podmienok v im vyhradenych rezervaciach.

Pracovny zaber pri prepade vlaku Dakota Indianmi. Objavenim 

zlata v Black Hills sa na uzemia Dakota Indianov zacali masivne 

hrnut pristahovalci. Nie vzdy boli vitani! Pod vedenim mladeho 

nacelnika Bystrozrakeho Sokola, velka skupina Indianov neuspesne 

prepadava vlakovu supravu s umyslom ziskat zbrane. Pracovny 

zaber z natacania filmu Zlato v Black Hills. V popredi autor 

prispevku v ulohe Indianskeho scouta s menom Bad Face. Photo 

DEFA-Pathenheimer 

Zmluva "treaty", ktora bola uzavreta v roku 1851 vo Fort Laramie mala v umysle 

upresnit vyhradene a chranene uzemia. Priniesla vsak opacny vysledok. Rozbila jednotu 

kmenov naroda Siouxov na tych, ktori tu zmluvu prijali a podporovali, a na tych, ktori 

ju odmietli. To vytvorilo velmi "zlu krv" medzi "bielou vladou" vo Washingtone a 

Sioux Indianmi. Neskorsie vlada prinutila mnohe kmene zit v tzv. GREAT SIOUX 

RESERVATION a predat BLACK HILLS bohate na zlato. Nasledoval ozbrojeny odpor 

veduci k slavnej bitke o "LITTLE BIG HORN", kde nacelnici SITTING BULL a 

CRAZY HORSE porazili generala CUSTERA. Hodne neskorsie sa zavrazdenim Sitting 

Bulla a vyvrazdenim Lakota Indianov pri WOUNDED KNEE" skoncila sa fascinujuca

perioda znama ako "INDIANSKE VOJNY". 

BLACK HILLS (The Black Hills National Forest) nesu meno z prekladu indianskeho 

nazvu "PAHA SAPA". V reci LAKOTA SIOUXov ten nazov znamena "hills that are 

black" alebo "kopce, ktore su cierne". Ten nazov vznikol zo vzdialeneho pohladu 

obklucujucich prerii. "Ponderosa" borovice tmavozelenej az skoro ciernej farby 

vytvaraju tmavy az cierny dojem tohoto horstva, ktore sa vypina do vysky 4.000 stop 

nad okolitymi preriami. Pokryvaju oblast, ktora je priblizne 200 km dlha a 104 km 

siroka. Vyznacuju sa bohatstvom kostrbatych divokych skalnych formacii, udoli a 

strmych roklin, kaskadovych bystrin, tmavomodrych jazier, jaskyn a pasienkov. Black 

Hills sa rozprestieraju na zapadnej strane Juznej Dakoty a malou castou na 

severovychode prechadzaju do statu Wyoming. Najblizsie velke mesto sa nachadza na 

vychodnej strane horstva a ma nazov RAPID CITY. V najviac navstevovanej oblasti 

vovnutri Black Hills je to hlavne stare zlatokopecke mesto pomenovane po generalovi 

Custerovi "CUSTER". 

Pri presune vypravy pristahovalcov a "modrokabatnikov" na ceste do 

mestecka Tangelwood sa pocas nocnych hodin Bystrozrakemu Sokolovi a 

jeho bojovnikom podari okradnut vypravu o zbrane a municiu. 

Obchodnik Sam Blake (Helmuth Schreiber) s dostojnikom 

"modrokabatnikov" (Fred Ludwig) a svojimi pomocnikmi (Fred Delmare 

vpravo, Milan Jablonsky leziaci vpredu) odpocivajuci pri taborovom ohni. 

Photo DEFA-Pathenheimer 

Mozno, ze to bolo prave mesto CUSTER ako jedna z najstarsich zlatokopeckych 

usadlosti, iduce do cias objavenia zlata v Black Hills, ktore pravdepodobne posluzilo 

scenaristovi Gunterovi Karlovi ako vzor, priklad pre jeho "filmove zlatokopecke

mestecko" s nazvom TANGELWOOD pre oba filmy Zlato v Black Hills a film Bieli 

Vlci, ktory nasledoval o rok neskorsie. Film Bieli Vlci je pokracovanim filmu - Zlato v 

Black Hills, kde vacsina osob, filmovych postav je ta ista, az na male vynimky, ked tenktory 

predstavitel v divokych ozbrojenych konfliktoch zahynul. Taky osud postihol 

napr. herca Hannjo Hasse, predstavitela vodcu "bad guys" banditov vo filme Zlato v 

Black Hills, ktori terorizuju formujuce sa mlade mestecko Tangelwood, organizuju 

prepady indianskych usadlosti, brutalnymi prostriedkami ich vytlacaju z uzemia a 

vyvrazduju aj bielych zlatokopov, aby si prisvojili ich "claims" v oblasti, kde sa 

nachadza zlato. V konecnej konfrontacii na konci filmu ho BYSTROZRAKY SOKOL 

usmrti. Bystrozrakeho alebo Bystrookeho Sokola, mladeho agresivneho nacelnika 

Dakota Siouxov, predstavuje GOJKO MITIC. Gojko Mitic vytvra v tomto filme a 

dalsom (Bieli Vlci) tu istu hlavnu ulohu. Hannjo Hasse je jeho oponentom, protivnikom, 

sefom banditov v druhej hlavnej ulohe vo filme s menom Bludgeon. "Pravou a lavou 

rukou" Bludgeona a gangu banditov je Rolf Hoppe, predstavujuci postavu Bashana a 

Hartmut Beer, ak sa nepletiem, predstavujuci filmovu postavu Fletchera. 

V aute spiaci Milan. Autor prispevku Milan Jablonsky 

v prestavke natacania na zadnom sedadle auta, z

ktoreho sa robilo vela zaberov, dobieha nedospate noci. 

Photo Potsdam-Eberhard 

Nadejnu milenku a buducu "squaw" mladeho bojoveho nacelnika Dakota Siouxov 

Bystrozrakeho Sokola stvarnuje mlada prijemna gruzinska herecka LALI MESZCHI v 

ulohe BLAUHAAR (Modry vlas). Z "bielych dam" v ulohe CATHERINE vystupuje 

popularna, velmi vzhladna, atraktivna polska herecka BARBARA BRYLSKA, o 

priazen ktorej sa vo filme neuspesne uchadza Bludgeon. Tu priazen ziskava mlady 

zlatokop postavu ktoreho uspesne stvarnil HOLGER MAHLICH. Vo filme ho gang 

Bludgeona tazko zrani a prave Catherine ho zachrani a vylieceny svojou starostlivostou. 

Jej srdce si ziska ku koncu filmu, ked pre zmenu on zachrani ju a jej otca, ked sa ocitnu 

vo voze so splasenymi konmi v zaprahu. Vo filme Bieli Vlci sa Catherine stane jeho 

manzelkou a on mladym, cestnym serifom vzmahajuceho sa mesta Tangelwood. To ale 

predbieham a radsej sa este vratim nazad k filmu Zlato v Black Hills. 

"Good guys" z "bieleho" osadenstva v mestecku Tangelwood v ulohe uspesneho 

obchodnika s menom SAM BLAKE vyborne stvarnil HELMUTH SCHREIBER. On za 

svojho obchodneho spolocnika prijme postavou maleho, zabavneho komedialneho herca 

s menom Fred Delmare. Ako indianskeho sprievodcu - scouta pre svoje obchodne 

expedicie najima Indiana s menom Bad Face (Zla tvar), ktoreho stvarnuje autor 

prispevku Milan Jablonsky, zial, ktory sa ziadnej jeho obchodnej expedicie nedozije. 

Sam Blake (Helmuth Schreiber) po konfrontacii s Bludgeonom dava 

prikazy Indianskemu scoutovi Bad Face (Milan Jablonsky) k odchodu na 

obchodnu vypravu a vysiela ho varovat zlatokopov ktorych sa Bludgeon 

chysta s hordou banditov prepadnut. Photo DEFA- Pathenheimer 

Potom su to dostojnici "modrokabatnikov" jazdeckej armady - cavalry, ktori by mali byt

neutralni, ochranovat jednych aj druhych udrzovanim mieru medzi novousadlikmi a 

Indianmi. Dve popredne ulohy dostojnikov stvarnuju (ak si dobre pamatam) Fred 

Ludwig a Horst Kube. Podobne, ako vacsinu obyvatelov mestecka Tangelwood, tak aj 

blizko umiestnenu armadu zneuziva a manipuluje Bludgeonom pre svoje ucely. 

V roznych inych ulohach je tu este cely rad nemeckych hercov, ako su Fritz Mohr; 

Dietmar Richter-Reinick; Paul Berndt; Michael Gwisdek. Nemozem nespomenut 

niektorych gruzinskych hercov, ako su Rodam Tschelidze; Laurenti Koschadze; Otar 

Koberidze a mnoho inych. 

Ktokolvek, kto videl tento film a je trochu kriticky, musi priznat, ze produkcia filmu 

nesetrila prostriedkami a vyprava filmu na vtedajsie podmienky bola velkolepa. 

Desiatky hercov, stovky ludi v komparze, vagony kostymov, stovky koni, 

niekolkomesacny pobyt v Gruzinsku a v Nemecku vyzadovali enormne naklady. 

Niekolko tyzdnov v Tbilisi a vacsiu cast pobytu v lokacii hlboko v Kaukazkych horach. 

Ak si dobre spominam, exteriery mimo blizkych lokacii okolo Tbilisi sa natacali hore na 

severnom Kaukaze v lokaciach okolo turistickeho mestecka PASANAURI. My sme boli 

ubytovani v Hoteli (House) Inturist priamo v Pasanauri, ktory teraz, ked si nan 

spomeniem, mi silne pripomina svojim stylom a vzhladom severoamericke motely. 

Bolo to prijemne, adekvatne ubytovanie. Mojim spolunoclaznikom v izbe bol Hartmut 

Beer, ktory vo filme vytvaral postavu banditu. Pri jednej vyzvednej expedicii, na ktoru 

ma poslal Sam Blake, sa ku mne na prikaz Bludgeona pridruzi. Hore, vysoko v 

Kaukazskych horach, ma zabije zabodnutim noza do chrbta, ked naskakujem na kona. 

Uf, uf, no good guy! 

Milan Jablonsky





zdrojov). 

Jedna z mojich uloh ako indianskeho scouta s 

menom "Bad Face" v sluzbach obchodnika 

Sama Blakea bol prikaz ist varovat zlatokopov 

pred prichodom Bludgeona a jeho banditov. Na 

ceste k nim ma zajme skupina bojovnikov 

nacelnika Bystrookeho Sokola (Gojko Mitic). 

Mna posle nazad a sam preberie posolstvo. Pride 

pozde a Bladgeon, tiez nazyvany "Hadi Joe"

alebo "Biela zmija" mu o vlasok utecie. 

Ako som uz v v niektorom z predchadzajucich prispevkov spomenul, po prichode do 

Tbilisi sme boli ubytovani v jednom z najlepsich hotelov priamo v meste. V tom hoteli 

boli len dve velke skupiny noclaznikov. Nas cely filmovy stab a velka skupina 

Americanov, cirkusantov. Ano, presne v tom case v Tbilisi uz nejaky ten mesiac ci dva 

hostoval americky cirkus. Zial, dnes si uz neviem spomenut na jeho meno. Hned v jeden 

z prvych dni som zistil, ze v tom cirkuse vystupuje v jednom cisle aj povodom ceska 

rodina. Otec, matka a syn, ktory bol priblizne v tom istom veku, ako som bol ja. 

Pochadzali zo Sarasoty na Floride. Im aj mne dobre padlo sa zoznamit, hlavne preto, ze 

si mali s kym pohovorit v ich rodnom jazyku. Kazdy vecer sme spolu sedavali pri veceri 

a debatili. Ja som sa casto stal ich hostom a skoro kazdy volny vecer som s nimi chodil 

do zakulisia cirkusu a na predstavenia. Nic ineho sa v Tbilisi po veceroch aj tak nedalo 

velmi robit. Jediny existujuci bar, ktory bol otvoreny do neskorsich nocnych hodin, bol 

pristupny len zavaluty. Vychodonemecke marky a ani nase diety v "rubloch" neboli dost 

dobre na vstup do toho baru. Navstevami cirkusu som mal viac menej postarane o 

vecernu zabavu. Rad som cirkus navstevoval, lebo v nom vystupovalo mnoho 

vzhladnych, atleticky vyzerajucich slobodnych dam - umelkyn. Najmenej tucet pekne 

vyzerajucich mladych Americaniek. Aj ked sa mi vsetky pacili a mal som "seriozny" 

zaujem sa s niekolkymi trochu zblizit, nestalo sa. Urcite by to nebol vaznejsi problem, 

keby som bol vedel vyblabotat jednu, alebo dve vety v anglictine. Vedel som len par 

slov, ktorymi sme sa navzajom po veceri lucili, ked odchadzali spat, iduc popri nasom 

stole. "Good Night", "See you tomorrow" bolo tak vsetko, co som vtedy vedel povedat. 

Vecer co vecer tym skoncil moj "seriozny" zaujem. Boy, ako som lutoval, ze som z tej 

anglictiny nevedel povedat trochu viac! Kazda jedna z americkych krasavic stala "za 

hriech" a ja som premarnil moznost "hresit". Neodpustitelna chyba! Aka skoda, ze, 

hahahaha?

Bad Face (autor prispevku) vracajuci sa z jednej prieskumnej vypravy 

pozorovanim presunu Dakota Indianov vedenych nacelnikom 

Bystrozrakym (Sliedivym) Sokolom. Bludgeon mu vnutil spolocnika. 

Posiela s nim jedneho z jeho banditov Fletchera (Hartmut Beer) s 

umyslom prekazit dorucenie posolstva Bystrozrakemu Sokolovi. 

Fletcher (Hartmut Beer - sediaci vpredu. 

O "damsku" spolocnost som mal vsak celkom slusne postarane, ked som sa este v 

Nemecku spriatelil s Barbarou Brylskou, vo filme stvarnovala postavu Catherine 

Emerson. Ona mala priblizne ten isty problem, ako som mal ja. Nehovorila nemecky a 

ked, tak asi tak malo ako ja. Vedela vsak dobre francuzsky, a tak sa casto zhovarala s 

Helmutom Schreiberom (Sam Blake), ktory tiez vedel francuzsky. So mnou hovorila 

polsky, ja s nou slovensky. Nemali sme ziaden problem si rozumiet. Podobne ako s 

Gojkom Miticom, ktory s nam hovoril srbsky. Ked sme mali volne dni, casto sme sa s 

Barbarou alebo spolu aj s Gojkom tulali po Tbilisi a okoli, ci zazili aj mensie 

dobrodruzstvo vysoko v Kaukazskych horach pocas pobytu v Pasanauri. 

Po prieskumnej rozviedke indiansky scout "Bad Face" (autor prispevku) 

informuje Fletchera o vysledku prieskumu. Ten mu navrhuje sa vratit. 

"Bad Face" odmieta a chce dorucit posolstvo aj sam. To odmietnutie a 

splnenie ukolu ho bude stat zivot. 

V Pasanauri sme s Barbarou dost casto chodili na miestnu postu kupovat znamky a 

odosielat pohladnice alebo listy. Veducim posty bol jeden vzhladny, vysoky Gruzinec 

vo veku nejak po tridsiatke. Casto sme sa s nim rozpravali a priatelili. Nie raz nas 

pozval na obed a nas bohato hostil. Jeden den Barbara prisla s napadom, ze by bolo 

zaujimave vydat sa na mensiu expediciu hlbsie do hor a navstivit nejaku usadlost a ludi, 

prevazne pastierov, ich odrodu "goralov" zijucich vysoko v horach. Obaja sme mali 

volno, vedeli sme, ze v najblizsich dnoch na nas necaka natacanie tak sme boli 

pripraveni kedykolvek vyrazit. "Postmaster", (ospravedlnujem sa, ale uz si

nespomeniem na jeho meno) nam dal vediet, ze je pripraveny. Prisiel po nas s malym 

nakladnym autom. Sofer, ktory mal cestu tym smerom, nas bol ochotny vziat niekolko 

kilometrov hlboko do hor a na druhy den po nas prist. Postmaster s brokovnicou na 

pleci a s plecniakom sa stal nasim sprievodcom. Na jednom razcesti, hlboko v horach a 

daleko od Pasanauri sme z auta vystupili. Vedla cesty sa nachadzala prizemna budova, 

nieco ako miestna krcma, pohostinstvo. Dalo sa v nej posediet, co to zjest ci vypit pivo, 

alebo ostre. Objednali sme si nieco na zjedenie a vyrazili sme hore do hor. 

Posledna vyprava a umysel splnit poslanie, pre Indianskeho scouta BAD 

FACE (Milan Jablonsky), sa stava osudna. Fletcher (Hartmut Beer) ho 

usmrcuje zakernym bodnutim noza do chrbta pri naskakovani na kona. 

Neskorsie v Tangelwoode zvaluje jeho smrt na Bystrozrakeho Sokola. 

Iduc chodnikom popri dravej, cistej horskej rieke, naraz to na mna prislo! "Belzebubova 

pomsta!" Zaludocne krce, bolestive vracanie a velmi "riedky pripad s hustym behanim". 

Kazdych 10 - 15 minut som utekal za kriky, skaly, zatisia, kde som robil to, nad cim 

som nemal ziadnu kontrolu. Este stastie, ze sme isli okolo rieky a po pravidelnych 

nasilnostiach, ktore ma prepadli, som mal moznost nie len sa umyt, ale hlavne pit vela 

vody, aby som predisiel uplnej dehydratacii. Po mnohych takychto prehankach uz zo 

mna tiekla len voda. Bolo to bolestive a velmi vycerpavajuce. Posledne dve hodiny 

chodze som sa len vliekol. Ked sme konecne dorazili k cielu, bol som totalne vycerpany 

a oslabeny. Mne bolo najviac luto oboch mojich spolocnikov, ktori vzdy na mna 

trpezlivo cakali a ma pozbudzovali vydrzat. Z asi trojhodinovej tury sa stala 

sesthodinova.

Boli sme s Barbarou prekvapeni, ze v takej vyske, hodne nad urovnou stromov, sa 

nachadzala priestranna hospodarsko-obytna budova. Na prizemi boli rozsiahle 

miestnosti, stajne pre zvierata a hore na poschodi obyvacie priestory vlastnika, ktory 

prisiel kratko po nasom prichode. Mna hned ulozili do "postele" v hostovskej izbe. 

Lezal som na kozusine z medveda a dalsou som bol prikryty. Vsade same kozusiny, 

dobreho pol tuctu na stenach a na podlahe. Zakratko prisla ku mne pani domu s horucim 

alkoholickym napojom. Prinutila ma vypit vsetko naraz. Neviem, co to bolo za 

potvorstvo, nejaka "lavorovica" s bylinkami. Chutila dobre a zaucinkovala okamzite. Po 

polhodine som uz bol OK. Podobna pohroma ma chytila este raz, ku koncu mojho 

pobytu v Gruzinsku, ked som skoncil v nemocnici kde ma drzali niekolko dni. 

Belzebubova pomsta znovu prepukla uz tretikrat, na ceste domov z Moskvy do Prahy a 

Kosic v lietadle Zachranila ma flasa gruzinskeho konaku, ktora "usmrtila" tu potvoru co 

ma mordovala a mna udrzala pri zivote. 

Smrt v Kaukazskych "Rockies" by nemusela byt najhorsia s prekrasnym 

pozadim hor, zvlast ked nebola skutocna. Co bolo skutocnostou, ze to bol 

moj posledny "herecky akt" vo filme Zlato v Black Hills. 

Prezili sme s nasimi hostitelmi velmi prijemny pohostinny vecer. Pani domu pripravila 

vselijake dobroty, speciality horalov z kozlata a majitel nas zabaval vypravanim o 

pastierskom zivote a bohatymi zazitkami zo zivota v horach. Hovoril gruzinsky, rustinu 

neovladal. Nas sprievodca, "postmaster z Pasanauri" nam vsetko prekladal do rustiny. 

Boli sme obaja s Barbarou udiveni vzdelanostnou urovnou tohoto pastiera, sedliaka a 

schopnostou sa velmi kulturne a ceremonialne vyjadrovat. Na druhy den, ked sme sa 

vychystali odist, Barbara obdrzala na rozlucku a pamiatku z tejto navstevy jednu z 

medvedich kozusin. 

Ked sme sa k veceru na druhy den vratili, boli sme obaja s Barbarou pozvani na 

"koberec", kde si nas reziser Gottfried Kolditz a veduca produkcie Dorothea 

Hildebrandt pekne podali a castovali nas "hubovou polievkou" za vzdialenie sa z

Pasanauri bez toho, ze by sme im boli oznamili, kam ideme a kedy sa vratime. Chceli 

nas nehat hladat policiou, zo strachu, ze sme sa niekde stratili, alebo ze nas niekto 

uniesol. Mali pravdu, bolo to od nas trochu nezodpovedne v takej cudzej divokej 

krajine. HOWGH! 

Milan Jablonsky





zdrojov). 

Zaciatkom januara 2002, po polrocnom pobyte na Slovensku, sa z Bratislavy sa vratil 

nazad do Kanady (Toronta), na dalsi polrocny pobyt, moj kamarat a byvaly kolega, 

ktoreho v Bratislave starsia generacia poznala ako "korzoveho leva" pod menom 

"BONDZO". Pochvalil sa mi, ze ho dievcata trenujuce vo fitcentre Bezinka zacali v 

sucastnosti nazyvat "FUZIK". Ked je v Bratislave, denne chodi trenovat do toho 

fitcentra. Nie som si isty, ci tam chodi skutocne pre dobro svojho tela a kondiciu, alebo 

kvoli bratislavskym krasavicam. Fitcentra aj tu v Kanade v "muzskej vulgarnej 

hantyrke" sa obcas nazyvaju "meat market", to kvoli velkemu mnozstvu pekne 

vyzerajucich zien a prilezitosti sa k nim priblizit. Ked tak nad tym rozmyslam, preco 

nevolat Vlada oboma menami, "Bondzo Fuzik". Pekne meno! Spominam to len preto, 

ze Bondzo Fuzik hahaha, mi pred tyzdnom priniesol z Bratislavy kazetu s oboma 

filmami "Zlato v Black Hills" a "Bieli Vlci" v ceskej zvukovej verzii. Ako som uz 

predtym spomenul, zasluhou mojho priatela v Nemecku Sana B. oba filmy som obdrzal 

v orginalnej verzii - v nemcine este pred Vianocami. Bolo ich fajn mat a vidiet, ale nie 

velmi mi pomohli dopodrobna porozumiet, o co v tom-ktorom filme islo. 

Z tohoto "intelektualneho utrpenia" sa mi pomohol dostat dalsi moj a nas kamarat Peter 

T., ktoreho v Bratislave, ale aj tu v Kanade priatelia nazyvaju "PILON". Podarilo sa mu 

nadviazat kontakt s niekym vo "filmovom archive" a presvedcit ich, aby mu urobili 

kopie oboch filmov dabovanych v cestine. "Good job Peter!" Ten prvy, Zlato v Black 

Hills prisiel trochu neskoro, lebo seriu prispevkov z prostredia natacania tohoto filmu v 

Gruzinsku sa budem snazit skoncit tymto, alebo buducim prispevkom. Obrovsky 

napomocna mi bude ale ceska verzia filmu Bieli Vlci. Je to film komplikovanejsi ako 

ten, co ho predchadzal. V nom uz nedochadza len ku konfliktu bielych pristahovalcov, 

zlatokopov, armady a gangstrov s Indianmi, ale ku konfliktom aj medzi bielymi tvarami, 

banikmi, obchodnikmi, vojakmi a gangstrami vo vzmahajucom sa banickom 

westernovom mestecku Tangelwood v Black Hills s "nahlym obratom" na konci filmu, 

malokedy sa vyskytujucim vo westernoch zo zapadu. Film nekonci HAPPY- ENDom!

Na premiery filmu "ZLATO V BLACK HILLS" o 

rok neskorsie (1968) pocas Letnych filmovych 

festivalov sme obycajne cestovali v konvoji aut 

doprevadzani cestnou policiou. Pred ROSTOCKOM 

sme boli uvitani tradicnym pohostenim "udenymi 

uhorami a vodkou", na ktorych si pochutnal aj 

GOJKO MITIC, ktoreho popularita uz v tom case vo 

Vychodnom Nemecku nemala obdobu. Vo filme Zlato 

v Black Hills vytvoril hlavnu ulohu 

BYSTROZRAKEHO alebo SLIEDIVEHO 

SOKOLA. Foto: Presse Foto-Wolfram Garthe - 

Rostock 

Ceska verzia filmu mi pomohla v uplnosti porozumiet dialogom a teda aj urcitym 

scenam daleko lepsie, ako som tomu dokazal rozumiet v nemeckej verzii. Nebol som 

vsak daleko od porozumenia, pozerajuc sa len na tu nemecku verziu. V porovnani s 

ceskou, dopustil som sa iba jednej nepresnosti, ktoru mi dufam citatelia prepacia. 

Hlavneho hrdinu filmu Gojka Mitica vo filmovej ulohe FALKEN - pouzil som preklad z 

nemciny - som predchadzajucich prispevkoch uvadzal ako "Bystrozrakeho", alebo 

"Bystrookeho Sokola". Zatialco ceska verzia filmu ho nazyva "Slidivy Sokol", alebo po

slovensky "Sliedivy (polujuci) Sokol". Myslim ze je to dnes nie velmi dolezite, ved ak 

"sokol" ma byt "sliedivy" urcite musi byt aj "bystrozraky". 

Vsade vo Vychodnom Nemecku pocas SUMMERFILMTAGE (Letne 

filmove festivaly) nas cakali preplnene amfiteatre. Premiere filmu 

obycajne predchadzal do zotmenia zabavny program. V druhom rade 

stvrty sa na programe zabava Gojko Mitic, dalej vedla neho sedi 

gruzinska prekladatelka, M. Jablonsky a Hartmut Beer. Foto: Press Foto- 

Wolfram Garthe - Rostock 

Nas pobyt v Gruzinsku by sa dal rozdelit do troch etap. Najskor to bolo Tbilisi, kde sme 

pobudli niekolko tyzdnov hned po prichode a natacalo sa v blizkom okoli. Boli to 

hlavne sceny z indianskeho tabora, ktore vyzadovali mnoho muzov, zien a deti - siroky 

komparz a desiatky koni. Najdlhsi pobyt potom bol v Pasanauri, kde sa natacala velka 

cast zaberov s pozadim velkolepych hor, scen Kaukazskej prirody. To pozadie 

dominovalo aj v zaberoch, v ktorych som bol ja, ci uz na ceste varovat zlatokopov pred 

prepadom gangstrov, alebo pri prieskume, kde dojde k mojmu usmrteniu gangstrom 

Fletcherom (Hartmut Beer), inac mojim spolunoclaznikom. Obaja sme byvali v jednej 

izbe nielen v Pasanauri, ale po prestahovani sa znovu do Tbilisi sme tiez zdielali 

spolocnu izbu. Uz v inom modernejsom hoteli vzdialenom nejaky kilometer, ci dva od 

"downtownu". Po prechode z Pasanauri do Tbilisi mne ostavalo urobit len par zaberov a 

bol som volny. Moj pobyt sa blizil ku koncu, zapricinenemu skor z mojej strany, ako z 

potreby produkcie ma poslat domov. Nebol to najstastnejsi navrat domov, lebo po 

prichode do Kosic mal som pocit, ze sa uz pozeram do oci "zubatej", ze to su posledne 

hodiny mojho zivota. Bol som uz zdravotne na tom tak zle, ze som vracal krv. Belzebub 

so mnou velmi nebezpecne v Gruzinsku zatocil, otravil tam moj zivot a len "gruzinsky

konak" ma nakoniec uzdravil. 

Posledny raz v parochni a obleceni ako indiansky scout s menom BAD FACE (M. 

Jablonsky). Moj "job" v Kaukazskych "Rockies" sa blizil k nie najprijemnejsiemu koncu. 

Zivot v Gruzii pre mna nebol vzdy takto pokojny, ako citatel mohol posudit z minuleho a 

tohoto prispevku. Foto: Potsdam-Eberhardt 

Nejaky cas pred tou prihodou, ktoru som spomenul v minulom prispevku s 

"Belzebubovou pomstou" a teda vaznym zdravotnym problemom, o moj zivot sa 

skutocne uchadzal nie Belzebub, ale jeden mierne opity Gruzinec, ked ma chcel 

napadnut a s niecim podobnym ako "macetou" usmrtit. Nie daleko od hotela, kde sme v 

Pasanauri byvali v nejakej spolocenskej hale, ci kulturnom dome, na nadvori sa konala v 

jednu sobotu vecer zabava na ktoru niekolki z nas ( z filmoveho stabu) sme boli pozvani 

nasimi gruzinskymi priatelmi. Pocas zabavy som si vsimol mensiu "melu", nie daleko 

odo mna, kde par gruzinskych priatelov utisovalo nejakeho mne neznameho chlapa, 

ktory nie velmi pohostinne na mna cely vecer ganil - zazeral. Hovorili gruzinsky 

nerozumel som ani slovo. Ja som nemal ani len "paru", o co islo a preco, lebo som v 

tichosti a bez akych kolvek provokacii sedel a bol velmi mierumilovnym pozorovatelom 

zabavy. Dokonca som sa ani nezaujimal o pritomne damy! To je co povedat! Ako mi po 

kratkom case bolo vysvetlene, ten dotycny, co mal zalusk na moj zivot, pocitoval silnu 

nevrazivost voci Nemcom. V druhej svetovej vojne mu Nemci usmrtili jeho otca. 

Konecne mal prilezitost stretnut Nemcov! Podnapity, zbaveny rozumoveho uvazovania, 

emocie zacali prevazovat a rastuca utajovana zlost vyvrcholila planovanym utokom na 

"nemecky" terc, mysliac, ze ja som Nemec. Preco z mnohych pritomnych si vybral 

prave mna, ostane pre mna zahadou? Asi ho predsalen vyprovokovala moja "ZLA 

TVAR" (BAD FACE), moje meno vo filme, ktory sme tam natacali. Napriek takemu 

nepeknemu menu, nemyslim si, ze som az tak zle vyzeral, aby som vyvolal taku 

reakciu. Ked sa ten chlap dozvedel, ze som nie Nemec, ale Slovan z Ceskoslovenska,

nasiel dost dostojnosti prist sa neskorsie ospravedlnit. Bolo mu odpustene. 

Skoro vsade, kde sme sa pohybovali pocas letnych filmovych festivalov, boli 

sme doprevadzani Vychodonemeckou tajnou policiou. V popredi autor 

prispevku Milan Jablonsky, za nim "bodyguard", policajny doprovod. 

Belzebub musel po mne v Gruzinsku skutocne ist. Ani po tomto dalsom uklade o moj 

zivot sa nevzdal. Nasiel znovu cestu, ako ma tentokrat dostat do nemocnice na infekcne 

oddelenie, kde som "stvrdol" niekolko dni a bol som podrobeny vselijakym nie 

najdostojnejsim vysetreniam (rectoscopia) a liecebnym nie najmodernejsim 

proceduram. Jedinym prijemnym potesenim bola iba moja osetrujuca lekarka. 

Ocarujuca tmavooka Gruzinka, peknej postavy, ktora bola uvelicena, ked rano nasla na 

svojom oddeleni cudzinca, ktoreho mohla po prvykrat osetrovat. V to rano, uz ani tak o 

osetrovanie neslo, lebo to najhorsie bolo za mnou uz niekolko hodin. Bolo to znovu 

pozvanie! Tentokrat do bytu nejakeho ministra Gruzinska jeho dcerou, (baletkou z ich 

narodneho divadla) a priatelkou Lali Meszchi. Lali vo filme vytvarala ulohu nadejnej 

"squaw" Bystrookeho (Sliediveho) Sokola s menom Blauhaar (Modry vlas), ktora 

pozvala mna a mojho spolunoclaznika Hartmuta Beera na velmi nevinne, priatelske 

party. Popijali sme gruzinsky konak z vyhlbenych melonov a kde tu bolo co zajest. 

Vsetko bolo fajn. Az nejak pred polnocou som zacal pocitovat neprijemne pocity na 

zaludku. Najskor len take "skriabanie", ktore velmi skoro prerastlo do silnych 

zaludocnych krcov. Vedel som co pride. Suril som mojho spolunoclaznika, aby sme sa 

vratili sa co najskor nazad do hotela. Ked som prisiel na nasu izbu, uz som sa zvijal v 

bolestiach po zemi. Hartmut, vidiac moju situaciu, zavolal "dezurnuju", matronu 

sediacu na kazdom poschodi hotela, kontrolujucu "moralne" spavanie sa hosti. Zavolala 

hned sanitku. O kratku dobu som sa ocitol v nemocnici na infekcnom oddeleni. Z ulice

som vstupil rovno do ambulancie, kde nebolo jedneho lekara, len nejaka zdravotna 

sestra - felciarka, ktora drzala nocnu sluzbu. Zrejme odhadla na prvy pohlad co mi je, 

lebo sa ospravedlnila, ze o chvilu bude nazad. Prisla s takou 5-litrovou nadobou, urcite z 

konzervy od uhoriek, alebo inej zeleniny a dala sa mi z toho napit. Fuj, bola to cista 

tepla voda, skutocne nic prijemneho. Za jej povzbudzovania som vypil aspon pol litra, 

ak nie viac. Potom mi prikazala si stiahnut nohavice na kolena, lahnut a otocit sa na bok. 

Nadobu s teplou vodou zavesila na okenny ram, vzala gumenu hadicu, jeden koniec dala 

do tej nadoby, druhy vzala do ust a zacala vodu nasavat. Nemusim vysvetlovat, kam 

isiel ten koniec, co ona mala v ustach! Akonahle povolila stlacenie hadice, zacal som 

citit ako sa naplnujem prijemnym teplom, len nie zo zvycajnej strany ust. Zo strany, kde 

z cloveka obycajne veci vychadzaju, a nie don vstupuju. 

Pocas festivalovych dni sme navstivili mnoho miest vo Vychodnom Nemecku a 

boli hosteni na mnohych recepciach, nie vzdy vo formalnom obleceni. Chrbtom 

otoceny je Gojko Mitic, za nim s napnutou rukou je reziser filmu Zlato v Black 

Hills Gottfried Kolditz, vprostriedku Milan Jablonsky a vpravo gruzinska 

prekladatelka. 

Vidiac asi mensiu hrozu v mojich ociach, sluzbukonajuca felciarka ukazala na dvere s 

pokynom tam ist. "Idite!" Lahko sa prikaze, ale horsie vykona, zvlast, ked clovek ma v 

zaludku a crevach nejake dva - tri litre teplej vody a nutkanie to nechat ist! V zivote som 

asi nikdy tak nestiskal svalstvo zadnice ako vtedy, ked som sa chcel dostat do toho 

zachodu a usetrit si obrovsku hanbu. Napodiv som to zvladol, ale hroza ma pochytila, 

ked som videl, ze zachod mal sice "anglicku misu" ale nie na sedenie. Na nej sa malo 

stat, lebo mala na vrchu drevene stupacky. Postavit sa na stupacky som sa uz nestihol, 

zacalo to zo mna ist skor, ako som sa na misu mohol postavit. Naraz som nevedel, co 

robit skorej, ci do misy dat hlavu, alebo na misu nieco ineho. Aka ulava, ked bolo po 

tom a tie litre vody zo mna von! Nie nadlho, len do casu, ked som sa chcel poutierat! 

Ako predtym v Moskve a na inych miestach (uz som si zacal zvykat), znovu to bola

postrihana "Moskovska Pravda", visiaca na klinci s patricnym kosom z pleteneho drotu 

na odhadzovanie pouziteho papiera. Ked som sa konecne vytackal von, nazad do 

ambulancie, zdravotna sestra - felciarka uz ma cakala. Znovu ako predtym s hadicou v 

ruke a s prikazom "Idite suda!" naznacujuc, aby som si dal znovu nohavice dole a lahol 

na bok! Z hlboka vydychla a nasala znovu do tej istej hadice teplu vodu, hadice, ktoru 

som mal nie tak dlho predtym v zadnici. Procedura sa znovu opakovala!! Po takom 

vyplachnuti zaludka a criev, kto by sa nevyliecil? Na kratku dobu aj ja. To najhorsie ma 

este len cakalo na ceste domov via Moskva, Praha, Bratislava, Kosice! Howgh! Milan 

Jablonsky 

Autor prispevku Milan Jablonsky (Bad Face) a HANNJO HASSE, ktory 

vo filme ZLATO V BLACK HILLS vytvoril druhu hlavnu ulohu - 

gangstra s menom BLUDGEON, pri jednej z navstev premiery filmu.





zdrojov). 

SOMMER FILM TAGE 1968 

Na cestach po Vychodnom Nemecku s filmom "ZLATO V BLACK HILLS" 

Sympaticka, mila, mlada gruzinska herecka 

LALI MESZCHI z Tbilisi v oboch filmoch: 

Zlato v Black Hills a vo filme Bieli Vlci bola 

obsadena do ulohy BLAUHAAR (Modry 

vlas) ako buduca "squaw" mladeho

nacelnika Dakota Indianov Bystrozrakeho 

Sokola (Gojko Mitic) Foto: Presse Foto- 

Wolfram Garthe - Rostok 

Vcera sa mi uspesne podarilo odoslat webmastrovi Honzovi 14-te pokracovanie serialu 

Indianska nostalgia s fotografiami a dnes aj 15-ty prispevok, opraveny a upraveny 

mojou neterou Vierkou. V nich pisem o lete 1967 a natacani filmu Zlato v Black Hills. 

Uvadzam uz aj niekolko fotografii z letnych festivalov, na ktorych tento film mal 

premieru v roku 1968. 

Je na case sa znovu vratit za pocitac, pokracovat v prihodach aj napriek skutocnosti, ze 

by som mal sediet pred televiziou. V Salt Lake City uz treti den prebiehaju zapolenia 

atletov na Zimnych Olympijskych Hrach. Patrilo by sa ich sledovat, ked uz nie z ineho 

dovodu, urcite z profesionalneho. Cely zivot som bol telocvikarom, dokonca so 

specializaciou klasickych zimnych disciplin. Pocas studia v Prahe na Fakulte telesnej 

vychovy Karlovej Univerzity som si privyrabal na svoje zivobytie s niekolkymi 

"extracurricular" aktivitami, mimo fakulty. To pokracovalo neskorsie, ked som uz zacal 

pracovat v Kosiciach na Lekarskej fakulte. Mal som to privilegium robit na filme 

Janosik a neskorsie v spolupraci s DEFA studiom, na niekolkych indiankach. Nic 

extraordinarneho, len mensie ulohy, ktore som bral viacmenej ako "great summer job". 

Herecke zaciatky, ktore mali potencial prerast k niecomu vacsiemu v buducnosti. Zial 

nedoslo k tomu. Historicke udalosti leta 1968 pozmenili chod nie len mojho zivota, ale 

stotisicov inych ludi. 

Delegaciu filmu ZLATO V BLACK HILLS na filmovych festivaloch v roznych mestach 

Vychodneho Nemecka viedol reziser GOTTFRIED KOLDITZ (prvy z lava). Delegacia 

pozostavala zo skupiny hercov: s mikrofonom v ruke GOJKO MITIC dalej z lava do 

prava: HANNJO HASSE; autor prispevku MILAN JABLONSKY; Gruzinska herecka 

LALI MESZCHI a FRED LUDWIG. Foto: VE Lichtspielbetrieb (B) Karl-Marx-

Stad /TubandtNa premiery filmu "ZLATO V BLACK HILLS" 

Pred par dnami (v den otvaracieho ceremonialu na OH) som obdrzal od webmastra 

Honzu oznamenie, ze prave vyslo 63 cislo Priloznika a v nom moj 12 prispevok. Ked 

som si ho otvoril a precital co ponuka citatelom, veta predstavujuca moj prispevok 

vyvolala u mna trochu rozpacity usmev. Webmaster Honzo uviedol moj prispevok 

vetou: "V tomto císle pokracujeme jedenáctou cástí seriálu INDIÁNSKA NOSTALGIA 

slovenského filmového herce Milana Jablonského, tentokrát z kavkazských hor, kde se 

natácely indiánky DEFY". OK, ok, ako som uz vyssie a aj predtym uviedol, ja som sa 

nikdy nevydaval za "filmoveho herca", aj ked je pravdou, ze som vytvoril v nejakych 

siedmich filmoch mensie ulohy. Pre mna to vzdy bol "great summer job", nikdy 

neopustajuc moj "full time job", ako odborny asistent profesor na Katedre telesnej 

vychovy Lekarskej fakulty. 

Dovolte sa mi este na nejaky cas vratit k pokracovaniu Indianskej nostalgie. Zvlast teraz 

po vzhliadnuti otvaracieho ceremonialu Zimnych OH v Salt Lake City, ktory nam 

vsetkym zivo pripomenul zivot a nie najlepsi osud povodnych obyvatelov Ameriky - 

Indianov. Velmi citlivo v tancoch a speve poukazal na nedavnu minulost ich zivota, ako 

aj na prenikanie bielych pionierov zapadu hlboko do uzemia Indianov, ich radovanky, 

ich utrpenie a boj o prezitie. Presne to, co stvarnuju oba spominane filmy Zlato v Black 

Hills a Bieli Vlci. Nevedel som sa zdrzat a kde tu som vyronil aj slzu premozeny 

sentimentom nedavnej pestrej historie "divokeho zapadu". Vkusne reprezentovanou 

spomienkou tohoto obdobia na ladovej ploche otvaracieho ceremonialu OH 2002 v Salt 

Lake City.

Nech to bol Karl-Marx-Stad, Rostock, Erfurt, alebo ine mesto 

Vychodneho Nemecka, hlavny predstavitel filmu Zlato v Black Hills 

GOJKO MITIC sa vzdy tesil najvacsej pozornosti divakov. Foto: VE 

Lichtspielbetrieb (B) Karl-Marx-Stad / Tubandt 

Film ZLATO V BLACK HILLS sme natacali v lete 1967, pred 35 rokmi v krasnom 

prostredi Kaukazkych hor. V poslednych dvoch prispevkoch, ako si citatel vsimol, v 

Gruzinsku ma postihli dve dost vazne zdravotne neprijemnosti. Ta druha neprijemnost 

si vynutila niekolko dni hospitalizacie. To uz zacinal september. Mne ostavali len 

nejake dva pracovne filmovacie dni, ktore som poziadal co najskor ukoncit. Bolo mi 

vyhovene a v druhom septembrovom tyzdni som bol na ceste domov. V Moskve ma mal 

na letisti ocakavat reprezentant filmoveho studia, myslim "Lenin Filmu", alebo nieco 

podobneho. Kto si to dnes pamata? Ked som vecer priletel do Moskvy, prirodzene nikto 

ma necakal! Nejaku hodinu, alebo dve, som postaval v hale letista. Ked ma nik 

nehladal, zacal som hladat ja! Zasiel som na nejake oddelenie na letisti, ktore mi bolo 

doporucene jednym zriadencom. Tam sa ujal mojho pripadu vzhladne vyzerajuci, velmi 

dobre obleceny muz asi v mojom veku. To sa uz blizilo k polnoci. Po mnohych 

telefonatoch mi ohlasil, ze uz pre mna idu! Nejaka "dolezita" postava filmoveho studia, 

dokonca s autobusom. Aj tak sa stalo! Na ceste z letista na ktorom som pristal, a na 

letiste odkial som mal odlietat do Prahy, sme sa zastavili a v noci okolo tretej, z postele

zburcovali chlapaka, ktory ma mal cakat, postarat sa o moj noclah a dorucit ma s 

letenkou na letiste. Ked mu ten "dolezity" chlapak zo studia cistil zaludok a ho poriadne 

"pucoval", ten si z toho vela nerobil, len pokrcil ramenami a nieco zamrmlal v smysle 

"preco robit z toho taky problem?" "Rano by bol pre mna prisiel". 

Po Vychodnom Nemecku nas obcas doprevadzal HANS MAHLICH (druhy z lava) 

hlavny sef produkcie DEFA. Divakov pozdravuje HANNJO HASSE (prvy z lava). 

Dalsi clenovia delegacie MILAN JABLONSKY; FRED LUDWIG a LALI 

MESZCHI. Foto: archiv autora prispevku 

Nejdem sa rozpisovat o problemoch dostat ma na lietadlo do Prahy. Ten "idiot" ktory sa 

mal o mna postarat, nevyzdvihol ani letenky z patricnej kancelarie v meste. Ist pre ne a 

nazad, to som mohol zrovna ostat cakat na buduci let, za dva alebo tri dni. Cestovnu 

kancelariu otvarali az o deviatej rano a kupit letenku na letisti sa v tom case nedalo. Ako 

to nakoniec urobili neviem, do lietadla som sa dostal. Hned po odlete sa u mna zacali 

prejavovat tie iste priznaky, ktore ma v Tbilisi dostali do nemocnice. Zaludocne krce. 

Nastastie v prirucnej taske som mal jednu, alebo dve flasky gruzinskeho konaku. 

Nemusel som sa spoliehat nato, co dostanem v lietadle. Jednu som otvoril a z nej si 

poriadne potiahol. Pomohlo, krce sa utisili, ale len na nejakych 15 - 20 minut a potom sa 

prejavili znovu. Poziadal som letusku, ci si mozem sednut blizko WC, co mi umoznila a 

tak medzi popotahovanim z flasky konaku, som pravidelne navstevoval WC. Pouceny 

ako si vyplachovat zaludok z nemocnice v Tbilisi, popijal som teplu vodu a pokusal sa 

ju vzdy vyvracat. V Prahe po pristani ma chceli vziat do nemocnice, odmietol som a v 

kaviarni, cakajuc na pripoj do Blavy a Kosic som pokracoval v popijani. Zmenil som 

len napoj z gruzinaku na "Staru Myslivecku". V Bratislave na letisti sa "barman" velmi

podivoval, ked som si objednal par litrov teplej vody. Ale po vysvetleni, priniesol mi 

krcah a ja som zas odpochodoval do sanitnych zariadeni, pokracujuc v "liecebnom" 

procese. Po prilete do Kosic a prichode vecer domov, problem neprestaval, ba skor by 

som povedal sa vystupnoval, lebo som uz vracal s vodou aj krv. Bol som totalne 

vysileny a zacal som citit, ze to asi somnou dobre nedopadne. Ze "zubata" uz na mna 

caka! Ked teda tak musi byt, tak nech aspon o tom neviem! Dorazil som nacatu dalsiu 

flasku konaku a upadol som do opileckeho deliria! Na druhy den rano, o ktorom som uz 

pochyboval ze sa ho dozijem, som vstal, otriasol som sa a citil som sa vyborne, v 

perfektnej pohode. Zdravy ako ryba v cistom horskom potoku. Otvoril som okno a 

vystrcil z neho hlavu. Vonku bol krasny slnecny den a na ceste pod barakom, kde som 

mal moj byt, roztrusene, kde tu pobiehali vycerpani pretekari, ucastnici tradicneho 

Kosickeho maratonu 1967. Zivot je krasny! Zit je urcite lepsie, ako nezit. 

"Pomaly ale iste som sa aj ja zacinal tesit popularite divakov". Autor prispevku 

MILAN JABLONSKY pozdravujuci navstvnikov filmoveho festivalu pred 

premietanim filmu Zlato v Black Hills. Foto: z archivu autora prispevku 

V pondelok rano som bol vo svojej robote na Katedre telesnej vychovy Lekarskej 

fakulty. Zimny semester sa len zacinal. Prebral som od kolegov moj rozvrh a vsetky 

moje skupiny. Znovu som zacal na najblizsie dva semestre ucitelovat. Na pobyt v 

Gruzinsku, na natacanie filmu a neprijemne zdravotne prihody ostala iba spomienka. V 

lete na buduci rok 1968 som bol nazad v Nemecku. Zucastnujuc sa letnych filmovych 

festivalov v delegacii s filmom ZLATO V BLACK HILLS a pokracovani natacania uz 

stvrtej indianky pod nazvom BIELI VLCI. Uf, uf!

Milan Jablonsky



"Indianska" nostalgia (17): B I E L I "V O T R E L C I" V BLACK HILLS (1) 


zdrojov). 

GOJKO MITIC v hlavnej ulohe "Sliediveho (Bystrozrakeho) Sokola" pokracuje aj vo 

filme BIELI VLCI v prenasledovani Bashana (Ralf Hoppe), vraha jeho nastavajucej 

"squaw" Blauhaar (Lali Meszchi). V konfrontacii s nim a Bashanovou skupinou 

banditov v mestecku Tangelwood v zavere a vyvrcholeni filmu, Sliedivy Sokol po 

hrdinskych bojoch s bielymi "votrelcami" dosahuje svoj ciel - smrt Bashana, ale 

zahynie o kratku chvilu sam v sprske guliek bielych banditov. "No Happy End!" 

Foto: DEFA - Pathenheimer 

V roku 1973 som bol este stale cerstvym emigrantom v Kanade. Od sameho zaciatku, 

len co som sa trochu pozbieral financne, zacal som byt nadsenym zberatelom 

roznorodych serii knih. Jednou z prvych takychto zbierok ktoru som si kupil, bola 

Encyclopedia Britannica. Na kompletnu zbierku som v tom case vydal mensie 

bohatstvo. Bol to snad moj dvojmesacny plat, ak nie viac. Koniec-koncov, ani som sa 

necudoval ze to tolko stalo, vsak to bolo 24 hrubych knih a kazda v rozsahu viac ako 

1000 stran. Po tejto zbierke nasledovali ine serie knih, prevazne z edicie "TIME-LIFE 

BOOKS". 28 zvazkov "Time Library of Arts"; 20 zvazkov "The Emergence of Man". 

Comu som sa najviac tesil, bola seria knih pod nazvom: "THE OLD WEST". Najmenej 

30 zvazkov prichadzajucich v mesacnych intervaloch v peknej kozenkovej ilustrovanej 

vazbe. Kazda kniha obsahuje stovky a stovky fotografii, ilustracii, obrazov a text

zachycujuci celu dlhu historicku periodu kolonizacie terajsej severnej Ameriky "bielymi 

tvarami". Knihy s nazvami ako: THE INDIANS; THE GREAT CHIEFS; THE 

COWBOYS; THE SCOUTS; THE GUNFIGHTERS; THE RANCHERS; THE 

PIONEERS; THE MINERS; THE RIVERMEN a pod. Fascinujuce citanie! Mam 

obavu, ze do konca mojho zivota nebudem schopny preluskat vsetky tie knihy. Ostanu 

dedicstvom pre niektoru z mojich neteri, kedze ja nemam ziadnych priamych potomkov. 

MILAN JABLONSKY (autor prispevku) bol v a 

ulohe indianskeho scouta Bad Face vo filme Zlato 

v Black Hills zakerne zabity banditom Fletcherom. 

Vo filme Bieli Vlci ho reziser obsadil do ulohy " 

banditu Jimma", blizkeho spolupracovnika 

Bashana. Kresba ceruzkou z fotografie DEFA 

Studio predavanej vo Vychodnom Nemecku 

(kreslila Martina Jablonska - neter autora 

prispevku) 

Ked ma webmaster Honza pred mnohymi mesiacmi poziadal o napisanie niekolkych 

prispevkov do Priloznika o natacani "westernov z vychodu" zo 60-tych rokov, raz 

zacas som bol prinuteny konzultovat a nazriet do uvedenych knih. Ozrejmit si

niektore historicke fakty. Jednalo sa hlavne o tie dva posledne filmy: Zlato v Black 

Hills a film Bieli Vlci. Ich dej sa odohrava v pohori Black Hills, v oblasti Juznej 

Dakoty v druhej polovici 18-teho storocia, nejaky cas po objaveni lozisk zlata aj v 

tychto horach. V jednom z mojich prispevkov (13-te pokracovanie), v ktorom sa trochu 

zaoberam geografiou Black Hills, ich povodnym obyvatelstvom (Siouxami) a 

prenikanim "bielych tvari" na toto uzemie, vyjadril som nazor, ze mesto CUSTER 

alebo The Custer City pravdepodobne posluzilo scenaristovi oboch filmov Dr. 

Gunterovi Karlovi ako vzor pre "fiktivne filmove mestecko" v oboch filmoch s 

menom TANGELWOOD (tangel = zapletene, zamotane, wood = drevo). Myslim, ze 

by som mal svoj nazor trochu poopravit, pripadne rozsirit, ktore zlatokopecke mestecko 

skutocne posluzilo scenaristovi Dr. G. Karlovi, ako vzor pre filmovy Tangelwood. 

Listujuc vo vyssie uvedenych knihach a prezerajuc si mapy tej oblasti, zistil som, ze 

jednou z povodnych prvych zlatokopeckych usadlosti v pohori Black Hills nebolo len 

mestecko CUSTER, ale skor banicka, zlatokopecka usadlost s nazvom DEADWOOD 

("dead" = mrtvy, mrtve, "wood" = drevo). Teda MRTVEDREVO je skutocne, 

autenticke mestecko z druhej polovice 18-teho storocia, ktore velmi rychle vyrastlo a 

stalo sa "hlavnym zlatokopeckym mestom" Ciernych Hor. Meno "Deadwood" v Black 

Hills velmi silne a blizko pripomina svojim nazvom fiktivne filmove mestecko 

"Tangelwood" z oboch filmov zo 60-tych rokov 20-teho storocia filmovej spolocnosti 

DEFA.

Mala zmena v obleceni, biela kosela s ciernou 

maslickou, westernovy cowboysky klobuk, 

rukavice, nalepene fuzy - premena z indianskeho 

scouta na bieleho banditu bola dokonala. V 

pokracovani pribehu Zlato v Black Hills vo filme 

Bieli Vlci mi bolo ponuknute vytvorit podobnu 

ulohu, aku predstavoval "moj vrah" Fletcher v 

predchadzajucom filme. "Frajerskeho" banditu 

Jimmiho, "pravu ruku" Bashana a noveho 

manipulatora Tangelwoodu - elegantneho 

Harringtona. Foto: archiv autora 

Scenaristovi Dr. Gunterovi Karlovi, obom reziserom Gottfriedovi Kolditzovi (Zlato v 

Black Hills), Konradovi Petzoldovi (Bieli Vlci) spolu s vytvarnym filmovym stabom 

pracovnikov sa podarilo velmi verne zachytit burlive obdobie prenikania bielych ludi, 

hlavne prospektorov z vychodu hlboko na zapad. Migracna vlna vyvolana zaciatkom 

druhej polovice 18 storocia bola sposobena hlavne nepriaznivymi financnymi a 

ekonomickymi podmienkami na vychode a prehnanymi povestami o zlate vo 

vnutrozemi a na zapade USA, kde udajne v kazdej bystrine, potoku, rieke stacilo 

cloveku zakopnut krompacom Financno-ekonomicka panika okolo roku 1857 na

vychode USA sposobila rozsiahlu nezamestnanost. Statisice ludi boli bez prace, farmari 

bez pody, slobodni, plni nadeje na novy zivot na zapade. V aprili 1859 hordy nadejnych 

prospektorov odhadovane sa na 100 tisic ludi smerovali na zapad. Vacsina ludi na tuto 

cestu, na tuto ulohu a ciel nebola pripravena a bola velmi zle vybavena, ignorujuc 

existujuce nebezpecenstva prenikania na zapad do divociny. Vacsina z nich boli 

"greenhorns" - zelenaci, bez skusenosti v oblasti dolovania, zlatokopectva, banictva, 

bez znalosti, ako celit tazkym a tvrdym podmienkam divociny, pionierskemu sposobu 

zivota. Vacsina migrantov sa ucila za "pochodu", ako prezit a preniest sa cez utrpenia, 

ktorym boli dennodenne vystavovani. 

Bolo to prave vo vyssie uvedenom roku 1859, ked Georg Jackson, skuseny prospektor, 

ako prvy objavil velmi bohate zlate ryzovisko, nalez v rozsiahlej divocine vo 

vnutrozemi v rieke "The Clear Creek". Jackson a jeho partneri boli schopni kazdy 

jeden vyryzovat zlato v hodnote az 2 000 dolarov tyzdenne. Velke to peniaze v tom 

obdobi. Sprava o zlatom bohatstve jeho nalezu sa rozsirila ako ohen. Jacksonov objav 

vytvoril skutocnu ZLATU HORUCKU, ktora otvorila novu kapitolu sagy "Western 

mining" a obsadzovania Americkeho Zapadu. 

V zlatokopeckej osade dochadza k mensej vzbure zlatokopov, banikov 

dozadujucich sa vyplaty za odvedenu pracu. Ulohou "drzat ich na uzde" 

zveril Bashanovi a jeho spolubanditom ich boss Harrington. Pri jednej 

takejto konfrontacii prepadne osadu Sliedivy Sokol a jeho 

spolubojovnikom s cielom zabit Bashana. Nepodarilo sa! Na snimke Jim 

(Milan Jablonsky) a Bashan (Rolf Hoppe) kratko po prepade Indianmi. 

Foto: DEFA-Pathenheimer 

Mnoho nadejnych migrujucich zlatokopov, prospektorov, obchodnikov, gamblerov

dobrodruhov a inych sa v divocine vnutrozemia stratilo, zahynuli z nedostatku jedla, 

vody, mnohi podlahli roznym nemociam a dalsi zahynuli v krvavych najazdoch a 

prepadoch prerijnymi Indianmi, ale aj banditmi, zlodejmi a pod. Rozne zdroje uvadzaju 

ze az polovicka ludi, ktori sa vydali na tuto cestu, nikdy sa nedostala ani len do blizkosti 

svojho ciela k Skalistym Horam - Rocky Mountains. 

Prospektori, ktori sa vydali do novych nepreskumanych oblasti, najskor zacali skumat 

loziska zlateho prachu v bystrinach potokov a riek, nazyvane "bed placers" (ryzovisko). 

Tieto ryzoviska v potokoch a riekach sa tiez nazyvali "Poor men's mines" (bane 

chudobneho cloveka), lebo ryzovanie nevyzadovalo ziadne narocne a drahe vybavenie. 

Obycajne postacila len zlatokopecka miska a zrucnost. 

Ked sa kde tu objavilo zlato a sprava o naleze sa rychle rozsirila v prvej vlne 

"votrelcov" na toto uzemie boli prevazne zlatokopovia, banici a prospektori. Tito 

pristahovalci zacali zakladat osady, formovali si zakony spolunazivania, volili si 

vedenie osady, dozorcov zakona - sheriffa a pod. Prvi migranti, ktori neboli zlatokopmi 

alebo banikmi, boli tzv. "Wagon freighters", ktori otvarali dodavkove linky. S nimi 

prichadzali obchodnici, ktori si zacali stavat stany, primitivne lahke domy, zruby a v 

nich obchodovat. Po nich prichadzali profesionalni gambleri a onedlho to boli 

"madams" so skupinami "whores" - lahkych zien, ktore osadenstvo tvoriacich sa 

mesteciek vzdy s nadsenim vitalo. Tie prichadzali na "stagecoaches" tahanych 

zaprahom mnohych koni, ba dokonca i na osobnych kococh, brickach, v sedle na 

konoch a pod. Neskorsie to uz boli realtori, spekulanti s podou, ti prichadzali aj so 

zememeracmi, ktori zacali planovat dizajn mesteciek. Povest o naleze zlata 

samozrejme pritahovala do mesteciek aj kriminalne zivly, banditov, svindlerov.

Karl Zugowski vo filme Bieli Vlci vytvoril ulohu 

"druheho zastupcu seriffa", zradcu a spolupracovnika 

s banditmi podplateneho a nasadeneho Harringtonom. 

Foto: DEFA - Rambo 

Ako take mestecka ci "Gold Camp's, (zlatokopecke osady) vyzerali, popisuje jeden 

cestovatel v roku 1876, ked prechadzal cez novotvoriace sa zlatokopecke mestecko 

CUSTER CITY v Juznej Dakote v srdci Black Hills. 

"Bolo tam len niekolko domov ukoncenych a mnoho rozostavanych. Ludia taborili, kde 

sa dalo, v stanoch, na vozoch a v narychlo zbuchanych chatrciach. Hlavnymi 

obchodnymi budovami boli "saloons", gamblingove domy a tanecne saly. V celom 

mestecku sa nachadzali zo dva ci tri obchody s velmi biednym vyberom vseobecnych 

uzitkovych vyrobkov a potravin." 

Takto nejak vyzeral aj fiktivny filmovy TANGELWOOD vo filme Zlato v Black Hills 

a jeho obyvatelia. O nejaky ten rok neskorsie, ked pribeh pokracuje dalej vo filme: 

BIELI VLCI, rozrastajuce sa a prosperujuce mestecko Tangelwood zacalo sa skor 

pomaly priblizovat skutocnemu "chlipnemu" mestu LEADVILLE. V roku 1879, ked

toto mesto malo len dva roky, bola to uz bujara "mekka", kde zilo 20 tisic zlatokopov; 

bolo tam 82 saloonov; 35 verejnych domov, dokonca skola a niekolko kostolov ako 

prve znamky urcitej stability a prezitia. 

Ked dolovanie zlata pokracovalo, ked potoky, bystriny a rieky ci zlate zily "leads" 

produkovali zlato alebo striebro, zlatokopecke osady rastli fantasticky rychlo co do 

rozmeru ale i charakteru, ale ked sa zlato pominulo a viac ho nebolo, tieto osady ci 

mestecka zacali rychle odumierat, stali sa: GHOST TOWNS. Howgh. 

Milan Jablonsky





zdrojov). 

"Charming" bandita JIM. Autor prispevku MILAN JABLONSKY vo 

filme BIELI VLCI. Tato fotografia sa predavala po celom Vychodnom 

Nemecku ako popularna pohladnica. Este dlho po mojom odchode do 

Kanady prichadzali z Nemecka ziadosti o autogram s touto pohladnicou. 

Aby ziadatelky a obdivovatelky neboli sklamane, dlhe mesiace po mojom 

odchode do Kanady ich v mojom mene podpisoval moj priatel Dusan F. a 

posielal nazad. Foto: DEFA 

Zacina druhy tyzden aprila 2002. Na juhu v Toronte sme uz par dni bez snehu. Priroda 

stale este spi zimnym spankom. Par poslednych tyzdnov sme mali studene, mrazive 

pocasie. Zima sa snazila dobehnut, co zameskala pocas prvych mesiacov zimy, ked sme 

mali neskutocne teple pocasie. Prichadzajucich par dni vsetko zmeni. Predpovede 

slubuju zmenu k lepsiemu, teplejsiemu pocasiu, ked teplota vzduchu koncom tyzdna 

dosiahne az 20 st. Celzia. Aleluja, konecne prichod skutocnej jari. April v Kanade je tiez 

mesiacom, v ktorom sme viac-menej vsetci povinni do konca mesiaca poslat federalnej

agencii "Revenue Canada" danove priznanie za minuly rok. Je mudre ho poslat do 

urceneho terminu, ak clovek nechce platit pokutu za oneskorene podanie. Ja som vacsiu 

cast vcerajsej nedele stravil v papieroch, davajuc dohromady vsetky podklady pre 

pripravu danoveho priznania, aby som ich v najblizsich dnoch dal mojmu uctovnikovi na 

profesionalne spracovanie. 

Ludia zijuci v minulom storoci spomenuty problem nemali. Aksa nemylim, prva osobna 

dan z prijmov na tomto kontinente, ako "docasne opatrenie", bola zavedena pocas prvej 

svetovej vojny. "Docasne opatrenie" sa stalo "permanentnym" a stale rastucim 

problemom pre nas vsetkych. V sucasnych rokoch zdanovanie v roznych formach 

pohlcuje viac ako 50% prijmov obycajnych ludi. Druhymi slovami, dnes viac ako pol 

pracovneho roku robime nie pre seba, ale skor pre potreby a konzumaciu inych. Tohoto 

moderneho "otrocenia" boli usetreni ludia minuleho strocia. Neboli vsak usetreni inych 

foriem v mnohych pripadoch tazkeho "hrdlacenia" rok po roku, len za ucelom prezit. To 

hrdlacenie, ten zapas o prezitie, bol daleko vyhranenejsi pre ludi prenikajucich na zapad, 

hladajucich lepsi zivot, zlato, drahe kovy, bohatstvo v divocine vnutrozemia a zapadu 

severnej Ameriky. Miesto stastia nachadzali v nespocetnych pripadoch len utrpenie, 

nemoc, smrt. 

Predstavitel banickej spolocnosti GENERAL MINING v Tangelwoode, vzdy elegantny 

Mr. HARRINGTON (Horst Schulze) konfrontuje Sama Blaka so svojimi 

"bodyguards", banditom a svojou pravou rukou BASHANOM ( Rolf Hoppe) prvy 

zlava a "fesackym" banditom Jimom (Milan Jablonsky) - druhy zlava. Foto: DEFA 

Indianska legenda o zlate v Black Hills v Juznej Dakote pritahovala uz okolo roku 1833 

roztrusene skupiny bielych ludi, odvazlivcov, prvych zlatokopov, hladajucich bohatstvo

v bystrinach potokov a riek. Ich prichod bol plny problemov s prezitim, ako naznacuju 

zachovane predmety ich zlatokopeckeho zivota (lopaty, krompace, ryzovacie misky). 

Tiez pozostatky ludi, kostry, kosti, lebky. Niektore lebky dokonca aj so striebornymi 

ramami okuliarov na nich. No a potom to boli do skal vytesane rozne odkazy, ako jeden 

z nich, ktory sa zachoval a hovori: "Mam zlata kolko vladzem uniest, nic na jedenie a 

Indiani na mna poluju". 

V roku 1868 boli "The Black Hills" boli uzatvorene pre belochov, tak ako urcovali 

zmluvy dohodnute s vladou a predstavitelmi indianskych kmenov - Siouxov, zijucich v 

spomenutych oblastiach, dozadujucich sa oznacenia a ochrany pre nich "posvatnych" 

hor. V roku 1874 armada z poverenia vlady vyslala do tejto oblasti "Lieutenant 

Colonela" GEORGa CUSTERa", aby nasiel vhodne miesto a zalozil "fort" - pevnost v 

Black Hills, ktora mala povodne sluzit na ochranu pohoria Black Hills a v nich zijucich 

Indianov. Custer ako sucast vypravy vzal so sebou aj dvoch skusenych prospektorov. 

Ked nasli to, co Custer nazval: "Gold in paying quantities", prepuklo hotove "peklo - 

ragtag". To bol zaciatok novej invazie tisicov hladacov bohatstva, ktorym uz ani armada 

nevedela zabranit v prenikani hlbsie a hlbsie do spominanej oblasti. Vlada zacala znovu s 

Indianmi vyjednavat o navrate Black Hills z ruk Siouxov ponukajuc vykupne vo vyske 

siestich milionov dolarov. Indiani odmietli, namiesto toho sa zacali burit a zacalo 

dochadzat ku krvavym zrazkam a tazkym obetiam na oboch stranach. Indiani boli 

nakoniec prinuteni Black Hills prepustit bez kompenzacie, ak chceli obdrzat "proviziu 

vlady", aby mohli prezit zimu. V roku 1877 bolo v Black Hills uz bolo viac ako 7 tisic 

hladacov zlata, prospektorov ryzujucich v kazdej bystrine, potoku, rieke, vyhlbenine, 

prietrzi ci rokline. 

Pocas nepokojov v banickej zlatokopeckej osade sa Sliedivy Sokol (Gojko Mitic) sa 

pokusa vyuzit chaos a zabit BASHANA (Ralf Hoppe), druhy zlava. Ochranuje ho 

bandita Jim (Milan Jablonsky) prvy zlava.

"GAYVILLE" nam moze posluzit ako priklad. Mestecko cerstvo zalozene prospektorom 

s menom Alfred Gay v r. 1876 v blizkosti na zlato bohatej rokliny, tzv. "Deadwood 

gulch", do roka a do dna uz malo 3 tisic obyvatelov. Bolo to ale mesto DEADWOOD, 

ktore sa stalo hlavnym zlatokopeckym mestom v Black Hills. Deadwood zacal 

neuveritelne rychlo financne prekvitat. Jedna z existujucich bank v Deadwoode robila 

denne obrat az 100 tisic dollarov. Jednoducha drevena postel "bunk" v zruboch stala na 

noc $1.00 a galon petroleja sa predaval po $3.75. 

Zatial co stovky, ba tisicky prospektorov ryzovali v kazdej bystrine, potoku, rieke, dvaja 

bratia Moses a Fred Manuel, skuseni prospektori, ktori sa naucili banictvu v Californii, 

Nevade a Idaho, sustredili svoje hladanie na "hard rock" (tvrde skaly), ako na zdroj 

drahych kovov. Priblizne tri mile juzne od Deadwood objavili velmi slubnu zlatu zilu - 

lead, (po tomto slove bolo pomenovane novovytvorene mesto LEAD). Obaja bratia 

okamzite vypracovali system drvenie kamena "arrastra" pomocou vodnej sily. Tento 

system vsak nestacil na rozdrvenie kamena na uplny prach a tak sa im podarilo vytazit 

len asi polovicu obsahu zlata. Obaja bratia sa v kratkom case stali velmi bohatymi, svoje 

"claims" predali. Spolocnost "HOMESTAKE MINES" sa stala neskorsie "the biggest 

of big businesses" pod vedenim kalifornskych podnikatelov Lloyda Tevisa, Jamesa 

Hagginsa a hlavne "tycoona" Georga Hearsta s tazbou zlata v hodnote miliardy 

dollarov. 

Pocas nepritomnosti seriffa Pettersona a jeho zastupcu Petra, skupina banditov vedena 

Jimom okupuje seriffovu kancelariu a byt, kde drzia pod dozorom jeho manzelku 

Catherine. Dlhu chvilu si kratia hrou v karty. "Bankarom" ocka (21) je Jim (Milan 

Jablonsky) s nohami na stole. Do kariet nazera zradny zastupca seriffa (Karl 

Zugowski). 

Zatial roztruseni zlatokopovia, prospektori v Black Hills sa obavali nie len zlodejov, 

banditov, ktori sa snazili odcudzit ich nalezy, ale casto aj manipulujucich predstavitelov 

banickych spolocnosti, ktori nevahali pouzit aj nelegalne prostriedky a sposoby

odkupovania "claims", ci privlastnovania si oblasti bohatych na zlato. G. Hearst bol 

jednym z nich. "Senior", ci starsi partner vyssie spominanej kalifornskej trojice vo veku 

57 rokov bol velmi bohaty, este ako vysledok jeho banickych operacii v Kalifornii. Ako 

presibany a ambiciozny obchodnik, zacal prebrat vedenie Homstake mines dovlastnych 

ruk, usadil sa a posobil v meste Lead. Zacal vo velkom skupovat "claims" od 

roztrusenych zlatokopov. Priniesol do oblasti Black Hills obrovske drvice skal "Blake 

jaw-crushers", ktore umoznovali denne drvit az 100 ton tvrdeho kamena. Rozdrveny 

strk potom prechadzal cez este strasidelnejsiu masinu tzv. "California stamp mill". Tieto 

masiny boli schopne spracovat az 240 ton strku s vytazkom zlata az za 2 000 dolarov 

denne. 

Po roku 1879 to boli sice ojedinele, ale este stale sa opakujuce utoky, prepady aj zo 

strany Indianov - Siouxov, ktorych zem si "bieli votrelci" zacali nasilim privlastnovat a 

permanentne okupovat. Uf, uf ! Bad, bad, bad for Sioux Indians, and Black Hills! 

Milan Jablonsky





zdrojov). 

Zaber z jednej zo zaverecnych akcii, kde sheriff Pat Petterson (Holger Mahlich) - prvy 

sprava, v spolocnosti Sliediveho Sokola (Gojko Mitic) - prvy zlava, prekvapia nic 

netusiacich banditov zabavajucich sa hrou v karty. V strede v bielej koseli bandita Jim 

(Milan Jablonsky), po jeho lavici zradny zastupca sheriffa (Karl Zugowski). 

Ospravedlnujem sa, ze som si dovolil v oboch poslednych prispevkoch vratit sa trochu 

do skutocnej historie vtedajsieho obdobia a prostredia Black Hills. Pomohol som si 

faktami z knih Time-Life Books zo serie The Old West, ktore mi posluzili ako zdroj 

uvadzanych informacii. Aj to malo, ktore z historickeho pozadia citatelovi priblizujem, 

pri dobrej predstavivosti dovoli vytvorit obraz vtedajsieho prostredia Black Hills, zivota 

zlatokopov a "votrelcov" prichadzajucich na posvatne uzemia Indianov. Cim viac som 

sa zacal oboznamovat s historiou toho obdobia, tym viac mi prichodi vzdat uctu 

tvorcom oboch filmov, ktore tak vierohodne zachycuju atmosferu toho prostredia: Zlato 

v Black Hills a jeho pokracovania vo filme Bieli Vlci. Kredit za oba filmy patri hlavne 

spisovatelovi a scenaristovi Dr. Gunterovi Karlovi a za film Bieli Vlci aj dramaturgom 

Hansovi Joachimovi Walsteinovi a Josipovi Lesicovi.

Hlavnym kamermanom filmu Bieli Vlci bol Eberhard Borkman, kostymy navrhol 

Gunter Schmidt a originalnu hudbu zlozil Karl-Ernest Sasse. 

Reziou filmu bol povereny mlady, nadejny reziser Konrad Petzold. Pre mna bol milym 

prekvapenim, lebo hovoril vyborne cesky. Ked som sa vyzvedal, kde sa to naucil, 

prezradil mi, ze roky studoval reziu v Prahe na FAMU. Mne tato jeho znalost cestiny 

ohromne pomohla pri komunikacii pocas natacania. Nemal som problem porozumiet, co 

odo mna pozaduju. Hlavnou producentkou tohoto filmu, podobne ako poslednych troch, 

bola Dorothea Hildebrandt. Pre nas oboch s Gojkom Miticom sa Dorothea Hildebrandt 

po spolupraci na troch filmoch sa stala trochu viac, ako len producentkou - aj dobrou 

priatelkou. Film bol natacany v spolupraci a koprodukcii s Bosnia Film - Sarajevo. 

Podobne, ako prvy film: Synovia Velkej Medvedice. Internet Movie Database "IMDb" 

ma o filme "Bieli Vlci" nepatrne mnozstvo informacii v porovnani s filmom "Spur des 

Falken", alebo "Zlato v Black Hills". Uvadza iba meno rezisera a nejakych sest 

hlavnych hercov. To je vsetko o tomto filme. Musel som sa spolahnut na tazko citatelne 

titulky tohoto filmu, aby som ziskal aspon niekolko dalsich informacii. 

Pocas konfrontacie sheriffa Pettersona a Sliediveho Sokola s banditmi 

dojde k prestrelke, kde Sliedivy Sokol postreli banditu Jima (Milan 

Jablonsky) do ramena. Foto DEFA 

Tak ako v poslednych troch filmoch, hlavnu ulohu aj v tomto filme stvarnuje v ulohe 

"Sliediveho alebo Bystrozrakeho Sokola" GOJKO MITIC. Podobne, ako v predoslych 

filmoch, Gojko je vzhladnym a dostojnym predstavitelom mladeho nacelnika Dakota 

Indianov, ktory sa nevzdava a stale zije s ostavajucou hrstkou sukmenovcov vo volnej

prirode a odmieta ist do pevnosti aj napriek ukrutnej zime. Podari sa im prezit a s 

prichodom jari dochadza k tragedii, v ktorej pri kupacom obrade pri krasnych 

vodopadoch jeho milenku a buducu "squaw" Blauhaar (Lali Meszchi) usmrti gulka 

banditu Bashana (Rolf Hoppe), ktory sa stava po smrti svojho byvaleho bosa Bludgeona 

(Hannjo Hasse) z predchadzajuceho filmu hlavnym "vykonnym banditom" v 

Tangelwoode. Sliedivy Sokol slubuje pomstu a so skupinou vernych sukmenovcov sa 

vydava po "stope" Bashana. Kedze exteriery filmu Bieli Vlci boli natacane nie na 

Kaukaze ale v byvalej Juhoslavii v ramci koprodukcie a spoluprace, mnoho hercov 

obsadenych do roznych uloh Indianov boli hlavne Juhoslovania. Popredne ulohy 

stvarnili Slobodan Dimitrijevic; Slobodan Velirimovic; Bosko Boskovic; Predrag 

Milinkovic a ini! Dufam, ze som neskomolil ich mena. 

V osadenstve mesta Tangelwood, ktore sa velmi rozrastlo, nedochadza k velkym 

zmenam a neobjavuju sa tu nove tvare, skor tie stare ziskavaju nove funkcie a 

postavenie. Jedinu novu velmi vyraznu osobnost a druhu hlavnu zapornu ulohu vytvara 

predstavitel a spolumajitel banickej spolocnosti "GENERAL MINING" s menom 

Harrington, ktoreho skvele stvarnuje Horst Schulze. On sa stava "elegantnym" 

manipulatorom vsetkeho diania v Tangelwoode. Nejazdi na koni ale v bricke alebo koci. 

Oblieka sa do cierneho elegantneho obleku, miesto kovbojskeho klobuka ma vysoky 

"tvrdak" a dzentlmenske elegantne spravanie. Na svoju stranu ziskava Bashana a jeho 

kumpanov. Jednym z banditov sa stavam aj ja v ulohe "frajerskeho" Jima, preberajuc 

postavenie Flatchera z predchadzajuceho filmu ako prava ruka Bashana. Na svoju stranu 

podplatenim Harrington ziskava dokonca aj druheho zastupcu sheriffa. Jeho usilim je za 

kazdu cenu znicit a priviest k financnemu krachu svojho oponenta, uz zbohatlika a 

licencneho skupovatela zlata, Sama Blakea, ktoreho vynikajuco stvarnuje v oboch 

filmoch Helmuth Schreiber. To sa mu v zavere filmu podari, podobne ako znemoznit 

vsetky pozitivne osobnosti Tangelwoodu. 

Sheriffom Tangelwoodu sa stava mlady zlatokop Pat Petterson (Holger Mahlich). Vo 

filme Zlato v Black Hills bol postreleny a zachraneny opaterou Catherine Emerson, 

ktoru stvarnuje Barbara Brylska. Po dlhsom odluceni sa obaja, Mr. Emerson a jeho 

dcera Catherine, vracaju do Tangelwoodu. V Tangelwoode sa pripravuje svadba 

sheriffa. Mr. Emerson prichadza ako novomenovany sudca Tangelwoodu a jeho dcera 

ako nevesta sheriffa. Prvym zastupcom sheriffa sa stava komedialny byvaly pomocnik 

Sama Blakea s menom "Peter", ktoreho hra Fred Delmare.

Bandita Jim (Milan Jablonsky) postreleny do ramena Sliedivym Sokolom 

(Gojko Mitic) - prvy zlava, je vrhnuty za mreze do vazenia za asistencie 

malickeho prveho zastupcu sheriffa Petra (Fred Delmare) - druhy sprava. 

Za Sliedivym Sokolom sa akcii prizera Catherine Emerson (Barbara 

Brylska). Chrbtom otoceny prvy sprava je jej filmovy manzel, sheriff Pat 

Petterson (Holger Mahlich). Tato akcia je autorov (Milan Jablonsky) 

posledny herecky akt! Touto scenou sa skoncila jeho (moja) herecka 

"kariera". Foto DEFA. 

Bashanovi sa na prikaz Harringtona podari nie raz prepadnut Sama Blakea, obrat ho o 

peniaze, ktore su urcene na vyplaty banikom a patria Blakeovi. Banici sa v 

"zlatokopeckej osade" zacinaju burit a dozaduju sa vyplaty. Dochadza k mensim 

vzburam a tie umoznuju Harringtonovi prebrat dohlad nad banikmi financnym 

zruinovanim Sama Blakea a nasadenim "banditov" na ich kontrolu. Blake sa v konecnej 

konfrontacii vzdava, zlomeny a financne zruinovany sa pridava na stranu Harringtona. 

Pri jednej z poslednych neuspesnych konfrontacii s banditmi a Harringtonom, sheriff 

Petterson a jeho pomocnik Peter sa tiez vzdavaju miesta sheriffa a jeho zastupcu. Tuto 

poziciu prebera Bashan, ako mu slubil Harrington. Skor, ako sa tejto funkcie moze ujat, 

dochadza ku konfrontacii so Sliedivym Sokolom, pri ktorej obaja, Bashan a Sliedivy 

Sokol, zahynu. Bashan je zabity vrhnutym nozom, jedinou zostavajucou zbranou 

Sliediveho Sokola. Dochadza k naplneniu pomsty za smrt Modreho Vlasu a 

spolubojovnikov. Sliedivy Sokol zahynie v dazdi guliek Bashanovych kumpanov. Film, 

zial, nekonci HAPPY ENDom. Zlo vitazi nad dobrom, "good guys" prehravaju, "bad 

guys" vyhravaju. Netradicny to zaver filmu! 

Vyssie popisany dej vyjadruje len malu cast filmu, iba hlavnu liniu a uz vobec nie

konfrontacie "belochov", "modrokabatnikov" s Indianmi. Nechcem dalej natahovat text 

tohoto prispevku. Je cas uzavriet Indiansku nostalgiu a tuto kratku epizodu mojho 

zivota. 

Rad by som ale zaverom spomenul, ze pocas natacania scen z mestecka Tangelwood a 

"zlatokopeckej osady" nedaleko mesta Potsdam, sa v dejinach Ceskoslovenska sa 

odohrala jedna z najdramatickejsich a historicky vyznamnych udalosti ponizenia a 

znasilnenia nasich dvoch narodov. Spinavy a neospravedlnitelny prepad Ceskoslavenska 

"bratskymi armadami" Warsavskeho Paktu. Spominam si na ten moment velmi zivo. 

Bol som v Potsdame, zijuc v "hostovskom dome" filmovej spolocnosti DEFA s 

mnohymi inymi zahranicnymi hostami a spoluhercami. V spolocenskej miestnosti, kde 

nam zvykli podavat ranajky som skoro rano 21. augusta zapol radio a s uzasom som 

pocuval, neveriac vlastnym usiam, co sa stalo a deje v Ceskoslovensku. Nemcine som 

velmi nerozumel, ale podarilo sa mi najst "ciernu" stanicu Slobodnej Europy v rustine. 

Bol som sokovany! So mnou aj jedna pani, manzelka hostujuceho hudobneho skladatela 

z Ruska, zidovskeho povodu, ktora nevedela najst pekne slovo pre tento cin jej 

sovietskych spoluobcanov, vyjadrujuc ospravedlnenia a sustrast nad udalostami. Dodnes 

som si zachoval nou darovanu fotografiu s jej synom, zial nie jej adresu a meno. Hned 

doobeda som bol pozvany do kancelarie produkcie filmu, kde sa mi zastupcovia 

Filmoveho studia DEFA sa snazili vysvetlit situaciu a pohnutky tejto invazie. Neuspeli! 

Povodne som mal podla scenara natacat este mnohe ine sceny v Juhoslavii v exterieroch 

filmu, ktore mali byt robene na jesen 1968. Poziadal som o dovolenie ukoncit zabery z 

mestecka Tangelwood a potom ma uvolnit z dalsieho natacania, kde sa mohli zaobist aj 

bezo mna s dvojnikom. Vyhoveli mi a o nejake dva tyzdne po invazii som bol na ceste 

do Prahy a domov do Kosic.

Tak skoncila moja "herecka" kariera a slava! Hahaha! Kto vie, ako by sa bola vyvijala, 

keby by nebolo doslo k tej potupnej invazii do Ceskoslovenska? Nie dlho potom som 

bol na ceste do Kanady via Taliansko, kde som stravil niekolko mesiacov v 

uteceneckom tabore. Aj ked moj zivot predtym v Ceskoslovensku bol velmi 

produktivny, plnohodnotny a moj filmarsky "summer job" velmi prijemnou "sladkou" 

zmenou v mojom mladom zivote, nikdy som neolutoval, ze som urobil radikalny rez a v 

32 rokoch, bez znalosti jazyka, s neznamou buducnostou, som sa vrhol do noveho 

zivotneho dobrodruzstva daleko za "Velkou mlakou". HOWGH! 


Smejuci sa bandita JIM (Milan Jablonsky - autor 

prispevku). Tato pohladnica, ako i niekolko dalsich, 

sa predavala po celom Vychodnom Nemecku. Moja 

"herecka kariera" a popularita tiez zacinala pomaly 

naberat na obratkach vo Vychodnom Nemecku, ale 

aktom okupacie Ceskoslovenska vojskami 

Warsavskeho Paktu aj mojim pricinenym nahle 

skoncila.

Filmom BIELI VLCI sa skoncila moja osobna 

filmova herecka kariera, ako dosledok potupnej 

okupacie Ceskoslovenska vojskami Warsavskeho 

Paktu a nasledneho mojho "uteku" do Kanady. 

Filmova spolocnost DEFA vsak neprestala natacat 

indianky "WESTERNS FROM THE EAST". Vo 

vsetkych vytvaral hlavnu ulohu GOJKO MITIC, 

ktory dosiahol nevidanu popularitu a slavu. Kto 

vie, ako by sa bola vyvijala moja kariera? Foto 

archiv autora. 

P.S. Niekde v zaciatku v jednom z prvych prispevkov som slubil, ze na konci sa 

pokusim este spracovat jednym alebo dvoma prispevkami nieco z mojich "filmarskych a 

umeleckych" zaciatkov. Ak mi to webmaster Honzo mi to dovoli, tak by som rad 

ukoncil tento serial zaokruhleny na 20 prispevkov. Kto by si to bol pomyslel, ze dam 

dohromady tolko stran? Hm? (Poznámka: Webmaster nejen dovolí, ale i uvitá, j.h. :-)



"Indianska" nostalgia (20): MOJE FILMOVE ZACIATKY (1) 


zdrojov). 

M. Jablonsky 2002 "Jessica" terracotta - hlina. 

Vyska 50 cm 

Predchadzajucim 19-tym prispevkom zo serialu "Indianska nostalgia" som ukoncil a 

uzavrel serial o filmoch: "WESTERN FROM THE EAST". Ked ma webmaster 

Honzo pred rokom poziadal napisat jeden alebo dva prispevky, ani on ani ja sme 

nesnivali, ze z toho bude 20 prispevkov a mozno viac. Ze to zoberie skoro jeden cely

ok, uverejnovat ich v pravidelnych dvojtyzdennych intervaloch "okorenene" 

mnozstvom fotografii z natacania spominanych filmov, aby text citatelovi pripadal 

bohatsi a pestrejsi. 

Moj posledny (19.) prispevok som odoslal webmastrovi Honzovi este niekedy v 

polovici aprila 2002 v domnienke, ze Honzo urobi bodku za serialom a ja budem "free" 

robit aj nieco ine. O no! Honzo ma vyzval este chvilu pokracovat! Aj som chcel, ale 

som sa okunal k tomu nejak pribrat. Urobil som si skoro dvojmesacnu pauzu, hladajuc 

odvahu dat na papier este par odstavcov. Vyplasila ma realita, ze o dva tyzdne bude von 

na nete 19. pokracovanie a ja som este ani nezacal s 20. prispevkom. Bolo by nemiestne 

narusit kontinuitu. "So, here I go"! Nech si ale citatel nemysli, ze som uplne zlenivel. V 

tieto sychrave, skarede, sede, dazdive a chladne majove dni tu v Toronte, nielenze som 

skrasloval travnik na pozemku okolo baraku, napisal hromadu listov priatelom a precital 

par knih, pracoval part time, ale ukoncil som aj jednu sochu - bustu zeny, ktoru som nie 

davno osobne trenoval. Vtedy som "socharcil", modeloval jej telo, kde s mojim a jej 

usilim za rok dievcina stratila 20 kg tuku a dosiahla na zenu vybornu "definiciu" svalov, 

silu a prvotriednu fyzicku kondiciu. Urobila si skusky a stala sa sama uspesnou 

"osobnou trenerkou". V dakovnom liste spred par dni mi napisala: "You sculpted me 

twice magnificently. Once in reality, and second time in clay. I am grateful to you!" 

Vyssie je dokaz, ze som ani po "umeleckej" stranke nelenosil! 

V niektorom z prvych mojich prispevkov serialu INDIANSKA NOSTALGIA som 

zodvakrat spomenul, ze filmy: "WESTERNS FROM THE EAST" neboli jedine v 

ktorych som vytvoril mensie ulohy. Spominanym filmom predchadzali tri ine z domacej 

cesko-slovenskej tvorby. Dva z nich boli z produkcie Filmoveho studia Barrandov a 

jeden, na tu dobu dvojdielny velkofilm na sirokom platne zo slovenskej produkcie 

Filmoveho studia Koliba. Pocas mojho studia na Fakulte telesnej vychovy a sportu 

Karlovej Univerzity v Prahe to bolo aj moje "divadelne" ucinkovanie. Mozno citatelov 

prekvapi informacia, ze som ucinkoval skoro plne tri roky v jednej epizodnej ulohe v 

divadelnej hre v profesionalnom ABC divadle, alebo skutocnost, ze rovnako dlhu dobu 

som robil "model" pre vtedajsi "Dom mody", casopis "Odivani" a tiez pre par maliarov 

a socharov.

Zaber z filmu "SLECNA OD VODY" 1958. V strede hlavna 

predstavitelka "slecny od vody" EVA KLEPACOVA sediaca na 

ramenach autora prispevku Milana Jablonskeho, ktory vytvoril rolu 

"sportovca" a bol clenom vystrednej, poburujucej stvorice. Vlavo 

stojaca herecka Jurickova, v pozadi Sehnal a vpravo stojaca Jiskrova. 

(dufam, ze som neskomolil ich mena) Foto: CSF KUCK 

V nasledujucich par odstavcoch sa pokusim zachytit niekolko zaujmavejsich 

autobiografickych momentov z mojho studentskeho zivota v Prahe a potom. Co 

predchadzalo tomu, ze som sa objavil aj v niekolkych filmoch natacanych v 

medzinarodnej koprodukcii v Juhoslavii, Bulharsku, Ceskoslovensku, Gruzinsku a 

samozrejme v Nemecku. 

Este pocas studii na Vyssej lesnickej skole v Banskej Stiavnici som sa stal clenom 

parasutistickeho kruzku. Prvych 10 zoskokov som absolvoval na letisku Sliac, predtym 

ako som narukoval k vysadkovym jednotkam. Sluzil som plne dva roky v Presove a 

Sabinove. Pocas dvoch rokov som urobil dalsich 30 -35 zoskokov z balonu, lietadiel, 

helikoptery, cez den, v noci s plnou polnou aj bez. Nejakych 20 z nich v Prahe v 

specialne vybranej skupine pri priprave oslav 9 maja - Dna vitazstva, ktore koncili 

poslednym zoskokom z helikoptery na Strahovsky stadion. Do civilu som odchadzal 

ako cerstvo povyseny podporucik, rovno z vojenciny naspat do Prahy na vtedajsi ITVS 

(Institut telesnej vychovy a sportu). Dostat sa na ITVS nebola lahka vec. Zo 400 

prihlasenych prijali asi 40 uchadzacov. Ja som bol vo vynikajucej fyzickej kondicii, 

vytrenovany tvrdym parasutistickym rezimom. Nemal som vaznejsi problem splnit 

vsetky pozadovane limity. Skolsky rok zacal v septembri, ale ja som na studia prisiel asi 

dva mesiace neskor, koncom oktobra.

Exteriery filmu "Slecna od vody" sa natacali nedaleko od Prahy v malebnom prostredi 

pobrezia rieky Vltavy v blizkosti "Zltej plavarne" s pozadim "Mostu Inteligencie". " 

Skupine styroch" s na tu dobu vyzyvavym oblecenim a spravanim. Vlavo v cervenej 

koseli Milan Jablonsky, dalej Jurickova, Sehnal a Jiskrova. Foto: CSF KUCK 

Konecne po jednom mesiaci dobiehania zanedbaneho uciva poziadal som niekolko 

najblizsich kolegov a spolubyvajucich, aby isli so mnou oslavit navrat do civilu. Musim 

spomenut, ze sme na skole a teda aj na internate mali tvrdy system navratu na internat 

pred 23 hod. Nerobili sme si velky problem s neskorym prichodom, lebo z lahkostou 

studenti preliezali plot, ci brany deliace ITVS a nase internatne ubytovanie od 

vonkajsieho sveta. Vedenie skoly sa rozhodlo ukoncit tuto prax, a to prave v ten vecer, 

ked sme my oslavovali. Rozostavili hliadky asistentov na miestach, kde sa dalo preliezt 

cez plot. Bol to pre mna najzahanbujucejsi okamih, ked som preskocil branu nieco po 

polnoci, rovno do ruk nasho veduceho studijneho kruzku. Tazko trenovany parasutista, 

skuseny v castom preliezani plotu kasarni, kde hliadkovali moji vysadkovi kolegovia so 

samopalmi pripraveni strelit kazdeho votrelca, vracajuceho sa skoro vzdy po vecierke 

neskoro z rande. Nikdy ma nikto nechytil, a tu v Prahe - bac! Bolo nas "dvanast hornych 

chlapcov zlapanych", mozno o jedneho viac a o par dni podla rozhodnutia vtedajsieho 

rektora prof. Serbusa vyhodenych z internatneho ubytovania za tento "ohavny" cin. 

Smiech nas vsetkych skoro presiel, ked do troch dni sme museli opustit internat a 

nikomu z nas sa nepodarilo najst ubytovanie. Bol to moj napad vybrat sa na 

Ministerstvo skolstva a navstivit referentku pre vysokoskolske internaty (koleje). Ona 

uz vedela o nasom incidente aj o skutocnosti ze sme si nedokazali najst ubytovanie. S 

usmevom zodvihla telefon, prehovorila par slov a o niekolko minut uz sme boli na ceste 

do internatu Vysokej skoly technickej. Trochu vzdialenej od ITVS, ale na izbe nas 

nebolo viac, ako styria studaci, v porovnani s 8 az 10 v "Chodkovom dome" na ITVS.

Niekedy ku koncu druheho letneho semestra, pocas jedneho treningu gymnastiky, som 

si vsimol, ze na balkone sa objavila mala skupina ludi, a pozoruje nasu hodinu 

gymnastiky. Nejaky den ci dva potom bol som poziadany so skupinou dalsich 

kandidatov, aby sme prisli do nejakeho hotela predstavit sa reziserovi a jeho stabu. 

Kazdy z nas sa musel vyzliect do plaviek predstavit sa, prejst sa, ako keby sme boli na 

sutazi Miss Universe. O nejaky cas neskor mi oznamili, ze som bol vybrany do ulohy 

"sportovca" vo filmovej romantickej komedii "Slecna od vody". Wow! 

Pracovny zaber z filmu "Slecna od vody". Zlava herec Sehnal, v strede herecka 

Jurickova a Milan Jablonsky. V pravo v pozadi Jiskrova a v pravo v popredi Gustav 

Heverle, staly clen divadla ABC. Foto: CSF KUCK 

Trest vylucenia z internatu na ITVS koncom letneho semestra vyprsal a ja som mal 

povolene sa vratit a zotrvat v internate aj cez letne mesiace na ziadost Filmoveho studia 

Barrandov. Fakticky, vedenie skoly ma poziadalo, ci by som bol ochotny v mojich 

volnych dnoch robit sprievodcu po Prahe roznym studenskym skupinam z rovnakym 

studijnym zameranim z blizkych "priatelskych" krajin. Niekolko dni som sa venoval 

napr. skupine studentov z warsavskeho institutu, specialne jednej fantasticky 

vyzerajucej studentke, zial bez vacsieho uspechu. 

Film "SLECNA OD VODY" je romanticka komedia, jednodnovy pribeh mladeho 

dievcata (Eva Klepacova), ktore stravi krasny slnecny den pri vode, na ukor svojej 

prace v tovarni. Tak by sa nejak dal charakterizovat telegraficky na ten cas vydareny 

pribeh filmu rezisera Borivoja Zemana, profesora Filmovej fakulty muzickych umeni. 

Film: "Slecna od vody" bol tretim sirokouhlym filmom v Cesko-Slovensku. Krasne

pobrezie rieky Vltavy nie daleko od "Zltej plavarne" na okraji Prahy, posluzilo ako 

lubive a lakave exteriery, ktore na sirokouhly farebny film zachytil kamerman - 

zasluzily umelec Jan Stallich. Hudbu k filmu komponoval D.C. Vackar. Zamerom 

filmu bolo poukazat ze si nemame pocinat, tak ako filmova hrdinka "slecna od vody", 

pretoze ju to doviedlo v priebehu filmoveho deja do roznych nepredvidanych problemov 

a trablov. Jej partnerom, napadnikom s milostnym zaujmom je Gustav Hevrle, v tom 

case staly clen profesionalneho divadla ABC. Otca "slecny od vody" stvarnil narodny 

umelec, neprekonatelny Jaroslav Marvan. 

Zaber z filmu "Slecna od vody" v popredi na motorke sedi EVA KLEPACOVA v 

pozadi zlava do prava "skupina styroch" Jiskrova, Jablonsky (chrbtom),Sehnal a 

Jurickova. Foto: CSF KUCK 

V ulohe "sportovca" som bol clenom stvorclennej mierne vystrednej skupiny nielen 

oblecenim ale aj vystupovanim, ktora sposobi vela problemov prave "slecne od vody" 

Eve Klepacovej. Moju skupinu tvorili na tu dobu dve vystredne sa obliekajuce a 

spravajuce dievcata, plus jeden obtlstly "ulievak" z roboty so sadrou na ruke, simulujuc 

ze ju ma zlomenu. Zial, dnes po tolkych rokoch, nie som si isty ci uvadzam spravne ich 

mena. 

Maly vyskum na IMDb database mi velmi nepomohol identifikovat vyssie spominanych 

hercov. Cely zaznam o filme ovori len to, ze bol uvedeny do kin v roku 1959 a "credited 

cast overview" je dany Jirine Bohdalovej a Jarmile Berankovej. To ma prekvapilo, lebo 

som si nejak nebol vedomi, ze by Bohdalova bola v tom filme vytvorila nejaku ulohu. 

Pravdepodobne ano, len mne to uslo. Ospravedlnujem sa za zabudlivost, ale po tolkych 

rokoch…….? 

Milan Jablonsky





zdrojov). 

Pracovny zaber z natacania filmu SLECNA OD VODY. Hlavna 

predstavitelka "Slecny od vody" EVA KLEPACOVA pada do Vltavy, ked 

"sportovec" (Milan Jablonsky) ju zhodi zo svojich ramien rovno "do 

narucia" jej napadnika Gustava Heverleho. Foto CSF KUCK 

Pocas mojho studia na ITVS (Institut telesnej vychovy a sportu, neskorsie fakulta 

Karlovej univerzity) sme museli absolvovat mnohe teoreticke a prakticke predmety 

tykajuce sa vsetkych vacsich, popularnych sportov, ako je plavanie, skoky do vody, 

gymnastika, atletika, sportove hry a podobne. Niektore z nich sme mali az 6 - 8 

semestrov. Kazdy z nas si musel okrem regularnych predmetov vziat na dva roky nejaku 

volitelnu aktivitu a venovat jej minimalne 6 hodin tyzdenne. V prvom roku, na dva 

semestre, som si vybral plavanie. Jednou z treningovych praktik v bazene pocas 

riadnych vyucovacich hodinach plavania bol aj trening zachrany topiaceho. Trening 

pozostaval z praktickeho nacviku s moznymi variaciami od pristupu k topiacemu sa, 

manevrov vo vode a jeho vytiahnutia z bazenu, jazera, ci rieky, az k uz bezvedomemu

utopencovi s aplikaciou "umeleho dychania". Nechybal som ani na jednej hodine, a tak 

po druhom semestri, ked som cez leto travil cas na brehu Vltavy pri natacani sirokouhlej 

farebnej veselohry SLECNA OD VODY, bol som vyborne pripraveny na zachrannu 

akciu, ak by to bolo potrebne. Ani ma v pate nenapadlo, ze velmi skoro vyskusam "live" 

svoje znalosti a schopnosti a zachranim od urcitej smrti matku dvoch deti, ktora mala v 

nestasti to stastie, ze som bol v spravnom case na spravnom mieste. 

Vacsina zaberov na brehu Vltavy bola robena nie daleko od malej zatoky, nieco ako 

mrtve rameno. Breh Vltavy na tom mieste tvoril maly polostrov. Na spici toho 

polostrova bolo vela krikov, ale aj travnatych miest kde sa dalo lahnut si, opalovat sa, ci 

oddychovat. Bolo to pomerne pokojne miesto bez kupajucich sa ludi. Ti boli na druhej 

strane zatoky, ktora ako si pamatam, nebola sirsia, ako 20 - 25 m. Musela to byt sobota 

alebo nedela, lebo na tej druhej strane bolo velmi vela ludi, opalujucich a kupajucich sa 

matiek, mnoho santivych pobehajucich deti. Ja som mal prestavku pri natacani, nebol 

som potrebny na niekolko hodin. Odisiel som na tu spicu "polostrova", co nebolo dalej, 

ako nejakych 75-100 m od miesta natacania. Natiahol som sa na travnik a zavrel som 

oci a nechal som sa slnkom trochu opekat. 

Zaber z filmu SLECNA OD VODY. Eva Klepacova drzi v naruci 

zachraneneho topiaceho sa chlapca. Na lavicke vystrasena jeho matka 

( myslim, ze je to herecka Jarmila Berankova) Vlavo v pozadi sa akcii 

prizera skupina styroch - Jiskrova, Jurickova, Sehnal, Jablonsky. 

FOTO:CSF KUCK 

Z mojho lahkeho driemania ma k plnej pozornosti prebrali naliehave vykriky deti 

"mama, mama, mama". Vyskocil som a bleskovo odhadol situaciu. Na druhej strane 

ustia zatoky stali dve deti a v panike ukazovali na hladinu mrtveho ramena a zufalo 

kricali "mama tam, mama", ci nieco podobneho. Mamu som ale nikde nevidel. 

Uvedomil som si, ze je uz asi davnejsie pod vodou. Skocil som hlavicku do vody a 

rychle, ako som len vedel, plaval som na miesto, na ktore deti ukazovali. Zacal som sa

potapat a hladat! 

Problem bol, ze aj ked som mal otvorene oci, skoro nic som nevidel. Voda bola tmava a 

dno mrtveho ramena bahnite. Niekolkokrat som vysiel nad hladinu sa nadychnut a dalej 

som sa potapal a rukami skumal dno zatoky. Zrazu som zacitil ze mam v rukach nieco 

ako vlasy. Bola to ona, lezala uz v bahne! Okamzite som ju tahal z vody von na breh. 

Zena - matka tak vo veku okolo 30 rokov v bezvedomi. Zacal som okamzite so 

vsetkymi naucenymi procedurami zachrany utopeneho! V tom case sme este nepoznali 

sposob zachrany dychanim "z ust do ust"! Otocil som ju na brucho, uvolnil som 

podprsenku, podlozil som jej ruky pod celo. Najskor som zdvihol jej boky a snazil som 

z nej vyliat vodu. Potom som otocil na stranu jej tvar a vycistil som jej prstami ustnu 

dutinu. Prekrocil som jej chrbat tak, aby som jej trup mal medzi nohami. Klakol som a 

zacal som s umelym dychanim, pravidelne dvihajuc hore jej lakte, aby dochadzalo k 

nadychu a oboma rukami som tlacil na jej hrudnik, aby doslo k vydychu. 

GUSTAV HEVERLE - staly clen profesionalneho divadla 

ABC v nemeckej divadelnej hre "Navrat starej damy". Vo 

filme Slecna od vody vytvoril druhu hlavnu ulohu. Mne 

dopomohol sa dostat do divadla ABC do ulohy "gymnastu" v 

tej istej hre. FOTO: Dr. Jar. Svoboda

Nemusim ani spomenut, ze cela akcia zachrany vzbudila pozornost vacsiny ludi, ktori sa 

nahrnuli okolo mna a tvorili husty kruh. Cez ten kruh sa predrala ku mne nejaka 

dievcina. Predstavila sa ako studentka mediciny a ponukla sa, ci mi moze nejak pomoct. 

Poziadal som ju o dve veci. Aby okamzite niekoho vyslala do blizkej plavarne 

zatelefonovat pre ambulanciu a aby zacala kontrolovat ludi okolo mna. Podarilo sa jej 

ich trochu odo mna odtlacit, ustupili nabok a mne tak dali priestor na pokracovanie! Po 

nejakych desiatich minutach mojej sustavnej roboty, ked sa este nezacali prejavovat 

znamky zivota, mnoho okolostojacich ludi zacalo mat skepticke poznamky v zmysle 

ako: "Co to dela?" Vzdyt to ten chlap neumi!" To se tak nedela!" a vselijake ine nie 

najmilsie poznamky. Nenechal som sa vyviest z rovnovahy a pokracoval som ignorujuc 

tie reci. Naraz po nejakych 15 - 20 minutach mojho usilia doslo k prvym trhavym 

nadychom s podivnymi zvukmi. V tom momente som vedel, ze ta pani bude zit! Boy, 

aka to bola pre mna ulava a tiez pocit vitazstva zivota nad smrtou. Chvilu som este 

pokracoval a po zachvatoch divokeho kasla, hlbokeho nadychovania a vselijakych 

zvukov, matka dvoch deti sa zacala preberat k vedomiu. Jej prve slova s panikou v tvari 

a v jej pohlade boli: "Moje deti, kde jsou moje deti?" Tie samozrejme cely cas klacali 

pri nej a s hrozou sledovali moje usilie zachranit ich matku.

JIRINA BOHDALOVA v divadelnej hre "Navrat starej 

damy" v divadle ABC. Vytvorila aj filmovu ulohu vo filme 

Slecna od vody. Pri natacani toho filmu som ju nemal 

moznost stretnut, Podarilo sa mi s nou stretnut a zoznamit sa 

trochu neskor v divadle ABC, v divadelnej hre, kde vytvorila 

hlavnu ulohu. FOTO: Dr. Jar. Svoboda 

V tom case konecne prisla sanitka, dvaja muzi priniesli nosidla, matku polozili na ne, 

odnasali ju k sanitke. Medicka, ktora mi asistovala, vzala obe deti a odisla s nimi 

sanitkou do nemocnice. Ja som skocil naspat do vody, lahkym "crawlom" som preplaval 

na druhu stranu, natiahol sa na travu a spokojny so svojim vykonom venoval som sa 

dalej opalovaniu. Nikdy som sa nedozvedel meno tej pani, ani som sa ho neusiloval 

dozvediet. Nechcel som, aby si to niekto vysvetloval, ze sa dozadujem nejakeho 

podakovania. Urcite by mi bolo dobre padlo za tuto "uspesnu prakticku skusku" mojich 

schopnosti, dostat zlepsenu znamku z plavania! Hahahaha. 

Na brehu Vltavy sme natacanim sme stravili niekolko tyzdnov. Ja som tam chodil, aj 

ked som prave v ten den nenatacal. Bol to velmi prijemne traveny cas, na slnku v 

plavkach a obcas vo vode. Aj napriek dlhym hodinam v spolocnosti mojich filmovych 

kumpanov, nejak blizsie som sa s nimi nezblizil. Ja som v tom case este stale bol nie 

velmi ostrielany mladenec. Hanblivy a nevtieravy, skor samotar. Ked sme mali volno a 

mna nepotrebovali, obycajne som sa utiahol do ustrania a travil som cas sam so sebou. 

Jednou vynimkou bol herec Gustav Heverle, ktory stvarnoval vo filme druhu hlavnu 

ulohu. Bol ku mne priatelsky so zivym zaujmom o moj zivot, skusenosti z vojenciny, 

studia na lesnickej skole a sucasneho zivota. Jeden den sa ma opytal, ci by som nemal 

zaujem vytvorit malu epizodnu ulohu v jednej povodom nemeckej divadelnej hre, ktoru 

prave pripravuju pre novu sezonu v Divadle ABC. Potrebuju vraj presne gymnasticko- 

atleticku postavu, aku mam ja. Divadelnu hru od Durenmatta "NAVRAT STAREJ 

DAMY" vraj reziruje Jan Werich a hlavnu ulohu stvarnuje Jirina Bohdalova. Kto by 

nepoznal tieto slavne osobnosti? Byt v jednej hre s uz vtedy znamou hereckou s 

vybornou reputaciou, ktoru reziruje este slavnejsia postava ceskeho divadla a filmu Jan 

Werich - Wow! Kedze ta postava gymnastu bola epizodnou hereckou ulohou, trochu 

viac ako komparz, tak vraj za kazde predstavenie obdrzim dvojnasobok toho, kolko 

platia komparzu. Predpoklada sa, ze hra bude mat 10 az 15 predstaveni mesacne. Dnes 

si nespominam presne, kolko to bolo, ale asi 60 korun za predstavenie. Na ten cas velmi 

slusny zarobok za par vecernych hodin prace. Dlho som nevahal! Ako student som 

peniaze potreboval, aby som ulavil rodicom, ktori boli stale vo finacnej tiesni a na 

vysokej skole uz mali jedneho syna, mojho mladsieho brata Jozefa.

Tym zacalo moje nove zaujmave dobrodruzstvo a skusenost. Tvorive prostredie divadla, 

moznost sa zoznamit s mnohymi uz vtedy znamymi osobnostami divadelneho a 

filmoveho sveta, nadviazat dalsie priatelstva a kontakty. Par slov o tom, co nasledovalo, 

v dalsom pokracovani! 


Zaber z povodnej nemeckej divadelnej hry NAVRAT 

STAREJ DAMY, ktoru reziroval Jan Werich v divadle 

ABC. V pozadi v ulohe "gymnastu" Milan Jablonsky v 

popredi Jirina Bohdalova FOTO: Dr. Jar. Svoboda





zdrojov). 

JIRINA BOHDALOVA vytvorila hlavnu ulohu v divadelnej hre: 

NAVRAT STAREJ DAMY v rezii Jana Wericha. 

Ani som sa v Divadle ABC poriadne “neohrial”, ked po jednej z prvych skusok 

divadelnej hry NAVRAT STAREJ DAMY od Durenmatta, v hlavnej ulohe Jirina 

Bohdalova, rezia Jan Werich, sa ku mne priblizili a prihovorili dve pekne mladsie 

damy stihlych postav a vysky, ako som bol ja. Ako sa po ich predstaveni neskorsie 

ukazalo, obe velmi atraktivne vyzerajuce damy boli popularne manekynky, ktore 

pracovali pre Dom Mody a casopis Odivani. Podobne ako ja, v Divadle ABC obe si 

privyrabali par extra korun na zivobytie. V tom case byt manekynkou alebo manekynom 

vela neznamenalo. Ak sa nepletiem, slovo “manekynka” je prebrane z francuzstiny,

alebo ma francuzsky povod. Neviem preco, ale viac sa mi paci uzivat slovo “modelka, 

model” ako “manekynka” ci “manekyn”. V tom case tato profesia nemala zdaleka taky 

“celebrity status”, ako je to dnes. A uz vonkoncom nie take zarobky, ako v sucasnej 

dobe zaraba na “zapade” napr. detsky model. Mnohe vychytene modelky, a je ich 

neurekom, za par hodin prace su platene tisicami dolarov. 

Zaber z divadelnej hry: Navrat starej damy. V popredi zlava Jirina 

Bohdalova. Po jej lavici dve manekynky, ktore mi sprostredkovali 

“modeling job” pre Dom Mody. 

Nazad k spomenutym dvom krasavicam! Hned po nadviazani rozhovoru so mnou mi 

priamo navrhli, ci by som mohol na druhy den prist do jedneho fotografickeho studia 

predstavit sa sefredaktorke casopisu Dom Mody, ze oni jej uz o mne hovorili a vraj by 

ma sefredaktorka rada videla. Bolo to pre mna mile prekvapenie, aj ked som netusil, co 

od toho stretnutia mam ocakavat. Nepovedal som nie a pozvanie som prijal. Ak si dobre 

pamatam, fotograficke studio, kam som sa mal dostavit, sa nachadzalo v tej istej alebo v 

blizkej budove, kde bola (je) Laterna Magica a Klub umelcov. Su to davne roky a 

mnoho osobnosti a udalosti mi vypadli z hlavy. Ospravedlnujem sa, ked nebudem 

uvadzat mena, lebo dnes si na mnohe z tej spolocnosti manekyniek, fotografov a 

redaktoriek nespominam. Ja viem, ze je neospravedlnitelne si nepamatat, zvlast ked sa 

jednalo aspon o tucet vychyrenych, vzhladnych, atraktivnych zien, s ktorymi som skoro 

plne tri roky casto spolupracoval, fotil, a nie len pre Dom Mody, ale aj pre casopis 

Odivani. Nebolo to len fotenie vo fotografickych studiach, ale velka cast bola robena v 

exterieroch, na uliciach, v prirode pri vode a vo vode. Casto som cestoval do Brna na 

krajcirske skusky, ba dokonca som sa podielal na navrhoch oblecenia pre “behy na

lyziach”, kedze som studoval ako specializaciu zimne severske discipliny. Nebolo to 

vzdy len fotenie do oboch casopisov, ale aj rad modnych prehliadok, a nie len v Prahe. 

Spominam si na jednu turu po roznych mestach v Cechach, ktora nam trvala aspon desat 

dni. Sest az osem modeliek a ja jediny muz medzi nimi. Wow, to boli casy! Hahahaha. 

Milan JABLONSKY “Moj prvy job ako model (manekyn) pre Dom Mody 

v Prahe” 

V mojom studijnom kruzku, vlastne v celom rocniku na vtedajsom ITVS, ja som bol 

hadam jeden z najstarsich studentov. V case, ked som maturoval na Vyssej lesnickej 

skole, studium po skonceni devatrocenky trvalo este plne styri roky. Bezne gymnazialne 

studium po reforme trvalo po devetrocenke iba o dva roky dlhsie. Maturovalo sa z 

jedenastrocenky. Naviac ja som bol po maturite este dva roky na vojne. Tym sa stalo, ze 

od mnohych mojich kolegov som bol starsi o styri roky. niecim inym, alebo som bol 

mimo Prahy.

Milan Jablonsky ako model pre Dom Mody. Fotografia, ktorej zvacsenina 

bola odcudzena z Domu Mody mojimi studentkami z hereckej fakulty, a 

ktoru som obdrzal ako dar s orginalnou basnickou. 

Spominam to preto, ze zaciatkom mojho posledneho studijneho rocnika ma vedenie 

skoly poziadalo ist suplovat - ucit telesnu vychovu studentov z Akademie muzickych 

umeni, divadelnej (hereckej) fakulty, na cely jeden rok. Povedali mi, ze jeden z 

odbornych asistentov z Katedry telesnej vychovy odisiel do zahranicia a katedra nutne 

potrebovala niekoho, kto by ho mohol zastupovat. Vyborne! Pre mna dalsia 

profesionalna skusenost, dalsie peniazky a moznost spoznat vela nadejnych hereciek a 

hercov. Dnes mi prichadzaju na rozum len zo dve ci tri mena, ako je Triska, ktory dlhe 

roky posobil a hral v mnohych filmoch v USA; Cockova, Drbohlavova. Ja som si vzal 

len polovicku uvazku a dalsiu polovicku som ponukol mojmu kolegovi a kamaratovi 

Jirkovi Zeleznemu. Ak sa nepletiem, slavny ostepar Zelezny, drzitel svetovych 

rekordov, je Jirkov syn. Jirko Zelezny ma casto zastupoval aj v Divadle ABC, ked ja 

som bol zaneprazdneny. 

Po poslednej hodine zimneho semestra, ked som “herecku skupinu dievcat” po udeleni 

zapoctov rozpustil, odisiel som do satne sa preobliect. Na lavici ma cakal “darcek”,

pozornost v podobe velkeho ramu zabaleneho v papieri s mojim menom. Ked som 

darcek rozbalil, milo som sa prekvapil. V rame bola moja velka fotografia z Domu 

Mody. V tom case v Dome Mody po stenach viselo vela mojich fotografii. Sibalskym 

dievcatam z divadelnej fakulty to nedalo, jeden takyto ram s mojou fotografiou 

pravdepodobne odcudzili (pochybujem, ze si ho od vedenia Domu Mody vyziadali) a 

podarovali mi ho s kratkou vtipnou basnickou. Orginalny obrazok certa a basnicku som 

si zachoval do dnesnych dni. Skoda, ze s mojim urychlenym odchodom do Kanady 

mnohe casopisy, kde som mal desiatky fotografii, ci uz v casopise “Odivani”, alebo 

casopise “Dom Mody” spolu s tou darovanou velkou fotkou a mnohymi albumami 

ostali v mojom druzstevnom byte v Kosiciach. Byt po mojej emigracii dostal nejaky 

komunisticky papalas. Mne sa uchovalo len niekolko fotiek, ktore som objavil u svojich 

rodicov, bratov ci sestry. 

Velmi skoro po pozovani pre Dom Mody, zacal som fotit aj pre casopis 

“ODIVANI”. 

V poslednom rocniku studia na Fakulte telesnej vychovy sme s mojim kolegom 

Antonom Zrubakom (v sucasnej dobe profesor TV na FTVS v Bratislave) zvykli tajne 

trenovat, posilnovat s cinkami v “atomovom kryte” pod budovou fakulty. Netrvalo dlho

a zacal som dole do krytu vodit na treningy nie len niekolko studentov z divadelnej 

fakulty, ale aj par uz profesionalne ucinkujucich hercov. Robil som im uz vtedy 

“osobneho trenera”, co je v sucasnosti tak modne nie len u hercov a hereciek, ale aj u 

obycajnych ludi, ktori si to mozu dovolit. Pred styridsiatimi rokmi to, co som zacal 

robit, bolo “unikatne”! 

Este dnes po tolkych rokoch velmi lutujem, ze som sa vtedy vaznejsie nezaujimal o 

ziskanie staleho zamestnania na Katedre telesnej vychovy Akademie muzickych umeni. 

Mal som realnu sancu tu poziciu dostat, lebo tam skutocne bolo miesto, ktore nakoniec 

dostala jedna z mojich spoluziacok, ktora ho nakoniec neprijala a objavila sa neskorsie 

na tej istej katedre v Kosiciach ako ja. Manzel pani sefredaktorky z Domu Mody bol 

sefredaktorom “Vecernej Prahy”. Ked sa sefredaktorka dozvedela, ze koncim studia a ze 

asi budem musiet odist z Prahy (miestenka, ktoru som obdrzal, ma urcila ist niekde do 

Banskobystrickeho kraja robit metodika), tak mi “dohodila” miesto “sportoveho 

redaktora” pre Prazsky vecernik. Bol som u jej manzela v redakcii a vsetko bolo 

pripravene pre moj zaciatok. Len tak mimochodom mi ten sefredaktor pri odchode 

pripomenul, aby som nezabudol nabuduce, ked pojdem okolo, do redakcie priniest 

stranicku legitimaciu. Bum! Bolo po mojom jobe v Prazskom vecerniku. Vecernik bol 

“organom" Prazskeho vyboru Komunistickej strany, a teda kazdy redaktor musel byt 

clenom strany, alebo prinajmensom kandidatom. Ja som nebol a ani som nemienil byt! 

Stratil som prilezitost ostat v Prahe, prilezitost mat zaujimavy job sportoveho redaktora, 

pokracovat v nacatych uspesnych aktivitach v divadle, pri filme, v “modelingu”, v 

“osobnych treningoch” pre hercov a herecky, a kto dnes vie, ake ine prilezitosti na mna 

cakali? 

O, aby som nezabudol, uzavierajuc tuto kapitolu mojho zivota, hadam by som mal este 

spomenut, , ze som casto robil “model” nie len pre Dom Mody alebo Odivani, ale aj 

pre dvojicu socharov a jedneho maliara a hral som v epizodnej ulohe “pilota – 

navigatora” vo filme: LETISTE NEPRIJMA. 

V buducom prispevku este par slov o natacani filmu JANOSIK. 

Milan Jablonsky



"Indianska" nostalgia (23): MOJE FILMOVE ZACIATKY (4) - JANOSIK 


zdrojov). 

Velka cast exterierov filmu J A N O S I K (1963) 

sa natacala v blizkosti obce Terchova vo Vratnej 

doline a okoli. V pozadi "sibenice" vrch 

ROSUTEC 

Zaciatkom leta 1961 som koncil moje studia na Karlovej univerzite - Fakulte telesnej 

vychovy a sportu. Bol to byvaly ITVS (Institut telesnej vychovy a sportu). Ak sa

nepletiem, bol zalozeny okolo roku 1952/53, co bolo nejakych 5 rokov predtym, ako 

som ja zacal na ITVS studovat. Skola uz vtedy mala vychyrenu reputaciu. ITVS bola 

samostatnou vysokou skolou, ktora presla niekolkymi vaznymi zmenami. Studium na 

ITVS bolo od sameho zaciatku jednoodborove, velmi uzko specializovane na telesnu 

vychovu a sporty. Poslanim tejto institucie bolo skolit vysoko vzdelanych odbornych 

absolventov, ktori by mali pracovat prevazne ako metodici na okresnych a krajskych 

vyboroch pre telesnu vychovu a sport, vo vyskumnych instituciach, ako treneri prvej 

triedy vo svojich zvolenych specializaciach, pripadne ako vysokoskolski ucitelia. K 

prvej vaznej zmene doslo este pocas mojho studia, ked sa z ITVS stala Fakulta telesnej 

vychovy a sportu Karlovej univerzity a do svojho ramca prijala uz existujuce 

dvojodborove studium telesnej vychovy a ineho predmetu (biologia, chemia, jazyky a 

pod.) Pedagogickej fakulty Karlovej univerzity. Nam, studentom z ITVS, sa toto 

spojenie nie velmi pozdavalo a nebolo prijimane s nadsenim. Mali sme vsetci pocit, ze 

to znizilo nasu "nadradenu" povest vysoko specializovanej skoly. Druha zmena, ktora 

zacala platit hned nasledujuci rok po mojich promociach, bolo predlzenie studia zo 4 na 

5 rokov. Skoda, ze ma to nepostihlo. Velmi rad by som bol ostal na skole dlhsie pri 

vsetkych "extra curricular" aktivitach, uz spomenutych v minulych prispevkoch. Na 

ukoncenie studia som sa vobec netesil. Bol zrejme cas "to face the reality", celit 

skutocnosti a rozlucit sa so studentskym zivotom a jeho slastami v prekrasnej Prahe. 

Napriek mojim bohatym mimoskolskym aktivitam spominanym v predchadzajucich 

prispevkoch, pocas celeho stvorrocneho studia som mal z desiatok predmetov len jeden 

druhy, opravny termin. Bolo to z fyziologie u vychyrenej prof. Sobolovej - postrachu 

studentov, pred dverami ktorej aj dobre trenovani studaci omdlievali, ked jej mali celit! 

Ja som neurobil prvy termin nie preto, ze prof. Sobolova so mnou vyrazila dvere, ale 

preto, ze som sa jednoducho nedostavil na prvy termin. S kolegom Jirkom Zeleznym 

som dal prednost polihovaniu na Zltej plavarni, obzeraniu a nahananiu prazskych 

krasavic. Studium "fyziognomie" prazskych dievcat na plavarni nas nepripravilo 

dostatocne na skusku z "fyziologie". Po vzajomnej dohode sme sa jednoducho na 

skusku nedostavili. Mimochodom, jedna z krasavic, ktorej sme venovali pozornost a 

dvorili, bola Olinka (Shoberova) znama ako Berova, vtedy este nezname, neobjavene 

mlade dievca, ktore sa neskorsie, o niekolko rokov potom, stalo filmovou hviezdou po 

jej roli (jednej z hlavnych - Jessie) vo filme "Kto chce zabit Jessie?". Hrala v nom 

spolu s mojim kamaratom Ing. arch. Jurajom Visnym, ktory vytvoril v tej velmi 

uspesnej parodii rolu "Supermana".

Milan Jablonsky (autor prispevku) s neterou 

Yvettou po skonceni studii na ITVS. Tato 

fotografia pravdepodobne presvedcila Pala 

Bielika, aby mi ponukol ucinkovanie v jeho 

dvojdielnom sirokouhlom farebnom filme 

JANOSIK. 

Tesne pred ukoncenim studia "komisia pre umiestnenie posluchacov" pod vedenim prof. 

Kostku nas pozvala do jednej z poslucharni na udelovanie umiesteniek. Jednou z tzv. 

vyhod a prednosti komunistickeho systemu bolo, ze sa nam postarali o miesta. 

Samozrejme nikoho z tej komisie nezaujimalo, ake su nase priania, ci ambicie. "Sudruh 

Jablonsky, vy pojdete pracovat do Banskobystrickeho kraja, ako metodik na taky a taky 

okres". "Basta fidli", vec bola hotova! Nie celkom! Miesto podakovania a prebrania si 

urcujuceho dekretu, vstal som a povedal som len jedno slovo: NEPRIJIMAM, ktore 

vyvolalo u clenov komisie tazke poburenie a moje odsudenie. Prof. Kostka skoro dostal 

srdcovu porazku, ako sa rozculil a zacal prskat: "Co si to dovolujes… Strana a vlada sa 

o teba postarali… Mal by si byt vdacny…Sudruh, Ty si zo Slovenska, a tak pojdes na 

Slovensko…bla, bla, bla…" Zacal som dostavat strach, ze mi nedovolia ani promovat, 

tak sa nad mojim odmietnutim miestenky vsetci clenovia komisie rozculili. To bola

"rebelia" proti autorite, ktoru dovtedy nezazili! 

Reziser Palo Bielik do hlavnej ulohy Juraja Janosika 

obsadil dr. Frantiska Kuchtu, chirurga a seflekara 

Ilavskej vaznice. Foto M. Kordos. 

Bolo mi samozrejme luto odchadzat z Prahy! Na druhej strane, nechcel som prijat 

nejake miesto v nejakom "zapadakove - diere" v Banskobystrickom kraji, okresiku, ako 

metodik a zakopat sa naveky, bez nadeje sa umiestnit podla mojej vole a ambicii. Tie 

som mal trochu vyssie! Vratil som sa nazad domov na Oravu. Hned po prichode som 

rozposlal desiatku ziadosti o miesto skoro na vsetky vysoke skoly na Slovensku. Dostal 

som pozvanie na pohovor aspon z pol tucta z nich. Len z Kosic prisli pozvania z 

Lekarskej fakulty, Vysokej skoly technickej; Veterinarnej fakuly a Pedagogickeho 

institutu. Prvu som navstivil Katedru telesnej vychovy na Lekarskej fakulte a dalej som 

ani nesiel! To bolo v lete v roku 1961! Od septembra som zacal posobit ako asistent 

telesnej vychovy na Lekarskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Safarika. Nebol som dlho 

v Kosiciach, mozno rok alebo dva, dnes si skutocne nepamatam, ked som obdrzal 

pozvanie z Filmoveho studia Koliba, aby sa som prisiel predstavit reziserovi Palovi 

Bielikovi s vyrozumenim, ze reziser by sa so mnou rad stretol, videl ma a praje si, aby

som sa zucastnil na filmovych skuskach (konkurze) na jeho pripravovany dvojdielny 

farebny sirokouhly film JANOSIK! Holy-Moly, moje srdce sa rozbuchalo na vysoke 

obratky! Palo Bielik, legendarna postava slovenskeho filmu. Predstavitel prveho 

JANOSIKA z roku 1935. Herec a reziser celeho radu filmov ma chce vidiet a dokonca 

este ma pre mna nejaku ulohu v jeho pripravovanom filme JANOSIK? "Boy, boy, 

boy!" 

Do dalsich uloh Janosikovych zbojnikov Palo Bielik obsadil cely rad vtedy popularnych 

profesionalnych slovenskych hercov. Zlava Ondrej Jariabek, Martin Tapak, Ctibor Filcik a 

Dusan Blaskovic. 

PALO BIELIK, rovesnik mojho otca, sa narodil v tom istom roku 11. decembra 1910 v 

Senici. Zomrel 23. aprila 1983. Moj otec ho prezil o nejakych par rokov. Bielik ako 

mlady 25-rocny muz pracoval ako policajt, "zandar", ked ho slavny reziser Fric objavil 

a obsadil do ulohy Juraja Janosika, uvedeneho do kin v roku 1935. To bolo v roku, ked 

som sa ja narodil. Film JANOSIK bol moj prvy film, ktory som videl o niekolko rokov 

neskorsie, ako velmi mlady chlapec. V tych rokoch detskych fantazii som si nic ineho 

neprial, ako byt Winnetuom, nacelnikom Apacov, alebo Janosikom, zbojnickym 

hrdinom slovenskeho ludu. Netusil som, ze sa mi tak trochu moj detsky sen neskorsie 

splni, aj ked nie v uplnosti. Citatelia mojich prispevkov uz vedia, ze som vytvoril 

niekolko indianskych postav vo filmoch: WESTERNS FROM THE EAST a este 

predtym rolu zemianskeho aristokratickeho mladenca v dvojdielnom filme JANOSIK z 

roku 1963. Tento pribeh chcem spomenut predtym, ako uzavriem tento serial 

prispevkov. Ale hadam najskor niekolko poznamok o scenaristovi a reziserovi tohoto 

filmu Palovi Bielikovi!

Po filme JANOSIK (1935), ktory mal nesmierny uspech a nie len na Slovensku, ale aj v 

zahranici (dokonca bol uvadzany medzi 10-timi najlepsimi filmami toho obdobia), Palo 

Bielik sa rozlucil so svojim zamestnanim policajta a hned potom o dva roky neskorsie 

(1937) hral v dalsom filme Hordubalove. Prichodom druhej svetovej vojny sa na nejaky 

cas odmlcal, ale po jej skonceni vytvoril dalsiu vyraznu postavu vo velmi uspesnom 

filme: VARUJ (1946). Jeho herecka kariera pokracovala filmom: Capkove povidky 

(1947). Velky uspech zozal uz ako reziser a scenarista za "partizansky" film Vlcie diery 

(1948). Tymto filmom zacala jeho reziserska kariera! Filmy Priehrada (1950), Lazy sa 

pohli (1952), V piatok trinasteho (1954), Styridsatstyri (1954), Kapitan Dabac 

(1959) a konecne jeho sen - JANOSIK (1963). Potom, ak si dobre pamatam, urobil 

este asi dva dalsie filmy: Majster kat (1966) a Traja svedkovia (1968). Ja som v tom 

case uz koncil v Nemecku vo filmovom studiu DEFA moj posledny, stvrty film 

Westerns from the East. Bratske armady Warsavskeho Paktu si to v tych letnych 

dnoch roku 1968 masirovali Ceskoslovenskom a ja som onedlho bol na ceste do 

Kanady. Nemam dalsie informacie, ako sa vyvijala kariera Pala Bielika po mojom 

odchode az do jeho umrtia v roku 1983. Usudzujem, ze neostal neaktivny a dalej tvoril, 

zial, ja nemam o nom dalsie informacie. Viem len jedno, ze prezil noveho JANOSIKA, 

ktoreho stvarnil Dr. Fero Kuchta v dvojdielnom sirokouhlom farebnom filme. Priatel, 

kamarat, ktory viacmenej zahadne umrel v mladom veku v roku 1982, dvanast rokov po 

mojom odchode do Kanady. Nech mu je zem lahka! 


Palo B I E L I K, legendarna postava slovenskeho filmu. V prvej verzii 

JANOSIKA z roku 1935 Bielik ako 25-rocny vytvoril hlavnu ulohu Juraja 

Janosika





zdrojov). 

Dr. Frantisek KUCHTA vytvoril v Bielikovom 

velkofilme J A N O S I K (1963) hlavnu ulohu 

Juraja Janosika. Foto M.Kordos 

Cloveku, ktory vymyslel klimatizaciu, by mali posmrtne udelit Nobelovu cenu za 

komfort milionov ludi v horucich dnoch leta. Myslim, ze jeho meno bolo Carrier a ako 

prvy skonstruoval hadam este pred druhou svetovou vojnou prve klimatizacne

zariadenie. Pod jeho menom na americkom kontinente existuje jedna z najvacsich 

firiem, ktoru Mr. Carrier zalozil. Dodnes vyraba vela druhov klimatizacnych zariadeni. 

Jeden z produktov tejto firmy ochladzuje aj moj dom a sprijemnuje moj zivot v horucich 

letnych dnoch. V poslednych julovych tyzdnoch “roku pana” 2002 postihli nas v 

Kanade a konkretne v Toronte tropicke horucavy. Podobne ako predtym v Europe. 

Teploty blizko k 40 stupnom a s vlhkostou (beruc v uvahu humidex) vysoko nad. 

Horucava by sa hadam dala vydrzat, pokial je sucha. Ked sa ale k tomu prida vysoka 

vlhkost a “smog”, je to na nevydrzanie. Nezavidim statisicom “putnikov” krestanskej 

mladeze, ktora sa zaciatkom tyzdna nastahovala do Toronta z celeho sveta v ramci oslav 

“World Youth Days” aj s Papezom Janom Pavlom II., ktoreho vsetci ucastnici v 

skratke volaju “JP two” (vyslov “dzejpi tu”), ale tiez “Grandpa” - stary otec. JP 2 

vacsinu dni travi na severe, nedaleko od Toronta na Lake Simcoe na malom ostrove 

“Strawberry Island”. Este stastie, ze ani papez ani jeho doprovod a putnici nemusia na 

sebe nosit v tychto horucavach “goralske sukenne portky a krpce”, ako bolo zvykom 

pred niekolkymi storociami (symbolicky aj dnes), ked v Liptove a na hornej Orave az v 

Polsku sa po horach potuloval a bohate panstvo zbijal legendarny Juraj Janosik. 

Slovensko / Polsky “Robin Hood” 

Ked som si dnes doobeda pustil video pasku s filmom “JANOSIK” z roku 1963, aby 

som si obcerstvil mnohe spomienky z natacania, velmi silne dominovali v mojej pamati 

tie letne horuce dni z roku 1962, ked Dr. Fero Kuchta (Janosik) a jeho zbojnicky 

kumpani od Ctibora Filcika (Hrajnoha) az po Martina Tapaka (Uhorcik) ci Jozefa 

Kronera a mnoho inych, sa den co den, od rana do vecera “parili” v sukennych 

portkach, kabaniciach a krpcoch pohybujuc sa pri natacani v strmych kopcoch Vratnej a 

Gemerskej doliny. Ja som mal to stastie, ze ked som ja robil niekolko zaberov v 

exterieroch, mal som na sebe “noblesne lahke grofske oblecenie”, a ked som kde tu 

pomahal reziserovi Palovi Bielikovi a jeho pomocnikovi Martinovi Tapakovi s reziou, 

tak som mal to najlahsie pracovne oblecenie - kratke nohavice a tricko. Tak obleceny v 

horskom prostredi Vratnej a Gemerskej doliny sa dala akakolvek horucava s lahkostou 

vydrzat.

Slovensky "Fanfan Tulipan" tak jeden z 

prazskych kritikov porovnal film JANOSIK a 

jeho hrdinu Juraja Janosika v podani Frantiska 

KUCHTU. Na snimke Samuel Adamcik v ulohe 

knaza a Lucia Poppova ako Tereza s Janosikom 

(Frantisek Kuchta) Foto M. Kordos 

Spomenutu video pasku s filmom Janosik z roku 1963 som si pustil s umyslom 

vzhliadnut nie len film (aj seba o 40 rokov mladsieho, stihlejsieho a krajsieho, 

hahahaha), ale hlavne z dovodu, aby som si pripomenul mnohe mena ludi z filmoveho 

stabu a mnoho hercov, ktorych tvare ale aj mena sa po viac ako 40 rokoch vytratili z 

pamati. Predtym, hned zrana som isiel na internet a pokusil sa najst tieto a dalsie 

informacie na www.IMDb.com(Internet Movie Database Ltd). Pravdu povediac, bol 

som nemilo prekvapeny, ked o prvom slovenskom sirokouhlom farebnom 

dvojdielnom filme bola len skromna informacia, uvadzajuca, ze reziserom a 

scenaristom bol Palo Bielik a z hercov bol uvedeny len Frantisek Dibarbora. Nikto 

iny nebol ani len spomenuty. Dibarbora vytvoril v Janosikovi mensiu ulohu sudcu, 

ktoreho na ceste do grofstva “mojho otca” (Dolinay) ozbijal o sperky starsi Uhorcik 

(nesmrtelny Jozef Kroner). Dibarbora nebol ani len uvadzany v titulkoch filmu.

Neviem, z akeho dovodu nie? Urcite nie preto, preco moje meno bolo vyskrtnute! 

Dibarbora nebol na ciernej listine komunistov ako ja za moju “nelegalnu” emigraciu do 

Kanady. 

Lucia Poppova a Milan Jablonsky (autor prispevku) z hereckych skusok 

vo filmovom studiu Koliba v Bratislave. Lucia Poppova kandidovala na 

ulohu Terezy a ja na ulohu mladeho grofa Belu Dolinaya. Foto: M.Kardos 

Dozvedel som sa ale, ze v nie tak davnej minulosti bolo sfilmovanych viac 

“Janosikov”. Nie len “Janosik” Martina Frica z roku 1935 a Pala Bielika z roku 1963, 

ale aj par “polskych” Janosikov. Polsky reziser Jerzy Passendorfer natocil v roku 1974 

Janosika, znameho tiez pod menom “Yanosik”. Hlavnu ulohu vytvoril herec Marek 

Perepeczko. O jeden rok neskorsie isiel v polskej televizii TV serial 

“JANOSIK” (1975). Zrejme v poslednych mesiacoch tohoto roku reziserka Agnieszka 

Holland, natocila (pravdepodobne dokumentarny) film: “Prawdziwa historia Janosika 

i Uhorcika” (2003). International English title: True Story of Janosik and Uhorcik 

(2003). Uvedeny do kin, alebo TV bude asi v roku 2003. Historia natacania filmov z 

Janosikovskou tematikou nekonci! Pred par dnami som sa z novin dozvedel, ze prave 

skoncili vyberove konkurzne skusky na najnovsiu “cesko-slovensko–madarsku” 

koprodukciu noveho JANOSIKA. Film, ktory by mal prist do kin niekedy v roku 2004. 

Ma to byt velkofilm s rozpoctom 150 milionov korun a hlavnu ulohu Juraja Janosika ma 

stvarnit posluchac studujuci na Katedre alternativneho a babkoveho divadla Prazskej 

DAMU Vaclav Jiracek(vybrany z 300 uchadzacov). Waw! Dost historie! Je cas sa 

prinavratit k Bielikovmu filmu z roku 1963! Reziser Palo Bielik pravdepodobne nosil v 

sebe “janosikovsku temu” hadam od roku 1935, ked on stvarnil Juraja Janosika v dnes 

uz “klasickom” Fricovom filme. Tou temou sa seriozne zacal zaoberat od pociatku 50-

tych rokov, ked zacal davat dohromady scenar buduceho prveho slovenskeho 

dvojdielneho farebneho sirokouhleho filmu. Svoj sen zacal realizovat az v roku 1961. 

Natacanie filmu trvalo skoro plne dva roky a film bol uvedeny do kin v roku 1963, 

premierou v Liptovskom Mikulasi. Na buduci rok bude 40 rokov od jeho uvedenia do 

kin. 

Krasne prostredie Vratnej doliny s pozadim mohutneho vrchu 

Rozsutec bolo perfektnym prostredim pre umiestnenie "slavnej 

Janosikovskej krcmy" v ktorej Janosika zlapali. Na snimke Frantisek 

Kuchta (Janosik), Vojtech Brazdovic (Ilcik) na koni a pred studnou 

Lucia Poppova (Tereza). Foto: M. Kordos 

Ako sa stalo, ze reziser Palo Bielik mi ponukol vo svojom filme vytvorit jednu z uloh, 

dodnes neviem. Mam vsak tusenie, ze v tom mal “prsty” pravdepodobne moj otec, ktory 

asi napisal Bielikovi par riadkov a prilozil k listu moju fotku (uverejnena v minulom 

prispevku), ktora asi presvedcila Bielika, ze ak nic ineho, aby som sa aspon prisiel na 

Kolibu predstavit. Ked som prisiel do Bratislavy, ubytovanie som mal rezervovane v 

starom hoteli Carlton. Este som sa ani poriadne nezabyval, ked zazvonil telefon a 

volajuci sa predstavil ako Dr. Frantisek Kuchta! V kratkosti mi vysvetlil, ze tak ako ja, 

aj on sa ide zajtra predstavit Bielikovi. Ci nemam chut s nim ist niekde na veceru a 

pohar vina. Nemal som ani len potuchy, ze on bude buducim JANOSIKOM. Ked som 

sa zastavil v jeho izbe a videl som ho lezat na posteli, z ktorej vycnievali aspon pol 

metra mimo postele jeho nohy, bolo mi jasne, ze nemoze byt nicim inym, ako 

kandidatom na stvarnenie Janosika. Chlap ako hora, cez dva metre vysoky, koho ineho

y mohol predstavovat ako Janosika! Kedze sme obaja boli amateri, neherci, ta 

skutocnost nas hned zo zaciatku zblizila a stali sme sa priatelia, kamarati, ktorych 

kamaratstvo pretrvavalo nie len pocas dvoch rokov natacania filmu, ale este aj potom. 

MUDr. Frantisek KUCHTA hlavny predstavitel Bielikovho 

Janosika (1963) vo svojej pracovni v Ilavskej vaznici, kde 

posobil ako lekar a chirurg. 

Dr. Frantisek Kuchta v case priprav filmu JANOSIK posobil v chyrnej Ilavskej 

vaznici ako chirurg a lekar. Z titulu sefa vazenskej nemocnice automaticky dostal 

hodnost “kapitana” StB. Byval v Novej Dubnici a do Ilavy dochadzal. Kuchta bol odo 

mna o nejakych par rokov starsi. Bol velmi vzdelany, scitany, nadpriemerne 

inteligentny s velkym zmyslom pre “fair play”. Postavou a vzhladom bol skutocne 

janosikovsky typ. Aj ked Fero Kuchta podla Tapaka neprekvital nejakym extra talentom 

v hereckom prejave, bol uzasne tvarny, huzevnaty, prirodzeny, uvolneny, bez tremy. 

Bielik nemal lepsieho kandidata, aj ked sa o ulohu Janosika uchadzalo viac amaterov, 

ale aj profesionalnych hercov. Este pred zacatim natacania Kuchta ma poziadal, aby 

som mu vypracoval treningovy plan posilnovania a pozval ma do Novej Dubnice a 

Ilavskej vaznice. Co som urobil. Stravil som vo vaznici s nim cely jeden pracovny den.

Ci Kuchta zacal seriozne posilnovat a dvihat cinky, neviem. Mal seriozny umysel, ale 

pochybujem, ze sa posilnovaniu vaznejsie venoval. Uz vtedy Fero Kuchta radsej dvihal 

pohar s palenkou, ako cinku. Nechcem mu ublizovat, “o mrtvych len v dobrom”, ale 

faktom ostane, ze Fero mal celozivotny problem s alkoholom, ktory urcite pomohol 

skratit jeho plodny zivot, ked umrel este pred dosiahnutim 50-tky. Fero bol vynikajuci 

clovek, kamarat a prvotriedny lekar! Skoda, ze tak skoro odisiel z tohoto sveta! 

Milan Jablonsky





zdrojov). 

MILAN JABLONSKY - autor prispevkov v case 

hereckych skusok na Kolibe na ulohu mladeho grofa 

vo filme JANOSIK. Foto urobene vo fotografickom 

studiu nadejnej amaterskej herecky kandidujucej na 

ulohu TEREZY. 

Ked som v toto augustove rano otvoril svoju e-mailovu schranku, cakal ma medzi 

elektronickou postou aj kratky "mail" od mojho priatela Vlada Ch., ktoreho poslednych

hadam 45 rokov, vsetci priatelia nazyvaju "BONDZO". V niektorom z mojich 

predoslych prispevkov som spomenul, ze v sucasnosti dievcata z fitness klubu, kde 

trenuje pocas mesiacov, ked zije v Bratislave, ho zacali nazyvat "FUZIK" pre jeho 

"fesacky vytoceny bajuz", na ktorom si tak dava zalezat. Vtedy som spomenul, preco ho 

nevolat "Bondzo Fuzik"? Budem ho citovat, co mi napisal v jeho strucnom liste, lebo to 

ma vztah k tomuto prispevku: 

"Last Saturday I watched movie JANOSIK. You really looked good! What a 

difference now! (No offence.)" 

Well, thank you, Bondzo Fuzik, for this "compliment", you bugger! Ako by som sa 

mohol urazit na jeho charakteristiku "What a difference now! (No offence)", vsak 

odvtedy sa prelialo vela vody v Dunaji. Tie roky nas vsetkych nejako poznacili. Nech 

clovek dnes "vyzera, ako vyzera", vek, cas, zivot urobili svoje. Dolezite je, ze som jeden 

z mala v dobrom zdravi, este stale medzi zivymi veteranmi toho filmu. Do dnesnych dni 

nas vela pravdepodobne neostalo. Dostalo sa mi vsak aj priatelskejsej kritiky od 

spriaznenej duse a dobrej priatelky zo stredneho Slovenska, ked v e-maili napisala: 

"Popri robote som si pozrela aj Bielych vlkov a Janosika, mal si pravdu, v titulkoch si 

nebol, bol si sice fesak, ale teraz si zaujimavejsi… 

Aky som bol "fesak", hahahaha, moze citatel posudit z vyssie uvedenej fotografie, 

urobenej prave v case skusok na rozne ulohy v pripravovanom filme JANOSIK. 

Dalsou neuspesnou kandidatkou na ulohu TEREZY bola tato krasavica, 

profesionalna fotografka, ktora urobila v jej studiu predchadzajucu fotografiu.

Sorry, neviem si uz spomenut na jej meno.Tejto kandidatke na ulohu Terezy sme 

spolu s Ferom Kuchtom fandili. Foto: M. Kordos 

Fotka bola urobena profesionalnou fotografkou v jej studiu, ktora tiez ako "amaterka" 

kandidovala na ulohu "Terezy". Obaja s Ferom Kuchtom sme sa s nou spriatelili a jej 

fandili a priali, aby tu ulohu prave jej zveril Palo Bielik. Bola krasna, charakteristicke 

slovenske dievca! Nestalo sa tak kvoli afere, ktora prepukla este pred zacatim natacania. 

Spominana kandidatka na Terezu (zial, dnes si uz neviem spomenut na jej meno), pri 

spolocnom posedeni prezradila Ferovi Kuchtovi a mne, ze jeden z pomocnych reziserov 

nalieha a dozaduje sa jej sexualnej priazne, sexu za prislub, ze sa zasadi u Bielika, aby 

ona dostala tu ulohu. Fero Kuchta bol skutocne vazne pohorseny nad tymto 

"vydieranim" a aj z pozicie kapitana StB urobil z toho poprask a padali hlavy! Ten 

pomocny reziser bol s okamzitou platnostou pozbaveny pozicie a ak sa dobre pamatam, 

prepusteny. 

Jeho miesto pomocneho rezisera Palo Bielik neskorsie ponukol Martinovi Tapakovi. 

Druhym pomocnym reziserom sa stal Stefan Briestensky. Na tuto aferu, zial, doplatila 

aj tato vynikajuca kandidatka na ulohu Terezy. Uloha bola ponuknuta Lucii Poppovej. 

Palo Bielik v tom case, este pred zacatim natacania, bol vystaveny dost nemilosrdnej 

kritike zo strany profesonalnych hercov, umelcov a inych zainteresovanych za to, ze sa 

opovazil pozvat na skusky s umyslom do mnohych uloh obsadit cerstve tvare nehercov. 

Ja osobne som tiez bol "obetou" jednej takejto ohovaracskej kampane, ked prepuklo, ze 

Palo Bielik mna pozval na skusky ako kandidata na ulohu Aurela Zuraya. Este dodnes 

pocitujem trochu trpkost z tej spinavej ohovaracskej kampane, ktora ma mala 

zdiskreditovat. Ja som nakoniec skoncil v ulohe ustipacneho, trochu arogantneho 

mladeho grofa Belu Dolinaya - priatela grofa Aurela Zuraya. Ta uloha mi sedela viac, 

aj ked bola daleko mensia, ako uloha Aurela. Aby som bol objektivny a "fair", aj dnes si 

myslim, ze Bielik urobil nakoniec dobre rozhodnutie, ked ulohu Aurela Zuraya zveril 

Eduardovi Bindasovi. Bol vhodnejsim kandidatom na "zapornu, odpornu ulohu" 

pomstychtiveho, rozmaznaneho, povyseneckeho a kruteho slachtica, nez by som bol ja.

Niektore interiery sa natacali v prekrasnom prostredi kastielov na Morave. Aurel 

Zuray (Eduard Bindas) v prostriedku s puskou v ruke v konfrontacii s otcom Juraja 

Janosika ( Jaroslav Rozsival) nalavo. Vpravo Milan Jablonsky v ulohe grofa Belu 

Dolinaya, Aurelovho priatela. Foto: M. Kordos. 

Ubehlo uz plnych 40 rokov od casu, ked sme zacali s natacanim filmu Pala Bielika: 

"JANOSIK". Na buduci rok v lete bude 40. vyrocie jeho uvedenia do kin s premierou v 

Liptovskom Mikulasi. Cely rad tvorcov tohoto filmu, od rezisera Pala Bielika, 

hlavneho predstavitela Fera Kuchtu, az po senzacneho Jozefa Kronera, ci hudobneho 

skladatela Tibora Andrasovana a mnoho inych hviezd vtedajsieho slovenskeho 

umeleckeho a hereckeho sveta, su davno nie medzi nami zijucimi. Ti, co ostali nazive 

do dnesnych dni, su urcite v pokrocilom "zlatom" veku seniorov (Martin Tapak, 

Vojtech Brazdovic, Eduard Bindas, Jaroslav Rozsival a jeden alebo dvaja dalsi). Za 

33 rokov zivota v Kanade som stratil kontakt a prehlad o umeleckom svete Slovenska. 

Ospravedlnujem sa za nepresnost, ak som uz niekoho "pochoval" a nie je to pravda. 

Hadam len "detski predstavitelia" Juraja Janosika, Terky, Ilcika a Aurela su este 

stale v "mladom" veku patdesiatnikov, ak vobec. Na Slovensku sa umiera dost skoro, 

kto vie?

Eduard Bindas (s mecom v ruke) uspesne stvarnil zapornu ulohu oponenta 

Janosikovi (Fero Kuchta) v zajati po muceni v pivnici grofa Aurela Zuraya. Foto: 

M. Kordos 

PALO BIELIK - skutocny velikan slovenskej kinematografie, tesiac sa obrovskej 

popularite ako prvy klasicky predstavitel Juraja Janosika vo Fricovom filme z roku 

1935, umrel v uctyhodnom veku 83 rokov 23. aprila 1983. Ako som uz spomenul v 

minulom prispevku, Palo Bielik prezil Fera Kuchtu, jeho Janosika z roku 1963, o necely 

rok. 

FERO KUCHTA umrel v auguste 1982 za trochu zahadnych okolnosti v mladom veku 

este ani nie patdesiatnika. "Na Slovensku sa umiera dost skoro." Reziser Martin Fric v 

roku 1935 do ulohy Janosikovej milenky "Anicky" obsadil Zlatu Hajdukovu. (Podla 

nie najpresnejsej informacie mojej sestry, vraj Zlata Hajdukova pochadzala, zila alebo 

bola vydata za Dr. Novaka - lekara alebo pravnika z Dolneho Kubina.) 

Palo Bielik do podobnej ulohy Janosikovej milenky "Terezy" obsadil LUCIU 

POPPOVU, spevacku, ktora hned po skonceni natacania Janosika emigrovala do 

Rakuska a stala sa velmi popularnou svetoznamou "opernou divou". Ak sa dobre 

pamatam, ona uz pocas natacania obcas chodila do Rakuska hostovat. Mal som 

mnohokrat moznost ju pocut v jej nahravkach z "klasickych" radiostanic aj tu v Kanade. 

Neskorsie v hudobnych predajniach som mal moznost na obaloch jej platni vidiet jej 

portret v dospelosti a bol som dost prekvapeny, ako sa zmenila k nie najlepsiemu. 

Zosilnela, pribrala na vahe a odisli tie jemne uslachtile rysy tvare z mladosti. Ale kto z 

nas sa vekom zmenil k lepsiemu? Lucia Poppova (1939 - 1993) nebola ovela mladsia 

ako ja, skor by som povedal, ze sme boli priblizne v rovnakom veku. Rozdiel len o styri

oky. Podobne ako Fero Kuchta, ktory vraj zomrel na zlyhanie srdca, aj ona umrela v 

mladom veku nasledkom rakoviny. Mohla mat hadam nieco cez 50 rokov. Nemozem sa 

pochvalit, ze by sme sa pocas natacania boli nejako viac zblizili. Nebol som s nou nikdy 

na scene. Boli sme len "spolupracovnici" na tom istom filme. Aj tak spolu s Ferom 

Kuchtom sme ju niekolkokrat navstivili v jej byte v Bratislave pocas natacania. Fero 

hadam castejsie, lebo jeho vztah k nej bol urcite daleko blizsi, ako len priatelsky. 

Faktom ostane, ze ani Fero Kuchta neutiekol dnes "vseobecnemu fenomenu", ked 

hlavny predstavitel filmu zvycajne zahori "skutocnou laskou" k predstavitelke jeho 

milenky. Stalo sa to aj pri natacani Janosika. Musim povedat, ze ten vztah, ak aj bol, 

mal vela "trhlin", vela medzier a problemov od sameho zaciatku pocas natacania. 

Netrval nijako dlho, bolo to len take kratkodobe vzplanutie a skoro bolo po poziari! 

Nevyzvedal som, ako to milostne vzplanutie bolo opatovane Luciou. 

Spominam si na jednu scenu, v ktorej Tereza (Lucia Poppova) nedaleko slavnej krcmy v 

noci caka na Juraja Janosika (Fero Kuchta). Zaber vyzadoval, aby sa obaja pri stretnuti 

objali a dlho a vrucne pobozkali. Tato scena sa natacala pocas dna s hromadou filtrov na 

kamere, ktore mali vyludit atmosferu mesacnej noci. To tiez bolo v case, ked ten 

"osobny vztah" medzi Kuchtom a Poppovou bol nastrbeny, skripal a obaja boli 

rozvadeni. O tom sa vseobecne vo filmovom stabe posuskavalo, a tak od rezisera Pala 

Bielika, cez kameramana a dalsich, vsetci boli v urcitom nervoznom napati, ako tato 

scena dopadne. Najviac samozrejme Fero Kuchta! Ked bola volana "klapka", stacil len 

jeden zaber na ostro a Bielik spokojny zavolal "strih". Ci tak nejako. Po tejto spolocnej 

scene sa Fero s Luciou zas na nejaky cas udobrili! 

Juraj Janosik (Fero Kuchta) vlavo na navsteve u "priatelskej krcmarky" (Magda 

Lokvencova) v strede v rozhovore s Ilcikom (Vojtech Brazdovic?) Foto: M. Kordos

Vyssie som uviedol, ze reziser Palo Bielik ponukol Martinovi Tapakovi, mimo jeho 

filmovej ulohy mladeho Uhorcika, robit aj pomocneho rezisera. Ako sa ja pamatam, 

(mozno sa mylim) ale to bolo az po vyssie spominanej afere, ked povodneho 

pomocneho rezisera Bielik prepustil a ako nahradu poziadal Mata Tapaka vziat tu 

funkciu. Kedze vacsia cast exterierov sa natacala pocas letnych mesiacov, ked ja som 

mal z mojej roboty ako asistent telesnej vychovy na Lekarskej fakulte volno a bol som 

uvolneny na natacanie, casto, ked som ja nebol na scene, tak som sa snazil byt 

napomocny, kde bolo potrebne. Viac-menej som pomahal v rezii, zhanal som napr. po 

celom Zilinskom kraji bubenikov k zaverecnej scene "obesenia Janosika", alebo som so 

soferom isiel cez noc z Terchovej vyzdvihnut potrebnych hercov do Bratislavy na 

natacanie a pod. To som vsetko robil ako dobrovolnik, bez naroku na nejaku odmenu. 

Odmenou mi bolo, ked reziser Palo Bielik, tak ako na zaciatku ponukol pomocneho 

rezisera Tapakovi, tak pocas natacania ponukol aj mne robit prenho asistenta rezie. Ja 

som samozrejme nemal zaujem sa vzdat mojho miesta na univerzite, a tak som zdvorilo 

jeho ponuku odmietol.. Kto vie, ako by sa bola formovala moja kariera na Kolibe, keby 

som bol ponuku prijal? 


(koniec)

OBSAH 1. Indianska" nostalgia 2. Indianske leto (1 ... - Hurontaria - Baf

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?