Ako napísať a upraviť záverečnú prácu zo zoológie
Ako napísať a upraviť záverečnú prácu zo zoológie
Ako napísať a upraviť záverečnú prácu zo zoológie
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
<strong>Ako</strong> <strong>napísať</strong> a <strong>upraviť</strong><br />
<strong>záverečnú</strong> <strong>prácu</strong> <strong>zo</strong> <strong>zo</strong>ológie<br />
Zostavil: Karol Hensel<br />
Schválené vedením Katedry <strong>zo</strong>ológie PriF UK v Bratislave dňa 28. 02. 2012<br />
Bratislava, 2012
Záverečné práce<br />
Záverečná práca je „súčasťou štúdia podľa každého študijného programu“ vysokoškolského štúdia<br />
a „jej obhajoba patrí medzi štátne skúšky“ (§ 51 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých ško-<br />
lách). Záverečnou prácou pri štúdiu podľa bakalárskeho študijného programu (1. stupeň vysoko-<br />
školského štúdia) je bakalárska práca (§ 52 ods. 4), podľa magisterského študijného programu<br />
(2. stupeň) diplomová práca (§ 53 ods. 4) a podľa doktorandského štúdia (3. stupeň) dizertačná prá-<br />
ca (§ 54 ods. 3).<br />
Podľa smernice rektora UK (Vnútorný predpis č.7/2011) bakalárska práca „je najjednoduchším<br />
druhom záverečnej práce“. Študent má ňou prejaviť schopnosť tvorivej práce v odbore, v ktorom<br />
absolvoval študijný program, „má preukázať primeranú znalosť vedomostí o problematike a uplat-<br />
niť svoje schopnosti pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry.<br />
Môže ísť aj o kompiláciu, syntetický prehľad literatúry alebo o riešenie čiastkovej úlohy, ktorá sú-<br />
visí s budúcim zameraním študenta“. Diplomová práca „sa líši od bakalárskej práce väčším rozsa-<br />
hom a vyšším stupňom náročnosti spracovania témy, a to na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatív-<br />
nym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi, hypotézami, ktoré je<br />
možné verifikovať“. Dizertačnou prácou „študent preukazuje schopnosť a pripravenosť na samo-<br />
statnú vedeckú a tvorivú činnosť v oblasti výskumu alebo vývoja. Má sa vyznačovať vysokým<br />
stupňom analýzy a syntézy poznatkov a tiež dostatočným prehľadom odbornej literatúry“.<br />
Zvlášť treba upo<strong>zo</strong>rniť na čl. 3 ods. 4 spomínanej smernice, podľa ktorého „autor nesmie opa-<br />
kovane odovzdať vlastnú rovnakú alebo mierne pozmenenú <strong>prácu</strong>, ktorú už raz odovzdal ako záve-<br />
rečnú <strong>prácu</strong> alebo rigoróznu <strong>prácu</strong>“.<br />
Vzhľadom na to, že absolventi bakalárskeho stupňa štúdia zvyčajne pokračujú v štúdiu na ma-<br />
gisterskom stupni, je náležité, keď bakalárska práca predstavuje v istom zmysle predstupeň diplo-<br />
movej práce, pričom môže mať charakter buď kompilátu odbornej literatúry o riešenej problematike<br />
alebo originálnej výskumnej správy (vlastný výskum však predpokladá, že sa študent prihlási na<br />
danú tému už v priebehu prvých ročníkov).<br />
Diplomová práca sa líši od bakalárskej záverečnej práce nielen rozsahom, ale predovšetkým<br />
kvalitou riešenia témy. Študent má preukázať, že nadobudol teoretické i praktické poznatky založe-<br />
né na súčasnom stave vedy a že je schopný ich prakticky použiť vo vlastnej práci, čo predpokladá aj<br />
samostatnú laboratórnu alebo terénnu <strong>prácu</strong>. Teda „ak by bola diplomová práca akokoľvek kvalit-<br />
ným kompilátom odbornej literatúry (t. j. súborom, textom cudzích autorov), nestačilo by to na to,<br />
aby mohla byť prijatá a odporučená na obhajobu“ (Klincková a Sůra 2004).<br />
- 2 -
Doktorand „môže predložiť ako dizertačnú <strong>prácu</strong> aj vlastné publikované dielo alebo súbor vlast-<br />
ných publikovaných prác, ktoré svojím obsahom rozpracúvajú problematiku témy dizertačnej práce.<br />
Ak doktorand predloží súbor vlastných publikácií, doplní ho o podrobný úvod, v ktorom ozrejmí<br />
súčasný stav problematiky, ciele dizertačnej práce a závery, ktoré vznikli riešením témy dizertačnej<br />
práce. Ak priložené publikácie sú dielom viacerých autorov, priloží doktorand aj vyhlásenie spolu-<br />
autorov o jeho autorskom podiele“ (článok 10, ods. 2 vnútorného predpisu č. 6/2009 smernice rek-<br />
tora UK). Ak sa očakáva od diplomanta preukázanie schopnosti samostatne a tvorivo spracovať ve-<br />
deckou metódou špeciálnu tému v študovanom odbore, doktorand musí tieto schopnosti preukázať<br />
samostatným riešením vedeckého problému na základe vysokého stupňa analýzy a syntézy získa-<br />
ných poznatkov.<br />
Štruktúra záverečnej práce<br />
Podľa Metodického usmernenia Ministerstva školstva Slovenskej republiky 14/2009-R a Vnútorné-<br />
ho predpisu č. 7/2011 smernice rektora Univerzity Komenského v Bratislave, každá záverečná prá-<br />
ca sa skladá z úvodnej časti, hlavnej textovej časti a príloh (nepovinne). Vypracúva sa v sloven-<br />
skom jazyku. So súhlasom dekana fakulty môže byť napísaná a obhajovaná aj v inom jazyku.<br />
Úvodná časť sa skladá z obalu, titulného listu, zadania, poďakovania, abstraktu, čestného vyhlá-<br />
senia, obsahu a nepovinne aj <strong>zo</strong> <strong>zo</strong>znamu ilustrácií, skratiek prípadne slovníka termínov.<br />
Obal (pozri prílohu č. 1) obsahuje:<br />
─ ná<strong>zo</strong>v vysokej školy<br />
─ ná<strong>zo</strong>v fakulty<br />
─ ná<strong>zo</strong>v práce a jej podná<strong>zo</strong>v (ak sa použil)<br />
─ označenie práce (bakalárska, diplomová alebo dizertačná práca)<br />
─ meno, priezvisko a tituly autora<br />
─ rok predloženia<br />
Titulný list (pozri prílohu č. 2) uvádza:<br />
─ ná<strong>zo</strong>v vysokej školy<br />
─ ná<strong>zo</strong>v fakulty (aj ná<strong>zo</strong>v katedry ako školiaceho pracoviska, pretože uvedenie tohto názvu<br />
až za menom konzultanta môže pôsobiť dojmom, že sa tým označuje jeho pracovisko)<br />
─ ná<strong>zo</strong>v práce a jej podná<strong>zo</strong>v (ak sa použil)<br />
─ označenie práce (bakalárska, diplomová alebo dizertačná práca)<br />
─ meno, priezvisko a tituly autora<br />
─ ná<strong>zo</strong>v študijného programu<br />
- 3 -
─ číslo študijného odboru vo forme prvého štvorčíslia kódu podľa osobitného predpisu<br />
1 )<br />
a ná<strong>zo</strong>v študijného odboru<br />
─ meno, priezvisko a tituly vedúceho práce, resp. školiteľa<br />
─ meno, priezvisko a tituly konzultanta, ak bol určený<br />
─ miesto a rok predloženia<br />
Zadanie záverečnej práce pripraví vedúci práce, resp. školiteľ a po schválení oprávnenou<br />
osobou zapíše do Akademického informačného systému AiS2. Vytlačená verzia sa vkladá do<br />
záverečnej práce hneď za titulný list. Zadanie spravidla obsahuje:<br />
─ meno a priezvisko študenta<br />
─ študijný program<br />
─ študijný odbor<br />
─ označenie záverečnej práce (bakalárska, diplomová alebo dizertačná práca)<br />
─ jazyk záverečnej práce<br />
─ ná<strong>zo</strong>v záverečnej práce<br />
─ cieľ<br />
─ meno, priezvisko a tituly vedúceho práce, resp. školiteľa<br />
─ školiace pracovisko<br />
─ meno, priezvisko vedúceho školiaceho pracoviska<br />
─ spôsob sprístupnenia elektronickej verzie záverečnej práce<br />
─ dátum zadania<br />
─ dátum schválenia<br />
─ podpis vedúceho katedry, resp. garanta, vedúceho práce, resp. školiteľa, autora<br />
Poďakovanie (vedúcemu práce, školiteľovi, konzultantom a ďalším osobám alebo inštitúciám<br />
za pomoc a podporu pri vypracúvaní práce) je nepovinné a môže byť súčasťou predhovoru.<br />
Abstrakt (pozri prílohu č. 3) v slovenskom jazyku, ktorý obsahuje výstižnú informáciu o cie-<br />
ľoch, obsahu, výsledkoch a význame práce. Súčasťou abstraktu je 3–5 kľúčových slov. Abstrakt<br />
sa píše súvislo ako jeden odsek a jeho rozsah je spravidla 100 až 500 slov. Ak je práca napísaná<br />
v inom ako slovenskom jazyku, abstrakt v slovenskom jazyku je povinnou súčasťou záverečnej<br />
práce. Jazykové verzie abstraktov sa uvádzajú na samostatných stranách.<br />
Abstrakt v anglickom, resp. v inom cud<strong>zo</strong>m jazyku.<br />
Čestné vyhlásenie (pozri prílohu 4)<br />
1) Podľa vyhlášky Štatistického úradu SR č. 114/2011 Z. z<br />
Bc. — 1536 biológia, systematická biológia, biológia – chémia<br />
Mgr. — 1536 biológia – <strong>zo</strong>ológia<br />
PhD. — 1506 <strong>zo</strong>ológia<br />
- 4 -
Obsah je prehľad nečíslovaných i číslovaných častí (kapitol) práce. Voliteľné verzie sú uvedené<br />
v prílohe 5a a 5b.<br />
Zoznam ilustrácií a <strong>zo</strong>znam tabuliek (nepovinné).<br />
Zoznam skratiek a značiek (nepovinné).<br />
Slovník termínov (nepovinné).<br />
Zoznamy a slovník sa uvádzajú v prípadoch, ak prispejú k zvýšeniu prehľadnosti, jednoznačnos-<br />
ti výkladu a zrozumiteľnosti záverečnej práce.<br />
Hlavná textová časť obsahuje úvod, jadro, záver, resumé (ak je práca napísaná v inom ako slo-<br />
venskom jazyku) a <strong>zo</strong>znam použitej literatúry.<br />
Úvod obsahuje stručný a výstižný opis problematiky, charakterizuje stav poznania alebo praxe<br />
v oblasti, ktorá je predmetom práce a oboznamuje s významom, cieľmi a zámermi práce. Úvod<br />
ako ná<strong>zo</strong>v kapitoly sa nečísluje a jeho rozsah je spravidla 1 až 2 strany.<br />
Jadro ma spravidla tieto časti:<br />
─ Súčasný stav riešenej problematiky, v ktorej autor uvádza dostupné informácie a po-<br />
znatky týkajúce sa danej témy. Zdrojom pre spracovanie sú aktuálne publikované práce domá-<br />
cich a zahraničných autorov. Podiel tejto časti by mal tvoriť približne 30 % práce.<br />
─ Metodika práce a metódy skúmania spravidla obsahuje: charakteristiku objektu skúma-<br />
nia, pracovné postupy, spôsob získavania údajov (materiálu) a ich zdroje, použité metódy hod-<br />
notenia a interpretácie výsledkov. V <strong>zo</strong>ologických prácach táto kapitola uvádza pod názvom<br />
„Materiál a metódy“.<br />
─ Výsledky práce musia byť logicky usporiadané, detailne opísané a dostatočne vyhodno-<br />
tené. Majú zahŕňať vlastné postoje alebo vlastné riešenia ku ktorým autor dospel.<br />
─ Diskusia je najvýznamnejšou časťou záverečnej práce. V nej sa komentujú všetky skutoč-<br />
nosti a poznatky v konfrontácii s výsledkami iných autorov. Výsledky práce a diskusia môžu<br />
tvoriť aj jednu samostatnú časť a spoločne tvoria spravidla 30 až 40 % práce.<br />
Záver je stručným zhrnutím dosiahnutých výsledkov vo vzťahu k stanoveným cieľom v rozsahu<br />
minimálne dvoch strán. Záver ako kapitola sa nečísluje.<br />
Resumé – ak je práca napísaná v inom ako slovenskom jazyku, musí obsahovať resumé v slovenčine<br />
v rozsahu spravidla 10 % jadra práce.<br />
- 5 -
Zoznam použitej literatúry – obsahuje úplný <strong>zo</strong>znam bibliografických odka<strong>zo</strong>v. Jeho rozsah je<br />
daný počtom použitých literárnych zdrojov, ktoré musia korešpondovať s citáciami použitými<br />
v texte. Technika citovania sa riadi zvyklosťami v danej vednej oblasti rešpektujúc príslušné<br />
štandardy a normy. V celej práci je potrebné používať rovnakú techniku citovania.<br />
Prílohy – táto nepovinná časť obsahuje materiály, ktoré neboli zaradené priamo do textu. Sem od-<br />
porúčame umiestniť všetky tabuľky a obrázky, teda nákresy, grafy, diagramy, schémy, mapy alebo<br />
fotografie (tieto môžeme všetky uvádzať pod označením „Obrá<strong>zo</strong>k“). Číslujeme ich v takom poradí<br />
v akom sa spomínajú alebo komentujú v texte práce a označujeme ich výstižným názvom, ktorý<br />
umiestňujeme pod obrá<strong>zo</strong>k. Tabuľky číslujeme osobitne, tiež v poradí, v akom sa komentujú<br />
v práci. Názvy píšeme nad tabuľky.<br />
Tabuľky i obrázky je možné vkladať priamo do textu práce, a to čo najbližšie k miestu, na kto-<br />
rom sa spomínajú (podľa možnosti na tú istú stranu). Zalamovanie obrázkov do textu je však veľmi<br />
pracné a výsledky nebývajú pozitívne, najmä ak je príloh väčší počet. Okrem toho pri zadávaní do<br />
tlače sa aj tak musí text, tabuľky a obrázky predkladať osobitne.<br />
- 6 -
Citácie a bibliografické odkazy<br />
Citácia alebo citovanie je podľa Kimličku (2004) skrátené označenie citovaného zdroja (dokumen-<br />
tu) v texte práce. Záznam o citovanom dokumente je potom položkou v abecedne usporiadanom<br />
<strong>zo</strong>zname bibliografických odka<strong>zo</strong>v, a to v kapitole nazvanej „Zoznam použitej literatúry“.<br />
Citát je doslovne uvedený výrok z citovaného dokumentu. Uvádza sa vždy v úvod<strong>zo</strong>vkách.<br />
Voľné tlmočenie cudzích myšlienok alebo vyjadrenie obsahu pôvodného diela inou formou je para-<br />
fráza. Pri nej sa prebrané pôvodné myšlienky autora formulujú vlastným štýlom a riadne sa citujú.<br />
Parafrázujeme tiež amatérske preklady cud<strong>zo</strong>jazyčnej literatúry, ktorú používame vo svojich prá-<br />
cach.<br />
Pri citovaní je dôležitá predovšetkým etika citovania, dodržiavanie etických noriem vo vzťahu<br />
k cudzím myšlienkam a výsledkom, ktoré sú obsiahnuté v použitej literatúre. „Záverečná práca ne-<br />
smie mať charakter plagiátorstva, nesmie narúšať autorské práva iných autorov. Autor je povinný<br />
dôsledne citovať použité informačné zdroje, uviesť menovite a konkrétne výsledky bádania iných<br />
autorov alebo autorských kolektívov citovaním príslušného zdroja, presne opísať použité metódy<br />
a pracovné postupy iných autorov alebo autorských kolektívov, zdokumentovať laboratórne výsled-<br />
ky a terénne výskumy iných autorov alebo autorských kolektívov“ (Smernica rektora UK – vnútor-<br />
ný predpis č. 7/2011, čl. 3, ods. 4). Treba pritom pripomenúť, ako to napísali Tichá et al. (2009):<br />
„Za plagiátorstvo sa považuje nielen úmyselné okopírovanie (ukradnutie) cudzieho textu a jeho vy-<br />
dávanie za vlastný, ale i nedbalé citovanie, neúmyselné opomenutie citácie niektorého využitého<br />
zdroja a myšlienky či nedostatočná práca s pôvodným textom (nedostatočná parafráza, kompilácia<br />
pôvodného textu).“<br />
Zoznam literatúry môže obsahovať len také pramene (bibliografické odkazy), ktoré sú citované<br />
v texte. V žiadnom prípade nesmie byť súpisom literatúry týkajúcej sa danej témy. Na druhej strane,<br />
v texte práce sa môžeme odvolávať len na pramene uvedené v <strong>zo</strong>zname literatúry. Výnimkou sú<br />
zdroje informácií získané ústnou, prípadne písomnou formou. Tie sa citujú iba v texte. Priezvisko<br />
osoby, ktorá informáciu poskytla, sa uvádza aj s iniciálovou skratkou mena s poznámkou in verb.<br />
(pri slovnej informácii) alebo in litt. (pri písomnej informácii). Napríklad: O. Ferianc (in verb.) prí-<br />
padne (O. Ferianc in verb.) alebo I. Zmoray (in litt.) prípadne (I. Zmoray in litt.).<br />
Na bibliografický záznam uvedený v <strong>zo</strong>zname literatúry sa v texte práce odvolávame nasledov-<br />
ným spôsobom: Brtek (1963, 1968) alebo (Brtek 1963, 1968) – ak má práca jedného autora; Šte-<br />
panovičová a Beláková (1965) alebo (Štepanovičová a Beláková 1965) – ak má práca dvoch auto-<br />
rov; Mann et al. (1902) alebo (Mann et al. 1902) – ak má práca viac ako dvoch autorov. Ak cituje-<br />
- 7 -
me práce viacerých autorov za sebou, <strong>zo</strong>raďujeme ich v chronologickom poradí. Napríklad: (Mann<br />
et al. 1902, Brtek 1963, 1968, Štepanovičová & Beláková 1965).<br />
Ak citujeme dokument, ktorý nepoznáme v origináli ale iba sprostredkovane, uvádzajme v <strong>zo</strong>-<br />
zname literatúry za daným bibliografickým odka<strong>zo</strong>m v hranatých zátvorkách zdroj. Napr. [Citované<br />
podľa Berga (1912).]. Citovaniu „z druhej ruky“ by sme sa však mali vyhýbať, pretože takto získané<br />
informácie môžu byť nepresné alebo skreslené.<br />
Publikácie citované v texte sa v <strong>zo</strong>zname literatúry uvádzajú v abecednom poradí podľa priezvísk<br />
autorov. Viaceré publikácie toho istého autora (tých istých spoluautorov) sa uvádzajú v chronologickom<br />
poradí, pričom samostatné práce daného autora majú prednosť pred jeho prácami<br />
v spoluautorstve. Ak sú práce určitého autora publikované v rovnakom roku, treba ich rozlíšiť pripísaním<br />
malého písmena (a – z) k roku vydania. Príklady:<br />
Nový T. 1994.<br />
Nový T. 2001a.<br />
Nový T. 2001b.<br />
Nový T. & Abel F. 1975.<br />
Nový T. & Getrová J. 1968.<br />
Nový T., Getrová J. & Mucha K. 1962.<br />
Nový T., Getrová J., Mucha K. & Weiss L. 1956.<br />
Nový T. & Marko M. 1967.<br />
Nový Z. 1955.<br />
Priezviská autorov, názvy publikácií, periodík, vydavateľstiev alebo miest vydania sa uvádzajú<br />
v pôvodnom znení. Výnimku tvoria práce, ktoré sú napísané v iných grafických sústavách; tie sa<br />
musia prepísať do latinského písma.<br />
Pri citovaní kníh sa treba riadiť údajmi uvedenými na titulnom liste a nie na obálke alebo papierovom<br />
prebale. Názvy publikácií sa uvádzajú v neskrátenej podobe. Možno však skracovať názvy<br />
časopisov, pravda nie ľubovoľne, ale podľa presných pravidiel, ktoré sú uvedené v príslušných<br />
normách (viac o tom v nasledujúcom odseku). Treba osobitne upo<strong>zo</strong>rniť aj na skutočnosť, že<br />
zvláštne výtlačky článkov vedeckých časopisov, tzv. separáty (Sonderdrucke, tirés à part, reprints),<br />
sa tlačili kedysi osobitne a ich stránky sa niekedy číslovali od jednotky.<br />
Techniku citovania a uvádzania bibliografických odka<strong>zo</strong>v predpisujú rôzne národné i medzinárodné<br />
normy. Na Slovensku sú to STN ISO 690 (1998) a STN ISO 690-2 (2001). Riadi sa však aj<br />
zvyklosťami daných vedných oblastí a je teda určovaná redakčnými smernicami rôznych vedeckých<br />
časopisov rôzne. Preto bibliografické odkazy nemôžeme z jednotlivých publikácií opisovať mechanicky,<br />
musíme ich v <strong>zo</strong>zname literatúry záverečnej práce <strong>upraviť</strong> do jednotnej podoby.<br />
Porovnanie spôsobov zápisu bibliografických odka<strong>zo</strong>v v 50 medzinárodných karentovaných časopisoch<br />
z oblasti <strong>zo</strong>ológie a príbuzných vied nás priviedlo k záveru odporučiť nasledovnú techniku<br />
ich uvádzania v záverečných prácach <strong>zo</strong> <strong>zo</strong>ológie na PriF UK:<br />
- 8 -
Bibliografický odkaz na monografickú publikáciu<br />
Abe T. 1978. Genshoku gyorui kensaku zukan. Kaitei 7 ban hakkō. [Obrázková kniha na určovanie<br />
rýb v pôvodných farbách. 7. upravené vydanie.] Hokuryukan, Tōkyō. 359 pp. (V japončine.)<br />
Lagler K.F., Bardach J.E., Miller R.R. & May Pasino D.R. 1962. Ichthyology. 2 nd ed. John Wiley &<br />
Sons, New York. 506 pp.<br />
Szarski H. (ed.). 1978. Anatomia porównawcza kręgowców. Państwowe wydawnictwo naukowe,<br />
Warszawa. 773 pp.<br />
„Ak je v prameni uvedených viac miest vydania, uvedie sa to, ktoré je typograficky zvýraznené.<br />
Ak sú názvy miest rovnako dôležité, uvedie sa prvé mesto. Ak je to potrebné na odlíšenie od iných<br />
miest s rovnakým názvom … uvedie sa v zátvorke ná<strong>zo</strong>v štátu, provincie, krajiny a pod.“ (Kimlička<br />
2004).<br />
Bibliografický odkaz na časť monografickej publikácie<br />
Baruš V. & Oliva O. (ed.). 1992. Obojživelníci – Amphibia. Fauna ČSFR, sv. 25. Academia, Praha.<br />
338 pp.<br />
Berg L.S. 1949. Ryby presnych vod SSSR i sopredeľnych stran. Časť 2. Izd. 4. Izdateľstvo Akademiji<br />
Nauk SSSR, Moskva, pp. 467–925.<br />
Starck D. 1979. Vergleichende Anatomie der Wirbeltiere auf evolutionsbiologischer Grundlage.<br />
Band 2: Das Skeletsystem. Springer-Verlag, Berlin. xii+776 pp.<br />
Bibliografický odkaz na príspevok (odsek, kapitolu) v monografii<br />
Bartoš E. 1971. Želvušky – Tardigrada. In: Klíč zvířeny ČSSR. Díl 4. Československá akademie<br />
věd, Praha, pp. 7–9.<br />
Devillers C. 1965. Anatomie comparée. In: Grassé P.-P. & Devillers C. Précis de sciences biologiques.<br />
Zoologie I I Vertébrés. Masson & C ie , Paris, pp. 9–439.<br />
Oliva O. & Hrabě S. 1968. Ryby – Pisces. In: Ferianc O. (ed.) Stavovce Slovenska I. Vydavateľstvo<br />
SAV, Bratislava, pp. 5–227.<br />
Bibliografický odkaz na príspevok (článok, abstrakt) v zborníku<br />
Barciová T. & Hanzelová V. 2010. Kontaminanty v rybách a ich parazitoch. In: Zborník abstraktov<br />
z konferencie 16. Feriancové dni 2010. Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava, p. 14.<br />
Dúbravská J., Gyarmathy E. & Debrecéni O. 2002. Správanie kôz ustajnených v kozíne počas celého<br />
dňa. In: Kováč V. & D. Némethová (ed.). Zborník abstraktov, Kongres slovenských <strong>zo</strong>ológov,<br />
Smolenice 2002. Slovenská <strong>zo</strong>ologická spoločnosť, Bratislava, p. 48.<br />
Žitňan R. 1972. Doterajšie poznatky o ichtyofauně [sic!] Dunaja pod Komárnom. In: Peňáz M. &<br />
Prokeš M. Sborník referátů z ichtyologické konference, Brno, 16.–17. 3. 1972. Slovenská <strong>zo</strong>ologická<br />
společnost při SAV Ichtyologická sekce, Brno, pp. 76–79.<br />
Bibliografický odkaz na článok v seriálovej publikácii (časopise)<br />
Byczkowska-Smyk W. 1964. Problem wymiany ga<strong>zo</strong>wej u ryb. Prezegląd Zoologiczny 8 (4): 335-<br />
341.<br />
- 9 -
Vladykov V. 1952. Ueber einige neue Fische aus der Tschechoslowakei (Karpatorussland). Zoologischer<br />
Anzeiger 64 (11/12): 248–252.<br />
Oliva O. 1954. A revision of the cyprinid fishes of Czechoslovakia with regard to their secondary<br />
2 )<br />
sexual characters. Bull. Intern. de l’Acad. tchéque des Sciences 53 (1) 1952: 1-61, 2 pl.<br />
Ak sú jednotlivé čísla jedného zväzku (ročníka) seriálovej publikácie paginované osobitne, potom<br />
je nutné v bibliografickom odkaze uviesť aj číslo. Odporúčame však písanie čísiel aj v prípadoch,<br />
ak je paginácia zväzku kontinuálna.<br />
Bibliografický odkaz na normu<br />
ISO 9. 1995. Information and documentation – Transliteration of Cyrillic characters into Latin characters<br />
– Slavic and non-Slavic languages.<br />
STN ISO 4 (01 0196). 2001. Informácie a dokumentácia. Pravidlá skracovania slov z názvov<br />
a názvov dokumentov.<br />
STN ISO 690 (010197). 1998. Dokumentácia. Bibliografické odkazy. Obsah, forma a štruktúra.<br />
Bibliografický odkaz na záznam v referátovom časopise<br />
Abolius L.1924. The influence of the maximal bowel-respiration on the anatomy of the bowel of<br />
Misgurnus fossilis in: Arb. vergl. anat. <strong>zo</strong>ol. Inst. Riga, Nr. 7. 1924 (Lettisch mit englischem<br />
Summary.). In: Zoologischer Bericht 7 (9/11) 1925: 292.<br />
Burns K.J. 1993. Geographic variation of the fox sparrow. Condor 95 (3): 652-661. In: Biological<br />
Abstract 96 (11): 1A-225, ref. 1211023.<br />
Krychtin M.L. 1978. Nekotoryje fiziologo-biochemičeskije pokazateli kalugi Huso dauricus (Georgi)<br />
limana Amura. Vopr. ichtiologiji 18: 1088-1098. In: Referativnyj žurnal – Biologija VINITI<br />
1979 4: 26, ref. 4 C 157.<br />
3 )<br />
Citácia patentového dokumentu<br />
Carl Zeiss Jena, VEB. Anordnung zur lichtelektrischen Erfassung der Mitte eines Lichtenfeldes.<br />
Erfinder: W. Feist, C. Wahnert, E. Feistauer. Int. Cl.3 G02 B 27/14. Schweiz Patentschrift, 608<br />
626. 1979–01–15.<br />
Nová Huť, A.S., Ostrava. Trysková sestava přestupníkového kolena. Původce vynálezu: Jiří Kose.<br />
Int Cl6 C 10 B 27/06. Česká republika. Patentový spis 279967. 29. 12. 1990.<br />
Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky: Spôsob výroby tesnenia valivých ložísk. Majiteľ<br />
a pôvodca patentu: Vladimír Lukáč, Jozef Hrehor, Oldřich Roučka. Int. Cl. F16C33/76.<br />
Slovenská republika. Patentový spis, 278399. 05. 03. 97.<br />
Bibliografický odkaz na výskumnú správu<br />
Adamková J. (ed.). 2002. Príprava databázy hydromorfologických a biologických uka<strong>zo</strong>vateľov pre<br />
proces výberu a charakterizácie referenčných miest podľa Smernice 2000/60EC. Slovenský<br />
hydrometreorolgický ústav, Bratislava. 91 pp.<br />
2)<br />
Zvä<strong>zo</strong>k 53. tohto periodika je označený rokom 1952, v skutočnosti bol publikovaný až v roku 1954!<br />
3)<br />
Pri citovaní patentových dokumentov sa namiesto autora uvádza ná<strong>zo</strong>v organizácie vlastniacej práva.<br />
- 10 -
Mišík V. 1960. Biometrika rodu Abramis. Záverečné správa úlohy Ichtyologický prieskum Slovenska.<br />
Laboratórium rybárstva a hydrobiológie, Bratislava. 187 pp.<br />
Sedlár J. & Stráňai I. 1975. Výskum ichtyofauny povodia rieky Hron. Záverečná správa. Vysoká<br />
škola poľnohospodárska, Nitra. 103 pp.<br />
Bibliografický odkaz na recenziu bez zvláštneho názvu<br />
Matoušek B. 1979. (rec.). Ponec, J., Mihálik, Š.: Prírodné rezervácie na Slovensku. Vydalo Vydavateľstvo<br />
Osveta, n. p. Martin roku 1977. Strán 240, 176 čiernobielych a 42 farebných fotografií.<br />
Cena 50,– Kčs. In: Acta Rer. natur. Mus. nat. slov., Bratislava 25: 192–193.<br />
Novák V.J.A. 1990. (rec.). Lima-de-Faria A., 1989: Evolution without selection (Form and function<br />
by autoevolution). Elsevier, Amsterdam, 37A pp. In: Acta Soc. Zool. Bohemoslov. 54 (4): 319-<br />
320.<br />
Recenzie so zvláštnym názvom citujeme obdobne ako články v seriálovej publikácii (časopise).<br />
Bibliografický odkaz na bakalársku, diplomovú, dizertačnú, rigoróznu… <strong>prácu</strong><br />
Harant R. 2006. Kraniálna osteológia plotice červenookej – Rutilus rutilus a plotice lesklej – Rutilus<br />
pigus. Diplomová práca. Katedra <strong>zo</strong>ológie PriF UK, Bratislava. 72 pp., 35 fig., 31 tab.<br />
Kováč V. 2000. Synchrónia a heterochrónia v ontogenéze rýb. Habilitačná práca. Prírodovedecká<br />
fakulta UK, Bratislava. 195 pp.<br />
Pastuchová Z. 2008. Posúdenie vplyvu morfohydraulickej štruktúry koryta malých tokov na osídlenie<br />
bentickými bezstavovcami. Dizertačná práca. Ústav <strong>zo</strong>ológie SAV, Bratislava. 137 pp.<br />
Bibliografický odkaz na elektronické dokumenty<br />
Freyhof J. & Kottelat M. 2008. Hucho hucho. In: IUCN 2011. IUCN Red list of threatened species.<br />
Verzia 2011.2. [Cit. 09. 02. 2012] 4 ) . Dostupné na <br />
Jarial M.S. & Wilkins J.H. 2010. Structure of the kidney in the coelacanth Latimeria chalumnae<br />
with reference to osmoregulation. Journal of Fish Biology 76: 655–668. Dostupné na <br />
V prípade, že ide o publikáciu inštitúcie (medzinárodnej alebo mimovládnej organizácie, úradu<br />
a pod.), uvedieme ju ako autora:<br />
ISSN [International Standard Serial Number]. 2011. The list of title word abbreviations. Dostupné<br />
na <br />
V prípade, že nie je uvedený autor, uvedieme začiatok názvu článku, tak, aby bol jednoznačne<br />
identifikovateľný v <strong>zo</strong>zname bibliografických odka<strong>zo</strong>v (v prípade, že nie je možné dohľadať ani<br />
dátum zverejnenia, uvedie sa dátum stiahnutia).<br />
First Steps. 1996. First steps: A Manual for Starting human Rights Education. 1996. Electronic Resource<br />
Centre for Human Rights Education. [Cit. 20. 06. 2008]. Dostupné na<br />
<br />
Parasitic diseases. 2012. Parasitic diseases of fish. 2012. [Cit. 20. 02. 2012]. Dostupné na<br />
<br />
4)<br />
Pri dokumentoch, ktoré podliehajú zmenám alebo nie sú datované, treba v hranatých zátvorkách za skratkou Cit.<br />
uviesť dátum stiahnutia dokumentu.<br />
- 11 -
Názvy odborných časopisov a iných periodík<br />
Názvy odborných časopisov a iných periodík treba uvádzať v rovnakom znení, aký je na titulnom<br />
liste. V prípade, že viacero časopisov nesie rovnaký ná<strong>zo</strong>v, treba v zátvorke uviesť miesto vydania;<br />
napr. Biologia (Bratislava). Názvy sa môžu uvádzať aj v skrátenej podobe, potom ale jednotne<br />
v celom <strong>zo</strong>zname literatúry. Zásady skracovania a <strong>zo</strong>znam skratiek nájdeme v normách STN ISO 4<br />
(2001) a ISSN (2011).<br />
Transliterácia a transkripcia<br />
Do bibliografického odkazu zapisujeme údaje v jazyku citovanej publikácie. Výnimkou sú práce<br />
napísané v iných abecedách; tie musíme prepísať do latinky. Existujú dva spôsoby prepisu: transli-<br />
terácia a transkripcia. Pri transliterácii sa každé písmeno jednej abecedy prepisuje písmenom druhej<br />
abecedy tak, aby pri spätnom prepise nevznikali diferencie. Pravidlá transliterácie slovanských jazykov,<br />
ktoré používajú cyriliku, do latinského písma určuje norma ISO 9 (1995) 5 ) . Pri transkripcii<br />
ide o prepis, ktorý najvernejšie zachytáva zvukovú podobu daného jazyka. Preto sa môže konkrétne<br />
písmeno prepisovať podľa toho, akú hlásku vo výslovnosti zastupuje. Bežný prepis (transkripciu)<br />
cyrilského písma do slovenčiny uvádzajú Pravidlá slovenského pravopisu (Považaj 2000). Práve<br />
tento odporúčame v záverečnej práci používať. Príklad transliterácie a transkripcie cyriliky (pozri<br />
tiež prílohy 6 a 7):<br />
Васильева Б.Ф. 1977. Экология хищных рыб южной части байкальского бассейна. Вопросы<br />
ихтиологии 17 (4) 384—392.<br />
Vasil’eva B.F. 1977. Èkologiâ hiŝnyh ryb ûžnoj časti bajkal’skogo bassejna. Voprosy ihtiologii 17<br />
(4): 384–392.<br />
Vasilieva B.F. 1977. Ekologija chiščnych ryb južnoj časti bajkaľskogo bassejna. Voprosy ichtiologiji<br />
17 (4): 384–392.<br />
Ak je práca napísaná v inej grafickej sústave, uvádzam jej titul v prepise alebo (aj) v preklade<br />
[v hranatých zátvorkách] a na konci odkazu uvedieme v okrúhlych zátvorkách jazyk, v ktorom bola<br />
práca napísaná. Napríklad knihu:<br />
阿部宗明著鷲。 1978。 原色魚類検索図鑑。 攷訂 7 版発行。 北隆館、東京。 359 ページ。<br />
možno citovať ako:<br />
Abe T. 1978. Genshoku gyorui kensaku zukan. Kaitei 7 ban hakkō. [Obrázková kniha na určovanie<br />
rýb v pôvodných farbách. 7. upravené vydanie.] Hokuryukan, Tōkyō. 359 pp. (V japončine.)<br />
Nie vždy však dokážeme transkribovať a preložiť pôvodný titul práce. Ak je v práci uvedený<br />
ná<strong>zo</strong>v aj v inom jazyku (napríklad v angličtine), uvedieme ho v hranatých zátvorkách. Napríklad:<br />
Abe T. 1978. [Keys to the Japanese fishes fully illustrated in colors. 7 th revised edition.]. Hokuryukan,<br />
Tokyo. 359 pp. (V japončine.)<br />
5) Slovenská technická norma č. 010185 „Transliterácie cyriliky“ z roku 1975 je už neplatná.<br />
- 12 -
Formálna úprava záverečnej práce<br />
Záverečná práca musí mať dobrú úroveň hlavne po stránke odbornej, má mať aj náležitú formál-<br />
nu úpravu a primeraný rozsah. Veľmi výstižne to na príklade diplomových prác (v plnej miere sa to<br />
vzťahuje na všetky záverečné práce) píše Gonda (1999): „Treba si uvedomiť, že diplomovú <strong>prácu</strong> po-<br />
drobne čítajú len dvaja ľudia – vedúci diplomovej práce a oponent. Ostatní členovia komisie pre štátne<br />
skúšky z časových dôvodov nemajú možnosť sa podrobne oboznámiť s jej obsahom, s kvalitou od-<br />
borného spracovania. V priebehu niekoľko desiatok minút počas obhajoby diplomovej práce si <strong>prácu</strong><br />
(len) prelistujú a spravidla prečítajú úvod, záver, resp. vybraté pasáže diplomovej práce. Čo však stih-<br />
nú aj v takom krátkom časovom intervale posúdiť, to je formálna stránka diplomovej práce. Z uvede-<br />
ného vyplýva, že formálnej stránke spracovania diplomovej práce treba venovať náležitú po<strong>zo</strong>rnosť.“<br />
Rozsah záverečných prác nie je predpísaný. Vnútorný predpis rektora UK (7/2011) ho len odpo-<br />
rúča. Pri navrhovanom type a veľkosti písma, šírke nastavenia okrajov a riadkovania to predstavuje<br />
20 až 30 strán (54 až 72 tisíc úderov vrátane medzier) pre bakalárske, 30 až 50 strán (90 až 126 tisíc<br />
úderov) pre diplomové a 50 až 80 strán (144 až 216 tisíc úderov) pre dizertačné práce. Do tohto<br />
rozsahu sa počíta len hlavná textová časť (od úvodu až po <strong>zo</strong>znam použitej literatúry), bez úvodnej<br />
časti a príloh. Primeranosť rozsahu záverečnej práce však v konečnom dôsledku posúdi vedúci prá-<br />
ce, resp. školiteľ, pretože oveľa dôležitejšia je úroveň a kvalita práce než jej rozsah.<br />
Závažnou otázkou môže byť spôsob akým treba písať <strong>záverečnú</strong> <strong>prácu</strong>. Je na to viacero ná<strong>zo</strong>rov<br />
ale neexistuje žiadne jednotné pravidlo. Prácu možno písať v prvej osobe množného („pokusy sme<br />
robili na“) alebo jednotného čísla („pokusy som robil na“), v trpnom rode („pokusy boli robené na“),<br />
neosobne používaním zvratného zámena („pokusy sa robili na“) alebo opisne v tretej osobe jednot-<br />
ného čísla („autor robil pokusy na“). Ak sa vyjadrujeme v prvej osobe množného čísla, môže to vy-<br />
volať dojem, že ide o autorstvo viacerých osôb, prípadne že ide o tzv. majestátny plurál (pluralis<br />
maiestaticus), niektorými autormi považovaný za nenáležitý, tu i tam s poznámkou, že ho môžu po-<br />
žívať len monarchovia, vydavatelia a tehotné ženy. Voči používaniu prvej osoby jednotného čísla sa<br />
zvykne namietať, že je to neskromné, že si to môžu dovoliť nanajvýš vedecké autority. Na druhej<br />
strane panuje ná<strong>zo</strong>r, že ak pisateľ sám seba vo vedeckom texte označuje prvou osobou množného<br />
čísla, ide o tzv. autorský plurál (pluralis auctoris), resp. plurál skromnosti (pluralis modestiae), kto-<br />
rým naznačuje, že čerpal vedomosti a poznatky aj z diel svojich predchodcov. V súčasnosti však<br />
viacerí vysokoškolskí pedagógovia zastávajú stanovisko, že autor by mal písať <strong>prácu</strong> v prvej osobe<br />
jednotného čísla aby zdôraznil, že <strong>záverečnú</strong> <strong>prácu</strong> vypracoval samostatne vlastnou tvorivou čin-<br />
nosťou. Otázkou je tiež v akom čase treba <strong>prácu</strong> <strong>napísať</strong>. Niektoré kapitoly možno <strong>napísať</strong> v minu-<br />
lom (napr. metódy), iné zasa v prítomnom čase (napr. diskusiu). Treba ale dbať na to, aby sme oso-<br />
bu, číslo a čas nemenili pričasto.<br />
- 13 -
A na záver ešte niekoľko prospešných ponaučení:<br />
● Záverečné práce píšeme v textovom editore (MS Office Word, LaTeX a i.) a tlačíme iba na<br />
jednej strane bieleho nepriehľadného papiera formátu A4 (210 × 297 mm) orientovaného na výšku.<br />
Farebný papier by sa používať nemal, ani na prílohy.<br />
● Úpravu obalu, titulného listu a nasledujúcich strán (zadanie, abstrakt, čestné vyhlásenie<br />
a obsah) urobíme podľa príloh 1 až 6.<br />
● Okraje na stránke nastavíme pomocou príka<strong>zo</strong>v [Súbor → Vzhľad stránky → Okraje (File<br />
→ Page Setup → Margins)] takto: ľavý na 3 cm, vrchný, spodný a pravý na 2,5 cm. Riadkovanie<br />
nastavíme na hodnotu 1,5.<br />
● Odporúčame použiť serifové (pätkové) písmo v základom reze o veľkosti 12 bodov (tzv. ci-<br />
cero). Napríklad: »Times New Roman«, »Palatino linotype«, »Century«, »Georgia«, »Gara-<br />
mond«, »Book Antiqua« a pod. Pre poznámky pod čiarou používame veľkosť 10 bodov (tzv. gar-<br />
mond).<br />
● Bezserifové písmo používame pri písaní tabuliek a popisovaní obrázkov. Napríklad: »Arial«,<br />
»Albertus Medium«, »Antique Olive«, »Century Gothic«, »Tahoma«, »Univers«, »Verda-<br />
na« a pod. Takýmto písmom môžeme písať aj nadpisy kapitol a odsekov a jeho veľkosť stupňuje-<br />
me v porovnaním so základným textom vždy o 2 body vyššie.<br />
● Strany hlavného textu číslujeme v strede spodného okraja arabskými číslicami rovnakého<br />
typu akým je napísaný text. Titulná strana diplomovej práce číslo nenesie, nasledujúca strana má<br />
číslo 2. Na číslovanie strán použijeme ponuku automatického číslovania strán textového procesora.<br />
● Kapitoly a ich časti označujeme priebežne arabskými číslicami. Číslujeme v<strong>zo</strong>stupne od jed-<br />
notky podľa zásad desatinného triedenia. Odporúčame použiť maximálne tri úrovne členenia. Ak za<br />
číslicami nasleduje výraz alebo veta, píšeme na konci bodku. Napríklad: 2.3. Štatistické metódy.<br />
Úvod, záver a <strong>zo</strong>znam literatúry sa nečíslujú. Je veľmi výhodné využiť ponuku automatického čís-<br />
lovania odsekov, pretože pri akomkoľvek preskupení ich počítač prečísluje automaticky.<br />
● Členenie textu robíme tak, že prvý riadok každého odseku, tzv. zarážkový riadok, odrazíme<br />
o pol (1,27 cm) alebo štvrť palca (0,64 cm) doprava, prinajmenšom však o šírku typografického<br />
štvorčeka, ktorý pri písme o 12 bodoch meria 0,45 cm. Používame na to formátovanie odseku<br />
[Formát → Odsek → Zarážky a medzery → Zarážky – Špeciálne: prvý riadok 6) – O koľko: 0,64 cm;<br />
(Format → Paragraph → Indents and Spacing → Indentation – Special: first line – By: 0,64 cm)].<br />
● Prvý riadok odseku, tzv. zarážkový riadok, nemôže <strong>zo</strong>stať osamotený na konci strany<br />
a podobne posledný, tzv. východový riadok odseku, sa nemôže v žiadnom prípade ocitnúť na za-<br />
6) Pri formátovaní odseku Zoznam literatúry namiesto „prvý riadok” označíme výraz „opakovaná zarážka”[hanging].<br />
- 14 -
čiatku strany (v typografickom žargóne sa takýmto osamoteným riadkom hovorí „vdovy“ a „siro-<br />
ty“). Aby sme sa tomuto vyhli, používame formátovanie odseku [Formát → Odsek → Zlomy riad-<br />
kov a strán – kontrola osamotených riadkov (Format → Paragraph → Line and Page break – Wi-<br />
dow/Orphan Control)].<br />
● Ľavý i pravý okraj textu práce zarovnávame do bloku. V takomto prípade sa môžu medzi<br />
slovami objaviť veľké nevzhľadné medzery, ktoré typografi nazývajú „riekami“. Dajú sa síce od-<br />
strániť mechanickým rozdelením slova spojovníkom, je to však veľmi nepatričný spôsob, pretože<br />
pri akomkoľvek posune textu spojovník z daného slova nezmizne, ale celé slovo sa jednoducho pre-<br />
sunie aj so vpísaným spojovníkom do riadku. To je hrubá chyba. Preto je veľmi výhodné, ak si vo-<br />
pred nastavíme automatické delenie slov. Urobíme to v dvoch krokoch. Najprv si v ponuke Nástroje<br />
(Tools) zvolíme jazyk [Nástroje → Jazyk → Slovenčina (Tools → Language → Slovak)] a potom<br />
delenie slov [Nástroje → Jazyk → Delenie slov → Deliť slová automaticky (Tools → Languages<br />
→ Hyphenation → Automatically hyphenate document)]. Zároveň si tam nastavíme aj počet riad-<br />
kov s rozdelenými slovami pod sebou. Podľa typografických pravidiel môžu byť najviac tri. Pri<br />
automatickom delení slov sa spojovník objavuje len na konci riadku a pri presune slova na iné<br />
miesto zmizne.<br />
● Interpunkčné znamienka – bodka, čiarka, bodkočiarka, dvojbodka, tri bodky, otáznik, vý-<br />
kričník, apostrof – píšeme bez medzery za predchádzajúcim slovom; medzeru vynechávame až za<br />
nimi. Ak bodku použijeme ako znamienko pre násobenie medzeru nerobíme pred ňou ani po nej.<br />
Obdobne to platí aj pre desatinné čiarky a znamienka na odčlenenie hodín a minút. <strong>Ako</strong> znamienko<br />
násobenia však používajme bodku situovanú v strede kužeľky (teda nie g.l ale g·l).<br />
● Pomlčku (–) píšeme s medzerami, spojovník (-) bez medzier. Pri písaní rozsahu strán pred<br />
ani za pomlčkou medzeru nerobíme. Nikdy nepíšme namiesto pomlčky spojovník! Napríklad:<br />
V termíne 1. 9. – 15. 10. 2012; pp. 48–59; anglicko-slovenský slovník. Pomlčku používame aj ako<br />
znak pre odčítanie, alebo na označenie záporných čísiel. Znamienko mínus má dĺžku pomlčky ale<br />
píše sa vyššie (nie –3 ale −3).<br />
● Úvod<strong>zo</strong>vky a zátvorky píšeme bez medzier pred aj za výra<strong>zo</strong>m, ktorý je medzi nimi. Môže-<br />
me používať rôzne typy úvod<strong>zo</strong>viek „“ – ‚‘ – »« alebo zátvoriek () – [] – {}. Nikdy ne-<br />
používajme “anglické”, „poľské” alebo ”švédske” úvod<strong>zo</strong>vky namiesto „slovenských“, ani lomky<br />
// namiesto zátvoriek.<br />
● Čísla, ktoré majú viac ako tri miesta naľavo alebo napravo od desatinnej čiarky, môžeme<br />
oddeľovať medzerou vždy po troch miestach. Pri písaní letopočtu však medzeru nerobíme. Naprí-<br />
klad: π = 3,141 592 653…; cena 12 350,50 €; 20. 10. 2012. Niektoré čísla, dajme tomu telefónne,<br />
môžeme členiť aj iným spôsobom. Napríklad: tel. (02) 60 29 62 49.<br />
- 15 -
● Exponenty a indexy neoddeľujeme medzerou. Napríklad: plocha 30 m 2 ; dávka 12 kg·ha -1 ;<br />
H2SO4; λmax.<br />
● Značky pre stupne, percentá, promile a znaky merných jednotiek predstavujú slová, a preto<br />
ich od číselnej hodnoty oddeľujeme medzerou. Napríklad: pod uhlom 45 °; 82 % plochy; stúpanie<br />
2,5 ‰; hmotnosť 2,75 kg, vo výške 525 m n. m. Ale (!): 10° pivo (10-stupňové pivo); 20% alkohol<br />
(20-percentný alkohol). Teplotné stupne píšeme obdobným spôsobom, len ku značke pre stupeň<br />
pripisujeme bez medzery veľké písmeno označujúce druh stupňa. Napríklad: 12 °F = −11 °C =<br />
= −9 °R = 262 °K.<br />
● Minúty a sekundy zemepisných súradníc neoznačujem úvod<strong>zo</strong>vkami ale pomocou jednodu-<br />
chého ′ alebo dvojitého ″ znaku nazývaného „prime“. Oddeľujeme ich od čísel medzerou, pretože<br />
zastupujú slovo. V prípade, že medzery pôsobia v texte veľmi nápadne resp. zhoršujú čitateľnosť,<br />
môžeme znaky <strong>napísať</strong> tesne vedľa číselnej hodnoty. Napríklad: 18 ° 44 ′ 12 ″ s. š., prípadne<br />
18° 44′ 12″ s. š.<br />
● Vedecké rodové a druhové mená píšeme vždy kurzívou. Napríklad: Hlavátka podunajská<br />
(Hucho hucho) patrí do čeľade lososovitých (Salmonidae). Kurzívou sa zvyknú písať tiež latinské<br />
výrazy a skratky (napr.: in vitro, in vivo, sic!, in litt., in verb., et al.), alebo anatomické názvy<br />
(napr.: nervus opticus, os frontale).<br />
● Vedecko-pedagogické, umelecko-pedagogické a akademické tituly píšeme pred menom, ve-<br />
decké hodnosti a akademické tituly PhD. a ArtD. až za priezviskom. Napríklad: Mgr. Jozef Kováčik,<br />
PhD.; doc. RNDr. Peter Zvolský, CSc.<br />
● Ak pri záverečnej kontrole textu <strong>zo</strong>stanú na konci riadkov jednohláskové slová (napr. spojky<br />
a, i, alebo predložky k, o, s, u, v, z) presunieme ich na nasledujúci riadok pomocou tzv. pevnej me-<br />
dzery (Shift + Ctrl + medzerník). Ak klikneme na ikonu , pevná medzera sa <strong>zo</strong>brazí v podobe<br />
krúžku ( ° ). Paušálne nastavenie pevnej medzery v celom dokumente nemusí byť vhodné, pretože<br />
sa môžu medzi slovami vytvoriť nerovnaké medzery, dokonca aj tzv. „rieky“.<br />
● Záverečná práca sa predkladá vytlačená jednostranne a zviazaná v pevnej väzbe (v tvrdých<br />
doskách) tak, aby sa jednotlivé listy nedali vyberať. Odovzdáva sa podľa fakultou stanoveného<br />
harmonogramu v tlačenej i elektronickej podobe minimálne 21 dní pred termínom obhajoby.<br />
● Podrobnosti o spôsobe predkladania záverečných prác, uzatváraní licenčných zmlúv ako aj<br />
o kontrole originality sú uvedené v smernici rektora UK (Vnútorný predpis č.7/2011).<br />
● Ďalšie užitočné rady, napríklad o používaní <strong>zo</strong>ologickej nomenklatúry (medzinárodnej i ná-<br />
rodnej) alebo o prílohách (tabuľkách a obrázkoch) nájdete v smerniciach, ktoré v školskom roku<br />
2003/2004 prijala Katedra <strong>zo</strong>ológie PriF UK (Hensel et al. 2003).<br />
- 16 -
Zoznam použitej literatúry<br />
Gonda V. 1999. <strong>Ako</strong> <strong>napísať</strong> a úspešne obhájiť diplomovú <strong>prácu</strong>. Elita, Bratislava: 72 pp.<br />
Hensel K., Jedlička L. & Kocian Ľ. 2003. Smernice pre vypracovanie a úpravu diplomových prác.<br />
Faunima, Bratislava. 37 pp.<br />
ISO 9:1995. Information and documentation – Transliteration of Cyrillic characters into Latin characters<br />
– Slavic and non-Slavic languages.<br />
ISSN [International Standard Serial Number]. 2011. The list of title word abbreviations. Dostupné<br />
na internerte <br />
Kimlička Š. 2004. Príklady citovania podľa ISO 690 a ISO 690-2. Katedra knižničnej a informačnej<br />
vedy FiF UK, Bratislava. 36 pp.<br />
Dostupné na internete <br />
Klincková J. & Sůra P. 2004. Záverečná práca od A po Z. Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica:<br />
114 pp.<br />
Metodické usmernenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 14/2009-R z 27. augusta 2009<br />
o náležitostiach záverečných prác, ich bibliografickej registrácii, kontrole originality, uchovávaní<br />
a sprístupňovaní.<br />
Považaj M. (ed.). 2000. Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upravené a doplnené vydanie. Veda,<br />
Bratislava. 590 pp.<br />
STN ISO 4 (01 0196). 2001. Informácie a dokumentácia. Pravidlá skracovania slov z názvov<br />
a názvov dokumentov.<br />
STN ISO 690 (010197). 1998. Dokumentácia. Bibliografické odkazy. Obsah, forma a štruktúra.<br />
STN ISO 690-2 (010197). 2001. Informácie a dokumentácia. Bibliografické citácie. Časť 2: Elektronické<br />
dokumenty alebo ich časti.<br />
Tichá L., Civínová Z., Morysková M., Trtíková I. & Němečková L. 2009. Jak psát vysokoškolské<br />
závěrečné práce. České vysoké učení technické, Praha. 31 pp.<br />
Vnútorný predpis č. 6/2009. Smernica rektora Univerzity Komenského v Bratislave Úplné znenie<br />
vnútorného predpisu č. 2/2008 Smernica rektora UK Organizácia doktorandského štúdia na<br />
UK<br />
Vnútorný predpis č. 7/2011. Smernica rektora Univerzity Komenského v Bratislave o základných<br />
náležitostiach záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, kontrole ich originality,<br />
uchovávaní a sprístupňovaní na Univerzite Komenského v Bratislave.<br />
Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky z 28. marca 2011, ktorou sa vydáva Štatistická<br />
klasifikácia odborov vzdelania. Zbierka zákonov č. 114/2011.<br />
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších<br />
predpisov.<br />
Poďakovanie<br />
Za pripomienky k rukopisu ďakujem členom vedenia Katedry <strong>zo</strong>ológie PriF UK RNDr. Petrovi<br />
Degmovi, CSc., doc. RNDr. Jánovi Kodadovi, CSc., doc. RNDr. Zlatici Országhovej, CSc., doc.<br />
RNDr. Eve Tirjakovej, CSc. a Mgr. Dávidovi Žiakovi, PhD.<br />
- 17 -
Príloha 1<br />
Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta<br />
Porovnávacia osteológia boleňa dravého<br />
(Aspius aspius) a ovsienky striebristej<br />
(Leucaspius delineatus) (Cyprinidae,<br />
Osteichthyes)<br />
Diplomová práca<br />
2012 Bc. Ján Zvolenský<br />
- 18 -
Príloha 2<br />
Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta<br />
Katedra <strong>zo</strong>ológie<br />
Porovnávacia osteológia boleňa dravého<br />
(Aspius aspius) a ovsienky striebristej<br />
(Leucaspius delineatus) (Cyprinidae,<br />
Osteichthyes)<br />
Diplomová práca<br />
Bc. Ján Zvolenský<br />
Študijný program: Zoológia<br />
Študijný odbor: 4.2.1. Biológia<br />
Vedúci práce: prof. RNDr. Martin Veselý, DrSc.<br />
Konzultant: RNDr. Peter Malý, PhD.<br />
Bratislava, 2012<br />
- 19 -
Príloha 3<br />
Abstrakt<br />
Práca podáva podrobný opis skeletu boleňa dravého (Aspius aspius) a ov-<br />
sienky striebristej (Leucaspius delineatus) s dôra<strong>zo</strong>m na individuálne, inter-<br />
sexuálne a medzidruhové rozdiely. Materiál, pochádzajúci z rôznych lokalít<br />
povodia Dunaja na Slovensku, bol spracovaný klasickou preparačnou me-<br />
tódou, ako aj metódou presvetľovania a farbenia skeletu. Výsledkom práce<br />
je jednak osteologický atlas oboch druhov rýb, jednak podrobný morfolo-<br />
gický opis jednotlivých elementov ich skeletu ako aj morfometrické údaje<br />
registrujúce variabilitu skúmaných druhov. Na vyhodnotenie variability sa<br />
použili štandardné štatistické metódy. Morfológia skeletu skúmaných dru-<br />
hov rýb sa porovnala a hodnotila so zreteľom na ich ekológiu, fylogenézu a<br />
systematické postavenie v rámci čeľade kaprovitých rýb.<br />
Kľúčové slová:<br />
Aspius aspius, Leucaspius delineatus, skelet, variabilita, osteologický atlas<br />
– 3 –
Príloha 4<br />
Čestné vyhlásenie<br />
Čestne vyhlasujem, že predloženú diplomovú <strong>prácu</strong> som vypracoval<br />
samostatne a že som v nej uviedol všetky použité literárne pramene.<br />
V Bratislave, 24. 04. 2012 .................................................<br />
– 4 –
Príloha 5 a<br />
Obsah<br />
Úvod . .................................................................................................................................6<br />
1. Súčasný stav riešenej problematiky ...........................................................................7<br />
2. Materiál a metódy ....................................................................................................11<br />
2.1. Materiál ............................................................................................................11<br />
2.1. Metódy terénneho zberu ...................................................................................12<br />
2.2. Metódy preparácie skeletu ................................................................................14<br />
2.3. Štatistické metódy ............................................................................................17<br />
3. Výsledky práce ..........................................................................................................21<br />
3.1. Boleň dravý – Aspius aspius (Linnaeus, 1758) ................................................21<br />
3.1.1. Neurokránium ........................................................................................21<br />
3.1.2. Viscerokránium .....................................................................................25<br />
3.1.3. Chrbtica a skelet končatín .....................................................................30<br />
3.2 Ovsienka striebristá – Leucaspius delineatus (Heckel et Kner, 1858) ..............36<br />
3.2.1. Neurokránium ........................................................................................36<br />
3.2.2. Viscerokránium .....................................................................................40<br />
3.2.3. Chrbtica a skelet končatín .....................................................................45<br />
4. Diskusia .....................................................................................................................51<br />
Záver ................................................................................................................................58<br />
Zoznam použitej literatúry ...............................................................................................59<br />
Zoznam ilustrácií .............................................................................................................61<br />
Zoznam skratiek ...............................................................................................................62<br />
Slovník termínov .............................................................................................................63<br />
Prílohy .............................................................................................................................65<br />
– 5 –
Príloha 5 b<br />
Obsah<br />
Úvod . .................................................................................................................................6<br />
1. Súčasný stav riešenej problematiky ...........................................................................7<br />
2. Materiál a metódy ....................................................................................................11<br />
2.1. Materiál ....................................................................................................................11<br />
2.1. Metódy terénneho zberu ..........................................................................................12<br />
2.2. Metódy preparácie skeletu .......................................................................................14<br />
2.3. Štatistické metódy ....................................................................................................17<br />
3. Výsledky práce ..........................................................................................................21<br />
3.1. Boleň dravý – Aspius aspius (Linnaeus, 1758) .........................................................21<br />
3.1.1. Neurokránium .......................................................................................................21<br />
3.1.2. Viscerokránium ....................................................................................................25<br />
3.1.3. Chrbtica a skelet končatín .....................................................................................30<br />
3.2. Ovsienka striebristá – Leucaspius delineatus (Heckel et Kner, 1858) .....................36<br />
3.2.1. Neurokránium .......................................................................................................36<br />
3.2.2. Viscerokránium ....................................................................................................40<br />
3.2.3. Chrbtica a skelet končatín .....................................................................................45<br />
4. Diskusia .....................................................................................................................51<br />
Záver ................................................................................................................................58<br />
Zoznam použitej literatúry ...............................................................................................59<br />
Zoznam ilustrácií .............................................................................................................61<br />
Zoznam skratiek ..............................................................................................................62<br />
Slovník termínov .............................................................................................................63<br />
Prílohy .............................................................................................................................65<br />
– 5 –<br />
23
Príloha 6<br />
Transliterácia cyrilského písma М м M m<br />
(ISO 9:1995)<br />
Н н N n<br />
А а A a<br />
Б б B b<br />
В в V v<br />
Г г G g<br />
Д д D d<br />
Ѓ ѓ Ǵ ģ<br />
Ђ ђ Ğ ğ<br />
Е е E e<br />
Ё ё Ё ё<br />
Є є Ê ê<br />
Ж ж Ž ž<br />
З з Z z<br />
S s Ẑ ẑ<br />
И и I i<br />
I i Ì ì<br />
Ï ï Ï ï<br />
Й й J j<br />
J j Ĵ ĵ<br />
К к K k<br />
Ќ ќ Ḱ ḱ<br />
Л л L l<br />
Љ љ L̂ l̂<br />
24<br />
Њ њ N̂ n̂<br />
О о O o<br />
П п P p<br />
Р р R r<br />
С с S s<br />
Т т T t<br />
Ћ ћ Ć ć<br />
У у U u<br />
Ў ў Ŭ ŭ<br />
Ф ф F f<br />
Х х H h<br />
Ц ц C c<br />
Ч ч Č č<br />
Џ џ D̂ d̂<br />
Ш ш Š š<br />
Щ щ Ŝ ŝ<br />
Ъ ъ ″<br />
Ы ы Y y<br />
Ь ь ′<br />
Э э È è<br />
Ю ю Û û<br />
Я я Â â<br />
’ `
Príloha 7 Transkripcia cyrilského písma podľa Pravidiel slovenského pravopisu<br />
Ruština Ukrajinčina Bieloruština Srbčina Macedónčina Bulharčina<br />
А а A a A a A a A a A a A a<br />
Б б B b B b B b B b B b B b<br />
В в V v V v V v V v V v V v<br />
Г г G g H h H h G g G g G g<br />
Д д D d D d D d D d D d D d<br />
Ѓ ѓ — — — — Ď ď, d 20) —<br />
Ђ ђ — — — Dj dj — —<br />
Е е Je je 1) , e 2) , ie 3) E e Je je 11) , e 2) E e E e E e<br />
Ё ё Jo jo 1) , o 4) , io 5) — Jo jo 12) , io 13) , ’o 14)<br />
— — —<br />
Є є — Je je — — — —<br />
Ж ж Ž ž Ž ž Ž ž Ž ž Ž ž Ž ž<br />
З з Z z Z z Z z Z z Z z Z z<br />
S s — — — — Dz dz —<br />
И и I i, ji 6)<br />
Y y — — I i I i<br />
I i — I i I i 15) , ji 16) I i — —<br />
Ï ï — Ji ji — — — —<br />
Й й J j J j J j — — J j<br />
J j — — — J j J j —<br />
К к K k K k K k K k K k K k<br />
Ќ ќ — — — — Ť ť —<br />
Л л L l L l L l L l L l L l<br />
Љ љ — — — Lj lj Ľ ľ —<br />
М м M m M m M m M m M m Mm<br />
Н н N n N n N n N n N n N n<br />
Њ њ — — — Nj nj Ň ň, N n 21) —<br />
О о O o O o O o O o O o O o<br />
П п P p P p P p P p P p P p<br />
Р р R r R r R r R r R r R r<br />
С с S s S s S s S s S s S s<br />
Т т T t T t T t T t T t T t<br />
Ћ ћ — — — Ć ć — —<br />
У у U u U u U u U u U u U u<br />
Ў ў — — V v — — —<br />
Ф ф F f F f F f F f F f F f<br />
Х х Ch ch Ch ch Ch ch H h Ch ch Ch ch<br />
Ц ц C c C c C c C c C c C c<br />
Ч ч Č č Č č Č č Č č Č č Č č<br />
Џ џ — — — Dž dž Dž dž —<br />
Ш ш Š š Š š Š š Š š Š š Š š<br />
Щ щ Šč šč Šč šč — — — Št št<br />
Ъ ъ neprepisuje sa — — — — Ă ă<br />
Ы ы Y y — Y y — — —<br />
Ь ь<br />
7) 7) 7)<br />
— —<br />
22)<br />
Э э E e<br />
— E e — — —<br />
Ю ю Ju ju 1) , iu 8) , ’u 9) Ju ju 1) , iu 8) , ’u 9) Ju ju 12) , iu 13) , ’u 17)<br />
— — Ju ju 23) , iu 24) , ’u 9)<br />
Я я Ja ja 1) , ia 8) ,’a 10) Ja ja 1) , ia 8) ,’a 10) Ja ja 18) , ia 13) ,’a 19) — — Ja ja 23) , ia 24) , ’a 10)<br />
’ — neprepisuje sa neprepisuje sa — neprepisuje sa —<br />
1) Na začiatku slova, po samohláskach a tvrdom znaku.<br />
2) Po spoluhláskach.<br />
3) Po mäkkom znaku.<br />
4) Po spoluhláskach ж, ч, ш, щ, д, т, н, л.<br />
5) Po ostatných spoluhláskach a mäkkom znaku.<br />
6) V skupine ьи.<br />
7) Prepisuje sa len po д, т, н, л ako ď, ť, ň, ľ.<br />
8) Po spoluhláskach, okrem д, т, н, л, a po mäkkom znaku.<br />
9) Po д, т, н, л sa prepisuje ako ďu, ťu, ňu, ľu.<br />
10) Po д, т, н, л sa prepisuje ako ďa, ťa, ňa, ľa.<br />
11) Na začiatku slova, po samohláskach, po ў a apostrofe.<br />
12) Na začiatku slova, po samohláskach a apostrofe.<br />
13)<br />
Po spoluhláskach, okrem л, н.<br />
14)<br />
Po л, н ako ľo, ňo.<br />
15)<br />
Na začiatku slova a po spoluhláskach.<br />
16)<br />
Po samohláskach, po ў, mäkkom znaku a apostrofe.<br />
17)<br />
Len лю, ню ako ľu, ňu.<br />
18)<br />
Na začiatku slova, po samohláskach, mäkkom znaku a apostrofe.<br />
19)<br />
Len ля, ня ako ľa, ňa.<br />
20)<br />
Len ѓи, ѓе sa prepisuje ako di, de.<br />
21)<br />
Len њи, ње sa prepisuje ako ni, ne.<br />
22)<br />
Len ьo, дьo, тьo, ньo, льo sa prepisuje ako io, ďo, ťo, ňo, ľo.<br />
23)<br />
Na začiatku slova a po samohláskach.<br />
24)<br />
Po spoluhláskach, okrem д, т, н, л<br />
25